Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.5.2016 o 18:29 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.5.2016 18:29 - 18:44 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, nebudem sa vyjadrovať k úplne všetkým návrhom zákonov, vybrala som si len niektoré. Konkrétne začnem povinným preškoľovaním vodičov. Toto je ďalší z príkladov nezmyselných povinností, ktorou štát núti podnikateľov kupovať si služby od iných firiem, pričom tieto služby im nič neprinášajú. Na jednej strane sú teda firmy, ktoré sa snažia vytvárať hodnoty, snažia sa podnikať, snažia sa nájsť ľuďom prácu, snažia sa nájsť projekty, zabezpečiť, aby mali peniaze každý mesiac na výplaty, a na druhej strane si títo musia kupovať služby, ktoré nič neprinášajú, len preto, lebo im to štát nariadil. Opäť štátom garantovaný, zjavne vylobovaný skvelý biznis.
Ako som už spomínala pri predchádzajúcich návrhoch opatrení na zníženie finančnej a administratívnej záťaže, my sme sa snažili zmapovať všetky takto zbytočne zaťažujúce finančné povinnosti alebo teda povinnosti, ktoré si vyžadujú finančnú náročnosť, spísali sme ich do nášho ekonomického reformného programu Agenda 2020 a pred voľbami sme chodili po Slovensku a sľubovali sme našim voličom, že v prípade, že od nich dostaneme mandát, spravíme všetko pre to, aby sa nám podarilo aspoň niektoré z nich presadiť. Čo čert nechcel, vyskytli sme sa v opozícii, a teda máme limitované možnosti na to presadiť všetko, čo sme občanom sľubovali, ale predsa len máme nádej, že aspoň niektoré veci sa nám presadiť podarí. A chcem veriť, že toto je jedna z nich, pretože ide o opatrenie, ktoré nikomu neuškodí, nemá vplyv na verejné financie, naopak, skôr je možné predpokladať, že by malo pozitívny vplyv, pretože túto povinnosť majú aj štátne inštitúcie, preškoľovať svojich zamestnancov, ktorí v súvislosti s výkonom svojej práce využívajú autá a musia byť preškoľovaní.
Chcem len veľmi krátko upozorniť na absurdnosť tejto povinnosti. Ak ja 20 rokov jazdím osobným autom denne, mám povinnosť mať vodičské oprávnenie zvané vodičský preukaz. Ak toto mám, mám plné oprávnenie využívať auto, chodiť po cestách, riadiť sa pravidlami cestnej premávky, akonáhle sa zamestnám a budem ja tá istá osoba s tým istým vodičským oprávnením využívať firemné služobné auto, už mi toto oprávnenie, vodičský preukaz, nestačí, už musím spĺňať ďalšiu podmienku a tým je toto pravidelné preškoľovanie vodičov. Myslím si, že je to vysoko nefér, myslím si, že to nenesie v sebe žiadnu logiku, a myslím si, že toto naozaj je povinnosť, ktorá by mala byť z nášho právneho poriadku odstránená.
Ja by som chcela veriť, že aspoň strana SIEŤ, keď už ostatní nám nezahlasujú za toto opatrenie, tak strana SIEŤ sa rovnako zaväzovala, že zruší povinné preškoľovanie vodičov, a zaviazala sa k tomu, že tak spraví prvých 100 dní vlády. Tak ako aj pri pracovnej zdravotnej službe, tak ani v tomto konkrétnom prípade vláda ani poslanci strany SIEŤ neprišli s takouto iniciatívou, preto chcem veriť, že aspoň obsahovo nechajú šancu tomuto návrhu na zmenu a že podporia ten náš.
Chcem preto poprosiť ctené plénum o podporu tohto návrhu a skúsme spoločne dokázať podnikateľom, že sme to naozaj mysleli vážne, keď sme im rozprávali, že vidíme a vnímame ich problémy, že vidíme a vnímame ich finančnú záťaž a že naozaj, skutočne, reálne chceme pomôcť.
Môžem vás, kolegovia, poprosiť, nechcem byť malicherná, ale naozaj ma to trošku, trošku ma to vyrušuje. Ďakujem.
Čiže opakujem, skúsme, prosím, ctené plénum, ukázať, že sme to mysleli vážne, že im naozaj rozumieme, že to neboli len predvolebné sľuby, ale že chceme naozaj spraviť niečo pre nich, aby sme im finančne, ich odľahčili od takejto finančnej záťaže, ktorú úplne bezdôvodne majú.
Ďalej som sa chcela veľmi v skratke vyjadriť k stravným lístkom. Opäť, chcem len upozorniť a zdôrazniť to, čo nám v minulosti bolo vyčítané. Týmto návrhom zákona nechceme zrušiť povinnosť prispievať na stravné od zamestnávateľa. Týmto návrhom na zmenu chceme docieliť to, aby nebolo štátom predpísané, zákonom predpísané, že to musí byť buď teplé jedlo, alebo stravné lístky. My chceme povedať to, že súhlasíme a plne akceptujeme povinnosť zamestnávateľov prispievať zamestnancom na stravné, ale poďme sa baviť o tej forme a či tá súčasná zákonom predpísaná forma je tá jediná správna. My tvrdíme nie, nie je tá jediná správna, tvrdíme, že formou peňazí, konkrétnych peňazí, je tá voľba správnejšia, je to flexibilnejšie, je to výhodnejšie pre obidve strany, ako pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca.
Skúsim povedať len zopár príkladov, prečo si to myslíme, že tá forma nechať tú voľnosť a necháme, nech sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne, či to chce tak alebo tak, prečo si myslíme, že je to správne. V prvom rade je to teda voľnosť v stravovaní. Máme za to, že by sme nemali nútiť alebo nejakým spôsobom ovplyvňovať to, v ktorom stravovacom zariadení sa zamestnanci stravujú. Nie v každých stravovacích zariadeniach berú tie všetky stravné lístky a už len týmto my predselektovávame, kde sa tí naši zamestnanci majú stravovať. Toto nie je správne. Máme zamestnancov s rôznym režimom stravovania, a teraz špeciálne myslím tým možno nejaké zdravotné veci, zdravotné limity, máme celiatikov, máme vegetariánov, máme proste ľudí, ktorí si chcú pripravovať jedlo sami, nechcú proste reštauračnú stravu, takíto ľudia, si myslím, takýmto ľuďom, si myslím, je fér nechať tú možnosť zabezpečiť si to vo vlastnej réžii a nech si za peniaze, ktoré dostanú, kúpia to, čo oni uznajú za vhodné.
Ďalej, čo vidím ako veľkú nevýhodu pri stravných lístkoch, stravné lístky sú akýsi cenný papier, ktoré majú svoju expiráciu. Opäť nevýhoda voči príspevku na stravovanie v peniazoch, pretože peniaze, ak nemyslím teraz nejaké extrémy výmeny peňazí a podobne, tak v bežnom živote proste peniaze svoju expiráciu nemajú, alebo keď teda pripustíme možnosť, že majú, určite je ďaleko vyššia ako v prípade stravných lístkov. Častokrát sa môže stať, že zamestnanec zabudne nejaké stravné lístky si niekde v nejakom kabáte, taške, vrecku, peňaženke a podobne a o tri mesiace zistí, že už nie sú platné, na konci roka zistí, že už nie sú platné a môžu mu tieto stravné lístky prepadnúť. Prečo? Prečo by mu mali prepadnúť? Je to hodnota, ktorú má dostať, a opäť výhoda stravný lístok – peniaze, pri peniazoch sa mu toto nestane.
Stravné lístky predražujú stravu, pretože sa z nich napríklad nevydáva. Vy keď si chcete kúpiť nejaké jedlo za stravné lístky, nevydajú vám z nich, tak potom dokupovávate kadečo, potom tam ešte nejaké centy necháte, pretože to neviete proste napasovať tak, ako nominálna hodnota stravných lístkov hovorí, to znamená predražuje sa nákup. Toto rovnako nie je správne.
Skúsim ešte zareagovať na taký častý argument, ktorý používajú či už odborári, alebo posledne aj pán minister Richter, že úlohou štátu je zabezpečiť, aby si ľudia za tie stravné lístky kúpili teplú stravu, pretože oni keby to dostali v peniazoch, určite by si tú teplú stravu nekúpili. No, dámy a páni, ja neviem, že či už naozaj ideme z ľudí robiť nesvojprávne bytosti, ktoré nevedia, necítia pocit hladu, nevedia, že sa majú stravovať. Ja si mimoriadne vážim, minimálne teda v prípade zamestnaných ľudí nemám tento strach a túto obavu, že by títo ľudia nemali v sebe až taký pud sebazáchovy, že by jednoducho sa vyhladovali a zomreli, keby nedostali stravné lístky.
Ale pripustím, že pán Richter chce týmto povedať, že tým, že dostanú stravný lístok, tak sa budú zdravo stravovať. No a ja sa chcem spýtať teda pána Richtera, kde pán Richter berie tú istotu, že keď zamestnanec dostane stravný lístok, že si za to skutočne kúpi zdravú stravu. Kde má tú istotu, že si za to nekúpi desať horaliek a rovnako mu bude chýbať tá teplá, zdravá strava, o ktorej tu hovoríme. No nemá tú istotu. Nemá, pomenujme to, prosím, pravým menom. Toto je jednoducho vylobovaný biznis pre určitú skupinu ľudí, pre emitentov stravných lístkov, ktorí štedro žijú z poplatkov, ktoré za tieto stravné lístky majú.
Dotknem sa ešte jedného z opatrení, a to je zjednotenie zvýhodnenia za prácu vo sviatok a v nedeľu. Opäť sme boli podrobení kritike odborárov, ktorí sa teda vehementne zastávali zamestnancov a tvrdili, že jediným cieľom tohto návrhu na zmenu zákona je, že chceme znížiť mzdy ľuďom a chceme poškodiť ľudí. No tak, dámy a páni, ako už Jozef Mihál povedal, 15 sviatkov dnes zvýhodňovaných 50-percentným príplatkom sa zníži na 25. V prípade pätnástich ide o zníženie na 25 %, ale v prípade 52 nedieľ ide znovu na 25-percentné zvýhodnenie. Tak, prosím vás pekne, jednoduchá matematika základnej školy vás nemôže pripustiť k tvrdeniu, že ide o znevýhodnenie alebo o zníženie odmeny pre zamestnancov.
Na záver by som chcela povedať ešte jednu vec, vo všeobecnosti, pretože to je asi to, kde narážame s vládnou koalíciou, a síce že kto má byť viacej ochraňovaný, či zamestnanec, alebo zamestnávateľ. A my tvrdíme jednu vec: Vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi majú byť vyrovnané, ani jeden z nich nemá ťahať za kratší koniec a Zákonník práce nemá nevyvážene ochraňovať len jednu stranu a druhú len nevyvážene neustále niečím zaťažovať, či už finančnou, alebo administratívnou záťažou, alebo kadejakými povinnosťami, ktoré vytvárajú do budúcna tak obrovské záväzky, ktoré si nevedia predstaviť títo zamestnávatelia, či ich dokážu naplniť. A výsledok týchto nezmyselných, častokrát mimoriadne zaťažujúcich povinností je taký, že buď sa zamestnávatelia, hlavne teda tí menší a strední, snažia obísť akýmkoľvek spôsobom, obísť pracovný pomer, zamestnávajú buď načierno, alebo robia, tlačia ľudí do dohody, alebo zamestnávajú živnostníkov, jednoducho z celej sily sa snažia vyhnúť pracovnému pomeru, pretože pre nich predstavuje také obrovské riziko do budúcna a také záväzky, že nevedia, či ich dlhodobo dokážu jednoducho zabezpečiť. A toto nemá byť cieľom Zákonníka práce.
Cieľom predsa Zákonníka práce má byť naozaj vyvážene upravovať vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, majú mať také podmienky, ktoré budú motivovať k zamestnávaniu. Nie také, ktoré budú odstrašovať od zamestnávania a budú doslova nášľapnými mínami pre podnikateľa, že čo sa udeje za rok, aké všetky povinnosti ja budem musieť splniť, keď náhodou prídem o projekt, prídem o kľúčového zákazníka alebo jednoducho sa niečo stane a budem musieť piatich ľudí prepustiť a keď to náhodou spravím nie zákonným spôsobom, nie z pohľadu obsahu, ale povedzme z pohľadu formy, tak bude také odstupné platiť a také náhrady, že jednoducho bude môcť zavrieť to podnikanie a bude musieť zrušiť všetky ostatné pracovné miesta. Toto predsa nemá byť cieľom Zákonníka práce.
Cieľom Zákonníka práce má, a nielen Zákonníka práce, celkovo nastavenie podnikateľského prostredia má motivovať k práci. Má motivovať k vytváraniu hodnôt. A k tomuto sa, prosím, skúsme prihlásiť všetci, čo tu sme, lebo budeme obhajovať a ochraňovať zamestnancov a nech to znie akokoľvek šľachetne, akokoľvek dobre a pozitívne a neviem ešte ako, ušľachtilo, tak jednoducho my tých ľudí v konečnom dôsledku ochránime od práce. Skúsme sa cez povinnosti vo vzťahu k zamestnancom pozerať na to aj očami tých dnes nezamestnaných zamestnancov, aby mali možnosť sa zamestnať, pretože im niekto bude motivovaný vytvoriť pracovné miesto.
Na záver chcem požiadať teda ctené plénum, aby aspoň takto vyselektované návrhy na zmeny podporili, a verím tomu, že sa nad tým minimálne zamyslia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.5.2016 17:56 - 17:59 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtára, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a Igora Matoviča a mňa predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je snaha o odstránenie jednej absurdnosti z nášho právneho poriadku, podľa ktorého medzi predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany práce patria aj dopravné predpisy.
V praxi je dopad tohto ustanovenia taký, že všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov, ktorí pri plnení pracovných úloh využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní týchto svojich zamestnancov posielať na pravidelné preškoľovania vodičov z dopravných predpisov. Uvedené preškolenia zaťažujú zamestnávateľov tak finančne, ako aj organizačne a administratívne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že každý držiteľ vodičského oprávnenia je povinný pri jeho získaní preukázať tak teoretické vedomosti, ako aj praktické zručnosti, ktoré sa praxou ďalej zdokonaľujú.
Ako ťažko pochopiteľná sa javí súčasná situácia, kedy bežní držitelia vodičských oprávnení, medzi ktorými sú zastúpení aj tzv. sviatoční vodiči, ktorí možno poslednýkrát sadli za volant pred 20 rokmi, si s teoretickými vedomosťami, ako aj s praktickými zručnosťami vystačia až do konca života, zatiaľ čo zamestnanci, ktorí v súvislosti s pracovnými úlohami využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní v pravidelných intervaloch navštevovať platené – asi o to ide – školenia, ktoré sú často iba formálnym opakovaním notoricky známych skutočností. Považujeme to za šikanu, považujeme to zasa za nástroj, ktorým štát núti podnikateľov kupovať si služby od iných podnikateľov. Zasa krásny príklad štátom garantovaného, zrejme vylobovaného biznisu a záťaž pre podnikateľov.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať vplyv negatívny na verejné financie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré bude spočívať v tom, že zamestnávateľom odpadne povinnosť preškoľovať svojich zamestnancov.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme na 1. januára 2017.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.5.2016 17:36 - 17:39 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, za slovo pán predsedajúci, ospravedlňujeme sa za vzniknuté nedorozumenia.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtera, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť viesť cenovú evidenciu pre tých podnikateľov, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje regulácia cien, v praxi to znamená, že povinnosť viesť cenovú evidenciu by sa zrušila pre drvivú väčšinu podnikateľov, samozrejme, s výnimkou tých, kde sú regulované ceny. Povinnosť viesť cenovú evidenciu je legislatívnym pozostatkom z obdobia, kedy na trhu vznikali nerovnováhy v oblasti ponuky spôsobené nedostatočnou konkurenciou. Uvedená povinnosť je zbytočnou a nezmyselnou administratívnou záťažou, ktorú možno prinajmenšom vo vzťahu k podnikateľom, ktorí nepredávajú tovar s regulovanými cenami, bez náhrady zrušiť.
Možno sa to na prvý pohľad javí ako drobnosť, áno, a zrejme aj to bude jeden z argumentov alebo možno jediný, ako sme toho boli svedkami aj doteraz. Áno, je to drobnosť, ale práve tisíc takýchto rôznych drobností znepríjemňuje podnikateľom život. Spôsobuje im administratívne komplikácie, otravuje im to život a musia sa venovať hlúpostiam, musia sledovať legislatívu, musia vedieť kedy kde čo, akú povinnosť voči akému úradu s akým lajstrom musia vyprodukovať, aby zadosťučinili zákonu.
Chcem veľmi pekne poprosiť koaličných poslancov, aby nedevalvovali svoje vystúpenia argumentami, že je to drobnosť a že to nie je najpálčivejší problém Slovenska. To je pravda, nie je to veľká vec, nie je to najpálčivejší problém Slovenska, ale choďte sa spýtať podnikateľa, ktorý len preto, že nevedel, že takúto povinnosť má, ktorá z nikoho nerobí podvodníka, z nikoho nerobí neúctyhodného občana Slovenska, choďte sa takéhoto podnikateľa spýtať, ktorý dostal 30-tisícovú pokutu, či je to preňho malý alebo veľký problém. Pretože takéto pokuty za nedodržanie tejto povinnosti sú. A pri opakovanom nedodržaní tejto povinnosti až do výšky 60-tisíc.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať ale pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme na 1. januára 2017.
A chcem veľmi pekne poprosiť ctené plénum, aby takúto drobnosť, ktorá nikomu neuškodí, skutočne nikomu neuškodí, dokonca ani len nezoberie nikomu biznis, čo častokrát v tejto snemovni býva veľký problém, tak toto naozaj si myslím, že zakladá predpoklady na to, že by ste s tým nemuseli mať problém.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2016 16:58 - 16:59 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
V tej súvislosti, ktorú spomenul môj predrečník Milan Laurenčík, chcem poznamenať jednu vec, že zrovna tento návrh z toho balíka 40 opatrení je taký, ktorý nie je vyslovene na prospech podnikateľského prostredia, pretože podnikatelia nie sú tí jediní, ktorí potrebujú využívať služby rôznych orgánov štátnej správy a podobne, ale hlavne tento návrh zákona pomôže bežným občanom. Bežným, hlavne zamestnaným občanom, ktorí majú častokrát potiaže vybaviť čokoľvek na úradoch, pretože tie nie sú otvorené práve vtedy, keď oni už skončia v práci, takže toto chcem zdôrazniť. Nie všetky z balíka 40 opatrení sú opatrenia pre podnikateľov, sú aj pre bežných, obyčajných ľudí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2016 16:30 - 16:31 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Chcem sa veľmi pekne poďakovať Jozefovi Mihálovi za podporu tohto návrhu. A padli tu referencie na Slovenskú poštu a keďže mám presné čísla, tak len možno tých, ktorých to zaujíma, tak Slovenská pošta za dva roky platí za pracovnú zdravotnú službu 2 367 000 eur. Tak keď si toto rozložíme do nejakých akýchkoľvek iných nákladov, možno by mohli byť lacnejšie nejaké služby, možno by dokázali zamestnanci dostať nejaké naozaj zmysluplnejšie preventívne nástroje na ochranu zdravia, ako napríklad tie jablká a podobne.
Pre porovnanie, ministerstvo vnútra napríklad platí za rok 3 080 000 eur. Neviem, či je to úplne referencia, tam som si trošku náchylná myslieť, že zrejme nedochádza k úplne efektívnemu obstarávaniu týchto služieb, ale tak je to tiež nejaké číslo, ktoré vieme si sami vyhodnotiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2016 16:15 - 16:16 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Chcem sa pekne poďakovať kolegyniam, pani poslankyni Verešovej a Gaborčákovej. A v tejto súvislosti, čo ste vy hovorili, mňa napadol zas iný príklad, pretože pokiaľ nám nejaká legislatíva ukladá povinnosť zabezpečiť nejaké primerané opatrenia na prevenciu, tak či by za tie peniaze, keby ten zamestnávateľ alebo na charite alebo v detskom domove za tie peniaze kúpili napríklad že jablká tým zamestnancom, či by náhodou preventívne pre nich nespravili, pre ich zdravie, ďaleko viac ako touto pracovnou zdravotnou službou.
A, pani kolegynka, vy hovoríte, že nie je to duplicita. Nepovedali ste ale žiadny konkrétny príklad, možno by to bolo namieste, by som vedela lepšie reagovať. Lebo mám ja právnu analýzu, ktorá hovorí o tom, že naozaj tie povinnosti nejaké stanovené sú a sú obsiahnuté už v našej legislatíve aj bez existencie pracovnej zdravotnej služby. A je možné, že je tam niečo zadefinované inak, alebo rozdelené inak, alebo štruktúra inak, ja toto nespochybňujem, ale obsahovo tie povinnosti my jednoducho plníme. A v kontexte toho, že tá pracovná zdravotná služba pri takých číslach, zaťaženie 2,3 milióna ľudí a 328 prípadov výskytu, je neprimeraná, tak na tom sa, chcem veriť, zhodneme všetci.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.5.2016 15:56 - 16:12 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, pracovná zdravotná služba je učebnicový príklad toho, ako zbytočne a mimoriadne zaťažuje štát podnikateľskú sféru. Ako som povedala, nejde len o finančnú, ale aj administratívnu záťaž. Je to zároveň ukážka aj toho, ako štát núti podnikateľov kupovať si služby od iných podnikateľov, pričom tieto služby tomu samotnému podnikateľovi nič neprinášajú. Neprinášajú mu žiadnu pridanú hodnotu, nepotrebujú ich, akurát ich musia zaplatiť. A firmy na druhej strane, ktoré tieto služby poskytujú, majú tieto vynútené služby, majú, samozrejme, štátom garantovaný biznis a toto je zrejme kameň úrazu, pre ktorý sa do nášho legislatívneho poriadku dostali. Veď asi nemusíme nikoho presviedčať o tom, že nie je nič lepšie, ako mať štátom garantovaný biznis.
My sme v SaS zmapovali takéto povinnosti, ktoré sú kladené na podnikateľov a ktoré ich zbytočne zaťažujú či už administratívou, alebo finančne. My sme ich spracovali a spísali do nášho predvolebného programu Agendy 2020, čo bol náš ekonomický reformný program. Chodili sme s touto Agendou 2020 po celom Slovensku a sľubovali sme občanom a podnikateľom, že sa budeme snažiť a spravíme všetko preto, aby sa nám podarilo tieto návrhy zákonov zaviesť do praxe, aby sa nám podarilo zrušiť mnohé povinnosti, ktoré sú na nich kladené, a tak to aj činíme. Sme totiž presvedčení, že práve takéto služby, práve takéto povinnosti, ktorými sú podnikatelia zaťažení, ich blokujú v tom, že nemajú potom dostatok priestoru na to, aby mohli rozvíjať svoje podnikanie, aby možno mohli vytvárať pracovné miesta, aby mohli zvyšovať mzdy, aby možno mohli dávať nejaké prostriedky na odmeny, aby mohli investovať do modernizácie technológie a podobne. Pretože stále len riešia to, čo im štát ukladá, či už je to byrokracia, alebo sú to rôzne povinnosti, aj drobné povinnosti, ktoré sú potom spojené s kadejakými pokutami. Jednoducho jeden podnikateľ aby sa stále len staral o to, čo voči štátu musí spraviť, miesto toho, aby sa venoval tomu, aby vytváral hodnoty pre tento štát a mohol z nich platiť dane.
Aj napriek tomu, že sme v opozícii, rozhodli sme sa tieto návrhy zákonov predkladať. V tomto prvom kole týchto 40 návrhov opatrení sú také, ktoré štát nič nestoja, a na to sme si dali veľký pozor, aby sme aj v tomto pristupovali zodpovedne, aby sme predkladali také návrhy zákonov, ktoré nenabúravajú verejné financie a zároveň ktoré sa dajú veľmi rýchlo aplikovať, ktoré sa dajú veľmi jednoducho schváliť a bez toho, aby niekomu uškodili, tak aby sa dali zrealizovať. No niekomu zrejme uškodia, a to sú tie firmy, ktoré tento štátom garantovaný biznis dnes majú a celkom slušne z neho profitujú. Ale tých dám nateraz naozaj bokom.
Konkrétne v prípade pracovnej zdravotnej služby sa celkom tešíme, že toto sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády, ktoré napriek tomu, že je veľmi vágne a všeobecné a všeobjímajúce a samé guľaté vety, tak predsa len obsahuje nejakých zopár jednotiek konkrétností a toto je jedna konkrétnosť z nich. A preto máme aj veľkú nádej, že zrovna toto opatrenie, tento návrh zákona má šancu na úspech a že aj vládna koalícia sa k tomuto návrhu pridá. Jediné, čo je otázne a čo v nás vyvoláva otázku, je, že prečo chce vláda zrušiť túto pracovnú zdravotnú službu až v roku 2020. Tak keď sa už raz zhodli na tom, že je to zaťažujúca vec, je to zbytočná vec, neukladá nám to európska legislatíva, prečo na toto čakať do 2020, keď to môžeme spraviť ihneď a môžeme ihneď odbremeniť podnikateľskú sféru od tohto zbytočného nákladu? Samotné ministerstvo financií dokonca uvádza pozitívny vplyv na verejné financie. Čiže ešte aj tuto nejaké čaro neočakávaného.
Vrátim sa, dámy a páni, k samotnému návrhu. Jeho cieľom je zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov zaradených v prvej a druhej rizikovej kategórii. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie, čiže ľudia, ktorí v svojej práci prichádzajú do kontaktu s hlukom, s chemikáliami, s otrasmi a s podobnými rizikovými faktormi, tak tam navrhujeme pracovnú zdravotnú službu zachovať. Sme presvedčení, že tento návrh by významným spôsobom pomohol všetkým zamestnávateľom, a teda podnikateľskému prostrediu, nakoľko jeho dopady by znamenali významné zníženie finančnej, ako aj administratívnej záťaže.
Pre pripomenutie, v roku 2011 sa nám podarilo pracovnú zdravotnú službu pre kategóriu jedna a dva zrušiť, no vláda SMER-u ju v roku 2014 zaviedla znovu. Poskytovatelia týchto služieb zrejme veľmi silno kričali, dokonca sa sťažovali v Bruseli na vládu Slovenskej republiky, aby veľmi rýchlo túto povinnosť zaviedla naspäť, pretože straty boli zrejme veľmi veľké. A aby im vláda vyšla v ústrety, zaviedli túto povinnosť v ďaleko väčšom rozsahu, ako bola zavedená pred jej zrušením. Zaviedli ju plošne pre všetkých zamestnávateľov aj pre jednoosobové eseročky, pre živnostníkov, pre samostatne zárobkovo činné osoby, čiže živnostníkov, pre slobodné povolania, pre samostatne hospodáriacich roľníkov. No cakum prásk pre každého jedného bez ohľadu na to, v akej rizikovej kategórii daní pracovníci svoju prácu vykonávajú.
A dovolím si teda povedať, že prvá a druhá kategória riziková je zadefinovaná, sú, teda tieto kategórie sú zadefinované ako práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia, nie je riziko poškodenia zdravia, alebo pri nich nie je vzhľadom na riziko predpoklad poškodenia zdravia. My o takýchto kategóriách hovoríme, kde už z povahy veci jednoducho to riziko poškodenia zdravia nie je alebo je len veľmi minimálne. A takto zadefinovanú povinnosť pracovnej zdravotnej služby teda považujeme za príklad šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k zamestnávateľom.
Oficiálne dôvody, pre ktoré vláda SMER-u pracovnú zdravotnú službu znovu zaviedla a zaťažila ňou plošne všetkých pracujúcich, a to je u nás okolo 2,3 milióna ľudí, bolo vraj neplnenie si povinností Slovenskej republiky vo vzťahu k požiadavkám európskej legislatívy. A ja vás teraz nebudem zaťažovať detailami, lebo mám na to celú jednu právnu analýzu. Koho by to zaujímalo, je k dispozícii, môžeme si o tom aj podebatovať a môžem to dať k nahliadnutiu. A nebudem vás tým zaťažovať práve preto, pretože sa vo mne vynára nádej, že už tento argument vláda nikdy nepoužije, pretože ak sami uviedli tento bod ako zrušenie pracovnej zdravotnej služby aj do programového vyhlásenia vlády, tak zrejme už od týchto argumentov upustili. Povinnosti totižto, ktoré nám európska legislatíva kladie, ktoré nám táto smernica ukladá, ktorú som už pri predstavení návrhu zákona spomenula, sú už obsiahnuté v zákone o BOZP a v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorý priznáva každému jednému poistencovi nárok na preventívnu zdravotnú prehliadku. A preto pracovná zdravotná služba už je len akousi ďalšou nadstavbou a duplicitou, ktorú sme povinní vykonávať.
Ako som už uviedla aj pri predstavení a uvedení zákona, tak okrem zrušenia pracovnej zdravotnej služby zároveň navrhujeme vypustiť z tohto zákona minimálny časový rozsah pracovnej zdravotnej služby. Jednak smernica žiadnu takúto povinnosť neuvádza, že by bolo potrebné stanovovať nejaký minimálny časový rozsah, a jednak stanovovať minimálny rozsah zdravotníckych postupov nebýva zvykom ani pri omnoho závažnejších medicínskych postupoch. Tak ako žiadny iný zákon ani iný predpis neustanovuje spodnú hranicu pre trvanie napríklad operácie, transplantácie alebo štandardnej preventívnej lekárskej prehliadky, tak nevidíme logiku ani v tom, aby zrovna v tomto prípade takéto niečo zadefinované bolo.
Zhrniem teda veľmi stručne dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli opakovane tento návrh na zrušenie pracovnej zdravotnej služby dať, a to je: Je to teda nad rámec požadovaný európskou rámcovou smernicou. Slovensko patrí medzi krajiny s najprísnejšou úpravou tohto a jednoducho je to zaťažujúce ako finančne, tak aj administratívne. Požiadavky kladené touto smernicou už spĺňame. Táto povinnosť je duplicitná.
Tretí dôvod. Je to neprimerané zaťaženie, neprimerané opatrenie. Na Slovensku dlhodobo klesá počet chorôb z povolania už od roku 1995, kedy žiadna pracovná zdravotná služba zavedená nebola. Napriek tomu od tohto roku klesá počet chorôb z povolania. A vonkoncom to nie je situácia, kedy je potrebné v takto rozsiahlej miere zavádzať opatrenia pre pracovné zaradenia bez reálneho rizika poškodenia zdravia.
Obhajcovia zavedenej pracovnej služby veľmi radi používajú ako argument také zdôvodnenie, že 66 % chorôb z povolania sú ľudia, ktorí sú zaradení v druhej kategórii rizikovej. Zabudli ale povedať, že z akého počtu. 66 %, to keď sa tak ako vytrhnete z kontextu, povie, tak to vyzerá, že to je že veľmi veľa, však to je viac ako polovica, veď to je strašne veľké číslo. No ale, dámy a páni, pracovnou zdravotnou službou je dneska zaťažených 2,3 milióna ľudí. A počet chorôb z povolania je ročne okolo 300 a konkrétne v roku 2015 to bolo 328. Čiže my zaťažujeme 2,3 milióna ľudí, pretože tu máme výskyt 328 chorôb z povolania. To je číslo, ktoré je, že 0,01426 percenta. Toto naozaj nie je primerané. Toto opatrenie nie je vo vzťahu k riziku ani náhodou primerané. Toto sú naozaj čísla, ktoré sú štatistickou odchýlkou a nie dôvod takto zaťažiť podnikateľské prostredie.
Piatym dôvodom je, a nie je to v poslednom rade, ale v neposlednom rade, mnoho firiem, ktoré poskytujú pracovnú zdravotnú službu, ju poskytujú vysoko formálne. Firmám klopú na dvere spoločnosti, ktoré realizujú pracovnú zdravotnú službu za pro forma služby a potrebné štátom vyžadované pečiatky. A stoja naozaj nemalé prostriedky, ja som si to sama zažila, kedy skutočne firmy pracujú v homologizovaných, skolaudovaných priestoroch, ktoré spĺňajú požiadavky na hygienu, na bezpečnosť, ochranu zdravia pri práci a podobne, musia spĺňať iks požiadaviek a potom tam príde človiečik s kufríkom a povie, že v kancelárii vybavíte pečiatku za nemalé prostriedky. A verte mi, že ak by podnikateľovi takáto služba niečo mala priniesť, tak ten podnikateľ si set sakra rozmyslí, či bude vyžadovať kvalitu poskytovaných týchto služieb alebo nebude. A dnes ani tí podnikatelia nevyžadujú tú kvalitu, pretože to nepotrebujú, pretože im to nič neprináša. Toľko možno k zhrnutiu.
Na záver ešte by som povedala len zopár slov možno, ktoré sú reakciou na podnety, ktoré tu boli z tej predchádzajúcej diskusie.
Ak vládnej koalícii prekážajú drobné opatrenia, tak chcem veriť, že tento argument v tomto konkrétnom prípade až tak neplatí, pretože toto nie je až také drobné opatrenie. Je to opatrenie, ktoré má veľké dopady, pozitívne dopady, dokonca vyskytuje sa v programovom vyhlásení vlády. To znamená, že verím, že sa filozoficky zhodneme na tom, že takéto opatrenie je tu potrebné.
Dokonca strana SIEŤ sa pred voľbami vyjadrovala, že prvých 100 dní vlády zavedie konkrétne opatrenia na zníženie finančnej a byrokratickej záťaže a pracovná zdravotná služba bola jednou z tých, ktoré explicitne vymenovali. To znamená, že prvých 100 dní vlády chceli odstrániť z našich povinností pre podnikateľské prostredie pracovnú zdravotnú službu, a ja verím, že tomu tak bude, ja verím tomu, že tá SIEŤ jednoducho tak ako zradila po voľbách a urobila krok na zostavenie vlády, ktorý vopred dementovala, že urobí, tak verím, že aspoň v programovej oblasti sa za tie svoje body programu postavia a že aspoň nebudú natoľko zbabelí a budú sa tváriť, že to už dneska neplatí a spravila sa jedna veľká čiara. Aby tú veľkú čiaru potom nespravil niekto iný.
Chcem ešte na záver možno povedať, že toto opatrenie nie je len pre podnikateľov, nie je len na odľahčenie podnikateľského prostredia. Pracovnú zdravotnú službu musia mať zavedenú aj štátne inštitúcie, aj školy, aj súdy, aj univerzity, aj detské domovy. Prosím vás, povedzte mi, či taký detský domov by napríklad v Michalovciach za 1 300 euro, za ktoré platí pracovnú zdravotnú službu, nemohol kúpiť niečo ďaleko užitočnejšie. Alebo detský domov v Nitre, 2 470 euro ich stojí pracovná zdravotná služba, naozaj si myslíte, že by ich nevedeli ďaleko efektívnejšie použiť, tieto peniaze? Alebo okresný súd, 24-tisíc na dva roky, 24-tisíc, a mnohé ďalšie. Opäť, kto by sa chcel pozrieť, ktoré všetky inštitúcie aké peniaze za to platia, je to tu k dispozícii.
Chcem na záver ctené plénum poprosiť o podporu tohto návrhu zákona a chcem poprosiť aj poslancov, ktorí tu v minulom volebnom období boli a hlasovali za takýto návrh zákona a prihlásili sa k tomu a považovali ho za dobrý, aby sa zachovali konzistentne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.5.2016 15:49 - 15:54 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, v mene všetkých predkladateľov predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zrušenie pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom, ktorí sú zaradení v prvej a druhej rizikovej kategórii. Zároveň upozorňujem, že vo vzťahu k zamestnancom, ktorí sú zaradení do tretej a štvrtej rizikovej kategórie, ostáva táto povinnosť nezmenená.
Súčasná úprava zakotvujúca povinnosť pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie je príkladom šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k podnikateľom zamestnávajúcim uvedené kategórie zamestnancov a profitujú z tohto, z tejto pracovnej zdravotnej služby, samozrejme, niektoré spoločnosti. Uhrádzať ju ale musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná povinnosť, ktorá im nič neprináša, len im odčerpáva zdroje, je pre nich okrem finančnej aj administratívnou záťažou a je to nedôvodné.
Podľa názoru nášho aj podľa právnych analýz dnes už aj bez existencie povinnosti pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu je učinením zadosť požiadavkám Smernice Rady č. 89/391 EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Tieto povinnosti sú obsiahnuté v čl. 7 až 14 tejto smernice a pokiaľ by to niekoho zaujímalo, tak v dôvodovej správe je aj podrobne špecifikované, o akých povinnostiach sa v tejto smernici hovorí. Tieto požiadavky, resp. nároky, ktoré sú tu uvedené, sú už v našej legislatíve v dostatočnom rozsahu naplnené samotným zákonom č. 124/2006, čiže to je ten zákon o BOZP, ako aj zákonom č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý už dnes priznáva aj bez existencie pracovnej zdravotnej služby každému jednému poistencovi nárok na preventívnu lekársku prehliadku. Čiže v týchto dvoch zákonoch sú definované povinnosti, pre ktoré je pracovná zdravotná služba už len akousi zbytočnou duplicitou, ktorá ale ide na vrub podnikateľov, ktorí ju musia zaplatiť.
Zároveň okrem zrušenia povinnosti pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu rizikovú tento návrh zákona rieši aj vypustenie prílohy č. 3b, ktorá ustanovuje minimálny časový rozsah pracovnej zdravotnej služby. Európska legislatíva, teda táto smernica žiadny minimálny časový rozsah nevyžaduje. A stanovovať minimálny časový rozsah u zdravotníckych postupov nebýva zvykom ani v iných zdravotníckych výkonoch, resp. medicínskych výkonoch. A my nevidíme žiadny dôvod na to, aby práve v prípade pracovnej zdravotnej služby zákon toto určoval.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ministerstvo financií uvádza, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, to je zjavne z dôvodu, že aj štátni zamestnanci a zamestnanci vo verejnej sfére sú takisto obsiahnutí v týchto povinnostiach, čiže aj tam by tá povinnosť bola zrušená. A tento návrh zákona, resp. tento zákon nebude mať zároveň vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2017.
Ďakujem pekne za slovo a hlásim sa rovno aj do rozpravy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2016 15:34 - 15:36 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Tiež by som chcela zdôrazniť ten balík 40 opatrení, pretože naozaj niektoré tie jednotlivé návrhy zákonov alebo teda návrhy na úpravy zákonov sa dajú vnímať ako drobnosti, ale práve o to ide v tých 40 bodoch, ktoré práve takýmito drobnosťami keby sa odstránili, tak by odstránili to, čo to podnikateľské prostredie šikanuje, byrokratizuje, čo prináša finančnú a byrokratickú záťaž. A práve týmito drobnosťami je to podnikateľské prostredie dlhodobo traumatizované a otravované.
A ešte by som chcela reagovať na jednu vec, ktorú kolega Viskupič spomenul. Je pravdou, že vládna koalícia na túto schôdzu nepripravila takmer nič. A dôvod, ktorý bol pomenovaný, bol, že je to ešte skoro a ešte sa na to nestihli pripraviť. Tak vláda, ktorá má za sebou aparát všetkých ministerstiev, a nechcem ani vedieť to číslo tých úradníkov, ktorí mali priestor pripraviť sa na túto schôdzu a začať s týmito opatreniami, nepripravili nič a opozícia bez tohto aparátu vo vlastnej réžii s vlastnými silami pripravila balík 40 opatrení.
A ešte chcem reagovať na jednu vec. Napríklad pán poslanec Procházka sľuboval svojim voličom, že prvých 100 dní vlády, keď sa dostane do vlády, prinesie návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia na odbúranie finančnej a administratívnej záťaže. Tak ak on toto chce stihnúť za prvých 100 dní, tak to aby sa teda veľmi, veľmi poponáhľal, a už v tomto momente neviem, či nie je jediná šanca, ako to stihnúť, podporiť tie naše. Pretože tie svoje už do 100 dní nestihne.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2016 15:22 - 15:23 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Chcem len možno doplniť to, čo kolega Jozef Mihál hovoril, ani tento návrh zákona nie je veľká systémová vec, s ktorou opozícia prichádza, a tiež to nie je vec, ktorá rieši najpálčivejšie problémy, ktoré v spoločnosti máme, ale je to vec, ktorá pomôže takýmto drobným, malým opatrením riešiť jednu čiastkovú vec bez toho, aby sa narušili iné veci. A tak ako Jozef povedal, jednoducho nechajme na ľuďoch, akým spôsobom svoje vlastné peniaze použijú. Nenúťme ich aj cez takýto inštitút sociálneho fondu využívať služby konkrétnych zariadení, využívať konkrétne aktivity, chodiť do konkrétnych zariadení a podobne. Naozaj, nechajme túto vec na rozhodnutí ľudí.
Ďakujem.
Skryt prepis