Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegovia, dámy a páni, vzhľadom k tomu, že moje vystúpenie už bolo niekoľkokrát ohlásené, nechcem vás dnes sklamať a dovolím si uviesť niekoľko slov v prvom rade na úvod.
Po vypočutí doterajšej rozpravy človeku sa nechce veľmi odborne, priznám sa, hovoriť, ale zostanem a budem sa vždy snažiť byť v odbornom tóne, pretože...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegovia, dámy a páni, vzhľadom k tomu, že moje vystúpenie už bolo niekoľkokrát ohlásené, nechcem vás dnes sklamať a dovolím si uviesť niekoľko slov v prvom rade na úvod.
Po vypočutí doterajšej rozpravy človeku sa nechce veľmi odborne, priznám sa, hovoriť, ale zostanem a budem sa vždy snažiť byť v odbornom tóne, pretože momentálne som doteraz počul len príliš veľa politiky na rozdiel od toho, že nám, zabúdame, dámy a páni, na to podstatné. To, prečo sme tu, je dôsledok sporu Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky. Mal som tú česť zastupovať Národnú radu pred Benátskou komisiou a musím povedať, že vo februári 2017, približne to bol tento mesiac, veľmi nešťastne išiel profesor Mazák, zástupca prezidenta, z Benátok, keď Benátska komisia prijala stanovisko a v ňom uvedené odporúčania, ktoré tiež podnietili návrh zákona, ktorý predložil pán minister. Príčina, prečo sme tu, bol spor prezidenta a Národnej rady a neochota prezidenta dodržať niektoré jeho povinnosti, ktoré následne vyplynuli aj z nálezov Ústavného súdu. Benátska komisia dala aj odporúčania tak prezidentovi a aj Národnej rade.
Dámy a páni, nemali by sme zabudnúť, že Benátska komisia odporučila trojpätinovú väčšinu, pardon, kvalifikovanú väčšinu, to v podmienkach Slovenskej republiky nie je 100 poslancov zo 150, ale kvalifikovaná väčšina je u nás 3 pätiny, teda 90 poslancov zo 150 a toto Benátska komisia odporučila pri voľbe sudcov súčasne s antiblokačnými mechanizmami. Ja sa, dámy a páni, pýtam, keby sme zaviedli, a reagujem tu na pozmeňovací návrh kolegov z opozície, keby sme zaviedli 90 hlasov pri voľbe kandidátov, bol by to podľa môjho názoru, je to návrh na diskusiu, ale tak prísny systém, ktorý v prvom rade neviem nájsť pri vykonaní medzinárodnej komparácie nikde vo okolitých štátoch, aspoň som ja nenašiel, povedzte mi príklad, kde by sa dvojnásobný počet kandidátov hľadal kvalifikovanou väčšinou. Nesplnili by sme podľa môjho názoru druhú časť odporúčania Benátskej komisie, antiblokačný systém, veď ako sme sa pri váhach na jednej strane parlament, sedemdesiat..., pardon, obyčajná väčšina a prezident dvojnásobok kandidátov a jeho výber, ako sme sa zablokovali už vtedy v tom druhom stupni u prezidenta Slovenskej republiky. Ak máme podľa odporúčania Benátskej komisie zaviesť antiblokačný systém, tak nemôžme zaviesť princíp výberu sudcov zložitejší preto, že sa nám, bohužiaľ, ale som o tom presvedčený, že to hrozí, história zopakuje. Práve kvôli, kvôli tomu sú, predostreté rôzne alternatívy.
Ja sa chcem v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi, že kolegom z opozície vysvetlil ešte predtým, než som a než prednesiem tento pozmeňovací návrh, že vysvetlil, čo je jeho obsahom, a pekne to napravil, že v prvom kole, v prvom kole má byť volený priamo sudca v Národnej rade 90 hlasmi, a v prípade, ak sa neobsadí v Národnej rade touto priamou voľbou dostatočný počet sudcov Ústavného súdu, druhé kolo sa už vykoná ako voľba kandidátov dvojnásobného počtu vo dvojičkách, ktoré Národná rada potom predloží ako návrh prezidentovi, z ktorých prezident z dvojíc vyberie sudcov Ústavného súdu. Inými slovami, snažíme sa v rámci antiblokačných mechanizmov navrhnúť a dať zadosť Benátskej komisii kvalifikovanú väčšinu, ktorá by bola priechodná, a nehrozilo by zablokovanie parlamentu, resp. výberu sudcov a na druhej strane, pokiaľ tento mechanizmus fungovať nebude, čo si môže každý urobiť svoj obraz, tak v takomto prípade zostáva a zotrváva ten mechanizmus platný, účinný dnes, že Národná rada prezidentovi Slovenskej republiky navrhuje kandidátov dvojnásobného počtu.
Dámy a páni, je to logický dôsledok toho, že pokiaľ zavádzate tak prísnu, ako je väčšina, tak takáto prísna väčšina by nemala byť použitá v dvojstupňovom výbere, ale v jednostupňovom výbere súčasne s možnosťou, aby v druhom kole volil parlament kandidátov vyšším kvórom, teda absolútnou väčšinou presne v súlade s návrhom aj pána ministra, a ponúkol dvojnásobný počet kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky.
Chcem ešte zareagovať na pána poslanca Dostála. Pán poslanec, tak ako je právo ostatných kolegov aj z opozície podať pozmeňovací návrh, tak ja si osobne myslím, že, že rovnako by ste nemali vyčítať, že aj poslanec iný ako z vášho tábora pozmeňovací návrh v druhom čítaní podá. Navyše by som chcel povedať, že tento, táto legislatívna činnosť sa vyvíja, v prvom rade chcem oceniť pána ministra za to, že podal novelu ústavy, našiel tú odvahu, snažil sa nájsť konsenzus a je to prvá alternatíva pre tento parlament. Ja naozaj neviem, ako hlasovanie dopadne.
Ďalšiu alternatívu okrem vašej, samozrejme, ktorá je predložená, sme hľadali na ústavnoprávnom výbore. Bol predložený tiež pozmeňovací návrh, ktorý si pamätáte, ktorý bol predmetom diskusie, hoci sa na záver nehlasovalo, lebo v tom čase ešte nebola zjavná podpora, a uvidíme, uvidíme, samozrejme, s tým, čo bude predložené v pléne, ale už vtedy sme naznačovali, že chcem dať zadosť rozhodnutiu a odporúčaniu Benátskej komisie, ale s antiblokačnými mechanizmami alebo s mechanizmami, ktoré nespôsobujú zablokovanie voľby. A následne je tu tento návrh, dámy a páni, ktorý v zásade podľa môjho názoru prijíma všetko dobré z tých dvoch možností, to znamená, pokúša sa hľadať ústavnú väčšinu v parlamente, pokiaľ sa nenájde, má možnosť prezident vybrať z dvojnásobného počtu kandidátov na každé uvoľnené miesto sudcu.
Dámy a páni, myslím si, že tá diskusia prebieha naozaj už veľmi dlho. Prebiehala na ústavnoprávnom výbore, tá legislatívna činnosť sa vyvíja, ale kritizovať napríklad pána ministra, že, a povedať, že hádam neskočíte, ja neviem, ako to bolo povedané, na nejakú taktiku, že vyberať absolútnou väčšinou, teda 76 hlasmi je podľa môjho názoru nenáležité a pripájam sa ku kolegom z opozície, ktorí povedali, a súhlasím s nimi, že v takom prípade bude zachovaný platný ústavný stav, podľa ktorého máte jednoduchú väčšinu. To znamená, pán minister urobil jednoznačne krok vpred a minimálne, minimálne za novelu ústavy je potrebné hlasovať tak, ako bola predložená, hoci predtým máme ešte na diskusiu pozmeňovacie návrhy, ktoré môžu byť ďalším krôčikom vpred, samozrejme, pokiaľ by sa Národná rada Slovenskej republiky tak rozhodla.
Dámy a páni, v zásade si myslím, že ten hlavný leitmotív zmeny v tomto pozmeňujúcom návrhu k novele Ústavy Slovenskej republiky som vysvetlil, ale poviem, ešte z hľadiska odôvodnenia v krátkosti teda.
Navrhujeme, dámy a páni, prvé kolo, v ktorom prebehne priama voľba sudcov Ústavného súdu kvalifikovanou väčšinou v Národnej rade Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že kvalifikovaná väčšina je podľa nášho názoru tak prísna, že dvojkolový systém pri tak vysokej, vysokom kvóre spôsobí blokáciu výberu sudcov. Pokiaľ nebude obsadený dostatočný počet sudcov, ktorý má byť obsadený, navrhujeme druhé kolo, kde bude Národná rada už v tom druhom kole vyberať kandidátov na sudcov Ústavného súdu dvojnásobný počet a navrhovať ich prezidentovi Slovenskej republiky, ktorý z dvojnásobného počtu vyberie. Vzhľadom na to, že ide o hybridný systém výberu medzi Národnou radou a prezidentom Slovenskej republiky, pretože ten sudca môže byť buď zvolený v Národnej rade, alebo na základe z voľby kandidátov vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky, sa v nadväznosti na to upravuje voľba predsedu a podpredsedu Ústavného súdu úplne neutrálne z pléna Ústavného súdu, ktorý by si volil.
Dámy a páni, toľko, toľko k odôvodneniu môjho pozmeňujúceho návrhu a ja chcem veriť, že ho budete akceptovať ako podnet na diskusiu. V žiadnom prípade nedopustím, aby sa kritizovalo pána ministra, že jeho novela je akýkoľvek úskok, pretože zlepšuje súčasný stav, a ten, kto kritizuje novelu samotnú, tak v zásade asi je za to, aby sa v teoretickej rovine 39 hlasmi volili sudcovia Ústavného súdu, obyčajnou väčšinou, samozrejme, podľa kvóra prítomných a tak ďalej.
O to, o čo sa my uchádzame, je presne to isté a legitímne, tak ako kolegovia z opozície, ktorí tiež podali pozmeňovací návrh, a ja pevne verím, že aj vy budete rešpektovať právo moje podať pozmeňovací návrh, urobiť možno ešte jeden krôčik vpred.
Dámy a páni, máme štyri alternatívy, tak ako som to pochopil.
Ďakujem pekne, rád by som prečítal pozmeňovací návrh. (Reakcie z pléna.) To poviem na záver. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš Nichlsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No poďme už k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Pán poslanec, zastaví sa časomiera, a nech sa páči, môžte ho prečítať. (Reakcie z pléna.) Či? (Reakcie z pléna.) Áno, áno, nech sa páči.
Madej, Róbert, poslanec NR SR
Ďakujem. Samozrejme.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov k tlači 1060.
1. V čl. 1 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 6, ktoré znejú:
2. V čl. 84 odsek 4 znie:
„(4) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu, na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) a na voľbu sudcu ústavného súdu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.“
3. V čl. 86 sa za písmeno j) vkladá nové písmeno k), ktoré znie:
„k) voliť sudcov ústavného súdu a voliť kandidátov na sudcov ústavného súdu,“.
Doterajšie písmená k) až m) sa označujú ako písmená l) až n).
4. V čl. 102 ods. 1 písmeno s) znie:
„s) vymenúva sudcov ústavného súdu z kandidátov na sudcov ústavného súdu navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky, odvoláva sudcov ústavného súdu, prijíma sľub sudcov ústavného súdu a sľub generálneho prokurátora,“.
5. V čl. 134 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Funkčné obdobie sudcov ústavného súdu je dvanásť rokov.
(2) Sudcov ústavného súdu volí Národná rada Slovenskej republiky najmenej trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Ak vo voľbe podľa prechádzajúcej vety získa potrebnú väčšinu hlasov viac uchádzačov, ako má byť zvolených sudcov ústavného súdu, za sudcu ústavného súdu sú zvolení tí uchádzači, ktorí získali najviac hlasov. V prípade rovnosti hlasov dvoch alebo viacerých uchádzačov, z ktorých sa má obsadiť posledné voľné miesto sudcu ústavného súdu, sa uskutoční opakovaná voľba z týchto uchádzačov. V opakovanej voľbe je za sudcu ústavného súdu zvolený ten uchádzač, ktorý získal najviac hlasov; čl. 84 ods. 4 sa nepoužije.“
6. V čl. 134 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet sudcov ústavného súdu, tak z uchádzačov, ktorí neboli zvolení za sudcov ústavného súdu, volí najmenej nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov na každé ostávajúce voľné miesto sudcu ústavného súdu dvojicu kandidátov, z ktorej prezident Slovenskej republiky vymenuje sudcu ústavného súdu. Ak nemožno obsadiť z dôvodu rovnosti hlasov dvoch alebo viacerých uchádzačov voľné miesto na kandidáta na sudcu ústavného súdu, uskutoční sa opakovaná voľba z týchto uchádzačov. V opakovanej voľbe je za kandidáta na sudcu Ústavného súdu zvolený ten uchádzač alebo uchádzači, ktorí získali najviac hlasov; čl. 84 ods. 3 sa nepoužije.“
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 2, teda v čl. 134 ods. 3 sa slovo „vymenovaný“ nahrádza slovami „zvolený alebo vymenovaný“ a slovo „vymenovaný“ a slovo „vymenovaná“ sa nahrádza slovami „zvolená alebo vymenovaná“.
3. V čl. I sa za bod 2. vkladá nový bod 3., ktorý znie:
3. Čl. 135 znie:
„Čl. 135
Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu volí zo sudcov ústavného súdu plénum ústavného súdu, ktorý má obsadené všetky miesta sudcov.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 4. vkladá nový bod 5., ktorý znie:
5. Čl. 139 znie:
„Čl. 139
Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, Národná rada Slovenskej republiky postupuje podľa čl. 134.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis