Videokanál poslanca

Vážená pani poslankyňa, o tri otázky neskôr kladiete túto otázku aj mne ako ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, neviem odpovedať za ministra financií, ale viem vám sľúbiť jednu vec, že sa tomu budeme venovať na najbližšom zasadnutí vlády a že požiadam kolegov, aby vyjasnili jednoznačne, kto je tou kontaktnou osobou, aby to bolo jasne umiestnené aj na webových stránkach, aby o tom boli informovaní ľudia, ktorí stoja na vchode, na vrátnici, aby vedeli túto informáciu dať. Myslím si, veď to je veľmi relevantný postoj z vašej strany. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, sekundárne kontaktné miesto na Ministerstve financií Slovenskej republiky bolo zriadené ako špecializované kontaktné miesto pre informačnú prístupnosť. Implementácia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa realizovala na Ministerstve financií Slovenskej republiky od roku 2014 najmä prostredníctvom zamestnanca zo sekcie legislatívnej a majetkovoprávnej, ktorý sa ako člen pracovnej skupiny a zástupca Ministerstva financií Slovenskej republiky podieľal na príprave Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020. Uvedený program rozpracoval dohovor na konkrétne opatrenia týkajúce sa prakticky všetkých oblastí života osôb so zdravotným postihnutím.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky plnilo najmä opatrenia, ktoré sa týkajú zlepšenia prístupnosti informačných systémov verejnej správy osobám so zdravotným postihnutím a prístupnosti elektronických služieb poskytovaných štátom týmto osobám. Z opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020 Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečilo vo svojich budovách identifikáciu bariér a ich odstraňovanie.
V roku 2016 bola realizovaná úprava hlavného vstupu do budovy na bezbariérový vstup zo strany Kýčerského ulice a bola nainštalovaná plošina na zaistenie priechodnosti schodov pre telesne postihnutých v rámci budovy ministerstva do jedálenskej prístavby. V budove ministerstva sa nachádzajú dve vyhradené sociálne zariadenia pre telesne postihnutých. V roku 2017 bude vyhlásené verejné obstarávanie na výber dodávateľa výťahu do budovy ministerstva, ktorý bude spĺňať požiadavky bezbariérovosti, pričom bude požadovaná realizácia v roku 2017. Po nainštalovaní tohto výťahu bude zabezpečený bezbariérový vstup a pohyb v rámci budovy ministerstva pre telesne postihnutých.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v rámci manažérstva kvality umožňuje zamestnancom so zdravotným postihnutím dávať návrhy na zlepšenie ich podmienok, ktorými sa ministerstvo následne zaoberá. Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súčasnosti zamestnáva 16 osôb so zdravotným postihnutím, čo predstavuje 2,5 % z celkového počtu zamestnancov s rôznym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a plní povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Ministerstvo financií v rozsahu svojej pôsobnosti venuje maximálnu pozornosť plneniu zabezpečovania práv osôb so zdravotným postihnutím, pravidelne vypracováva a vyhodnocuje plnenie opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, minulotýždňová oficiálna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorého som sprevádzal, bola vôbec prvou návštevou Bieloruska na takejto vysokej politickej úrovni od nadviazania diplomatických vzťahov v januári 1993. Stretnutia potvrdili záujem o ďalšie zintenzívnenie politického dialógu na najvyššej úrovni a najmä pretavenie bezproblémového charakteru vzťahov do prehĺbenia obchodno-ekonomickej relácie s dôrazom na jej viacero komponentov. Konkrétne:
- farmaceutický, kde hovoríme o výskume, vývoji, certifikácii preparátov;
- energetický: jadro, plyn, výstavba elektrární;
- drevospracujúci: spracovanie guľatiny;
- a gumárenský, kde hovoríme o technologických linkách pre výrobu pneumatík.
Dôležitým obsahom návštevy bol podpis spoločného komuniké na úrovni premiérov Slovenskej republiky a Bieloruskej republiky, ktoré zadefinovalo spoločné záujmy v bilaterálnom dialógu s akcentom na adresné obchodno-ekonomické projekty. Spolu s tým bola podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bieloruska o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Za prítomnosti oboch premiérov bolo taktiež podpísaných viacero bilaterálnych komerčných memoránd v oblasti energetiky a spracovania elektrotechnického odpadu.
Druhá časť oficiálnej návštevy pokračovala v regióne, vo Vedecko-výskumnom centre NatiVita v Bešenkoviči vo Vitebskej oblasti, ktoré sa profiluje vo výrobe inovačných onkologických preparátov. Okrem slovenskej kapitálovej účasti významnú pridanú hodnotu tvorí fakt, že centrum synergicky prepojí vedeckú spoluprácu medzi slovenskou a bieloruskou akademickou obcou a výskumným centrom. Za týmto účelom boli v prítomnosti predsedu vlády Roberta Fica a gubernátora Vitebskej oblasti podpísané tri memorandá o spolupráci vo farmaceutike a v oblasti biotechnológií.
Návšteve bola venovaná široká pozornosť. Miestne spravodajstvo okrem samotného priebehu a výsledkov rokovaní ponúklo pozitívny obraz o Slovenskej republike s využitím materiálov Slovenskej agentúry pre cestový ruch s obrazovým prestrihom o Bratislave. Oficiálna návšteva Roberta Fica v Bielorusku tak nielen pozitívne ovplyvnila kvalitu bilaterálneho dialógu, ale bieloruskému divákovi ponúkla aj atraktívny obraz o Slovenskej republike.
Cieľom mojej oficiálnej návštevy Kazachstanu v dňoch 3. - 4. novembra 2016 bolo odštartovať novú, systematickejšiu fázu v bilaterálnych vzťahoch s prehĺbením kontaktov a s konkrétnymi výsledkami. Za 25 rokov svojej nezávislosti si Kazachstan vybudoval v regióne strednej Ázie pozíciu lídra a darí sa mu aj na medzinárodnopolitickej scéne. Znakom uznania krajiny je aj nedávne zvolenie Kazachstanu za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2017 - 2018. Slovensko má záujem o obnovenie bilaterálneho dialógu a vytvorenie vhodných predpokladov na rozšírenie bilaterálnej hospodárskej spolupráce, ktorá aktuálne nezodpovedá potenciálu oboch krajín. Sme presvedčení o tom, že pre rozvoj tesnejšej spolupráce dlhodobo existujú vhodné predpoklady, no bez aktívneho politického dialógu na vysokej úrovni nemožno očakávať jej efektívne rozšírenie.
Návšteva Kazachstanu dosiahla deklarovaný cieľ, a preto ju hodnotím pozitívne. Počas cesty som rokoval so svojím rezortným partnerom Erlanom Idrissovom, ďalej s predsedom senátu, čiže Hornej komory parlamentu Kazachstanu Kasimom Tokajevom a absolvoval som aj prijatie u prezidenta Nursultana Nazarbayeva. V Astane som sa zúčastnil aj na otvorení slovensko-kazachstanského podnikateľského fóra. Súčasťou mojej delegácie totiž boli taktiež zástupcovia slovenských podnikateľských subjektov, ktorí sa fóra zúčastnili. Konkrétnym výsledkom návštevy je podpis troch memoránd o spolupráci a jedného kontraktu slovenskej a kazachstanskej firmy. V rámci stretnutia zástupcov SARIO a partnerskej zahraničnoobchodnej komory podnikateľov ATAMEKEN bola dohodnutá užšia spolupráca, ktorá by mala byť v blízkej budúcnosti potvrdená zmluvou o spolupráci oboch subjektov.
No a v neposlednom rade v rámci delegácie do Kazachstanu pricestovala so mnou na svoju vôbec prvú návštevu aj čerstvo menovaná komisárka Slovenskej republiky pre účasť Slovenskej republiky na výstave EXPO 2017 v Kazachstane Patrícia Žáčiková, ktorá využila svoj pobyt na rokovania týkajúce sa účasti Slovenska na tejto výstave.
Ďakujem, skončil som.

Budem rád, keď sa budeme držať faktov a nie pocitov. Myslím, že pocitom sme dali priechod až viac, než by bolo záhodno v právnom štáte.
Nie, nevnímam to tak, že sa nástupom pani Ťapákovej predražili podujatia, vnímam tak, že naša debata o komunikácii so slovenskou verejnosťou v súvislosti s podujatiami týkajúcimi sa slovenského predsedníctva nadobudla profesionálnejší rozmer, lebo doň vstúpil, do tej diskusie, aj človek, ktorý má obrovské osobné skúsenosti s pôsobením v slovenských médiách, s komunikáciou so slovenskou verejnosťou.
Ešte raz hovorím, jej názor je poradný a rozhodnutia sa prijímajú v štandardnom mechanizme tak, ako ho má ministerstvo zahraničných vecí nastavené.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán poslanec, Zuzana Ťapáková pracuje ako externá poradkyňa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí na základe dohody o pracovnej činnosti v zmysle Zákonníka práce. Prvá dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená od 3. 11. 2015 do 2. 11. 2016. A druhá dohoda o pracovnej činnosti bola uzavretá od 3. 11. 2016 do 2. 5. 2017. Jej úlohou je dávať návrhy a radiť, nie riadiť. Nemá žiadne rozhodovacie právomoci ani kompetencie zasahovať do rozhodovacích procesov, takže ani zadávať úlohy zamestnancom. Poberá mesačne čistú mzdu 1 490 eur. Za obdobie pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí od 3. 11. 2015 do 3. 11. 2016, to znamená za 12 mesiacov, prijala spolu 17 880 eur v čistom. Žiadne ďalšie odmeny vyplatené neboli. Tento údaj patrí k údajom, ktoré nie sú verejne zverejniteľné, ale pani Ťapáková požiadala o to, aby tento údaj bol zverejnený, aby sa nešírili nejaké dezinformácie.
Ďakujem, skončil som.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí pri organizácii všetkých kultúrnych a iných podujatí v rámci slovenského predsedníctva v Rade Európske únie – a bolo ich zruba 250 v tridsiatich krajinách – vždy postupovalo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a to nielen na úseku hospodárskeho a efektívneho vynakladania verejných financií, ale i pri zmluvných vzťahoch s tým súvisiacich. Ak existuje akékoľvek podozrenie, že to tak nie je, na preverenie týchto obáv sú zákonom ustanovené príslušné inštitúcie a postupy. Ktokoľvek sa na ne môže obrátiť alebo ich môže použiť. Ja som tak už urobil. Všetky uzavreté zmluvy sú v rozsahu príslušných zákonov verejne prístupné.
Pokiaľ som si vedomý, na Zuzanu Hlávkovú nikto neútočí, doposiaľ sme z našej strany iba poskytli vecné argumenty k ňou prezentovaným úsudkom.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pozorne som počúval túto debatu a musím povedať, že to nebola debata o Čiernej Hore. Táto debata ukázala hlbokú názorovú a, povedal by som, až civilizačnú rozpoltenosť, ktorá vládne v tomto parlamente.
Je tu skupina poslancov, ktorí považujú Severoatlantickú alianciu za zločineckú organizáciu. Na rozdiel od nich vláda Slovenskej republiky a aj ja osobne som presvedčený, že miesto Slovenskej republiky je v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, že toto je civilizačný a hodnotový rámec, na ktorom je postavená naša štátnosť, a nie náhodou celé generácie politikov, diplomatov, expertov pracovali na tom, aby sme túto víziu naplnili, a nie náhodou táto vízia mala celú tú dobu veľkú podporu našej verejnosti a čísla jasne dokazujú, že to bolo šťastné rozhodnutie pre Slovensko.
Rovnako tak som presvedčený a je to aj pozícia vlády Slovenskej republiky, že krajiny, ktoré sa chcú stať súčasťou toho istého civilizačného rámca a splnia podmienky, ktoré sú pre to určené, by mali dostať túto možnosť, a to je presne prípad Čiernej Hory a to je vlastne to, o čom sa tu dnes malo debatovať.
Chcem povedať, že spochybňovanie pristúpenia Čiernej Hory k Severoatlantickej aliancii je v skutočnosti spochybňovaním civilizačného zaradenia Slovenska. A na toto spochybňovanie sa používajú už mnohokrát vyvrátené kvázi argumenty, napr. otázka referenda, pričom sa ignoruje to, že referendum nie je súčasťou čiernohorskej ústavy a po druhé nie je súčasťou prístupového procesu k Aliancii a po tretie, že vláda Čiernej Hory, ktorá žiada a ktorá splnila podmienky na vstup do Čiernej Hory, mala členstvo v Čiernej Hore kontinuálne vo svojom programe a s týmto programom vyhráva vo voľbách. To znamená, legitimita je jasne daná týmto vrátane väčšiny poslancov v čiernohorskom parlamente.
Druhý obľúbený argument je, že vláda ukradla voľby. Ja Balkán poznám dobre a viem, že na Balkáne nie je zvykom priznať si porážku. To znamená, pokiaľ hovoríme o vodnom póle, basketbale alebo o futbale, tak na vine je rozhodca, pokiaľ hovoríme o voľbách, tak na vine je ten, kto, ich víťaz, ktorý ich určite ukradol. A pri tejto príležitosti sa ignoruje to, že všetky voľby v Čiernej Hore od vzniku tejto krajiny dôsledne monitoruje Organizácia pre bezpečnosť, spoluprácu v Európe aj Európska únia. Ich hodnotiace správy sú k dispozícii a všetky tieto správy hovoria, že tieto voľby spĺňajú európske štandardy.
Čiernohorské médiá pred pár hodinami informovali a pán poslanec Kotleba aj potvrdil, že poslanci Čiernohorského demokratického frontu poslali list vám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s výzvou, aby ste hlasovali proti ratifikácii prístupového protokolu. Ako mi bolo jasné z viacerých vystúpení, list dorazil na miesto určenia. Dovoľte mi, aby som povedal, že Demokratický front je politické zoskupenie, ktoré odmieta parlamentarizmus a ústavný rámec a namiesto toho preferuje pouličné nepokoje a násilnosti. A ja som pomerne zdesený z toho, že koľko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa ochotne rozhodlo stať hovorcami tohto zoskupenia.
A chcel by som na vás všetkých, vážené panie poslankyne a páni poslanci, apelovať, v prvom rade nebuďte súčasťou čiernohorskej vnútornej politiky a po druhé poďme pomôcť europeizovať Balkán namiesto toho, aby sme balkanizovali Slovensko.
A najlepšie, ako to môžete urobiť, je tým, že budete hlasovať za vyslovenie súhlasu s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovensko sa dlhodobo profiluje ako podporovateľ politiky otvorených dverí Severoatlantickej aliancie a rozširovania Európskej únie. Je pre nás dôležité, aby sme ukotvili štáty v našom susedstve a na Balkáne v európskych a euroatlantických štruktúrach. Rozširujeme tak priestor stability a bezpečnosti v Európe.
V kontexte tejto politiky už dávno odovzdávame naše skúsenosti z nášho prístupového procesu štátom, ktoré usilujú o členstvo v euroatlantických štruktúrach. Zasadzujeme sa za to, aby sa každá európska krajina po splnení všetkých kritérií mohla stať plnoprávnym členom aliancie. Takou krajinou je aj Čierna Hora. Prešla dlhú, náročnú, ale zmysluplnú cestu budovania strategického dialógu a spolupráce so štátmi Aliancie. Vyvinula maximálne úsilie na to, aby zaviedla nevyhnutné reformy. A dnes pred ukončením integračného procesu sa správa ako plnohodnotný člen.
V decembri minulého roka úsilie Čiernej Hory spojenci náležite ocenili, keď dostala formálne pozvanie do Severoatlantickej aliancie. Po úspešnom zavŕšení prístupových rokovaní v máji tohto roka ministri zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie podpísali Protokol k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.
Po jeho ratifikácii vo všetkých členských štátoch Aliancie a ratifikácii Severoatlantickej zmluvy Čiernu Horou sa Čierna Hora stane plnohodnotným 29 členom Aliancie. Návrh protokolu, ako ho teraz schvaľujeme, je historickým momentom nielen pre Čiernu Horu, ale aj pre Balkán a pre samotnú Alianciu. Integráciou Čiernej Hory do Severoatlantickej aliancie sa posilní aj naša vlastná bezpečnosť. Chceme na západnom Balkáne krajiny, v ktorých funguje právny štát a ktoré majú stabilnú ekonomiku.
Prijatím Čiernej Hory do Aliancie vysielame dôležitý signál aj ďalším štátom, ktoré sa usilujú o členstvo. Vedia, že ak splnia podmienky a kritériá, majú rovnakú možnosť ako Čierna Hora. Slovensko vždy patrilo k silným podporovateľom tejto politiky, a teda aj vstupu Čiernej Hory do Aliancie. Veď práve agenda podpory členstva Čiernej Hory nás pozitívne zviditeľnila. Aj vďaka tomu sme sa v Aliancii vyprofilovali ako krajina s uznávanou expertízou a mediačnými schopnosťami na západnom Balkáne. V Čiernej Hore, ako aj v ďalších štátoch tohto regiónu nás dobre poznajú. V ich histórii budeme navždy zapísaní ako krajina, ktorá verila v ich úspech ešte v čase, keď o ňom mnohí pochybovali. Týmto sme si zvýšili kredibilitu v celom regióne, a to nehovorím len o Čiernej Hore.
Pozvanie Čiernej Hory bolo dlho očakávaným a som presvedčený, že aj správnym rozhodnutím. Už predvstupový proces priniesol posilnenie bezpečnosti krajiny aj celého regiónu. Proces vstupu do Aliancie doslova prinútil Čiernu Horu implementovať demokratické, bezpečnostné, obranné a ekonomické reformy. Tie z tejto najmenšej krajiny bývalej Juhoslávie urobili vzorový príklad pre celý región. Reformy priniesli Čiernej Hore výrazný ekonomický rast. Okrem legislatívnych a ekonomických úspechov Čierna Hora zaznamenala aj stabilizáciu etnickej politiky a zlepšila svoje mnohokrát citlivé vzťahy so Srbskom aj s Kosovom. Takéto sociálne a ekonomické pozitíva posunuli Čiernu Horu ďalej aj v rámci posledného rozširovacieho balíčka Európskej komisie. Som si istý, že tento efekt sa po ratifikácii prístupového protokolu a nadobudnutí plnoprávneho členstva ešte znásobí.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ratifikáciou prístupového protokolu, ktorá bude súčasne jednou z prvých ratifikácií medzi členskými štátmi Aliancie, potvrdí Slovensko svoj úprimný záujem o novodobú, bezpečnú a demokratickú podobu západného Balkánu. Dovolím si týmto požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Ďakujem všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave. V podstate sme vypočuli dve eurokonštruktívne vystúpenia a dve euroskeptické vystúpenia. Tým druhým z môjho pohľadu chýbala úcta k faktom alebo teda aj ovládanie faktov.
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Viskupičovi. Súhlasím s tým, čo ste povedali všetko. Som veľmi rád, že ste pomenovali, že z Európskej únie sa nedá vystúpiť. Jednoducho v Európe každá krajina je v nejakom vzťahu k Európskej únii. Ak by sme chceli odísť, tak by sme museli to naše milé malé Slovensko zbaliť pod pazuchu a odniesť ho niekam do Mongolska. Inak každá, všetko, najlepšia alternatíva, ktoré pre nás existuje, je členstvo v Európskej únii. A nielen to, ale prehlbovanie Únie a to, aby Slovensko zostalo v jadre Európskej únie. A ďakujem, že ste to kolegom vysvetlili.
K témam, ako je TTIP alebo Nord stream 2 alebo kvóty, sa nemusím vyjadrovať, pretože máme všetci rovnaký názor. A to som rád, že sa môžeme oprieť aj o postoj parlamentu.
Pán poslanec Krajniak, ja len poviem, že my sme sa nešmykli do žiadnej bruselskej jamy, ale rozhodli o tom občania v referende. V jedinom právoplatnom referende v histórii tejto krajiny, že túžba stať sa členom Európskej únie bolo to, čo držalo túto krajinu dohromady aj v tých najťažších časoch mečiarovského temna. A že nás to ťahalo dopredu, že odkedy sme v Európskej únii, tak sa dramatickým spôsobom zvýšila životná úroveň občanov tejto krajiny. Keď sme vstupovali do Európy, tak sme mali 47 % priemeru, a dnes máme 75 % priemeru. Žiadna krajina v Európe nerástla tak rýchlo za ostatných dvanásť rokov ako práve Slovenská republika. Pamätáme si, aké investície sem chodili za Mečiara a viete, aké investície sem chodia teraz. Chodia, vytvárajú sa pracovné miesta, vďaka ktorým naši ľudia môžu pracovať. A 90 % nášho HDP robí export a 90 % nášho exportu ide do Európskej únie. Tak ja sa pýtam, čo je alternatíva? Chodiť drôtovať hrnce? Alebo predávať krpce? Čiže keď niekto chce kritizovať, ja by som bol rád, keby predložil alternatívu lepšiu. A ja už tu a teraz hovorím, že lepšia alternatíva neexistuje.
Pán poslanec Krajniak spomenul jeden príklad zo Srbska. To je vždy veľmi riskantné v mojej prítomnosti hovoriť balkánsky príklad. Lebo hovoril, že Srbi išli do vojny proti cudzím prokurátorom. Srbi išli do vojny preto, že odmietli dohodu z Rambouilletu. A to bola jedna z najtragickejších chýb, ktorej sa dopustili, pretože výsledkom bolo 76-dňové bombardovanie tej krajiny, zničenie kompletne infraštruktúry, straty na ľudských životoch. Ale hlavne, kým dohoda v Rambouilletu jej navrhovala autonómiu pre Kosovo, tak výsledkom tohto rozhodnutia Slobodana Milosevića bolo, že Srbi Kosovo totálne stratili. Čiže tak ako bol pán poslanec Krajniak úplne mimo v tej paralele, tak sa obávam, že je úplne mimo aj v tých svojich názoroch, pokiaľ ide o vzťah Slovenska k Európskej únii.
Čaká nás predsedníctvo. Mnohí nás spochybňujú. Zjavujú sa články, či môže byť predsedníckou krajinou štát, ktorý nie je nadšený zo sankcií proti Rusku, štát, ktorý odmieta kvóty. Už dopredu nás spochybňujú. A ja chcem povedať, že naše predsedníctvo bude buď úspechom Slovenska, alebo hanbou Slovenska. Nie vlády, tej alebo onej politickej strany. A preto vás chcem všetkých poprosiť a vyzvať, aby sme dokázali, že na to máme, lebo vieme, že na to máme, a aby naše predsedníctvo bolo úspešné a aby sme nedovolili nejakým pochybovačom hovoriť o tom, že sme príliš malí, alebo príliš krátko v Európskej únii na to, aby sme boli kompetentní na to, aby sme Úniu viedli.
Európska únia je organizmus, nie je ideálny, ale nikto nič lepšie nevymyslel, minimálne na tejto planéte a v tejto slnečnej sústave. Takže diskutujme tak, ako to predviedol pán poslanec Viskupič aj pán poslanec Blaha, o tom, ako ju urobiť ešte lepšou a aby sa ešte viac otvorila potrebám našich občanov a tým pádom môžme k tomu prispieť, pretože naša suverenita sa naším členstvom v Európskej únii nielenže neoslabila, ale práve naopak, posilnila. Pretože, ako sa hovorí, ak nie ste za rokovacím stolom, tak ste na jedálnom lístku. A ja som rád, že Slovensko už dvanásť rokov je za rokovacím stolom, a nie na jedálnom lístku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný materiál výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii je štandardným materiálom, ktorý Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky každoročne predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky a následne na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 118 zo 7. marca 2013.
Aktuálnu výročnú správu schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 24. februára 2016. Správa pozostáva z príspevkov jednotlivých rezortov. Jedná sa o spoločný dokument celej štátnej správy. Popri prioritách, ktoré nás čakajú v roku 2016, obsahuje výročná správa aj hodnotenie uplynulého roka z pohľadu najdôležitejších aktivít Slovenskej republiky na pôde Európskej únie. Ide tak o materiál poskytujúci komplexný prehľad, vrátane príprav na naše predsedníctvo.
V pléne Európskeho parlamentu bol 27. októbra 2015 predstavený Pracovný program Európskej komisie na rok 2016. Komisia v ňom stanovila 10 priorít, ktoré podrobnejšie rozpracovala v 23 kľúčových iniciatívach, pričom pri všetkých aktivitách kladie dôraz na agendu lepšej regulácie. Viaceré iniciatívy budú mať presah na naše predsedníctvo v Rade Európskej únie.
Oceňujeme päť hlavných oblastí, na ktoré bude Európska komisia klásť dôraz pri plnení pracovného programu, ktorými sú: riešenie utečeneckej krízy, podpora nezamestnanosti, podpora rastu a investícií, energetická únia, program pre nové zručnosti, spravodlivé, efektívne a rast podporujúce zdaňovanie.
Formálna a obsahová štruktúra výročnej správy korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady Európskej únie a poskytuje informácie o najdôležitejších prijatých a plánovaných opatreniach podľa sektorálnych politík. Materiál rovnako mapuje personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie v roku 2015 s členením podľa jednotlivých inštitúcií Európskej únie a reflektuje aj na šesť príloh pracovného programu Komisie, kde určuje gestorstvo orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
V hodnotenom období čelila Európska únia viacerým výzvam. Eurozóna naďalej nie je v ideálnej kondícii, kroky Európskej centrálnej banky zatiaľ neprinášajú dostatočný impulz na zvrátenie deflácie a s ňou spojený slabý hospodársky rast. Ako člen eurozóny presadzovala Slovenská republika zodpovednou politikou udržanie stability spoločnej meny.
Okrem pretrvávajúcich problémov eurozóny a vzrastajúcej hrozbe terorizmu po útokoch v Paríži a Bruseli čelila Európska únia predovšetkým migračnej kríze. Môžeme konštatovať, že sa v otázke migrácie do Európskej únie pozície viacerých členských krajín priblížili k východiskovej pozícii Slovenskej republiky, ktorá od začiatku kládla dôraz na riešenie príčin migrácie a nielen jej dôsledkov. V priebehu roku 2015 sme zdôrazňovali, že riešiť nelegálnu migráciu v takomto rozsahu možno len komplexným spôsobom, vrátane spolupráce s tretími krajinami a zabezpečením ochrany vonkajších hraníc Európskej únie. Schengen ako jeden z pilierov Európskej únie pritom musí zostať zachovaný.
Koncom roku 2015 sa začali rokovania so Spojeným kráľovstvom ohľadom britských návrhov na reformu Európskej únie. Z hľadiska záujmov občanov Slovenska bola najcitlivejšou sociálna agenda. Aj vďaka spoločnému postupu krajín Vyšehradskej štvorky bolo možné vyrokovať také znenie dohody, ktoré považujeme za dobrý kompromis. Dohoda bola prijatá na februárovom zasadnutí Európskej rady a mala by umožniť premiérovi Cameronovi viesť aktívnu proeurópsku predreferendovú kampaň. Akýkoľvek výsledok referenda, ktoré sa bude konať 23. júna tohto roku, bude mať vplyv a dopad na celkovú atmosféru v Únii, ako aj na naše predsedníctvo. Program predsedníctva bude predložený vláde na schválenie až 30. júna 2016, tak, aby zohľadňoval výsledok referenda v Spojenom kráľovstve.
Rok 2015 a prvý polrok 2016 sú obdobím finalizácie príprav na naše predsedníctvo v Rade Európskej únie. Výročná správa kladie dôraz pri identifikovaní priorít na rok 2016 práve na prípravu predsedníctva.
Pripomeniem, že vláda Slovenskej republiky vymenovala štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka do funkcie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Zároveň bol na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí zriadený sekretariát slovenského predsedníctva. Personálne boli posilnené ministerstvá a ďalšie orgány štátnej správy. Deviateho mája bol spustený oficiálny web slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
V roku 2015 bola značná pozornosť venovaná obsahovej stránke príprav na výkon nášho predsedníctva v Rade EÚ. V spolupráci s partnermi v Triu, to znamená, s Holandskom a Maltou a tiež s inštitúciami Európskej únie sme vypracovali spoločný 18-mesačný program Tria od 1. januára 2016 do 30. júna 2017.
V Bratislave sa počas predsedníctva uskutoční približne 200 podujatí, z toho 19 ministerských podujatí a približne 180 podujatí na pracovnej úrovni (výjazdové zasadnutia pracovných skupín, semináre či konferencie). V oblasti parlamentnej dimenzie sa uskutoční 7 podujatí, z toho 5 v roku 2016 a 2 v roku 2017. V súvislosti s organizáciou podujatí slovenského predsedníctva na Slovensku sa celkove očakáva účasť približne 20 000 delegátov.
Na záver by som chcel zdôrazniť význam a úlohu komunikácie Národnej rady SR s Európskym parlamentom pre úspech nášho predsedníctva. Politická váha Európskeho parlamentu dlhodobo kontinuálne narastá a to nielen v legislatívnej oblasti, ale aj pri kľúčových rozhodnutiach, akými sú napríklad voľba predsedu Európskej komisie. Pozitívny rozvoj pracovných kontaktov v rámci parlamentnej dimenzie môže byť preto kľúčový pre úspech nášho predsedníctva, ako aj pre celkovú atmosféru s ním spájanú. Význam parlamentných kontaktov už teraz potvrdzujú májové návštevy dvoch výborov Európskeho parlamentu na Slovensku, ako aj nadchádzajúca návšteva predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, ktorá sa uskutoční už tento štvrtok.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie.
A ak dovolíte, uvediem zároveň informáciu o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. A som rád, že môžem dnes tu na tomto mieste priblížiť súčasný stav príprav programu predsedníctva, ktorý bude vláda schvaľovať, ako som už uviedol, 30. júna 2016.
Príprava programu slovenského predsedníctva je v súčasnosti našou najvýznamnejšou prioritou. Do obsahovej prípravy sú intenzívne zapojené všetky rezorty, ako aj ostatné orgány štátnej správy.
Pripomínam, že len týždeň pred začiatkom slovenského predsedníctva sa uskutoční referendum v Spojenom kráľovstve o zotrvaní v Európskej únii. Pozitívny aj eventuálne negatívny výsledok referenda bude mať vplyv na následný vývoj v Európskej únii. V prípade hlasovania za zotrvanie v Únii nás čaká implementácia dohody medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, negatívny výsledok by bol výzvou pre celú integráciu, keďže zatiaľ neexistuje precedens vystúpenia krajiny z Európskej únie. Termín schvaľovania programu slovenského predsedníctva je preto stanovený až na obdobie po tomto referende.
Rád by som zdôraznil, že predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ nemá hájiť národné záujmy, ale má podporovať záujmy celej Európskej únie. Máme vystupovať ako čestný sprostredkovateľ.
Myslím, že všetci sme si vedomí, že naše predsedníctvo prichádza v čase, keď Európska únia čelí mnohým výzvam, ktoré ovplyvňujú jej celkovú odolnosť, či už je to grécka kríza, migračná vlna alebo teroristické útoky.
Slovenské predsedníctvo preto prinesie do Európskej únie pozitívnu agendu. Vynaložíme maximálne úsilie na podporu európskych projektov, ktoré umožnia naplno využiť potenciál jednotného trhu a podporiť ho o nové piliere. Našou ambíciou bude presadzovať udržateľné riešenia, ktoré prispejú k ďalšiemu rozvoju Európskej únie a zabránia jej ďalšej fragmentácii.
Výber prioritných tém, ktoré budú v popredí počas nášho predsedníctva, bol motivovaný tromi vzájomne prepojenými princípmi:
1. Dosahovanie konkrétnych výsledkov. Chceme byť pragmatické predsedníctvo a zamerať sa na oblasti, v ktorých dokážeme priniesť hmatateľné výsledky.
2. Prekonávanie fragmentácie v Európskej únii. Vynaložíme maximálne úsilie na dosiahnutie takých riešení, ktoré budú prijateľné pre všetky členské štáty a zároveň pre Úniu ako celok.
3. Zameranie na občana.
Program slovenského predsedníctva bude zameraný na 4 ústredné témy:
1. Prioritnou témou nášho predsedníctva bude hospodársky silná Únia. Významné miesto budú mať iniciatívy podporujúce priaznivé prostredie pre investície. Budeme presadzovať prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie, vrátane fiškálnej integrácie. Vo finančnej oblasti je jednou z kľúčových tém podpora malých a stredných podnikov ako hlavných tvorcov pracovných miest zjednodušením prístupu k ich financovaniu. Cieľom slovenského predsedníctva bude dosiahnuť pokrok pri budovaní Únie kapitálových trhov.
Ako tzv. jesenné predsedníctvo nás čaká aj povinná jazda v podobe náročných negociácií o rozpočte Európskej únie na rok 2017, ktorý tentokrát bude pravdepodobne politicky prepojený aj so strednodobým preskúmaním Viacročného finančného rámca na roky 2014 až 2020.
2. Vnútorný trh sa považuje za najväčší úspech Európskej únie. Aby sme však využili jeho plný potenciál, musí sa prispôsobiť novej realite. Preto je víziou nášho predsedníctva ďalší rozvoj projektov, akými sú Energetická únia a Jednotný digitálny trh. Práve Jednotný digitálny trh vnímame ako pozitívnu agendu a jedinečnú príležitosť pre Európu. Budeme klásť dôraz na odstraňovanie bariér a rozvoj digitálnej ekonomiky. Energetická únia bude dôležitou témou slovenského predsedníctva z logických dôvodov. Ako nám Európska komisia avizovala, slovenské predsedníctvo bude pri Energetickej únii kľúčovým semestrom, v ktorom budú predstavené hlavné návrhy. Naším cieľom zostáva bezpečná a čistá energia za dostupné ceny pre spotrebiteľov.
3. Našou ambíciou bude nasmerovať Úniu k udržateľnej migračnej a azylovej politike, ktorá bude vychádzať z komplexného prístupu založeného na ochrane vonkajších hraníc, znovuobnovení Schengenu a spolupráci s tretími krajinami. Očakávame, že počas nášho predsedníctva začne fungovať Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá zlepší schopnosť Európskej únie riadiť vonkajšie hranice a vykonávať návraty nelegálnych migrantov. Slovenské predsedníctvo sa zameria aj na pozitívnu agendu a legálnu migráciu s cieľom zatraktívniť pobyt v Únii pre vysokokvalifikovaných migrantov, akými sú napríklad zakladatelia start-upov či podnikatelia.
4. Nachádzame sa v období výrazných zmien geopolitickej reality. Preto je zvýšená miera angažovanosti Únie nevyhnutnou pre zachovanie jej postavenia ako globálneho hráča. Cieľom EÚ je stabilizácia jej najbližšieho susedstva. Slovenské predsedníctvo preto podporí aktívnu realizáciu revidovanej Európskej susedskej politiky. Politika rozširovania zostáva najúčinnejším transformačným nástrojom Európskej únie vo vzťahu ku krajinám v susedstve. Preto sa zameriame na udržanie dynamiky a dôveryhodnosti procesu rozširovania.
Slovenské predsedníctvo bude tiež podporovať agendu obchodnej politiky. V popredí sú predovšetkým bilaterálne dohody o voľnom obchode s tretími krajinami. Za kľúčové sú považované rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve so Spojenými štátmi, tzv. dohoda TTIP, ako aj schvaľovací proces Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou, dohoda CETA. Aj to chcem zdôrazniť, že kompetencie predsedníctva sú v tejto oblasti obmedzené, pretože samotné rokovanie vedie v mene Európskej únie Európska komisia, ktorá je poverená mandátom, ktorý jej dali členské štáty Európskej únie v júni 2013. Keďže predsedníctvo nevedie rokovania so Spojenými štátmi, úlohou nášho predsedníctva bude napĺňať úlohu čestného sprostredkovateľa EÚ a informovať členské krajiny o priebehu rokovaní.
Dodávam, že program slovenského predsedníctva budeme počas medzirezortného pripomienkového konania zasielať aj parlamentným stranám a teda vám všetkým na vyjadrenie.
Záverom by som ešte raz pripomenul, že naše predsedníctvo sa netýka len Bruselu a Štrasburgu a Luxemburgu, ale dôležitým dejiskom bude aj Bratislava. Ešte raz opakujem, že počas predsedníctva sa v Bratislave uskutoční 19 ministerských podujatí, 180 podujatí na pracovnej úrovni a 7 podujatí parlamentnej dimenzie a očakávame na Slovensku účasť približne 20 000 delegátov z krajín Európskej únie.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čaká nás skutočne dynamické obdobie, preto sa teším na pokračovanie vzájomnej spolupráce.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.