Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, bankový odvod vznikol v roku 1912...., 2012 ako dobrý a zmysluplný nápad. Dávalo vtedy zmysel vytvoriť peňažný fond, ktorý slúži na úhradu strát, ak by pri budúcej kríze mali banky problémy, aby sa neopakovala situácia ako v rokoch 2009 - 2010, keď boli vlády v rôznych krajinách nútené zachraňovať súkromné banky peniazmi daňových poplatníkov. Zároveň treba jasne povedať, že...
Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, bankový odvod vznikol v roku 1912...., 2012 ako dobrý a zmysluplný nápad. Dávalo vtedy zmysel vytvoriť peňažný fond, ktorý slúži na úhradu strát, ak by pri budúcej kríze mali banky problémy, aby sa neopakovala situácia ako v rokoch 2009 - 2010, keď boli vlády v rôznych krajinách nútené zachraňovať súkromné banky peniazmi daňových poplatníkov. Zároveň treba jasne povedať, že banky na Slovensku boli počas poslednej krízy stabilné. Ale aj Slovensko už má za sebou drahú a bolestivú konsolidáciu bankového sektora z verejných zdrojov.
Stabilný a fungujúci bankový sektor je chrbticou fungovania ekonomiky, banky, samozrejme, nie sú samaritáni, riadia sa jednou zo základných zásad podnikania a to znamená, svojou činnosťou sa snažia dosahovať zisk, z ktorého riadne platia dane. Vykresľovanie bánk ako zdieračov slovenského národa, ako to prezentoval predseda strany SMER, je nemiestne a je to klasický atak na najnižšie pudy ľudí. Na tej legendárnej tlačovke, kde zbojník Fico sa rozhodol bohatým a zlým bankám zobrať dodatočných 140 mil. a rozdať ich chudobným ako sociálny balíček, však použil viacero nepravdivých tvrdení.
Klamal už v základnom argumente, kde bolo povedané, že keby banky mali zisky z úverovania klientov, tak v poriadku, ale úvery klesajú. No nie, práve naopak, situácia je opačná. Úverovanie je aktuálne tak silné, že NBS-ka ho musí a umelo ho brzdí. Ľudia vidia na svojich hypotékach, že úroky sú extrémne nízke, sú najnižšie v histórii.
Ďalej pán Fico nepravdivo povedal, že banky žijú hlavne z poplatkov. Pravda je taká, že poplatky sa na ziskoch bánk podieľajú približne 25 %. Ani zisk bánk nerastie raketovo, ako to bolo spomenuté, po odrátaní jednorazových vplyvov, málokto vie, napríklad v roku 2015 predaj Visa Europe je v posledných rokov skôr stabilný.
Plus porovnávanie ziskov bánk so ziskami v drogovej sfére, ako v tej tlačovke bolo spomínané, je úplne nemiestne. Mňa napadá možno iné porovnanie, skúsiť sa pozrieť na zisk prevádzkovateľa diaľničného mýta firmu SkyToll, to slovenské banky podľa mňa len zblednú závisťou.
Navyše fond, ktorý je vytvorený bankovým odvodom, nie je možné zákonne použiť na sociálne programy. Fond je súčasťou štátnych finančných aktív a má presne zákonom vymedzené použitie, ako to tu aj pán minister pred chvíľkou prezentoval a môžme sa teda dočítať v dôvodovej správe.
Ja sa teda pýtam, pán Fico teda klamal na tlačovke, kde hovoril, že to rozdá ako sociálne balíčky, alebo dôvodová správa nie je dobre napísaná. Je to také typické, že je to jeden príbeh pre ľudí, druhý príbeh pre parlament.
To najdôležitejšie však nepadlo vôbec. Zvýšený bankový odvod zaplatia občania Slovenska. Náš bankový systém je stabilný, plní všetky svoje úlohy a je ziskový, čo dáva predpoklad stability aj pre budúcnosť, aj pre ekonomicky horšie časy. V tom fonde je aktuálne naakumulovaných asi 1 mld. euro a samotná Národná banka Slovenska hovorí, že je to dostatočná suma a netreba nič meniť. Stačilo by zachovať aktuálny zákonný stav, kedy bankový odvod pre budúci rok mal zostať na úrovni 0,2 %, a v roku ’21 mal naplnením účelu, na ktorý vznikol, skončiť úplne. Do tohto nastaveného a fungujúceho systému vstúpila vláda a rozhodla sa natrvalo zvýšiť bankový odvod na 0,4 %. No asi hlavne preto, že už máme vyriešené všetky zákony našej krajiny, tak vyrobme nový, všetky problémy našej krajiny, tak teda vyrobme nový.
Čo znamená toto navrhované opatrenie v realite? Banky musia vygenerovať dodatočných cca 140 mil. euro. Problém však je v tom, že odvod zasahuje proporčne všetky banky, a aj vtedy, ak zisk netvoria a zisk sektora banky negenerujú proporčne. Čiže tých 700 mil. nie je rozdelené nejak proporčne medzi banky, práve naopak, veľkú väčšinu zisku produkuje päť najväčších bánk. Teda nie každá banka bude bez problémov schopná vygenerovať dodatočné zdroje. Ešte stále žijeme dobré časy, zvýšený bankový odvod by z tohtoročného zisku bánk odkrojil cca dve pätiny. Nie je to málo, ale teda povedzme zvládli by to. Ale, ak by bol odvod 0,4 v krízovom roku 2019, tak by tvoril 200 % zisku. Proste banky ako sektor by neboli schopné vytvoriť zisk ani len na ten odvod. A toto je jeden zo základných problémov zvýšenia bankového, bankového odvodu. Banky bude zaťaž..., zasahovať aj v rokoch, keď nebudú produkovať zisk alebo ho budú produkovať teda výrazne menej ako dneska, a toto nie je nereálna situácia.
I teraz máme na trhu banky, ktoré produkujú minimálny zisk. Pri zvýšení odvodu budú mať reálne a vážne problémy, vážne problémy. A asi všetci vieme, čo znamená nezisková banka. Nezisková banka znamená ohrozenie bezpečnosti úspor občanov.
No banky sa budú brániť, budú musieť hľadať dodatočné možnosti, ako zarobiť, a zaplatia to zasa len občania. Predstavme si menšiu banku, ktorá teda funguje na princípe nižších nákladov bez siete kamenných pobočiek, poskytuje úvery s nižšími, s nižšími úrokmi, výber z bankomatu či vedenie bežného účtu poskytuje bez poplatkov a práve aj takejto banke práve pán Fico výrazne zvýšil náklady až tak, že bude musieť zmeniť svoj podnikateľský model, pretože ten aktuálny jej už nedokáže vygenerovať dostatočný zisk. Pravdepodobne bude musieť zaviesť poplatky, aj keď ich doteraz nemala. Ale tým sa stratí jej základná konkurenčná výhoda proti veľkým bankám, ktorú doteraz mala, teda najskôr si myslím, že sa môže stať, že takáto banka nebude konkurencieschopná a môže odísť zo Slovenska a na trhu bude zrazu menej konkurencie a nižšie poplatky a úroky to určite nebude znamenať. Správne riešenie, ktoré zabezpečí zákazníkom kvalitnejšie služby za menej peňazí, je viac konkurencie v sektore, nie menej.
Toto sú riešenia strany SMER. Z jedného vrecka vytiahnuť občanom veľa peňazí a do druhého vrátiť almužnu a ešte sa pri tom urobia dodatočné škody. Krajiny so silným bankovým systémom patria medzi najúspešnejšie na svete. Pri takejto politike však banky zo Slovenska čiastočne odídu a Slováci budú odkázaní pracovať pri páse v automobilkách napríklad namiesto napríklad lukratívnejšej a sofistikovanejšej práce v bankách, ktorá by im zaručila, že tie autá, čo vyrábame, si budú môcť aj kúpiť. My v SaS vidíme budúcnosť Slovenska aj v programátoroch, bankároch, lekároch, dizajnéroch. Aby sme znova naštartovali približovanie životnej úrovne, musíme práveže viacej práce získavať v sofistikovanejších službách, ako je napríklad aj finančný sektor, ako je to v krajinách, ktorým sa životnou úrovňou chceme približovať.
Záverom ešte pár faktov. Ak už aktuálna sadzba odvodu 0,2 % je najvyššia v eurozóne, ak ju teda zvýšime na 0,4, tak už bude druhá najvyššia v celej Európskej únii a v tej histórii bankového odvodu on prvýkrát mal skončiť už v roku 2016. Mal byť nahradený tzv. Národným rezolučným fondom, ktorý bol vytvorený pravidlami Európskej únie a má teda rovnaký účel. Tento Národný rezolučný fond v roku 2015 skutočne vznikol, vláda však zabudla zrušiť bankový odvod a v podstate banky platia na rovnaký účel dvakrát. No aby toho nebolo málo, banky ešte platia aj do Fondu ochrany vkladov a príspevok na dohľad. Možno to je dôvod, že teda aj tie poplatky rastú, a teda banky potrebujú, potrebujú hľadať, kde, kde, kde nejaký zisk nový vyrobiť.
Potom v roku 2015 sa vláda pokúsila novelizáciou získať prostriedky na kauzu Váhostav, možno si to pamätáte a po proteste v Európskej centrálne banke musela túto novelu zrušiť. No a keď mal odvod natrvalo skončiť teda v roku 2020, vláda prichádza teraz s jeho zdvojnásobením a zavedením natrvalo.
Ja sa pýtam. Ako dlho ešte slovenská ekonomika vydrží takéto bačovanie? Ako dlho ľudia vydržia skladať sa na ďalšie a ďalšie výmysly? Ak nám v rozpočte, pán minister, chýbajú peniaze, skúsme sa pozrieť na výdavkovú časť, je potrebné šetriť. Presne tak, ako to robí každá slovenská rodina, keď zistí, že jej výdavky sú vyššie ako príjmy.
Záverom ešte prosím, skúsme kolegyne, kolegovia, počúvať expertov, počúvať aj šéfku Európskej centrálnej banky, ktorá tiež zdvíha varovný prst pred zvýšením bankového odvodu.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis