Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

25.10.2019 o 13:29 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.11.2019 17:54 - 17:58 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktoré sa konalo 28. novembra 2019.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 105 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 105 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 104 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 14 neplatných.
Z 90 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Petra Helexu za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb hlasovalo
– za 32 poslancov, proti 27 poslancov a zdržalo sa hlasovania 31 poslancov.
Na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zvolený Peter Helexa. Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2019 15:12 - 15:20 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani kolegyňa, kolegovia. Bankový odvod vznikol v roku 2012 ako dobrý a zmysluplný nápad. Dávalo zmysel vytvoriť peňažný fond, ktorý slúži na úhradu strát, ak by teda pri budúcej kríze mali banky problémy. Aby sa neopakovala situácia ako v rokoch 2009, 2010, keď boli vlády rôznych krajín sveta nútené zachraňovať súkromné banky peniazmi daňových poplatníkov. Ale aj najlepší nápad je skutočne dobrý vtedy, keď po dosiahnutí účelu sa na ňom ďalej netrvá.
Náš bankový systém je stabilný, plní všetky svoje úlohy, je aj ziskový, čo dáva istý predpoklad stability aj pre budúcnosť. V uvedenom fonde je aktuálne naakumulovaných asi jedna miliarda eur a samotná Národná banka Slovenska hovorí, že je to dostatočná suma a netreba nič zmeniť. To znamená, bankový odvod mal v roku 2020 zostať na úrovni 0,2 % a v roku 2021 mal naplnením svojho účelu skončiť úplne. Ukončenie bankového odvodu k aktuálnej fáze ekonomického cyklu aj zafungovalo proticyklicky. Navyše tento fond nie je možné používať priamo na sociálne programy. Fond je súčasťou štátnych finančných aktív a má zákonom presne vymedzené použitie.
No, do nastaveného a fungujúceho systému teda vstúpila vláda a rozhodla sa natrvalo zvýšiť bankový odvod na 0,4 percenta. Čo však toto navrhované opatrenie znamená v realite? Banky musia vygenerovať dodatočných asi 140 miliónov eur a problém, základný problém je v tom, že odvod zasahuje proporčne všetky banky a aj vtedy, ak netvoria zisk. Zisk sektora však banky negenerujú proporčne, práve naopak, veľkú väčšinu produkuje päť najväčších bánk. Teda nie každá banka bude bez problémov schopná vygenerovať dodatočné zdroje.
Ešte stále žijeme dobré časy a keby sme si porovnali zvýšený bankový odvod, z tohtoročného zisku bánk by ukrojil, povedzme, dve pätiny. Ale ak by tento odvod bol v krízovom roku 2009, tak by tvoril 200 % zisku bánk, čiže v tom roku bánk, celý bankový sektor nevygeneroval dostatočný zisk na výšku bankového odvodu.
A toto je jeden zo základných problémov zvýšenia odvodu. Banky bude zasahovať aj v rokoch, keď nebudú produkovať zisk. A toto nie je nereálna situácia, tak to bolo v minulosti, môže to byť aj v budúcnosti. Aj teraz máme na trhu banky, ktoré produkujú len minimálny zisk, máme aj banku, ktorá je dokonca ľahko stratová. A nezisková banka znamená jediné, je to ohrozenie bezpečnosti úspor občanov. Banky, samozrejme, budú hľadať dodatočné možnosti ako zarobiť a treba jasne povedať, že zvýšený bankový odvod zaplatia v končenom dôsledku občania Slovenska.
Predstavme si menšiu banku, ktorá funguje na princípe nižších nákladov, nemá kamenné pobočky alebo minimálne množstvo. Poskytuje úpravy, úvery s nižšími úrokmi, výber z bankomatu či vedenie bežného účtu je bez poplatkov. V takejto banke, ktorá neprodukuje veľké zisky, práve výrazne zvyšujeme náklady. Až tak, že možno bude musieť zmeniť svoj podnikateľský model, pretože zrazu nevygeneruje dostatočný zisk. Bude musieť reagovať tak, že bude musieť zvýšiť poplatky a úroky. Ale tým sa stratí jej konkurenčná výhoda oproti veľkým bankám. Teda môže sa stať, že posúdi svoje možnosti a môže odísť zo Slovenska. Na trhu bude zrazu menej konkurencie a menej konkurencie zasa znamená len jediné – vyššie ceny. Takže takto vlastne zvýšený bankový odvod občania zaplatia druhýkrát.
Pár faktov k bankovému odvodu. Už sadzba 0,2 % je najvyššia v eurozóne. Ak ju zvýšime na 0,4, už budeme druhý najvyšší v celej Európskej únii. Odvod mal pôvodne skončiť v roku 2016 a mal byť nahradený Národným rezolučným fondom, ktorý bol vytvorený pravidlami Európskej únie a mal rovnaký účel ako tento náš bankový odvod. Tento odvod samozrejme v roku 2015 vznikol, alebo fond, rezolučný fond, v roku 2015 vznikol, no vláda však zabudla zrušiť bankový odvod, takže banky platia na rovnaký účel dvakrát. Plus ešte teda platia do Fondu ochrany vkladov a príspevok na dohľad. Takže banky skutočne majú, majú dosť poplatkov.
V roku 2015 sa navyše vláda pokúsila novelizáciou "získať" prostriedky na kauzu Váhostav a ak by sme si pozreli tú históriu, tak po proteste Európskej centrálne banky sa musela táto novela zrušiť. No a keď mal odvod znovu zaniknúť na konci roku 2020, vláda prichádza s jeho zdvojnásobením a zavedením natrvalo.
Dovoľte mi ešte v tejto súvislosti zacitovať z vyjadrenia šéfky Európskej centrálnej banky, a síce tu sa už budem opakovať, ale je to dôležité. Citujem: "Navrhované zvýšenie bankového odvodu môže ohroziť finančnú stabilitu na Slovensku. Môže totiž disproporčne znížiť ziskovosť bankového sektoru alebo systému, čo bude mať negatívne dôsledky na internú tvorbu kapitálu a úverovanie. Odstránenie časového ohraničenia odvodu môže byť, mať (proticyklické dôsledky, pro, pardon,) procyklické dôsledky, keďže banky môžu platiť odvod aj v obdobiach nepriaznivej ekonomickej situácie. Európska centrálna banka preto odporúča, aby návrh sprevádzala analýza vplyvov, ktorá by detailne zhodnotila benefity navrhovaných zmien. Návrh by mal zachovať primerané časové ohraničenie platnosti odvodu v súlade so zhodnotením jeho dopadu, aby sa znížila nejasnosť týkajúca sa všeobecného vplyvu odvodu v budúcnosti." Toľko citácia z listu guvernérky Európskej centrálnej banky.
Vážení koaliční kolegovia, keď už nepočúvate výhrady slovenských expertov, výhrady Národnej banky Slovenska, výhrady samotných bánk, ale aj občanov, prosím, počúvajte aspoň výhrady Európskej centrálnej banky. Fakt sa nám v poslednom čase čoraz častejšie stáva, že takmer každý zákon, ktorý táto snemovňa prijme, ma nejaké negatívne prvenstvo.
Na záver už len zopakujem. Skutočne aj v tomto prípade celé zvýšenie zaplatia naši občania. Ak sme začali s tým, že pán Fico chcel znížiť zisky bánk alebo znížiť poplatky, ktoré sú teda možno niekedy vysoké, tak toto opatrenie ich nezníži. Toto opatrenie zvýši poplatky, zvýši úroky a zníži konkurencieschopnosť odvetvia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2019 17:29 - 17:39 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, bankový odvod vznikol v roku 1912...., 2012 ako dobrý a zmysluplný nápad. Dávalo vtedy zmysel vytvoriť peňažný fond, ktorý slúži na úhradu strát, ak by pri budúcej kríze mali banky problémy, aby sa neopakovala situácia ako v rokoch 2009 - 2010, keď boli vlády v rôznych krajinách nútené zachraňovať súkromné banky peniazmi daňových poplatníkov. Zároveň treba jasne povedať, že banky na Slovensku boli počas poslednej krízy stabilné. Ale aj Slovensko už má za sebou drahú a bolestivú konsolidáciu bankového sektora z verejných zdrojov.
Stabilný a fungujúci bankový sektor je chrbticou fungovania ekonomiky, banky, samozrejme, nie sú samaritáni, riadia sa jednou zo základných zásad podnikania a to znamená, svojou činnosťou sa snažia dosahovať zisk, z ktorého riadne platia dane. Vykresľovanie bánk ako zdieračov slovenského národa, ako to prezentoval predseda strany SMER, je nemiestne a je to klasický atak na najnižšie pudy ľudí. Na tej legendárnej tlačovke, kde zbojník Fico sa rozhodol bohatým a zlým bankám zobrať dodatočných 140 mil. a rozdať ich chudobným ako sociálny balíček, však použil viacero nepravdivých tvrdení.
Klamal už v základnom argumente, kde bolo povedané, že keby banky mali zisky z úverovania klientov, tak v poriadku, ale úvery klesajú. No nie, práve naopak, situácia je opačná. Úverovanie je aktuálne tak silné, že NBS-ka ho musí a umelo ho brzdí. Ľudia vidia na svojich hypotékach, že úroky sú extrémne nízke, sú najnižšie v histórii.
Ďalej pán Fico nepravdivo povedal, že banky žijú hlavne z poplatkov. Pravda je taká, že poplatky sa na ziskoch bánk podieľajú približne 25 %. Ani zisk bánk nerastie raketovo, ako to bolo spomenuté, po odrátaní jednorazových vplyvov, málokto vie, napríklad v roku 2015 predaj Visa Europe je v posledných rokov skôr stabilný.
Plus porovnávanie ziskov bánk so ziskami v drogovej sfére, ako v tej tlačovke bolo spomínané, je úplne nemiestne. Mňa napadá možno iné porovnanie, skúsiť sa pozrieť na zisk prevádzkovateľa diaľničného mýta firmu SkyToll, to slovenské banky podľa mňa len zblednú závisťou.
Navyše fond, ktorý je vytvorený bankovým odvodom, nie je možné zákonne použiť na sociálne programy. Fond je súčasťou štátnych finančných aktív a má presne zákonom vymedzené použitie, ako to tu aj pán minister pred chvíľkou prezentoval a môžme sa teda dočítať v dôvodovej správe.
Ja sa teda pýtam, pán Fico teda klamal na tlačovke, kde hovoril, že to rozdá ako sociálne balíčky, alebo dôvodová správa nie je dobre napísaná. Je to také typické, že je to jeden príbeh pre ľudí, druhý príbeh pre parlament.
To najdôležitejšie však nepadlo vôbec. Zvýšený bankový odvod zaplatia občania Slovenska. Náš bankový systém je stabilný, plní všetky svoje úlohy a je ziskový, čo dáva predpoklad stability aj pre budúcnosť, aj pre ekonomicky horšie časy. V tom fonde je aktuálne naakumulovaných asi 1 mld. euro a samotná Národná banka Slovenska hovorí, že je to dostatočná suma a netreba nič meniť. Stačilo by zachovať aktuálny zákonný stav, kedy bankový odvod pre budúci rok mal zostať na úrovni 0,2 %, a v roku ’21 mal naplnením účelu, na ktorý vznikol, skončiť úplne. Do tohto nastaveného a fungujúceho systému vstúpila vláda a rozhodla sa natrvalo zvýšiť bankový odvod na 0,4 %. No asi hlavne preto, že už máme vyriešené všetky zákony našej krajiny, tak vyrobme nový, všetky problémy našej krajiny, tak teda vyrobme nový.
Čo znamená toto navrhované opatrenie v realite? Banky musia vygenerovať dodatočných cca 140 mil. euro. Problém však je v tom, že odvod zasahuje proporčne všetky banky, a aj vtedy, ak zisk netvoria a zisk sektora banky negenerujú proporčne. Čiže tých 700 mil. nie je rozdelené nejak proporčne medzi banky, práve naopak, veľkú väčšinu zisku produkuje päť najväčších bánk. Teda nie každá banka bude bez problémov schopná vygenerovať dodatočné zdroje. Ešte stále žijeme dobré časy, zvýšený bankový odvod by z tohtoročného zisku bánk odkrojil cca dve pätiny. Nie je to málo, ale teda povedzme zvládli by to. Ale, ak by bol odvod 0,4 v krízovom roku 2019, tak by tvoril 200 % zisku. Proste banky ako sektor by neboli schopné vytvoriť zisk ani len na ten odvod. A toto je jeden zo základných problémov zvýšenia bankového, bankového odvodu. Banky bude zaťaž..., zasahovať aj v rokoch, keď nebudú produkovať zisk alebo ho budú produkovať teda výrazne menej ako dneska, a toto nie je nereálna situácia.
I teraz máme na trhu banky, ktoré produkujú minimálny zisk. Pri zvýšení odvodu budú mať reálne a vážne problémy, vážne problémy. A asi všetci vieme, čo znamená nezisková banka. Nezisková banka znamená ohrozenie bezpečnosti úspor občanov.
No banky sa budú brániť, budú musieť hľadať dodatočné možnosti, ako zarobiť, a zaplatia to zasa len občania. Predstavme si menšiu banku, ktorá teda funguje na princípe nižších nákladov bez siete kamenných pobočiek, poskytuje úvery s nižšími, s nižšími úrokmi, výber z bankomatu či vedenie bežného účtu poskytuje bez poplatkov a práve aj takejto banke práve pán Fico výrazne zvýšil náklady až tak, že bude musieť zmeniť svoj podnikateľský model, pretože ten aktuálny jej už nedokáže vygenerovať dostatočný zisk. Pravdepodobne bude musieť zaviesť poplatky, aj keď ich doteraz nemala. Ale tým sa stratí jej základná konkurenčná výhoda proti veľkým bankám, ktorú doteraz mala, teda najskôr si myslím, že sa môže stať, že takáto banka nebude konkurencieschopná a môže odísť zo Slovenska a na trhu bude zrazu menej konkurencie a nižšie poplatky a úroky to určite nebude znamenať. Správne riešenie, ktoré zabezpečí zákazníkom kvalitnejšie služby za menej peňazí, je viac konkurencie v sektore, nie menej.
Toto sú riešenia strany SMER. Z jedného vrecka vytiahnuť občanom veľa peňazí a do druhého vrátiť almužnu a ešte sa pri tom urobia dodatočné škody. Krajiny so silným bankovým systémom patria medzi najúspešnejšie na svete. Pri takejto politike však banky zo Slovenska čiastočne odídu a Slováci budú odkázaní pracovať pri páse v automobilkách napríklad namiesto napríklad lukratívnejšej a sofistikovanejšej práce v bankách, ktorá by im zaručila, že tie autá, čo vyrábame, si budú môcť aj kúpiť. My v SaS vidíme budúcnosť Slovenska aj v programátoroch, bankároch, lekároch, dizajnéroch. Aby sme znova naštartovali približovanie životnej úrovne, musíme práveže viacej práce získavať v sofistikovanejších službách, ako je napríklad aj finančný sektor, ako je to v krajinách, ktorým sa životnou úrovňou chceme približovať.
Záverom ešte pár faktov. Ak už aktuálna sadzba odvodu 0,2 % je najvyššia v eurozóne, ak ju teda zvýšime na 0,4, tak už bude druhá najvyššia v celej Európskej únii a v tej histórii bankového odvodu on prvýkrát mal skončiť už v roku 2016. Mal byť nahradený tzv. Národným rezolučným fondom, ktorý bol vytvorený pravidlami Európskej únie a má teda rovnaký účel. Tento Národný rezolučný fond v roku 2015 skutočne vznikol, vláda však zabudla zrušiť bankový odvod a v podstate banky platia na rovnaký účel dvakrát. No aby toho nebolo málo, banky ešte platia aj do Fondu ochrany vkladov a príspevok na dohľad. Možno to je dôvod, že teda aj tie poplatky rastú, a teda banky potrebujú, potrebujú hľadať, kde, kde, kde nejaký zisk nový vyrobiť.
Potom v roku 2015 sa vláda pokúsila novelizáciou získať prostriedky na kauzu Váhostav, možno si to pamätáte a po proteste v Európskej centrálne banke musela túto novelu zrušiť. No a keď mal odvod natrvalo skončiť teda v roku 2020, vláda prichádza teraz s jeho zdvojnásobením a zavedením natrvalo.
Ja sa pýtam. Ako dlho ešte slovenská ekonomika vydrží takéto bačovanie? Ako dlho ľudia vydržia skladať sa na ďalšie a ďalšie výmysly? Ak nám v rozpočte, pán minister, chýbajú peniaze, skúsme sa pozrieť na výdavkovú časť, je potrebné šetriť. Presne tak, ako to robí každá slovenská rodina, keď zistí, že jej výdavky sú vyššie ako príjmy.
Záverom ešte prosím, skúsme kolegyne, kolegovia, počúvať expertov, počúvať aj šéfku Európskej centrálnej banky, ktorá tiež zdvíha varovný prst pred zvýšením bankového odvodu.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2019 14:30 - 14:33 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v zmysle § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku, už to tu dnes zaznelo, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Ja som sa pozrel ešte aj na ods. 2, či náhodou tam by sme nenašli dôvod. Podľa ods. 2 umožňuje rozhodnúť o skrátenom legislatívnom konaní Národnou radou aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydanej podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona. V tomto prípade dokonca nie je potrebný ani návrh vlády.
No mne sa takisto ako kolegom predrečníkom nezdá, že by boli splnené podmienky na, na skrátené legislatívne konanie. Z podmienky, ktorá by pripadala do úvahy, že teda štátu hrozia značné hospodárske škody, je to aj podľa môjho názoru práve naopak. Hospodárske škody hrozia, ak prijmeme navrhovaný zákon.
V tejto súvislosti si dovolím zacitovať z včerajšieho vyjadrenia šéfky Európskej centrálnej banky pani Christine Lagardeovej. Európska centrálna banka nám poslala oficiálny list včera. Citujem: „Navrhované zvýšenie bankového odvodu môže ohroziť finančnú stabilitu na Slovensku, môže totiž disproporčne znížiť ziskovosť bankového systému, čo bude mať negatívne následky na internú tvorbu kapitálu a úverovanie. Odstránenie časového ohraničenia odvodu môže mať procyklické dôsledky, keďže banky môžu platiť odvod aj v obdobiach nepriaznivej ekonomickej situácie.“
Európska centrálna banka nám preto odporúča, aby návrh sprevádzala analýza vplyvov, ktorá by detailne zhodnotila benefity navrhovaných zmien. „Návrh by mal zachovať primerané časové ohraničenie platnosti odvodu v súlade so zhodnotením jeho dopadu, aby sa znížila nejasnosť týkajúca sa všeobecného vplyvu odvodu v budúcnosti.“ Toľko citácia z včerajšieho listu guvernérky Európskej centrálnej banky.
Vážení koaliční kolegovia, prosím, keď už nepočúvate výhrady slovenských expertov, výhrady Národnej banky Slovenska, výhrady samotných bánk, ale aj občanov, prosím, počúvajte aspoň výhrady Európskej centrálnej banky. V poslednom čase sa nám stále častejšie stáva, že takmer každý zákon, ktorý táto snemovňa prijme, má nejaké negatívne prvenstvo. Tak teraz budeme mať najvyšší bankový odvod v celej eurozóne a druhý najvyšší v celej Európskej únii. Neviem, či sú to prvenstvá, o ktoré teda táto krajina stojí a ktoré by nás niekam posúvali.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.11.2019 13:08 - 13:09 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, podávam týmto procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky dala podľa § 21 ods. 1 rokovacieho poriadku súhlas, aby v rámci rokovania o návrhu štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy (tlač 1600) mohol vystúpiť predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Odôvodnenie: Vzhľadom na závažnosť dosahu štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na hospodárenie štátu v nasledujúcom roku a vzhľadom na výraznú odchýlku v deficite prezentovanom v návrhu rozpočtu verejnej správy (0,49 % HDP) a v hodnotení rady (1,8 % HDP) považujem za vhodné, aby poslanci Národnej rady pre vytvorenie celkového obrazu mohli, si mohli vypočuť aj názor predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.10.2019 13:29 - 13:29 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
V podstate len veľmi jednoducho. Ďakujem za slovo. Inak toto je jedna výnimka, ktorá, okej, je. Už, už popísať ju nie je jednoduché, hej, a teraz ale za chvíľku napadne niekoho, že nejaké iné odvetvie, nejakému inú časť kľudne potravín v nejakom inom režime, napríklad ten McDonald bez ubytovania, a vyrábame proste zložitejšie a zložitejšie zákony, viac a viac výnimiek, v ktorých sa vo finále stratíme my a vo finále sa stratí v nich aj ekonomika potom a jej celková taká efektívnosť. Takže asi, asi takto.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.10.2019 13:24 - 13:26 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Tak nie je to za spravodajcu, je to teda za poslanca normálne. Je nás tu fakt pár, tak môžme možno trošku tak ekonomicky podebatovať. (Reakcia navrhovateľa. Zasmiatie sa rečníka.)
No, takto. Predložený návrh zákona vlastne prináša ďalšiu výnimku, špeciálnu, špeciálnu sadzbu pre nejakú konkrétnu časť odvetvia. Môže sa zdať, že to skutočne zvýši jeho, jeho konkurencieschopnosť a môže to tak v určitých prípadoch aj byť.
Ale keď sa pozrieme na to nejak tak všeobecne, tak všetky výnimky, špeciálne podpory, dotácia, akokoľvek to nazvať, proste je lákavé ich dávať, je to viditeľné, dá sa to politicky prezentovať, ale vytvára to za jedno neprehľadnosť, za druhé to ťažko odlíšiť, táto výnimka je ešte dobrá, táto už je lobizmus pre niekoho. A celkovo je to, je to taká nejaká nesprávna cesta. V podstate v ekonomike, aby, aby veci fungovali, nie je dobré, keď konkurujú si len firmy teda v nejakom tom odvetví, ale aby aj celé odvetvia mali nejakú, povedzme rovnakú štartovaciu bázu a konkurovali, súťažili vlastne celé odvetvia medzi sebou. Takže toto je také naše stanovisko ako strany, ktorej ekonomický program je teda kľúčová časť ich programu.
Myslím si, že pre občanov Slovenska a aj pre ekonomiku samotnú by bola jednotná sadzba DPH, samozrejme, na čo najnižšej úrovni, ktorú si štát teda vie dovoliť. A pochopiteľne, samozrejme, s fungujúcim verejným sektorom, aby teda vôbec bolo možné uvažovať a bol priestor na zníženie DPH.
Takže z tohto pohľadu, myslím, ideu máme rovnakú, chceme podporovať ekonomiku, chceme, a cestovný ruch je dôležitý, to, samozrejme, súhlasíme, ale nie cez takéto výnimky. Je to komplikované, vytvára to nerovnováhu a navyše to ani, ani, ani nepomáha.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.10.2019 13:22 - 13:24 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je nás tu fakt málo, ale nevadí, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 18:37 - 18:37 hod.

Marián Viskupič
Ondro, ďakujem za tvoje, tvoje vystúpenie. Skutočne, nie je prípustné, aby človek podozrivý zo spojenia s organizovaným zločinom predsedal schôdzi parlamentu. Všetko, čo tu preberáme počas tohto, je skutočne týmto znevažované. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 11:53 - 11:54 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Janka, ďakujem za tvoje vystúpenie, aj ja som striktný nefajčiar a vnímam všetky tieto zdravotné riziká, ale musíme strážiť aj slobodu, nielen pridávať stále ďalšie a ďalšie zákazy. Podľa mňa to nie je správna cesta. Tu asi skutočne by mohla byť tá správna cesta osveta, ťah namiesto tlaku. A boli spomínané aj tie balkóny. No v Rusku je zakázané fajčiť aj na balkónoch, ale asi nechceme k demokracii takéhoto východného typu smerovať. Viem, že o tom nie je zákon, ale nejaká hranica medzi tou slobodou by už mala byť, no. Ďakujem.
Skryt prepis