Videokanál poslanca

Ďakujem. V podstate ja by som chcel trošku dostať túto tému, je, myslím, veľmi odborná a treba sa tomu venovať aj trošku z toho ekonomického pohľadu. Banky sú dôležité pre každú jednu ekonomiku, aj keď niekto môže na ne nadávať. Ja s bankovým odvodom 0,2 % nemám žiadny problém. Myslím si, že ani vôbec s degresiou, to, čo spomínal pán poslanec Jurzyca. Myslím si, že banky majú všetky tieto, tento odvod už je dávno zarátaný a nebude znamenať zvýšenie poplatkov voči klientom. To je asi dôležité.
Na druhej strane zopár poznámok. Súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Kollár, že áno, banky, myslím si, že boli na začiatku krízy, ktorá tu vznikla. Ale treba si pripomenúť aj to, že na prelome tisícročí sme sanovali aj my slovenské banky, a myslím si, že dnes ten odvod nie je taký vysoký, aby banky museli kričať, že nemáme to z čoho zaplatiť. Na druhej strane je dôležité aj to, aby sme sa pozerali na celkovú ziskovosť sektora, ktorý v posledných rokoch vykazoval skutočne veľké nárasty ziskov, aj keď teda niektorými opatreniami, ktoré sa prijali v minulom roku v tomto parlamente, im tie zisky okresali. A myslím si, že treba, tak ako v každej ekonomickej teórii je dôležitá rovnováha, čiže treba skutočne sledovať to, akým spôsobom sa prejavia tieto opatrenia na bankách a treba to nastaviť tak, aby sme nedestabilizovali bankový systém. A na druhej strane si myslím, že tiež bankový systém takýmto odvodom určite trpieť nebude.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Rajtár, ja by som len chcel jednu vec pripomenúť, bavíme sa tu o daňovej medzere, to je o, medzi tým optimálnym výberom a tým, čo sa vyberá. Najnižší výber alebo teda efektívna miera výberu DPH bola za Radičovej vlády 12,5-percenta. Dnes je 14,5 a vy tu hovoríte, ako keby vy ste, alebo za tej, za tej vlády, kde ste vy boli, sa vyberali tie dane lepšie. To je jedna poznámka.
Nepáči sa mi veľmi zovšeobecňovanie, ktoré používate, hádžete všetkých do jedného vreca, veľmi to spolitizovávate. Proste poďme sa baviť odborne. Treba si pozrieť, čo urobila bývalá vláda pre výber daní. Pred chvíľou ste tu kritizovali, sa vybralo o 1,3 mld. viac, že sa tu niekto kopol v prognózach a podobne. Ale jak povedal aj pán minister, tri štvrtiny z toho je práve ten boj s daňovými únikmi, prečo sa vybralo o tých 1,3 mld. viac. Zaviedli sa kontrolné výkazy DPH, iné krajiny si berú za príklad nás.
Ja nechcem povedať, že všetko je ideálne, ale, ale skutočne všetko dehonestovať, to sa mi skutočne nepáči. Treba, treba, si myslím, tak ako aj pán Jurzyca povedal, na začiatok príde, že poviem niečo pozitívne a potom budem niečo kritizovať, ale ja som v tom vašom vystúpení nič pozitívne nevidel a zdalo sa mi, že jeden prípad sa berie, že to robia všetci, a to sa mi skutočne nepáči.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som rád zareagoval na viacero vecí, ktoré tu dnes zazneli. Nechal som radšej, nech kolegovia povedia. Čo sa týka, čo sa týka vôbec rizika bankového trhu, musím povedať, že Národná banka Slovenska upozorňovala a upozorňuje stále na to, že tu existuje, to, čo spomínal teraz pán poslanec Jurzyca, súhlasím s tým, treba to, treba dať možno viac, viac právomocí regulátorovi, aby niektoré tie riziká vedel nejakým spôsobom manažovať. Ale na druhej strane začul som tu aj takú vec, že banky si vyberú na klientoch. Vieme, že v minulosti tento odvod bol vo výške 0,4 percenta. Povedzme si, banky si to v minulosti nevybrali na klientoch? Bolo to tak. Dnes máme 0,2 % a ministerstvom financií je ponechávaná 0,2 %, čiže toto je stále už dávno zarátané v tom, čo, v tom, čo tie banky s klientami robili. Čiže nerobme si ilúzie, že keď to teraz znížim na 0,1, tak banky, všetky automaticky, znížia všetky poplatky o 0,1 % alebo že si to niekde inde nezoberú. Takže v tomto ja nevidím problém. Vidím problém skôr v tej rizikovosti. Skutočne tie prostriedky, tak ako povedal pán minister, mali by zostať pre ten bankový trh v prípade určitých rizík. A myslím si, že čo sa týka tej regulácie, som za to, aby sa skutočne nastavila tak, aby klienti, ktorí si dnes berú napríklad refinance hypoték, nesiahali po ponechaní si splátky, ale navýšení v podstate objemu úverov, a potom s prekvapením zistia, že keď úroky stúpnu, tak nebudú ich schopní splácať.
A čo sa týka tej marže bánk, áno, tak tiež pán Beblavý mal návrh, ktorý sme mu podporili, ktorý znížil tú maržu bánk, ale povedzme si otvorene, banky, čokoľvek sa deje, ich marže v minulosti stále stúpali. Čiže myslím si, že určitý vplyv solidarity by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Plne súhlasím s kritikou, ktorá zaznela z našich koaličných rád, čiže to znamená, že to, čo hovoríte o tom posúvaní tých cieľov, my sme posunuli cieľ vyrovnaného dôchodku o jeden rok. Len o jeden rok vzhľadom aj na to, že sú tu nejaké priority. Pred voľbami sme tu mali rôzne demonštrácie, na jednej strane by ste veľmi veľa rozdávali, na druhej strane chceli mať vyrovnaný rozpočet. Čiže to môžte robiť vtedy, keď budete vy vládnuť a budete to nejakým spôsobom nastavovať.
Čo sa týka tých, súhlasím, že demografický vývoj nás nejakým spôsobom dobehne, budeme ho musieť riešiť. Ale musím povedať, že tak, ako bol nastavený prvý a druhý pilier, deväť na deväť, to bolo z hľadiska vôbec fungovania, hlavne teda po kríze roku 2008, neudržateľný systém. A myslím si, že áno, budeme to musieť riešiť možno nejakým tretím pilierom, ktorý bude podporovaný štátom, prípadne nejakým iným spôsobom. Takže to nás všetko, samozrejme, čaká, ale myslím si, že nebudeme všetci sedieť so založenými rukami, ale budeme to riešiť.
Čo sa týka tých štrukturálnych opatrení a jednorazových. Ja som vďačný aj za tie jednorazové opatrenia, čo sa týka štrukturálnych, tak ten program stability hovorí o nejakých, nejakej budúcnosti toho, ako to vidí vláda, akým spôsobom to chce nastaviť. Ak si pozriete na strane 6, je tam za rok 2016, ´17, ´18, ´19, je tam konsolidované úsilie vo výške 0,45, 0,70, 0,50 a 0,16 s tým, že dosiahneme tie strednodobé ciele tak, ako sme si nastavili. Čo oceňujem, hneď vedľa je vývoj hrubého dlhu, dokonca aj čistý dlh sa nám stabilizoval a zostáva na jednej úrovni a od roku 2017 by mal klesať. Čo ja ako ekonóm oceňujem a myslím si, že ten smer, ktorý momentálne nastavilo ministerstvo, je správny.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, ja nesúhlasím s tým, že by táto vláda alebo bývalá vláda neurobila nič pre verejné financie. Všeobecne sme hodnotení ako tá krajina, ktorá má jeden z najlepších rozpočtov. Chápem, že tu boli nejaké zmeny, čo sa týka Eurostatu, teda nejakej metodiky. To sa, samozrejme, toto musíme vyjasniť. Bavíme sa o 0,48 % HDP, čo je obrovské číslo. Hej, čiže tieto, je jasné, že keď zmeníte metodiku, tak sa to zmení.
Čo sa týka, samozrejme, to, čo ste hovorili, že chceme smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Bude tu ďalší bod, program stability, kde pán minister vám vysvetlí, akým spôsobom a kam by sme chceli dospieť s verejnými financiami. V roku 2019 by sme mali mať slabo prebytkový rozpočet. Samozrejme, uvidíme, ťažko povedať dopredu, že ako to bude, ale určite to smerovanie je nastavené. Čiže nie je to o tom, že sa tu správa niekto nezodpovedne.
A keď poviem o, napríklad dlh Slovenskej republiky. Skutočne sme v sankčných pásmach, ale tá trajektória je klesajúca. To viete sám, že to percento z HDP klesá s tým, že je tam tiež trajektória, že v roku 2019 by sme sa mali dostať mimo sankčných pásiem zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Náš verejný dlh je siedmy, ako sme počuli, siedmy v poradí v rámci EÚ dvadsaťosmičky. A keď to porovnáte skutočne s dlhom Európskej únie – 85 % HDP, tak myslím si, že nie sme na tom až tak zle. Ale nehovorím, že nemohli by sme byť ešte lepšie. Ale na tom všetkom sa pracuje. Čiže to o tom hovorí ten program stability, ktorý bude za chvíľu predkladať pán minister.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 113 z 20. mája 2016 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 113 z 20. mája 2016 uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 31 zo dňa 13. júna 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 18 zo dňa 7. júna 2016 a uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky:
1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol 2,97 %,
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol k 31. decembru 2015 sumu 41 mld. 306 mil. eur, čo predstavuje 52,91 % hrubého domáceho produktu,
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 16,234 mld. eur, výdavky 18,166 mld. eur a schodok 1,932 mld. eur;
2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2015 vo výške 1,932 mld. eur k 31. decembru 2015 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1,537 mld. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v hodnote 395 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory bez pripomienok. Gestorský výbor uznesením č. 36 zo dňa 13. júna 2016 po prvé schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 118), po tretie určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Vážená pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Chcem pozvať všetkých členov výboru pre financie a rozpočet dnes na rokovanie o 12.30 v miestnosti výboru. Ďakujem.

Ďakujem. Takisto by som chcel poprosiť členov výboru pre financie a rozpočet. Zvolávam k tomuto schôdzu dnes na 19.00 hodinu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky, v rozprave vystúpilo 67 poslancov a taktiež členovia vlády Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som podal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a k žiadosti o vyslovenie dôvery vláde (tlač 45).
„Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky prerokovala Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a jej žiadosť o vyslovenie dôvery, ktoré vláda predložila podľa čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky, a
A. schvaľuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky,
B. vyslovuje dôveru vláde Slovenskej republiky.“
Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať.

Ďakujem.
Pán poslanec Jurzyca, ja sa chcem vyjadriť k zásadnej veci, čo ste hovorili o tých deficitoch. Samozrejme, niečo sa plánuje, niečo dosiahneme, ale tu by som vás chcel upozorniť na jednu vec. Určite to viete, to ste nespomenuli v svojom príhovore, nakoľko deficit bol síce Eurostatom vykázaný vo výške za rok 2015 vo výške 2,97 %, ale notifikácia bola 2,56 % na rok 2015, ale nehovorili ste o zmene metodiky, ktorú použil Eurostat. Vy to viete veľmi dobre. Pri dlhu sme sa bavili o tom, že menila sa metodika, zlepšilo sa vám to, lebo zmena metodiky. Teraz, keď sa tá metodika Eurostatu zmenila, tak to nespomeniete, že sú tam korekcie vo výške 0,3 % HDP, čiže tu sa bavíme 2,56 verzus 2,97, no možno je tam rozdiel, ten priznám, 0,1 % HDP.
Eurostat rozhodol, že neuzná príjmy splátok Carga za 117 miliónov eur, neuznal príjmy zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 200 miliónov eur. V minulosti tieto príjmy neboli nikdy spochybňované. Priznávam, že VÚC a mestá, za to skutočne ministerstvo financií nemôže, boli deficitné na rozdiel od minulosti, kedy väčšinou teda vykázali plus. A takisto Eurostat nezarátal hospodárenie novozriadených subjektov, ako sú železnice, Národná diaľničná spoločnosť, Recyklačný fond v minulosti. V metodike to nebolo zohľadnené, a to je možno aj odpoveď na to, čo tu spomínal poslanec Rajtár o tých počtoch ľudí vo verejnej správe. Samozrejme, že ministerstvo financií si bude vyjasňovať tieto veci a dúfam, že dostanem nejakú odpoveď.
Ďakujem pekne.