Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, to, akým škandalóznym spôsobom sa udiala zmena zákona, ktorou parlament odňal vláde Slovenskej republiky právomoc rozhodovať o investičnej pomoci, kde výška investície presahuje 200 mil. eur, som uviedla už v predstavovaní návrhu zákona. A keďže takéto veci sa nedejú obvykle len tak a obvykle je za nimi vždy nejaký úplne konkrétny dôvod, o ktorom sa spravidla ľudia dozvedia neskôr, dovolím si...
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, to, akým škandalóznym spôsobom sa udiala zmena zákona, ktorou parlament odňal vláde Slovenskej republiky právomoc rozhodovať o investičnej pomoci, kde výška investície presahuje 200 mil. eur, som uviedla už v predstavovaní návrhu zákona. A keďže takéto veci sa nedejú obvykle len tak a obvykle je za nimi vždy nejaký úplne konkrétny dôvod, o ktorom sa spravidla ľudia dozvedia neskôr, dovolím si zacitovať z jedného článku, asi vás bude zaujímať.
Názov článku znie Ako prišiel Babiš k 60 mil. od Fica. "SMER radšej zmenil zákon, akoby sa malo o peniazoch pre Babiša hovoriť verejne. Robert Fico sa vyhne tomu, aby sa musel postaviť pred kamery a vysvetľovať, prečo súhlasil s odpustením takmer 60 mil. eur daní pre Duslo Šaľa Andreja Babiša. Presnejšie, žiaden vládny úradník nebude vysvetľovať, prečo by mala byť pomoc pre výrobu čpavku pre Slovensko výhodná. Minister hospodárstva, ktorý ju schvaľoval, už nie je minister. Minister financií môže tvrdiť, že jeho ľudia posudzovali len zákonnosť pomoci, nemali právo ju odmietnuť ako pre štát nevýhodnú. Predseda vlády síce sľuboval, že pomoc pre Duslo ešte prejde vládou, no teraz len mlčí. A súčasný minister hospodárstva odkazuje, že vláda sa už pomocou pre Duslo nemá prečo zaoberať, potvrdila ju Európska komisia, a teda je schválená.
Pripomeňme si, ako sa SMER-u podarilo najväčšiu štátnu pomoc v posledných rokoch schváliť tak, aby sa o tom verejnosť dozvedela, až keď sa už nič zmeniť nedá.
Chronológia: 12. marca 2014 poslanec za SMER Maroš Kondrót, ktorý je v parlamente známy ako priemyselný lobista, nečakane navrhol utajovať pred verejnosťou najväčšie štátne dotácie. Nikdy predtým o tom s nikým verejne nediskutoval, len naraz predložil paragrafy, podľa ktorých daňové prázdniny pre investície za viac než 200 mil. eur už nebudú potrebovať súhlas celej vlády. Stačí len rozhodnutie ministra hospodárstva a súhlas Európskej komisie. Zmeny vniesol poslanec Kondrót do zákona o stimuloch kľučkou cez zákon o právach spotrebiteľa. Prečo takto? Poslanec Kondrót vysvetľuje, že chce dôsledne dodržiavať práva spotrebiteľov aj v oblasti investícií." To bolo to krásne čestné vyhlásenie, že budú dodržiavať zákon. Pokračujem z tohto článku: "Špekuluje sa, pre koho sa novela šila, meno Babišovej firmy sa nespomína." Komentár sa zhoduje v tom, že teraz možno schváliť pomoc legálne bez akejkoľvek verejnej diskusie. Minister hospodárstva totiž nie je na rozdiel od vlády povinný vopred oznamovať, o čom sa chystá rozhodnúť.
"14. marca 2014. České médiá informujú, že Duslu Šaľa z portfólia AGROFERT-u Andreja Babiša hrozí prepustenie 800 ľudí, ktorí pracujú v tunajšej výrobni čpavku. Od vlády chce Babiš dotácie na 300-miliónovú modernizáciu a rozšírenie existujúcej výrobne. AGROFERT úvahy o zrušení výroby priznáva a tvrdí, že o dotácii sa s našimi predstaviteľmi ešte len chystá rokovať.
25. marca 2014. SMER za Kondrótovu novelu zahlasoval.
1. mája 2014. Začala platiť Kondrótova utajovacia novela.
5. mája 2014. Duslo Šaľa požiadalo ministerstvo hospodárstva o daňové prázdniny vo výške 58,6 mil. eur. Nikto o tom nevie, pretože AGROFERT ani ministerstvo hospodárstva o tom neinformujú a verejnosť sa tak o tom nemá ako dozvedieť.
26. júna 2014. Vtedajší minister hospodárstva Tomáš Malatinský žiadosť chemičky odobril a poslal na definitívne schválenie do Bruselu. Opäť o tom nikto neinformuje. Termín schválenia a to, že to podpísal odchádzajúci minister Malatinský, sa dozvie verejnosť spätne len vďaka infozákonu.
10. júla 2014. Nevidel som žiaden návrh, ktorý by bol vo vláde. Vyjadrím sa, keď bude vo vláde – takto odpovedal premiér Robert Fico, keď sa ho pýtali, či považuje v tom čase už schválenú pomoc pre Duslo za dobrý nápad. O pomoci pre AGROFERT informovali české médiá, ktoré informáciu získali z prostredia Európskej komisie.
16. októbra 2014. Europoslanci Richard Sulík a Ivan Štefanec navštívili eurokomisára pre hospodársku súťaž pána Almuniaho a upozornili ho na zvláštne okolnosti okolo dotácie pre firmu Andreja Babiša. Pripomínam, že nový minister hospodárstva Pavol Pavlis kedysi podnikal s Andrejom Babišom. V čase, keď sa pomoc Duslu odobrovala na ministerstve, bol Pavlis jeho štátnym tajomníkom.
6. januára 2015. Brusel definitívne odobril pomoc chemičke Duslo, Šaľa. Hodnotil iba to, či pomoc pre Duslo nedostane do nevýhody konkurentov firmy v iných kútoch Európy. Či je výhodná pre Slovensko vôbec neriešil.
8. januára 2015. Ministerstvo hospodárstva potvrdzuje, že vláda už nič zmeniť nemôže. Ak Európska komisia vydá rozhodnutie o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom Únie, ako v tomto prípade, vláda Slovenskej republiky už nemôže túto pomoc zamietnuť. Prerokovanie a poskytnutie investičnej pomoci vo vláde má už iba informatívny charakter, povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková. Žiadne ani informatívne rokovanie o daňových prázdninách pre Duslo sa v programe vlády neobjavuje a Robert Fico na otázky o pomoci vo výške takmer desatiny percenta HDP vôbec nereaguje."
Takže toľkoto príbeh, ktorý dostal zelenú po tejto nepriamej novele pána poslanca Kondróta. A toto je možno krásny príklad, kde vidíme, čo spôsobí jeden nevinný pozmeňováčik na výbore, bez toho aby prešiel riadnou, či už odbornou alebo verejnou alebo politickou diskusiou. Spravte si, dámy a páni, názor sami, či toto bolo v súlade s riadnym legislatívnym procesom, či to bolo v súlade s vyžadovanou transparentnosťou, morálkou či etikou. Jednoducho, či toto bolo proste kóšer.
Téma investičných stimulov je veľmi široká a dalo by sa veľmi veľa hovoriť o tom, že či stimuly sú pre ekonomiku pozitívne alebo sú negatívne, dalo by sa veľmi veľa hovoriť. My sme toho názoru v SaS, že akékoľvek zvýhodnenie jedného na úkor druhého jednoducho tých druhých poškodzuje. A vždy tí, ktorí dostanú nejaký selektívny stimul, či už vo forme daňových prázdnin alebo vo forme nejakých priamych dotácií, jednoducho vždy poškodia niekoho iného a niekto iný sa na tento výpadok zo štátneho rozpočtu alebo priamo výdavok zo štátneho rozpočtu musí skladať. A preto to považujeme za mimoriadne nebezpečné. Vláda sa týmito dotáciami snaží suplovať zlé podnikateľské prostredie a častokrát argumentuje tým, že sa tým snaží vytvárať nové pracovné miesta. Nie vždy to ale s tými pracovnými miestami je tak, ako ten prvotný ušľachtilý cieľ znie. A vo viacerých prípadoch poskytnutej investičnej pomoci sa už ani len nevyžadovalo od vlády, aby boli vytvorené nejaké nové pracovné miesta, dokonca nebolo vyžadované ani, aby boli udržané súčasné.
A teraz si dovolím zase jeden citát: "Doterajší stav umožňoval dávať stimuly nielen na vytváranie nových pracovných miest, ale najmä na udržanie zamestnanosti, čo sme uplatnili vo viacerých prípadoch, ktoré si to bytostne vyžadovali. Keďže peniaze naozaj nie sú, tak sme novelizovali zákon o investičných stimuloch a pomerne striktne sme povedali, že odteraz ich budeme dávať len vtedy, keď to bude viazané na vytváranie určitého počtu nových pracovných miest." Dámy a páni, toto je citát Roberta Fica z 11. 1. 2013. Zopakujem kľúčovú vetu: "Odteraz ich budeme dávať len vtedy, keď to bude viazané na vytváranie určitého počtu nových pracovných miest." Tak po 11. 1. 2013 máme za sebou memorandum o spolupráci v spoločnosti U.S. Steel, ktorá sa nemusela zaviazať k vytvoreniu nových pracovných miest, zaviazala sa len k tomu, že nebude masovo prepúšťať. Dnes vidíme, že niekoľko mesiacov po sebe prepúšťa 29 zamestnancov mesačne, aby tým nedosiahla kritickú hranicu 30 mesačne, lebo v prípade 30 mesačne už by to bolo hromadné prepúšťanie. No, ako sa tomuto vyhneme? No, tak, že budeme prepúšťať len 29 mesačne. A po tom, keď vedenie spoločnosti U.S. Steel je úctivo požiadané a pozvané na rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti, tak nám odpovedia, že oni sú súkromná spoločnosť. Áno, súkromná spoločnosť, žijúca z dotácií štátu a z verejných financií. Ale to bol len krátky príklad toho, ako, ako pán Robert Fico povie, že budeme robiť niečo len za nejakých okolností a potom to pár mesiacov nato zrazu celé neplatí. Ďalším príkladom je napríklad dotácia pre Mondi SCP Ružomberok. Ani v tomto prípade sa ako satisfakcia za nejakú štátnu pomoc nevyžaduje vytvorenie nových pracovných miest. Takže nerobme si ilúzie o tom, že by to takto malo fungovať.
Vrátim sa ale k tomu, v čom my vidíme problém, a ktorý sa chceme touto novelou snažiť riešiť, a to sú tie stimuly nad 200 miliónov. Cieľom nášho návrhu zákona je vrátiť znenie tohto zákona o investičnej pomoci do pôvodného stavu. Teda do stavu, v ktorom bol pred prijatím pozmeňujúcich ustanovení, teda pred tou čudesnou nepriamou novelou. Sme totiž presvedčení, že o takto zásadnej veci, akou je rozhodovanie o investičnej pomoci v takýchto rozmeroch, teda nad 200 mil. eur, je potrebné hovoriť a rozhodovať na rokovaní vlády tak, aby o tom vláda rozhodovala, aby o tom rokovala, aby sa o tom dozvedela verejnosť, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť a aby za to aj prevzala zodpovednosť vláda. Nie jeden jediný minister, ktorého potom stiahnu z obehu, a dajú tam niekoho iného. Cez daňové úľavy a celkovo cez investičnú pomoc sa predsa formuje štruktúra ekonomiky s dopadom na zamestnanosť, dlhodobú konkurencieschopnosť, keďže niektoré podniky, odvetvia, podnikateľské činnosti sú takýmito daňovými úľavami preferované, iné, samozrejme, diskvalifikovávané. Jednoducho o takto zásadných veciach musí rokovať vláda.
V danej súvislosti pre tých, ktorí by sa možno chceli zaštiťovať tvrdením, že takéto daňové úľavy podliehajú ešte okrem schválenia toho jedného ministra aj kontrole Európskou komisiou, je treba uviesť, že Európska komisia skúma rozhodnutia o daňových úľavách len z hľadiska dodržania súťažného prostredia. Neskúma interné deformácie a vonkoncom neskúma, či v tom-ktorom rozhodnutí hrala rolu korupcia alebo nie. Ich vôbec nezaujíma, či za pôsobenia štátneho tajomníka pána Pavlisa bola odklepnutá investičná pomoc obchodnému partnerovi zo skupiny AGROFERT a podobne. Toto vôbec nie je ich objektom záujmu. Okrem toho, že takéto zbavovanie sa zodpovednosti je z nášho pohľadu vecná nehoráznosť, máme podozrenie, že takto upravený zákon je aj protiústavný. Ústava Slovenskej republiky totiž vláde ukladá povinnosť rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. No a teda ak takto vysoké investície nie sú zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej politiky, tak ja sa, dámy a páni, pýtam, ktoré potom sú? Ktoré, ktoré sú to, o ktorých má rozhodovať vláda a nestačí jeden minister? Čiže investície do 200 miliónov nie sú tak zásadné, a tie, o tých má rozhodovať vláda a tie nad 200 miliónov sú menej zásadné?
Fakt, že súčasný stav, ktorý sme docielili, tú dnešnú právnu úpravu, je protizákonná, naznačuje aj nález Ústavného súdu č. 1/96 a to je z čias mečiarizmu, ktorým Ústavný súd rozhodol o neprijateľnosti presunu povinnosti vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. A to sa pritom vtedy jednalo o rozhodovaní o privatizácii, to boli tie Mečiarove privatizácie, keď on posunul kompetenciu vlády na Fond národného majetku, a Ústavný súd vtedy v tejto veci rozhodol, že teda je to protiústavné. A dokonca v tom prípade, o ktorom hovorím, tak tam aspoň v teoretickej rovine je to v kategórii predaja majetku štátu, teda jeho výmeny za peniaze, môžme diskutovať o tom, či či vyváženej, nevyváženej a podobne, ale v každom prípade výmeny za peniaze, zatiaľ čo v prípade zákona, ktorého úpravu navrhujeme, sa jedná v podstate o dar formou odpustenia dane. Čiže samozrejme vyžaduje si ešte vyššiu mieru pozornosti a transparentnosti.
Uvedený nález Ústavného súdu stanovil nasledujúce: Rozhodnutie vlády, ktoré sa podľa čl. 119 ústavy má urobiť v zbore, nemožno nahradiť rozhodnutím člena vlády ani nijakého iného subjektu. Právne normy odoberajúce vláde ako najvyššiemu orgánu výkonnej moci rozhodovaciu právomoc, priznanú čl. 119 ústavy, nie sú preto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ak to zhrniem, tak to, prečo sme prišli s týmto návrhom na zmenu, je, považujeme za absurdné, že parlament odobral vláde jednu z jej ústavných povinností, a toto považujeme za absurdné. Absurdné je aj, že vláda sa tak jednoducho týchto povinností vzdala. Ďalej je absurdná forma, akou sa to udialo, a teda nepriama novela cez absolútne nesúvisiaci zákon. A ďalej, čo je absurdné, je, ako promptne bol tento znásilnený stav využitý v prospech firmy blízkej SMER-u, ktorej minister ihneď odklepol dotáciu vo výške 60 mil. na desať, eur, to nie sú drobné, desať rokov 60 miliónov eur.
Dámy a páni, dovolím si ešte na záver pripomenúť, že tento návrh zákona v tomto pléne nepredkladám prvýkrát. Predkladala som ho aj s kolegom Jozefom Mihálom už aj v minulom volebnom období, a preto si dovoľujem pripomenúť napríklad poslancom klubu MOST – HÍD, že vtedy sa im tento návrh na zmenu zákona nezdal ani nedopracovaný, nezdal sa im ani nekonkrétny, ani zbytočný a ani neodborný. Všetci do jedného zaň hlasovali. A mnohí z nich sú aj podpísaní pod podaním na Ústavný súd. A ja preto chcem veriť, že neotočia o 180 stupňov v takto dôležitej veci. A všetkých ostatných chcem veľmi pekne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis