Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

29.11.2019 o 9:48 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:25 - 17:26 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Edo, ďakujem za vysvetlenie, povedal si veľmi veľa faktov a veľmi správnych, ja len rozšírim jeden fakt, čo si povedal. Áno, úplne realisticky nám v budúcom roku hrozí deficit 1,3 mld. euro, čo sú teda hodnota našich zlatých rezerv, ktoré Slovensko sto rokov dávalo dokopy. Ale povedzme to ešte kúsok ďalej. Celý štátny dlh Slovenskej republiky je 46 mld. euro, čo je 1100 ton zlata a je to asi jedna, keď to teda predelíme, koľko ročne, tak je to 1,7 mld. ročne. Takže všeobecne nám zlaté rezervy nestačia ani na jeden rok, čo tu dokážeme vyprodukovať dlh. Na toto sa musíme pozerať, tomuto by sme sa mali venovať a o tejto téme by mali byť mimoriadne schôdze. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2019 18:27 - 18:29 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 3. decembra 2019 - opakovaná voľba.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta za člena Regulačnej rady bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady v opakovanej voľbe všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných a 82 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za kandidáta číslo 1 Františka Janíčka hlasovalo: za 6 poslancov, proti 45 poslancov a zdržalo sa hlasovania 31 poslancov,
- za kandidáta číslo 2 Františka Pecha hlasovalo: za 53 poslancov, proti 14 a zdržalo sa hlasovania 15 poslancov.
Na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe bol za kandidáta na člena Regulačnej rady zvolený pán František Pecho. Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.12.2019 14:21 - 14:24 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pčolinského, Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Adriany Pčolinskej a Petra Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. (tlač 1636). Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 8 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného poslaneckého návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 2204 z 28. októbra 2019 pridelila návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký, poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor. A návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 82. s chôdzi 25. novembra 2019.
Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru ani návrh spoločnej správy nezískali súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Predseda výboru pre financie a rozpočet ma zároveň určil za spoločného spravodajcu, aby som predložil predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.12.2019 14:16 - 14:18 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomerov niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1730).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného poslaneckého návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 2190 z 23. októbra 2019 pridelila návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - výbor pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa schválená uznesením gestorského výboru č. 531 z 20, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 531 z 25. novembra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončil som. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2019 10:19 - 10:21 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, prečo sa stále porovnáme pri rozpočte s krajinami, ktoré sú horšie? Jasné, že sú krajiny, ktoré majú ešte, ešte väčšie problémy. Skúsme pozerať vždy na tie lepšie. Veď pozerajme na prvú skupinu, druhú skupinu krajín, toto chcime, aby sme boli v tej, v tej lepšej skupine.
Druhá vec, k výberu DPH. Áno, súhlasím efektivita sa zvyšuje, daňová medzera sa za posledné roky teda znížila, ale zasa v porovnaní s ostatnými krajinami V4 sa znižuje tá daňová medzera najpomalšie, a to tie krajiny začínali s podstatne nižšou medzerou, takže, takže je pre nich ťažšie sa zlepšovať. Takže máme aj tu ešte rezervy, aj keď teda nejaká práca sa spravila. Hrubý dlh bude klesať. Strašne rád by som bol, aby to tak bolo, samozrejme, veď nechceme žiť, čím horšie, tým lepšie, ale obávam sa, že to nebude, nebude také ružové, ale len pripomínam, že zasa aj korekcia európskej..., Európskej komisie, aj celkovo v posledných mesiacoch sa hospodársky rast znižuje najviac na Slovensku zasa zo všetkých krajín V4, takže budeme to mať ťažké.
A ešte možno k tomu rozpočtu alebo provizóriu. No, ako aj kolega Heger povedal, samozrejme, asi ho prijmete, ale ja sa tak trošku bojím, aby nová vláda, nech bude akákoľvek, prišla, aby nenašla práve opačne, že nájde ďaleko viac minutých peňazí, než by v tej danej časti roka, kedy sa posadí niekto do kresla... (Reakcia z pléna.) No, proste rozpočtové provizórium zabezpečuje jednu dvanástinu. Dúfajme, že to nejak tak porovnateľne bude aj s rozpočtom. No.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2019 9:53 - 9:54 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem za slovo. Kolegovia, ďakujem za pripomienky. Ja len pár slovami zarámujem to, čo Edo Heger povedal.
Áno, Česko sa za posledné hojné roky pripravilo na krízu, znížilo svoj dlh, urobilo poriadok vo verejných financiách a dnes je pripravené ako malá, otvorená ekonomika s dlhom okolo 30 % na ťažké časy. My nie sme. Slovensko sa nepripravilo, trestuhodne sme tieto časy prejedli a budeme, budeme trpieť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2019 9:40 - 9:49 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, zostavovať rozpočet je vždy ťažké. V malých obciach, kde starostovia v rozpočte riešia, či budú vedieť zaplatiť účet za verejné osvetlenie alebo či ho budú musieť, čo ja viem, o jedenástej večer vypínať. Ľahké to nemajú ani mestá, ani VÚC. Riešia iné problémy, ale tiež to majú ťažké.
Pánovi ministrovi a jeho tímu odborníkov na Ministerstve financií treba uznať, že zostavovať rozpočet je náročná a zodpovedná úloha. Každý, kto sa podieľal na zostavovaní nejakého rozpočtu, potvrdí, že vždy sa čelí takmer nekonečným požiadavkám, ale jasne konečnému množstvu dostupných financií. Zostaviť vyvážený, zodpovedný, udržateľný rozpočet je umenie aj v štandardnom prostredí. Najdôležitejší je vždy pravdivý obraz.
My však nežijeme v štandardnom prostredí. Z dostupných finančných zdrojov nám hrubo odhrýzava neefektívnosť, všade-, všadeprítomný klientelizmus a korupcia. Klesáme v rebríčkoch vnímania korupcie. V indexe vnímania korupcie Transparency International sme na chvoste krajín EÚ. Existuje aj výskum, kde Slovensku patrí nelichotivá druhá priečka od konca spolu s Ukrajinou, a predbehlo nás len Moldavsko. Zároveň sa Slovensku nedarí ani v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Toto všetko spolu vytvára fakt veľmi nebezpečný kokteil.
Nie je týždeň, kedy by toto hodnotenie nebolo prízvukované zverejnením nejakej kauzy. Spomeniem slová bývalého ministra financií pána Počiatka: „Nie je dôležité, čo je pravda, ale čo povieš.“ Kauza Lemikon, kauza emisné povolenky a Interblue, dlhodobé nehospodárne nakladanie, či dokonca rozkrádanie eurofondov, karuselové podvody s DPH, tunelovania v rezorte obrany, už možno zabudnuté sociálne podniky, mýtny tender, kauza CT v Piešťanoch, dotácie pre Duslo Šaľa, reštrukturalizácia Váhostavu, teta Anka, predražené IT služby, peniaze v alobale, kauza Bašternák, odmena advokátovi za prípad Vodnej elektrárne Gabčíkovo, spojenia s talianskou mafiou, Pôdohospodárska platobná agentúra či desiatky káuz vychádzajúce na povrch z Kočnerovej Threemy, tento zoznam zďaleka nie je úplný. Ale rokujeme o rozpočte. Všetky tieto kauzy spája jedno, z rozpočtu odchádzajú peniaze, ktoré mohli a mali byť použité v prospech tejto krajiny, nie v prospech jednotlivcov.
Za daného stavu je nemožné zostaviť realistický rozpočet a mať zdravé verejné financie. V sude je navŕtaných príliš veľa dier, aby ho pán minister dokázal naplniť. Napriek vytvoreniu dostatočného priestoru na prerokovanie rozpočtu pánom Ficom, ako už bolo spomínané, stranícki kolegovia nechali pána ministra v danej situácii samého a dva dni tu s dvomi výnimkami diskutuje len opozícia. Je to potvrdenie faktu, že je ťažké obhajovať neobhájiteľné, a SMER chce mať diskusiu čím skôr za sebou. Pán minister to má skutočne veľmi ťažké.
Do schémy odpútania pozornosti od nerealistického rozpočtu spadá aj mimoriadna schôdza ku zlatu. Presun slovenských zlatých rezerv z Londýna je relevantná, ale jednoznačne odborná téma. Z Londýna, ale aj celkovo z celej Európy by sme viac ako zlato potrebovali stiahnuť desaťtisíce Sloveniek a Slovákov, ktorí, ktorí našej krajine veľmi chýbajú. Chýbajú svojim starnúcim rodičom a chýbajú aj našej ekonomike.
Ale vráťme sa ku zlatu. Keď v diskusii budú padať argumenty, je možné hľadať zhodu. Avšak v situácii, keď bolo hrubou silou vyradených viac ako 60 opozičných návrhov z rokovania aktuálnej schôdze, sa jedná o zástupnú tému na zakrytie vášho rozpočtového zlyhania a neschopnosti zodpovedane spravovať verejné financie ani v dobrých časoch.
Keď už spomíname tie zlaté rezervy, poďme chvíľku počítať. Slovenské zlaté rezervy sú približne 31,5 tony, jedna tona je 32 150 trojských uncí. Pri aktuálnej cene približne 1 300 euro za trojskú uncu je hodnota našich zlatých rezerv približne 1,3 mld. euro. Na prvý pohľad je to veľmi veľa peňazí a asi ozaj je, keď potrebujeme okamžite mimoriadnu schôdzu. Urobme ďalší výpočet, aby som bol spravodlivý, urobme priemer relevantných prognóz rozpočtu 2020. Vláda hovorí o 0,5 %, Európska komisia o 1,2 %, NBS: 1,6 a RRZ: 1,8. Priemer je deficit 1,27 %.
Pre jedno-, pre jednoduchosť, hrubý domáci produkt v budúcom roku 100 mld., takže deficit bude asi 1,27 mld., len o málo nižšia suma, ako je hodnota celých slovenských zlatých rezerv, ktoré vznikli za celú históriu od roku 1918. Za jeden jediný rok.
Čiže keď už hovoríme o zlate, naša vláda pod vedením strany SMER hospodári tak zle, že vytvoríme za jeden rok rovnaký deficit, ako sa Slovensku podarilo zhromaždiť zlata za 100 rokov. Možno práve toto porovnanie dokáže otvoriť všetkým oči, v akom zlom stave sú naše verejné financie. Pre toto bijeme na poplach, z tohto dôvodu sme zvolávali mimoriadne rokovania výboru pre financie a rozpočet. Ako všetci viete, boli ignorované. Prečo aj v tomto prípade koalícia okamžite nezvolala mimoriadnu schôdzu, veď je to rovnaká hodnota?
A aký je náš celkový štátny dlh? Približne 46 mld. eur. Povedzme si to v zlate - asi 1 100 ton. Zopakujem, vlastníme 31,5. Počúvame od koalície, že nám štátny dlh klesá, čaro relatívnych čísel. Dlh v posledných rokoch mierne klesá v relatívnom porovnaní s HDP. Ale nebudeme splácať percentá, budeme splácať peniaze. V absolútnych číslach, čuduj sa svete, náš dlh rastie a rastie. Hrubým výpočtom nám každý rok chýbajú jedny zlaté rezervy, je tých sto rokov vytvárané a každá štvorčlenná rodina dneska dlží 33 600 euro.
Skúsme sa pozrieť na Českú republiku. S trochou zjednodušenia môžme povedať, že pred 27 rokmi sme začínali na porovnateľnej alebo rovnakej štartovej čiare. Čo sa týka rozpočtu, Česko má posledné tri roky prebytkový deficit, prebytkový rozpočet, pardon. Naša vláda má stále deficity. Slovensko trestuhodne prejedlo dobré časy. Za povšimnutie stojí aj to, že v roku 2011 bol náš dlh v relatívnom vyjadrení s Českom porovnateľný. Česko malo 39,8 %, Slovensko 43,5. Ale odvtedy sa nožnice otvárajú a rozdiel je každým rokom výraznejší. V roku 2018 má Česko hrubý dlh už len 32,6 %, my máme 49,4. Ešte by to mohlo znamenať, že Slovensko veľa zainvestovalo a v budúcnosti bude zbierať plody. Bohužiaľ, nie je tomu tak. Môžme to vidieť v školstve, v zdravotníctve i v nedostavaných diaľniciach. Práve naopak, aj v práve prijímanom rozpočte sú naplánované najmenšie verejné investície za posledných desať rokov. Prejedlo sa, a áno, veľa aj zmizlo.
Slovenské verejné financie už predlžovanie existujúcich trendov dlho nevydržia. Nová vláda, nech bude akákoľvek, bude musieť vo svojom programovom vyhlásení vyslať jasný signál, že nasmeruje Slovensko k dlhodobo udržateľným verejným financiám a na rozdiel od predchádzajúcej vlády bude dodržiavať zákon o dlhovej brzde. Naša krajina nepotrebuje uťahovanie opaskov, potrebujeme vyššiu efektívnosť, potrebujeme z každého dostupného eura získať maximum.
Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za predložený rozpočet. Máme za to, že i rozpočtové provizórium je lepším a férovejším riešením ako predložený rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2019 10:56 - 10:57 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem za slovo. Edo, takisto veľmi pekne ďakujem za realistický, podrobný popis situácie, ale chcem poukázať jednu vec, že práve teraz pri prerokovaní rozpočtu je vidieť, ako, ako aj absurdný zákaz bol používania vizuálnych pomôcok. Všetci sa tu úporne snažíme tie trendy, grafy, čísla prezentovať ústne, pričom možnosť takto ukázať jeden graf by to bolo oveľa jednoduchšie. Tu jednoznačne platí, raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť.Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2019 9:48 - 10:16 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou zákon roka a rád by som tu videl plnú sálu. Rád by som tu videl všetkých koaličných poslancov. Veď pán Fico svojím vyradením 60 návrhov zákonov z programu schôdze vytvoril veľa priestoru na kvalitné prerokovanie rozpočtu.
Pán Fico, preto vás vyzývam, zaujmite svoje miesto a vráťte sa do lavice. Mali by ste tu sedieť prvý a mali by ste ísť príkladom všetkým koaličným poslancom. Avšak ako vidíme, veľmi vám záleží na kvalitnej debate.
Rozpočet sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky. Štátny rozpočet spolu s komplexným rozpočtom verejnej správy bude počas celého roka 2020 vytvárať základný rámec všetkého, čo sa bude diať vo verejnej sfére. Drvivá väčšina príjmov rozpočtu však pochádza zo súkromného sektora, od firiem, ale hlavne priamo od občanov. Rozpočet je preto zákonom roka aj pre ľudí.
Podľa Nadácie F. A. Hayeka bol na tento rok pripadol deň daňovej slobody na 27. mája, teda občan robí na štát celých 147 dní, kým si splatí svoj účet na chod verejnej správy a samospráv. Občania sa vzdali takmer polovice svojich potenciálnych príjmov v prospech štátu. Právom od nás všetkých očakávajú pravdivý a kvalitný rozpočet, ktorý bude hospodárne, efektívne, zmysluplne vynakladať financie, ktorých sa museli vzdať. Právom predpokladajú, že rozpočet je pripravený odborne, s využitím všetkých dostupných skúseností a znalostí, rešpektujúci všetky možné riziká a pravdepodobnosti ich vzniku. A, áno, práve aj z tohto dôvodu by som rád videl aj plné lavice nás opozičných poslancov.
Na začiatku schôdze som dal procedurálny návrh, aby sme umožnili vystúpiť predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Chcel som, aby Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dostala možnosť odprezentovať svoje hodnotenie rozpočtu. Je to úloha, ktorou ich poverili naši predchodcovia, keď v roku 2011 táto snemovňa prijala hlasmi takmer všetkých poslancov ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Myslím si, že až história ukáže, že prijatie tohto ústavného zákona bolo jedno z najlepších rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti vyznieva tristne, že Národná rada Slovenskej republiky odmietla umožniť vystúpenie predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Je smutné, že poslanci koalície nechcú počuť vysvetlenia a zdôvodnenia, že ich nezaujíma, že obraz verejných financií, ktoré namaľovala vláda, je úplne iný od obrazu, ktorý popisuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ten iný znamená riziká v sume asi 1 300 mil. eur, to je fakt veľa peňazí. Preto som sa rozhodol, že časť môjho vystúpenia venujem prečítaniu zhrnutia hodnotenia, ktoré vypracovala RRZ.
Takže citujem zo zhrnutia: „Vláda predložila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022, v ktorom odsúva dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu za horizont roka 2020. Vláda tak v oblasti rozpočtovej politiky nepredpokladá splnenie svojho vlastného cieľa, ktorý deklarovala v programovom vyhlásení. Oproti pôvodne rozpočtovanému vyrovnanému hospodáreniu v roku 2019“, teda tento rok, „odhaduje vláda deficit verejnej správy vo výške 0,68 % HDP. V roku 2020 návrh rozpočtu predpokladá medziročné zlepšenie deficitu na úroveň 0,49 % HDP. Rozpočtovým cieľom v roku 2021 a 2022 je dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia, pričom vláda v súčasnosti pre tieto roky nemá pripravené opatrenia, ktoré by viedli k jeho dosiahnutiu. Vplyvom nastavenia aktuálneho návrhu rozpočtu by sa deficit mal postupne prehĺbiť k úrovni 1,5 HDP do roku 2022. Podľa prepočtov ministerstva financií by mal návrh rozpočtu v roku 2020 plniť európske a národné fiškálne pravidlá, v ďalších rokoch však je ich plnenie podmienené prijatím dodatočných opatrení.
Návrh rozpočtu predpokladá znižovanie dlhu z úrovne 49,4 % HDP v roku 2018 na úroveň 46,7 % HDP v roku 2022. Výraznejšiemu poklesu dlhu bráni rastúci deficit. Zastavenie znižovania dlhu v kombinácii s klesaním sankčných pásiem ústavného limitu na dlh spôsobí, že v rokoch 2021 a 2022 by sa dlh opätovne dostal do prvého sankčného pásma. V prípade dosiahnutia vyrovnaného hospodárenia v rokoch 2021, 2022 by dlh klesol výraznejšie na úroveň 4,48 % HDP v roku 2022 a zostal by mimo sankčných pásiem počas celého horizontu.
Cieľom stanovísk Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je poskytnúť nezávislý pohľad na rozpočet a posúdiť, či je aktuálne nastavenie fiškálnej politiky postačujúce na dosiahnutie stanovených cieľov, a identifikovať prípadné riziká, ktoré by bolo nutné následne dodatočnými opatreniami eliminovať. V súlade so svojím mandátom RRZ poukazuje aj na to, či aktuálny rozpočet vytvára predpoklady pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a plnenie národných fiškálnych pravidiel. S týmto cieľom RRZ poukazuje na nasledujúce hlavné závery svojho hodnotenia."
Ešte raz opakujem, čítam správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Rok 2019 je východiskovým rokom pre zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 – 2022, ak nebudú prijaté do konca roka dodatočné opatrenia, deficit môže v roku 2019 dosiahnuť až 1,27 % HDP v porovnaní so schváleným rozpočtovým cieľom v podobe vyrovnaného hospodárenia aj aktuálnym odhadom vlády, ktorý prezentuje aj pán minister, by to bolo výrazné zhoršenie. Dôležité je, že odlišný vývoj v roku 2019 v porovnaní s predpokladmi vlády bude negatívne vplývať aj na vývoj rozpočtu v roku 2020.
V rokoch 2020 až 2022 dosahujú podľa RRZ celkové riziká návrhu rozpočtu každoročne 1,3 % hrubého domáceho produktu za predpokladu, že sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka 2019, tak môže deficit v roku 2020 dosiahnuť až 1, 8 % HDP a následne sa zvýšiť na 2 % HDP v roku 2021 a až 2,5 % HDP v roku 2022. Dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia, tak ako to deklaruje vláda, by si vyžiadalo dodatočné opatrenia vo výške 1,3 % HDP v budúcom roku, 2 % HDP v roku 2021 a 2,5 % HDP v roku 2022.
Štrukturálny deficit by sa z úrovne 1,6 % HDP v roku 2018 postupne zhoršil na 2,1 % HDP v roku 2022. Takýto vývoj však nie je v súlade s požiadavkami národného pravidla o vyrovnanom rozpočte, na základe ktorého by Slovensko malo v strednodobom horizonte smerovať k vyrovnanému rozpočtu.
Vzhľadom na veľkosť rizík RRZ očakáva, že dlh môže v rokoch 2019 – 2020 dosiahnuť úroveň 48,2 % HDP, čím by zostal v prvom sankčnom pásme. Bez dodatočných opatrení bude viesť prehlbujúci sa deficit k nárastu dlhu o 6,1 mld. eur v úrovni 50,4 HDP na konci roku 2022. V kombinácii s postupným poklesom hraníc sankčných pásiem by to znamenalo, že sa dlh v roku 2022 môže ocitnúť dokonca až v treťom pásme ústavného limitu na dlh.
Bez prijatia dodatočných opatrení sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií zhorší. Horší vývoj deficitu v porovnaní so situáciou bez prijatých opatrení, tzv. scenár nezmenených politík, prispieva sumou 0,6 % HDP a zavedenie stropu na dôchodkový vek a zvýšenie minimálneho dôchodku sumou 1 % HDP.
Splnenie rozpočtových cieľov môže ovplyvniť aj fakt, že realizácia rozpočtu bude z veľkej časti už v rukách novej vlády. Odlišné priority novej vlády môžu vplývať na spôsob dosahovania rozpočtových cieľov. Príkladom je prehodnocovanie plánovaných výdavkov, ktoré môže viesť k spomaleniu ich čerpania s pozitívnym vplyvom na deficit, na druhej strane realizácia nových politík bez prijatia kompenzačných opatrení môže riziká ešte zvýšiť.
Vládou schválený rozpočet nie je podložený reálnymi predpokladmi o vývoji príjmov a výdavkov verejných financií. Rozpočet už v čase jeho schvaľovania opakovane obsahuje riziká veľkého rozsahu. RRZ vníma negatívne, že v roku 2019 došlo k výraznému zhoršeniu deficitu a zároveň vláda upustila od prijatia dodatočných opatrení na dosiahnutie pôvodne stanoveného rozpočtového cieľa. Aktuálne riziká identifikované RRZ na roky 2020 až 2022 dosahujú najvyššiu úroveň od začiatku hodnotení návrhov rozpočtov zo strany RRZ. Návrh rozpočtu opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty. Ako napríklad nadhodnocovanie nedaňových príjmov, podhodnocovanie výdavkov samospráv a zdravotníctva a takisto Správny fond Sociálnej poisťovne, ktorých negatívne vplyvy na hospodárenie sa pred rokom 2019 podarilo kompenzovať neočakávanými dodatočnými daňovými príjmami. Kým však odchýlky pri odhade daní sú zdôvodniteľné ich povahou, chyby, na ktoré upozorňuje RRZ, vznikajú nerealistickým rozpočtovaním alebo nesprávnym zohľadňovaním metodiky ESA 2010.
Vlády opakovane odsúvajú dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu. Napriek negatívnym dôsledkom ekonomickej krízy v rokoch 2008 až 2009 na úroveň deficitu a dlhu Slovenska ekonomický vývoj v nasledujúcich rokoch poskytoval dostatočné príležitosti na dosiahnutie vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Opakované odsúvanie splnenia cieľov znižuje kredibilitu rozpočtových cieľov plánov vlády. V situácii, kedy na dosiahnutie vládou deklarovaného cieľa - vyrovnaného rozpočtu - je potrebné podľa ministerstva financií prijať opatrenia vo výške viac než 1 % HDP a podľa RRZ až 2,5 % HDP, je prezentovanie vyrovnaného rozpočtu v návrhu rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 vrátane hlavných indikátorov pri plnení tohto cieľa (hrubý dlh, štrukturálne saldo, výdavkové saldo) skresľujúce. Tento spôsob prezentácie rozpočtu neodôvodnene vytvára pozitívnejší obraz o návrhu rozpočtu a potláča do úzadia informácie o skutočných rozpočtovaných hodnotách a dôsledkoch pre plnenie európskych a národných fiškálnych pravidiel.
Napriek tomu, že vláda deklaruje dlhodobú udržateľnosť ako hlavný cieľ fiškálnej politiky, návrh rozpočtu tento cieľ neodráža. Ak sa prijmú opatrenia, ktoré zásadným spôsobom zhoršujú vývoj verených financií v dlhodobom horizonte, nie je dobré, ak sa to pri príprave rozpočtu nezohľadní. Nedávne zmeny v dôchodkovom systéme zhoršujú dlhodobú udržateľnosť o 1 % HDP, čo je suma, ktorá by sa mala premietnuť do kompenzačných opatrení tak, aby sa eliminoval negatívny vplyv týchto opatrení na dlhodobú udržateľnosť. V takejto situácii aj prípadné dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je nepostačujúce a v súlade so závermi správ o dlhodobej udržateľnosti verejných financií publikovaných RRZ je potrebné cieľovať prebytkové hospodárenie alebo prijímať iné opatrenia s dlhodobým pozitívnym vplyvom. Odsúvanie termínu dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu je preto v rozpore s touto požiadavkou.
Napriek ekonomickému spomaleniu sa podľa prognózy, z ktorej vychádza návrh rozpočtu, bude ekonomika pohybovať v roku 2020 na úrovni svojho potenciálu a v rokoch 2021 a 2022 mierne nad jeho úrovňou. Z pohľadu ekonomického vývoja ide teda o štandardné ekonomické časy, ktoré výrazne neovplyvňujú hospodárenie rozpočtu ani pozitívne, ani negatívne. Z očakávaného zhoršovania deficitu za týchto ekonomických podmienok vyplýva, že štruktúra príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy nie je optimálne nastavená z pohľadu udržateľného vývoja verejných financií. Prijímanie opatrení si preto vyžaduje dôslednejšie dopadové analýzy v strednodobom a dlhodobom horizonte. Na strane výdavkov by mali pokračovať revízie výdavkov a výsledné odporúčania by mali vo väčšej miere ovplyvňovať prípravu rozpočtu.
Návrh rozpočtu predpokladá, že k zníženiu rozpočtovaného deficitu na rok 2020 prispeje pokles investícií o 0,8 % HDP. Z pohľadu RRZ týmto spôsobom plánované zlepšenie hospodárenia verejných financií môže byť len dočasné, nakoľko odsúva potrebu investovania do nasledujúcich rokov. Obmedzovanie investícií tiež nepriaznivo vplýva na potenciálny rast ekonomiky.
Kvalita a transparentnosť rozpočtového rámca na Slovensku sa dlhodobo nezlepšuje. RRZ opakovane upozorňuje na nedostatočnú záväznosť trojročného rozpočtu a chýbajúce výdavkové limity.
Existencia nezávislého Výboru pre makroekonomické prognózy a Výboru pre daňové prognózy pomáhajú nastaviť realistické očakávania ohľadne daňových a odvodových príjmov," v tom sa skutočne s pánom ministrom zhodneme, „v rozpočte však pretrvávajú nerealistické predpoklady najmä v oblasti nedaňových príjmov a výdavkov, ktoré takémuto nezávislému posúdeniu nepodliehajú. Bolo by dobré, aby sa posilnili mechanizmy, ktoré by zabezpečili zahrnutie realistických predpokladov do rozpočtu aj v týchto oblastiach.
Príčinou horšieho vývoja rozpočtového deficitu v roku 2019 nie je horší makroekonomický vývoj. Nesplnenie rozpočtového cieľa v roku 2019 je najmä dôsledkom nadhodnotenia nedaňových príjmov a podhodnotenia výdavkov v rozpočte.
V čase schvaľovania rozpočtu na rok 2019 RRZ identifikovala riziká na úrovni 0,7 % HDP. Podľa aktuálneho odhadu RRZ riziká pre splnenie rozpočtovaného cieľa – vyrovnaného hospodárenia – dosahujú 1,27 % HDP. Minister financií avizoval prijatie úsporných opatrení vo výdavkoch na úrovni 0,2 % HDP, spomínaných 215 mil. eur, ktoré sú už v odhade RRZ zohľadnené. Za predpokladu, že v závere roka nebudú prijaté žiadne ďalšie opatrenia, deficit verejnej správy by v roku 2019 na základe aktuálnych informácií a predpokladov dosiahol úroveň 1,27 % HDP.
Zhoršenie výhľadu ekonomického vývoja nemá zásadný vplyv na vývoj salda v tomto roku. Daňové príjmy súvisiace s makroekonomickým vývojom sú oproti rozpočtu nižšie o 34 mil. eur. Výpadok na daniach je na úrovni 0,2 % HDP a je spôsobený v plnej miere nerealizovaním, resp. posunom realizácie konkrétnych legislatívnych opatrení, ktoré boli rozpočtované nad rámec prognózy nezávislého Výboru pre daňové prognózy. Jedná sa o posunutie účinnosti e-Kasy, zrušenie osobitného odvodu obchodných reťazcov a nezavedenie označovania palív, tzv. nanomarkery.
Deficit odhadovaný vládou len čiastočne zohľadňuje aktuálny vývoj a v plnej miere neodráža existujúce riziká. Zreálnený bol odhad len v časti nedaňových príjmov, výdavkov na sociálne dávky a transfery a výdavkov zdravotníctva. Nad rámec odhadu vlády stále pretrvávajú riziká v oblasti nedaňových príjmov asi v hodnote 208 mil. eur, výdavkov samospráv 200 mil. eur a výdavkov štátneho rozpočtu 350 mil. eur.
Hlavné riziká návrhu rozpočtu spočívajú v podhodnotení výdavkov štátneho rozpočtu samospráv, Sociálnej poisťovne a v zdravotníctve.
Návrh rozpočtu obsahuje v rokoch 2020 – 2022 riziká, ktoré po zohľadnení rozpočtovaných rezerv každoročne dosahujú okolo 1,3 mld. eur. Znamená to, že ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, deficit podľa RRZ môže dosiahnuť 1,8 % HDP v roku 2020 a následne sa zvýši na 2 % HDP v roku 2021 a už spomínaných 2,5 % HDP v roku 2022."
Tuto pre objektívnosť musím doplniť, že napríklad včera prijatým bankovým odvodom sa riziká v roku 2020 znižujú o cca 15 stotín HDP. Takže prognózovaný deficit klesne na 1,65 HDP.
„V roku 2020 riziká v nedaňových príjmoch dosahujú 231 mld., mil. eur, pardon, a vyplývajú najmä z opakovaní nadhodnotených príjmov z emisných povoleniek, nedostatočne vysvetlených očakávaných vyšších príjmov z dividend a zatiaľ neschváleného zvýšenia poplatku za správu núdzových zásob ropy. RRZ odhaduje aj nižšie výnosy z daňových príjmov o 90 mil. eur, čo súvisí najmä s rizikom nezave...“ (zaznel gong), aha, „nezavedenia označovania pohonných látok nanomarkermi.

Významná časť rizík v roku 2020 sa koncentruje na strane výdavkov a dosahuje takmer 960 mil. eur:
Podhodnotené sú výdavky štátneho rozpočtu najmä na vlastné investície a financovanie investícií na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc a diaľnic. Riziko tu dosahuje 443 mil. eur.

Nie sú dostatočne vysvetlené nízke predpokladané investície samospráv. Riziko hodnotenia hospodárenia samospráv dosahuje 215 mil. eur. Úspory vo výdavkoch Sociálnej poisťovne na prevádzku a mzdy 51 mil. eur a nižšie očakávané bežné výdavky Železničnej spoločnosti Slovensko asi 25 mil. eur.
V rámci bežných výdavkov existujú riziká najmä v sociálnych dávkach v sume 246 mil. eur. Ide najmä o podhodnotené výdavky na nemocenské a dávku v nezamestnanosti bez uvedenia konkrétnych úsporných opatrení, pričom k nárastu výdavkov prispeje aj schválené navyšovanie minimálnych dôchodkov, ktoré návrh rozpočtu neobsahuje." Obsahuje to teda v predloženom pozmeňovacom návrhu.
"Riziká existujú aj v oblasti zdravotníctva v sume 138 mil. eur v dôsledku možných sklzov v implementácii úsporných opatrení, nerozpočtovaných splátok záväzkov súkromnými poisťovňami a z podhodnotenia prevádzkových výdavkov poisťovní. Riziká vyplývajú aj z toho, že po troch etapách oddlžovania nedošlo k stabilizácii oddlžovaných nemocníc, keďže pokračujú v tvorbe záväzkov po lehote splatnosti."
Teraz pozitívne, doteraz to bolo viac-menej skôr o rizikách.
"Riziká vo výdavkoch budú čiastočne kompenzované pozitívnymi vplyvmi v celkovej sume asi 158 mil. eur, ktoré spočívajú najmä v nižšom odhadovanom odvode prostriedkov do EÚ a v úsporách v iných subjektoch verejnej správy.
Pozitívny príspevok makroekonomického vývoja ku zlepšovaniu salda sa výrazne znížil, hospodárenie zhoršujú najmä opatrenia vlády.
Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, štrukturálny deficit dosiahne v roku 2019 podľa RRZ úroveň 1,7 % HDP, v ďalších rokoch by sa štrukturálny deficit kumulatívne zhoršil o ďalšieho 0,4 % HDP a v roku 2022 by dosiahol úroveň 2,1 % HDP. V scenári nezmenených politík RRZ odhaduje zlepšenie štrukturálneho deficitu do roku 2022 o 0,3 % HDP. Čistý príspevok opatrení prijatých vládou k trvalému zlepšeniu salda je preto negatívny, za roky 2020 až 2022 dosahuje celkovo mínus 0,8 % HDP.
Upravené výdavky budú rásť v rokoch 2019 a 2020 rýchlejšie ako potenciálny HDP a budú prispievať k zhoršovaniu štrukturálneho salda, v ďalších rokoch by tempo rastu upravených výdavkov malo postupne spomaliť pod úroveň potencionálneho rastu ekonomiky. Medzi rokmi 2019 až 2022 výdavky prispejú k zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,4 % HDP.
V rokoch 2014 až 2018 sa odhadovaná úroveň neočakávaných pozitívnych vplyvov pohybovala v intervale 0,4 až 2 % HDP. Ak by sa v každom roku tieto neočakávané vplyvy na zlepšenie salda aktuálneho roka, ak by sa využili tieto neočakávané vplyvy na zlepšenie salda aktuálneho roka, od roku 2014 mohol byť deficit pod hranicou 1 %. Skutočnosť, že tieto pozitíva neviedli k rýchlejšiemu zlepšovaniu hospodárenia verejných financií, je dôsledkom naplnenia významných rizík vopred identifikovaných RRZ, ako aj z realizovania dodatočných opatrení vládou, ktorá využívala priestor poskytnutý týmito pozitívami. V roku 2019, teda tohto roku, sú neočakávané vplyvy blízke nule a z tohto pohľadu nemajú vplyv na aktuálny vývoj rozpočtu. V rozpočte na rok 2020 sa situácia zmenila a neočakávané vplyvy negatívne ovplyvnili rozpočet vo výške 0,5 % HDP najmä v dôsledku nižších daňových príjmov, vyšších výdavkov v sociálnej oblasti a zdravotníctve, pričom saldo sa zhoršilo o 0,6 % HDP.
Transparentnosť a dôveryhodnosť rozpočtu by sa zvýšila posilnením záväznosti využívania daňových prognóz schválených nezávislým výborom a nezávislým posudzovaním výšky nedaňových príjmov a sociálnych transferov.
Realistickosť makroekonomických predpokladov a daňových príjmov bola posúdená nezávislými výbormi v súlade s ústavným zákonom, negatívom je zvýšenie daňových a odvodových príjmov nad rámec tých, ktoré boli schválené Výborom pre daňové prognózy. Celkovo došlo k navýšeniu príjmov o 180 mil. eur v roku 2020 o", alebo a príde, príde, "o 190 mil. eur v roku 2021 a o 200 mil. eur v roku 2022. Nezahrnutie aktuálnych prognóz a dodatočné zvýšenie prognóz bez ich schválenia nemožno z pohľadu RRZ považovať za dôveryhodné, pričom v minulosti sa takýto krok už viackrát opakoval. Znižuje sa tým zároveň funkčnosť fiškálneho pravidla umožňujúceho navýšenie hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu najviac o 1 %. Po získaní dodatočných informácií je tiež možné skonštatovať, že ministerstvo financií rozpočtuje pozitívny vplyv na rok 2020 zo zavedenia označovania palív, pričom v skutočnosti chýbajú reálne kroky k tomu, aby nanomarkery boli uvedené do praxe v priebehu roka 2020.
V návrhu rozpočtu sa opakovane objavujú nepresné informácie o celkovej výške daňových a odvodových príjmov, návrh rozpočtu v textovej časti prezentuje tabuľky, ktoré nezodpovedajú daňovým príjmom skutočne zahrnutým v rozpočte." Toto ale predpokladám, že asi už bolo vyriešené medzičasom.
"Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opakovane poukazuje na to, že návrh rozpočtu v niektorých položkách – emisné kvóty, úrokové náklady dlhu – nie je zostavený v zmysle metodiky ESA 2010. Významným nedostatkom je nezahrnutie schémy dotovania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do návrhu rozpočtu pre roky 2019 až 2022, keďže v rozpočte 2018 zvýšila daňové príjmy a výdavky o 0,7 % HDP. Došlo, došlo tým k skresleniu vývoja výdavkov v roku 2019, pričom zároveň existuje aj riziko negatívneho vplyvu na saldo verejnej správy.
V návrhu rozpočtu opätovne chýbajú informácie o hospodárení podnikov, MH Manažment, zdravotníckych zariadení s majetkovou účasťou ministerstva zdravotníctva. Napriek žiadostiam o dodatočné vysvetlenie neboli poskytnuté vierohodné informácie o predpokladoch pre rozpočtovanie dividend SPP a VSE.
Pozitívom je prezentovanie opatrení v rezorte zdravotníctva. Ide o jedinú oblasť, v ktorej je návrh rozpočtu zostavený na základe scenára nezmenených politík na najbližšie tri roky, ku ktorému sú v roku 2020 pripočítané vplyvy nových opatrení. Jednotlivé opatrenia sú zároveň popísané. V budúcnosti by bolo potrebné rozšíriť tento prístup aj na ďalšie roky trojročného rozpočtu, ako aj na ostatné zložky rozpočtu verejnej správy.
Chýbajú transparentné pravidlá pre použitie rezerv zahrnutých v návrhu rozpočtu a povinnosť ich zverejnenia, povinnosť zverejnenia ich skutočného použitia. Veľkosť rezerv štátneho rozpočtu sa v porovnaní s minuloročným rozpočtom znížila, pričom všetky rezervy majú špecifikovaný svoj účel. Z pohľadu miery kontroly Národnej rady nad výdavkami rozpočtu to možno vnímať pozitívne. Na druhej strane aj napriek ich špecifikovaniu môžu byť tieto prostriedky na základe rozhodnutia ministra financií alebo vlády použité na iný účel."
Toľko zhrnutie hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aktuálneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť a budeme pokračovať asi v debate ďalej. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2019 17:55 - 17:59 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Takže zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 28. novembra 2019 (nová voľba II).
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 105 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 105 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 104 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných a 91 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta č. 1
– František Janíček, za 14 poslancov, proti 32 poslancov, zdržalo sa hlasovania 45 poslancov,
kandidát s poradovým č. 2
– František Pecho, za hlasovalo 43 poslancov, proti hlasovalo 18 a zdržalo sa hlasovania 30 poslancov.
Na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden z navrhnutých kandidátov. Keďže kandidát na člena Rady nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú obaja nezvolení kandidáti. Navrhuje sa, aby opakovaná voľba bola v utorok 3. 12. 2019 o 17.00.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis