Videokanál poslanca

Pán poslanec Kvorka, je možné, že som nepovedala nič nové. A je smutné, že vám jednu a tú istú vec treba toľkokrát opakovať a vy jej stále nerozumiete. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pre veľký úspech ešte raz. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, člen vlády a vážení hostia, hovorí sa, a ja sa s tým plne stotožňujem, že úspešná zahraničná politika sa robí doma. Slovensko dnes ale robí doslova katastrofálnu zahraničnú politiku, a to hneď na začiatku svojho predsedníctva, ktoré vláda svojim občanom predstavuje priam ako najväčšiu udalosť hneď po vstupe Slovenska do Únie. Musím konštatovať, že toto sú fakt paradoxy.
Chcela by som vám preto pripomenúť, že naše vnútropolitické konflikty sú pozorne sledované a vyhodnocované diplomatickými službami, ktoré majú svoje veľvyslanectvá na Slovensku. A čo si myslíte, akú správu do sveta vysielame tým, že sa po tak závažných podozreniach Robert Kaliňák drží svojej ministerskej stoličky, ako keby bol o ňu priklincovaný? A čo si myslíte, akú správu vysielame tým, že sa premiér Robert Fico usalašil v byte kráľa kešu a drží sa tam, ako keby bol tento byt skutočne jeho?
Dámy a páni, takú správu vysielame, že sa chováme ako jedna smutná banánová republika, ktorej vládni politici odmietajú rešpektovať nielen nepísané, ale aj písané pravidlá. A vy, vládni poslanci a členovia vlády, robíte zo slovenského predsedníctva trápnu potemkinovskú dedinu a chcete, aby sme naším mlčaním do sveta vysielali nepravdivé a falošné signály, ako je u nás všetko v poriadku. No nie je u nás všetko v poriadku. Viete to vy, vieme to my, vedia to občania tejto krajiny a vedia to, bohužiaľ, už aj naši zahraniční partneri. A ja mám z tohto naozaj mimoriadne zlý pocit.
Keby som ja bola ministerkou vnútra nejakého iného členského štátu Európskej únie, myslela by som si svoje o slovenskej vláde, ktorá ma núti podávať si ruky a sedieť s človekom, ktorý zosobňuje totálny úpadok dobrých mravov, elementárnej ľudskej slušnosti a štátnického rozhľadu.
Lenže vy svojou falošnou lojalitou a bohvie čím ešte im ministra Kaliňáka doslova vnucujete.
Dámy a páni, ja sa hanbím za toto všetko a hanbím sa ako občan Slovenskej republiky a hanbím sa aj ako opozičný poslanec. A čo je veľmi nepríjemné, tak nehanbím sa za seba, ale hanbím sa za vás. A chcem sa z tohto miesta našim partnerom v Európskej únii za vaše poľutovaniahodné konanie, resp. možno nekonanie ospravedlniť.
Na druhej strane snažím sa ten cynizmus, pokrytectvo a bezohľadnosť, ktoré sa doslova vylievajú z vašich koaličných radov do celej krajiny, pozerať ako na ohromný impulz, na impulz, ktorý zmobilizoval a priviedol tisíce slušných ľudí z celého Slovenska na námestie. A ja sa chcem za toto veľmi srdečne poďakovať. Je to vždy lepšie, ako prepadnúť do skepsy a depresie.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte vysloviť jedno také moje osobné varovanie. Ste síce vo väčšine, držíte mocenské páky, môžete sa zatnúť a môžete aj mariť vyšetrovanie, môžete ignorovať dobré mravy, verejný záujem aj politickú kultúru, môžete sa tváriť, že to nevidíte, môžete sa tváriť, že tomu nerozumiete, že to nepočujete a že k tomu nič nepoviete, toto všetko môžete, ale vezmite, prosím, na vedomie, že budete vylúčení zo slušnej spoločnosti, ak už nie ste.
Nie vy strany, nie strana SMER, nie strana SIEŤ, SNS a MOST - HÍD, ale vy ako ľudia. Vy konkrétne osoby. A vždy, keď sa zjavíte na verejnosti, dámy a páni, budete cítiť, ako vami ľudia opovrhujú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, členovia vlády, jeden člen vlády, pardon. (Reakcia z pléna.) Aha, pardon, takže správne som povedala množné číslo, sú dvaja, milí hostia. (Reakcia z pléna.) Znovu sa ospravedlňujem, traja. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán premiér, mne sa nechce veriť, že vy veríte tomu, čo ste tu dnes predviedol, mne sa tomuto jednoducho nechce veriť. Nie opozícia, pán premiér, je vo vzťahu k nášmu predsedníctvu hanbou, tou hanbou ste vy. Nie je hanbou poukázať na problémy. Problém je, že sa problémy dejú a že sa kryjú a že sa odmieta vyvodiť z nich zodpovednosť. Toto je problém a toto je hanbou. A ak máte vy ešte dnes po tých protestoch tisícov ľudí odvahu toto tvrdiť, tak ste zrejme poriadne mimo reality.
A ja sa chcem spýtať, pán premiér, vy sa občas stretávate s bežnými ľuďmi? Vy ste sa stretli za posledné mesiace s bežnými ľuďmi a pýtali ste sa ich, čo si o tejto situácii myslia? Lebo my sa s ľuďmi rozprávame a, pán premiér, kamkoľvek prídem, kamkoľvek, či sa stretnem so spolužiakmi, s bývalými kolegami, s rodinou, kamkoľvek prídem, tak sa ma ľudia pýtajú, kde sa vo vás berie tá obrovská arogancia, že kam až vy chcete zájsť a pokiaľ až toto chcete všetko obhajovať. Veď denne vyplávavajú na povrch mnohé informácie a dnes už pomaly je pocit, že neexistuje v SMER-e nikto, kto s pánom Bašternákom buď nebol na dovolenke, alebo nebýva v jeho byte, alebo s ním nemá spoločne založenú firmu, alebo nemá spoločne založenú firmu alebo minimálne nejaký obchod. Pokiaľ vy toto chcete kryť, pokiaľ?!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dovolím si informovať členov hospodárskeho výboru, že výbor, ktorý bol zvolaný na štvrtok za prítomnosti pána ministra Žigu a riešeniu situácie v U.S. Steel-e, je presunutý, čiže nebude vo štvrtok, ale bude v pondelok o 11.00 hod. Požiadal o to pán minister, lebo sa nemôže vo štvrtok zúčastniť, a budeme to mať v našej zasadacej miestnosti pri Mikulášskej bráne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtera, Ľubomíra Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Návrh zákona predovšetkým skracuje lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na 4 mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly by sa nevrátený nadmerný odpočet v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť, úročil sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u, a zároveň zavádza podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy. Skúsim porovnať súčasný stav s tým, čo navrhujeme my.
Súčasný stav je - a teraz naozaj veľmi zjednodušene - taký, že ak v nejakej spoločnosti prebieha daňová kontrola, tak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá..., a ak v tomto čase, v tejto lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu, tak vráti nadmerný odpočet tejto firme do desiatich dní od jej skončenia. Bolo by slušné, keby sa daňové kontroly realizovali v takých firmách, kde je nejaký predpoklad nejakých rizikových transakcií alebo kde predpoklad nejakej dôvodnej pochybnosti o tom, či firma náhodou nerealizuje nejakú nekalú činnosť s dépeháčkou a podobne, alebo keby tieto daňové kontroly prebiehali aspoň na základe nejakej vopred spravenej rizikovej analýzy, čiže napr. by sa vybrali firmy, kde sú dlhodobo vysoké obraty, takmer žiadne dane a podobne.
Toto sa, bohužiaľ, až tak nedeje, prax je skôr taká, že akonáhle v nejakej firme vznikne vyšší nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, takmer automaticky do tejto firmy nabehne daňová kontrola, aby jednoducho túto dépeháčku mohli zadržiavať.
Teraz opäť sa vrátim k teórii, daňová kontrola by podľa správnosti mala trvať maximálne 1 rok a zadržaná dépeháčka by mala byť, ak nedošlo k pochybeniu, samozrejme, do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly uvoľnená. Prax je opäť iná. Prax je taká, že mnohé daňové kontroly sú umelo predlžované, umelo naťahované a nadmerný odpočet dlho zadržiavaný, a bežnou praxou na Slovensku je, že mnohé spoločnosti napriek tomu, že im nebola preukázaná žiadna chyba, žiadne pochybenie, žiadne dôvodné potvrdenie toho, že, že robili nejaké nekalé transakcie s dépeháčkou, napriek tomu sa k svojim peniazom nevedia - častokrát až roky - dostať.
My máme za to, že toto nie je dobrý stav. Máme za to, že to komplikuje podnikateľom život, štát im zadržiava ich vlastné peniaze, ktoré v rámci svojho fungovania a v rámci svojho potrebného cash flow spoločnosti potrebujú, potrebujú tie peniaze na rozvoj firmy, potrebujú na bežnú réžiu, na bežné fungovanie, a pokiaľ im ich štát, ich vlastné peniaze, zadržiava, tak jednoducho chod tej firmy týmto trpí. Mnohé firmy potom sú nútené si tieto zdroje, ktoré vlastne im vlastné peniaze zadržiava štát, nemôžu ich použiť, majú ich v podstate utopené, častokrát si tieto peniaze zháňajú inde, riešia to cez rôzne kontokorenty, cez rôzne nástroje vo finančných inštitúciách, toto, samozrejme, nie je zadarmo, čiže im to spôsobuje nejakú ďalšiu finančnú záťaž. Mnohé firmy, ktoré takú možnosť nemajú, nemajú možnosť si požičať, nemajú ani vlastné peniaze k dispozícii, lebo im ich štát zadržiava, tak tým trpia firmy, dostavajú sa do druhotnej platobnej neschopnosti a častokrát to má veľmi, veľmi zlé dopady na tieto firmy. Aj niekedy so záverom, že takéto firmy skrachujú.
Naším návrhom my teda navrhujeme skrátiť čas, počas ktorého môže štát zadržiavať dépeháčku, a ten skracujeme na 4 mesiace miesto pôvodného roku, tak ako je to dnes, a zároveň pokiaľ sa počas týchto štyroch mesiacov nepreukáže také pochybenie, ktoré by malo za následok krátenie dane, tak štát je povinný počas tohto obdobia, počas toho obdobia, počas ktorého zadržiaval tejto firme dépeháčku, platiť mu za to úrok. Pretože má sa za to, že táto firma si musela tie zdroje niekde inde zadovážiť a nebolo to zadarmo, a preto si myslíme, že štát by toto jednoducho mal kompenzovať. A možno aj v duchu rovnakého metra pre štát a podnikateľov, ak podnikateľ alebo akýkoľvek iný subjekt dlží niečo štátu, tak štát si veľmi rýchlo za to úroky vie vypýtať a rôzne sankcie a minimálne úroky, preto máme za to, že ak štát disponuje prostriedkami firmy, tak malo by toto platiť aj naopak, na druhú stranu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť navrhujeme od 1. septembra 2016.
Chcem poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporili, sme presvedčení, že pomôže podnikateľskému prostrediu, pomôže im s druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorú im spôsobuje štát tým, že neprimerane dlho zadržiava firmám dépeháčku, a myslím si, že mnohí podnikatelia by toto naozaj ocenili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka, Jozefa Rajtára, Jozefa Mihála, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a o zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tiež nazývaný ako Exekučný poriadok.
Návrh zákona predovšetkým zavádza inštitút výpisu z kontrolného výkazu, zakladá nevyvrátiteľná domnienku, teda právnu fikciu, že údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, sú ním uznané čo do právneho dôvodu i výšky, rozširuje okruh exekučných titulov o výpis z kontrolného výkazu, čím sa zaručí expresná exekvovateľnosť nesplatených pohľadávok a zakotvuje, že dňom uplynutia lehoty na zaplatenie faktúry prestávajú byť obchodným tajomstvom údaje uvedené v nezaplatenej faktúre.
Toľko z definície. Znie to zrejme desivo. Ja skúsim ľudskou rečou povedať, o čo v tomto návrhu zákona ide. Je to opatrenie, ktoré reflektuje na problémy neplatičstva, ktoré, žiaľbohu, na Slovensku začínajú byť súčasťou akéhosi povinného koloritu v podnikateľskom prostredí, kedy mnohí nepoctiví podnikatelia neuhrádzajú svoje záväzky. A častokrát tým dôvodom je práve vedomie, že nízka vymožiteľnosť práva z dlhodobého procesu na súdoch, komplikácie dostať sa k svojim peniazom je pre nich živnou pôdou na to, aby neuhradili za svoje záväzky svojim dodávateľom, respektíve svojim veriteľom. Preto sme sa rozhodli priniesť do parlamentu, do parlamentu návrh zákona, ktorý sa snaží reflektovať na tento problém a snaží sa tento mechanizmus, ktorý dnes nefunguje alebo je zdĺhavý alebo je mimoriadne komplikovaný, snažíme sa ho nahradiť iným mechanizmom.
Skúsim povedať príklad. Ak je podnikateľ, ktorý nemá uhradenú faktúru od svojho dodávateľa, a tento dodávateľ, respektíve dlžník si uviedol danú faktúru, ktorá je po splatnosti, do výkazu DPH a ten podnikateľ má za povinnosť si túto faktúru do výkazu DPH uviesť, a oni si ju väčšinou aj uvádzajú, pretože si uplatňujú dépeháčku, má sa za to, že takýto podnikateľ zavedením tejto faktúry do výkazu DPH v plnej miere akceptoval a uznal záväzok plynúci z tejto faktúry. To znamená, nemôže sa už vyviniť, že tá faktúra je neplatná alebo že dodávka tovaru, služieb nebola v požadovanej kvalite, množstve, termíne a podobne. Jednoducho, ak si raz uviedol do výkazu DPH, má sa za to, že v plnej miere záväzok uznal.
Podnikateľ, ktorý má túto faktúru neuhradenú, to znamená, mnohým neuhradil tento dodávateľ, má možnosť opýtať sa daňového úradu, či daný podnikateľ si túto faktúru do výkazu DPH uviedol. Daňový úrad by mal po novom povinnosť do troch dní informovať tohto podnikateľa a odpovedať mu, či si táto spoločnosť tú faktúru do výkazu DPH uviedla. Potvrdenie od daňového úradu, v ktorom by stálo, že áno, potvrdzuje daňový úrad, že ten podnikateľ si tú faktúru do výkazu DPH uviedol, má sa za to, že v plnej miere záväzok uzná a toto potvrdenie by bolo pre toho podnikateľa exekučným titulom a mohol by skrátenou cestou si vymáhať svoje pohľadávky. To znamená, obchádzal by celé to kolečko, dnes nefunkčné kolečko cez súdy, cez ktoré, veľmi dobre vieme, že niekedy až roky trvá, kým sa človek dostane k svojim peniazom, ak vôbec, pre mnohých je to tak nemysliteľné a zdĺhavý proces, že častokrát skrátenou cestou si vymáhať svoje pohľadávky. To znamená, obchádza, lebo celé to kolečko, dnes nefunkčné kolečko cez súdy, cez ktoré veľmi dobre vieme, že niekedy až roky trvá, kým sa človek dostane k svojim peniazom, ak vôbec. Pre mnohých je to tak nemysliteľné a zdĺhavý proces, že častokrát ani prvoplánovo ani nejdú, a toto je práve živná pôda pre tých prvoplánových podvodníkov, ktorí nehradia svoje záväzky.
Netvrdím, že toto opatrenie je vodotesné a že keby sa zaviedlo, tak od zajtra máme vyriešený celý problém s neplatičmi. To rozhodne nie. Ale som presvedčená, že významným spôsobom pomôže neplatičstvo riešiť a že mnohé problémy už len preventívne týmto spôsobom vyrieši a jednoducho tí prvoplánoví podvodníci si veľmi dobre rozmyslia, či budú mať vo veľmi krátkej dobe na krku exekúciu, na ktorú sa nebudú môcť pripraviť, a rozmyslia si to a budú proste platiť za svoje záväzky. A pokiaľ nie, tak jednoducho nastúpi exekúcia, ktorá bude veľmi rýchla a tým pádom aj veľmi účinná, pretože častokrát exekúcia nie je účinná preto, lebo sa na ňu tá firma môže pripravovať celé mesiace, niekedy roky. A častokrát keď dôjde k tomu, že veriteľ má v ruke exekučný titul, tak častokrát už daná firma buď predá majetok, alebo už neexistuje, alebo jednoducho si zariadila situáciu tak, že veriteľ sa k svojim peniazom už nedostane.
Takže takéto opatrenie, dámy a páni, verím, že nekontroverzné. Opäť opatrenie, ktoré nie je v tejto sále prednesené prvýkrát a bolo mnohými našimi bývalými opozičnými partnermi podporené. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, ale bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Účinnosť novely navrhujeme od 1. septembra 2016, to znamená, čo najskôr. Je to opäť opatrenie, veríme, nekontroverzné, nikomu neškodiace, riešiace nejaké problémy, s ktorými sa Slovensko dennodenne potýka. Verím tomu, že nie sú dôvody na to takýto návrh zákona podporiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcela by som len doplniť jednu informáciu. Jozef Rajtár, ty si hovoril, že, respektíve vysvetlil si tú súvislosť, že keď sa jedným dá nejaká dotácia vo forme daňových úľav, tak samozrejme, že niekde inde tým tie dane trpia, a obvykle je to teda ich zvýšenie alebo nemožnosť ich zníženia.
Ja som chcela len túto informáciu, podpisujem, podčiarkujem, len doplním ju o jeden údaj, a síce konkrétne tá dotácia pre Duslo Šaľa vo výške 60 mil. eur znamená, že 40-tisíc drobných podnikateľov by mohlo platiť daň jeden rok nula. A výsledok je iný. Výsledok je taký, že oni tie dane platia, a táto mimoriadne bohatá, úspešná spoločnosť dane jednoducho neplatí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, to, akým škandalóznym spôsobom sa udiala zmena zákona, ktorou parlament odňal vláde Slovenskej republiky právomoc rozhodovať o investičnej pomoci, kde výška investície presahuje 200 mil. eur, som uviedla už v predstavovaní návrhu zákona. A keďže takéto veci sa nedejú obvykle len tak a obvykle je za nimi vždy nejaký úplne konkrétny dôvod, o ktorom sa spravidla ľudia dozvedia neskôr, dovolím si zacitovať z jedného článku, asi vás bude zaujímať.
Názov článku znie Ako prišiel Babiš k 60 mil. od Fica. "SMER radšej zmenil zákon, akoby sa malo o peniazoch pre Babiša hovoriť verejne. Robert Fico sa vyhne tomu, aby sa musel postaviť pred kamery a vysvetľovať, prečo súhlasil s odpustením takmer 60 mil. eur daní pre Duslo Šaľa Andreja Babiša. Presnejšie, žiaden vládny úradník nebude vysvetľovať, prečo by mala byť pomoc pre výrobu čpavku pre Slovensko výhodná. Minister hospodárstva, ktorý ju schvaľoval, už nie je minister. Minister financií môže tvrdiť, že jeho ľudia posudzovali len zákonnosť pomoci, nemali právo ju odmietnuť ako pre štát nevýhodnú. Predseda vlády síce sľuboval, že pomoc pre Duslo ešte prejde vládou, no teraz len mlčí. A súčasný minister hospodárstva odkazuje, že vláda sa už pomocou pre Duslo nemá prečo zaoberať, potvrdila ju Európska komisia, a teda je schválená.
Pripomeňme si, ako sa SMER-u podarilo najväčšiu štátnu pomoc v posledných rokoch schváliť tak, aby sa o tom verejnosť dozvedela, až keď sa už nič zmeniť nedá.
Chronológia: 12. marca 2014 poslanec za SMER Maroš Kondrót, ktorý je v parlamente známy ako priemyselný lobista, nečakane navrhol utajovať pred verejnosťou najväčšie štátne dotácie. Nikdy predtým o tom s nikým verejne nediskutoval, len naraz predložil paragrafy, podľa ktorých daňové prázdniny pre investície za viac než 200 mil. eur už nebudú potrebovať súhlas celej vlády. Stačí len rozhodnutie ministra hospodárstva a súhlas Európskej komisie. Zmeny vniesol poslanec Kondrót do zákona o stimuloch kľučkou cez zákon o právach spotrebiteľa. Prečo takto? Poslanec Kondrót vysvetľuje, že chce dôsledne dodržiavať práva spotrebiteľov aj v oblasti investícií." To bolo to krásne čestné vyhlásenie, že budú dodržiavať zákon. Pokračujem z tohto článku: "Špekuluje sa, pre koho sa novela šila, meno Babišovej firmy sa nespomína." Komentár sa zhoduje v tom, že teraz možno schváliť pomoc legálne bez akejkoľvek verejnej diskusie. Minister hospodárstva totiž nie je na rozdiel od vlády povinný vopred oznamovať, o čom sa chystá rozhodnúť.
"14. marca 2014. České médiá informujú, že Duslu Šaľa z portfólia AGROFERT-u Andreja Babiša hrozí prepustenie 800 ľudí, ktorí pracujú v tunajšej výrobni čpavku. Od vlády chce Babiš dotácie na 300-miliónovú modernizáciu a rozšírenie existujúcej výrobne. AGROFERT úvahy o zrušení výroby priznáva a tvrdí, že o dotácii sa s našimi predstaviteľmi ešte len chystá rokovať.
25. marca 2014. SMER za Kondrótovu novelu zahlasoval.
1. mája 2014. Začala platiť Kondrótova utajovacia novela.
5. mája 2014. Duslo Šaľa požiadalo ministerstvo hospodárstva o daňové prázdniny vo výške 58,6 mil. eur. Nikto o tom nevie, pretože AGROFERT ani ministerstvo hospodárstva o tom neinformujú a verejnosť sa tak o tom nemá ako dozvedieť.
26. júna 2014. Vtedajší minister hospodárstva Tomáš Malatinský žiadosť chemičky odobril a poslal na definitívne schválenie do Bruselu. Opäť o tom nikto neinformuje. Termín schválenia a to, že to podpísal odchádzajúci minister Malatinský, sa dozvie verejnosť spätne len vďaka infozákonu.
10. júla 2014. Nevidel som žiaden návrh, ktorý by bol vo vláde. Vyjadrím sa, keď bude vo vláde – takto odpovedal premiér Robert Fico, keď sa ho pýtali, či považuje v tom čase už schválenú pomoc pre Duslo za dobrý nápad. O pomoci pre AGROFERT informovali české médiá, ktoré informáciu získali z prostredia Európskej komisie.
16. októbra 2014. Europoslanci Richard Sulík a Ivan Štefanec navštívili eurokomisára pre hospodársku súťaž pána Almuniaho a upozornili ho na zvláštne okolnosti okolo dotácie pre firmu Andreja Babiša. Pripomínam, že nový minister hospodárstva Pavol Pavlis kedysi podnikal s Andrejom Babišom. V čase, keď sa pomoc Duslu odobrovala na ministerstve, bol Pavlis jeho štátnym tajomníkom.
6. januára 2015. Brusel definitívne odobril pomoc chemičke Duslo, Šaľa. Hodnotil iba to, či pomoc pre Duslo nedostane do nevýhody konkurentov firmy v iných kútoch Európy. Či je výhodná pre Slovensko vôbec neriešil.
8. januára 2015. Ministerstvo hospodárstva potvrdzuje, že vláda už nič zmeniť nemôže. Ak Európska komisia vydá rozhodnutie o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom Únie, ako v tomto prípade, vláda Slovenskej republiky už nemôže túto pomoc zamietnuť. Prerokovanie a poskytnutie investičnej pomoci vo vláde má už iba informatívny charakter, povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková. Žiadne ani informatívne rokovanie o daňových prázdninách pre Duslo sa v programe vlády neobjavuje a Robert Fico na otázky o pomoci vo výške takmer desatiny percenta HDP vôbec nereaguje."
Takže toľkoto príbeh, ktorý dostal zelenú po tejto nepriamej novele pána poslanca Kondróta. A toto je možno krásny príklad, kde vidíme, čo spôsobí jeden nevinný pozmeňováčik na výbore, bez toho aby prešiel riadnou, či už odbornou alebo verejnou alebo politickou diskusiou. Spravte si, dámy a páni, názor sami, či toto bolo v súlade s riadnym legislatívnym procesom, či to bolo v súlade s vyžadovanou transparentnosťou, morálkou či etikou. Jednoducho, či toto bolo proste kóšer.
Téma investičných stimulov je veľmi široká a dalo by sa veľmi veľa hovoriť o tom, že či stimuly sú pre ekonomiku pozitívne alebo sú negatívne, dalo by sa veľmi veľa hovoriť. My sme toho názoru v SaS, že akékoľvek zvýhodnenie jedného na úkor druhého jednoducho tých druhých poškodzuje. A vždy tí, ktorí dostanú nejaký selektívny stimul, či už vo forme daňových prázdnin alebo vo forme nejakých priamych dotácií, jednoducho vždy poškodia niekoho iného a niekto iný sa na tento výpadok zo štátneho rozpočtu alebo priamo výdavok zo štátneho rozpočtu musí skladať. A preto to považujeme za mimoriadne nebezpečné. Vláda sa týmito dotáciami snaží suplovať zlé podnikateľské prostredie a častokrát argumentuje tým, že sa tým snaží vytvárať nové pracovné miesta. Nie vždy to ale s tými pracovnými miestami je tak, ako ten prvotný ušľachtilý cieľ znie. A vo viacerých prípadoch poskytnutej investičnej pomoci sa už ani len nevyžadovalo od vlády, aby boli vytvorené nejaké nové pracovné miesta, dokonca nebolo vyžadované ani, aby boli udržané súčasné.
A teraz si dovolím zase jeden citát: "Doterajší stav umožňoval dávať stimuly nielen na vytváranie nových pracovných miest, ale najmä na udržanie zamestnanosti, čo sme uplatnili vo viacerých prípadoch, ktoré si to bytostne vyžadovali. Keďže peniaze naozaj nie sú, tak sme novelizovali zákon o investičných stimuloch a pomerne striktne sme povedali, že odteraz ich budeme dávať len vtedy, keď to bude viazané na vytváranie určitého počtu nových pracovných miest." Dámy a páni, toto je citát Roberta Fica z 11. 1. 2013. Zopakujem kľúčovú vetu: "Odteraz ich budeme dávať len vtedy, keď to bude viazané na vytváranie určitého počtu nových pracovných miest." Tak po 11. 1. 2013 máme za sebou memorandum o spolupráci v spoločnosti U.S. Steel, ktorá sa nemusela zaviazať k vytvoreniu nových pracovných miest, zaviazala sa len k tomu, že nebude masovo prepúšťať. Dnes vidíme, že niekoľko mesiacov po sebe prepúšťa 29 zamestnancov mesačne, aby tým nedosiahla kritickú hranicu 30 mesačne, lebo v prípade 30 mesačne už by to bolo hromadné prepúšťanie. No, ako sa tomuto vyhneme? No, tak, že budeme prepúšťať len 29 mesačne. A po tom, keď vedenie spoločnosti U.S. Steel je úctivo požiadané a pozvané na rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti, tak nám odpovedia, že oni sú súkromná spoločnosť. Áno, súkromná spoločnosť, žijúca z dotácií štátu a z verejných financií. Ale to bol len krátky príklad toho, ako, ako pán Robert Fico povie, že budeme robiť niečo len za nejakých okolností a potom to pár mesiacov nato zrazu celé neplatí. Ďalším príkladom je napríklad dotácia pre Mondi SCP Ružomberok. Ani v tomto prípade sa ako satisfakcia za nejakú štátnu pomoc nevyžaduje vytvorenie nových pracovných miest. Takže nerobme si ilúzie o tom, že by to takto malo fungovať.
Vrátim sa ale k tomu, v čom my vidíme problém, a ktorý sa chceme touto novelou snažiť riešiť, a to sú tie stimuly nad 200 miliónov. Cieľom nášho návrhu zákona je vrátiť znenie tohto zákona o investičnej pomoci do pôvodného stavu. Teda do stavu, v ktorom bol pred prijatím pozmeňujúcich ustanovení, teda pred tou čudesnou nepriamou novelou. Sme totiž presvedčení, že o takto zásadnej veci, akou je rozhodovanie o investičnej pomoci v takýchto rozmeroch, teda nad 200 mil. eur, je potrebné hovoriť a rozhodovať na rokovaní vlády tak, aby o tom vláda rozhodovala, aby o tom rokovala, aby sa o tom dozvedela verejnosť, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť a aby za to aj prevzala zodpovednosť vláda. Nie jeden jediný minister, ktorého potom stiahnu z obehu, a dajú tam niekoho iného. Cez daňové úľavy a celkovo cez investičnú pomoc sa predsa formuje štruktúra ekonomiky s dopadom na zamestnanosť, dlhodobú konkurencieschopnosť, keďže niektoré podniky, odvetvia, podnikateľské činnosti sú takýmito daňovými úľavami preferované, iné, samozrejme, diskvalifikovávané. Jednoducho o takto zásadných veciach musí rokovať vláda.
V danej súvislosti pre tých, ktorí by sa možno chceli zaštiťovať tvrdením, že takéto daňové úľavy podliehajú ešte okrem schválenia toho jedného ministra aj kontrole Európskou komisiou, je treba uviesť, že Európska komisia skúma rozhodnutia o daňových úľavách len z hľadiska dodržania súťažného prostredia. Neskúma interné deformácie a vonkoncom neskúma, či v tom-ktorom rozhodnutí hrala rolu korupcia alebo nie. Ich vôbec nezaujíma, či za pôsobenia štátneho tajomníka pána Pavlisa bola odklepnutá investičná pomoc obchodnému partnerovi zo skupiny AGROFERT a podobne. Toto vôbec nie je ich objektom záujmu. Okrem toho, že takéto zbavovanie sa zodpovednosti je z nášho pohľadu vecná nehoráznosť, máme podozrenie, že takto upravený zákon je aj protiústavný. Ústava Slovenskej republiky totiž vláde ukladá povinnosť rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. No a teda ak takto vysoké investície nie sú zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej politiky, tak ja sa, dámy a páni, pýtam, ktoré potom sú? Ktoré, ktoré sú to, o ktorých má rozhodovať vláda a nestačí jeden minister? Čiže investície do 200 miliónov nie sú tak zásadné, a tie, o tých má rozhodovať vláda a tie nad 200 miliónov sú menej zásadné?
Fakt, že súčasný stav, ktorý sme docielili, tú dnešnú právnu úpravu, je protizákonná, naznačuje aj nález Ústavného súdu č. 1/96 a to je z čias mečiarizmu, ktorým Ústavný súd rozhodol o neprijateľnosti presunu povinnosti vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. A to sa pritom vtedy jednalo o rozhodovaní o privatizácii, to boli tie Mečiarove privatizácie, keď on posunul kompetenciu vlády na Fond národného majetku, a Ústavný súd vtedy v tejto veci rozhodol, že teda je to protiústavné. A dokonca v tom prípade, o ktorom hovorím, tak tam aspoň v teoretickej rovine je to v kategórii predaja majetku štátu, teda jeho výmeny za peniaze, môžme diskutovať o tom, či či vyváženej, nevyváženej a podobne, ale v každom prípade výmeny za peniaze, zatiaľ čo v prípade zákona, ktorého úpravu navrhujeme, sa jedná v podstate o dar formou odpustenia dane. Čiže samozrejme vyžaduje si ešte vyššiu mieru pozornosti a transparentnosti.
Uvedený nález Ústavného súdu stanovil nasledujúce: Rozhodnutie vlády, ktoré sa podľa čl. 119 ústavy má urobiť v zbore, nemožno nahradiť rozhodnutím člena vlády ani nijakého iného subjektu. Právne normy odoberajúce vláde ako najvyššiemu orgánu výkonnej moci rozhodovaciu právomoc, priznanú čl. 119 ústavy, nie sú preto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ak to zhrniem, tak to, prečo sme prišli s týmto návrhom na zmenu, je, považujeme za absurdné, že parlament odobral vláde jednu z jej ústavných povinností, a toto považujeme za absurdné. Absurdné je aj, že vláda sa tak jednoducho týchto povinností vzdala. Ďalej je absurdná forma, akou sa to udialo, a teda nepriama novela cez absolútne nesúvisiaci zákon. A ďalej, čo je absurdné, je, ako promptne bol tento znásilnený stav využitý v prospech firmy blízkej SMER-u, ktorej minister ihneď odklepol dotáciu vo výške 60 mil. na desať, eur, to nie sú drobné, desať rokov 60 miliónov eur.
Dámy a páni, dovolím si ešte na záver pripomenúť, že tento návrh zákona v tomto pléne nepredkladám prvýkrát. Predkladala som ho aj s kolegom Jozefom Mihálom už aj v minulom volebnom období, a preto si dovoľujem pripomenúť napríklad poslancom klubu MOST – HÍD, že vtedy sa im tento návrh na zmenu zákona nezdal ani nedopracovaný, nezdal sa im ani nekonkrétny, ani zbytočný a ani neodborný. Všetci do jedného zaň hlasovali. A mnohí z nich sú aj podpísaní pod podaním na Ústavný súd. A ja preto chcem veriť, že neotočia o 180 stupňov v takto dôležitej veci. A všetkých ostatných chcem veľmi pekne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 o investičnej pomoci.
Cieľom tohto návrhu je vrátiť do nášho právneho poriadku pravidlá o udeľovaní investičnej pomoci spred marca 2014, kedy o investičnej pomoci, aj o takej s investíciou nad 200 mil. euro, rozhodovala vláda Slovenskej republiky v zbore a nie jeden minister, či už minister hospodárstva alebo minister dopravy, tak ako je tomu dnes. Pre tých, ktorí neboli účastní tejto doslova... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa.
Prosím vás, páni poslanci, panie poslankyne, chcem vás požiadať o kľud v rokovacej sále. Tí, ktorí nechcú zostať v rokovacej sále, by ju mohli opustiť v pokoji a v mieri a potichu.

Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si informovať ctené plénum, že si myslím, že toto by ich celkom mohlo zaujímať, lebo ideme dať návrh na späťvzatie nejakej novely, ktorá z nášho pohľadu vôbec nebola korektná, vôbec nebola v prospech Slovenskej republiky a bola spravená dokonca veľmi zvláštnym a čudným spôsobom. Takže pre tých, ktorí neboli účastní tejto doslova učebnicovej zmeny zákona, a to učebnicovej, myslím naozaj mimoriadne sarkasticky, tak stručne opíšem, ako sa udiala.
Tak 11. marca 2014 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa, ten zákon má strašný názov, ale skracuje sa, že zákon o ochrane spotrebiteľa. V plnom znení je to zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. V každom prípade išlo teda o zmenu v tomto zákone na ochranu spotrebiteľa. A obsahom toho uznesenia bolo okrem iného aj odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky, aby schválila závažné zmeny v zákone o investičnej pomoci vo forme pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Takže nepriama novela cez úplne nesúvisiaci zákon bol zásah do významnej zmeny úplne iného zákona. A údajný súvis týchto zmien s novelizovaným zákonom o ochrane spotrebiteľa výbor odôvodnil potrebou doplniť povinnosť žiadateľa o investičnú pomoc o čestné vyhlásenie, že v prípade, ak realizáciou investičného zámeru dochádza k takej podnikateľskej činnosti, že žiadateľ je v postavení predávajúceho a vstupuje do právnych vzťahov so spotrebiteľmi, je povinný dodržiavať spotrebiteľské právo. Inými slovami, žiadateľ má čestne vyhlásiť, že nebude porušovať zákon, ktorý je všeobecne platný. Čiže mala by byť samozrejmosť, že ľudia, hoc podnikateľské subjekty, majú dodržiavať zákon aj bez toho, aby niečo čestne vyhlasovali.
Ale práve cez vloženie tejto úplne nezmyselnej povinnosti sa otvoril úplne iný zákon s mimoriadne závažnými zmenami. Ďalším z dôvodov malo byť zefektívnenie procesu schvaľovania investičnej pomoci vo vybraných investičných zámeroch na základe arbitrárne určenej výšky oprávnených nákladov pri daňových úľavách. Toto odôvodnenie, prečo takáto zmena má nastať, neobsahovalo žiadnu podrobnú analýzu dopadov tejto legislatívnej úpravy inak úplne nesúvisiacej právnej normy.
Dámy a páni, ak by som ja v tom čase bola predsedníčkou hospodárskeho výboru, a viem veľmi dobre, že pri matematike 7 na 6 by som nemala žiadnu šancu toto ovplyvniť, napriek tomu by som sa za takýto legislatívny postup mimoriadne, mimoriadne hanbila. Národná rada v každom prípade tieto navrhované zmeny prijala a zákon nadobudol účinnosť dňa už dňa 1. 5, čiže žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, žiadna diskusia na verejnosti, žiadne analýzy, žiadne dopady na tieto zmeny.
Najdôležitejšou a pravdepodobne jedinou zamýšľanou zmenou v zákone o investičnej pomoci bolo odobratie právomoci vláde Slovenskej republiky vo veci rozhodnutia o schválení investičnej pomoci formou daňovej úľavy, kedy investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 mil. eur nepodlieha konaniu o schválení vládou Slovenskej republiky, ale podlieha schváleniu len jedného jediného ministra, a to buď ministra hospodárstva alebo ministra dopravy. Čiže nie v zbore, tak ako dovtedy, ale stačí odklepnutie jedným jediným človekom a investičná pomoc je na svete. Je veľmi otázne, že prečo investičné zámery, kde investícia je do 200 mil. eur, podlieha schvaľovaniu vlády v zbore a investičný zámer s investíciou nad 200 mil. eur, čo znamená, že ďaleko väčšie investície a tým pádom aj ďaleko vyššia štátna pomoc, tak tieto už nemajú takémuto rozhodovaciemu procesu podliehať. Minister financií ako člen vlády už po novom teda nemá žiadnu právomoc rozhodnúť vo veci, ktorá podstatne súvisí s jeho rezortom. A zároveň pri takomto postupe je aj mimoriadne znížená možnosť kontroly zo strany verejnosti.
Náš návrh zákona, teda opätovná zmena vrátiť to do pôvodného stavu, má za cieľ zrušiť toto údajné zefektívnenie procesu schvaľovania investičnej pomoci, ktorý v skutočnosti nie je v celospoločenskom záujme, ale máme za to, že je len v individuálnom záujme niektorých subjektov. Cieľom nášho návrhu zákona je vrátiť teda znenie zákona o investičnej pomoci do právneho stavu, v ktorom bol pred prijatím týchto pozmeňujúcich ustanovení.
Dámy a páni, návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy a na zamestnanosť. Je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhujeme účinnosť od 1. januára 2017.
Dámy a páni, to bolo len veľmi stručné predstavenie nášho návrhu zákona. Viac trošku o tom poviem v rozprave, do ktorej sa rovnako prvá hlásim.
Ďakujem.