Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, kolegovia, ktorí spolupracovali na tvorbe tejto našej novely návrh zákona o verejnom obstarávaní, po tej odbornej stránke už povedali, čo je v podstate naším cieľom. Ale čo je asi najväčším problémom pre mnohých poslancov súčasnej vládnej koalície alebo opozície, bude to, že naša novela ide priamo do rozporu s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že európska legislatíva je nadradená slovenským zákonom. A poviete si, že načo sme to dávali, keď, načo sme to dávali, keď vieme o tomto rozpore. Ale my sme to dávali práve kvôli tomu. Práve kvôli tomu, pretože dnes vďaka tomu, že zákon o verejnom obstarávaní je tvrdo a jednoznačne našitý podmienkam, ktoré nám nadiktoval Brusel, ktoré nám nadiktovala Európska únia, tak výsledky uplatňovania súčasného znenia zákona o verejnom obstarávaní sú pre domácich slovenských, najmä potravinárskych a poľnohospodárskych, producentov vyslovene zdrvujúce. Sú zdrvujúce. Naši miestni aj lokálni, alebo regionálni výrobcovia jednoducho nemajú šancu, nemajú šancu podľa súčasného zákona sa úspešne zapojiť do súťaží rôznych subjektov verejného obstarávania, ktoré sú možno aj niekoľko metrov od nich. A to len preto, lebo Únia veľmi dobre vie, čo robí, a jeden z tých cieľov bruselského diktátu je zničiť regionálne firmy vo všetkých členských štátoch okrem tých, ktoré, samozrejme, majú tú podporu tých správnych politikov.
Je nie celkom dobre predstaviteľné a, žiaľ, v súčasnej Slovenskej republike reálne, teda u nás je to reálne, aj keď v hlave normálneho človeka to nie je ani len predstaviteľné, že súťaž na dodávku napríklad mliečnych výrobkov pre slovenskú školu - pre slovenskú školu - podľa súčasného zákona vyhrá dodávateľ jogurtov niekde z Holandska. Niekde z Holandska. A takých jogurtov, že keď ich necháte dva týždne na slnku stáť, tak sa im nič nestane. A lokálny výrobca mlieka, mliečnych výrobkov možno z toho istého okresu alebo určite z kraja jednoducho sa môže prihlásiť, ale nemá šancu. Nemá šancu. A darmo bude hovoriť niečo o nejakej kvalite. Darmo bude hovoriť o tom, že predsa ten jeho konkrétny slovenský výrobok má tradíciu a skutočne rokmi overenú kvalitu. Zákon to nepozná. Zákon to ani rozoznávať nemôže. A keď v súčasnej podobe zákona to obstarávateľ chce rozoznávať, tak ako povedal kolega Uhrík, hrozí pokuta do výšky 200-tisíc eur. To znamená, dnešný zákon o verejnom obstarávaní, na ktorého dodržiavanie dohliada daňovými poplatníkmi zaplatený Úrad pre verejné obstarávanie, hlavne sleduje jednu jedinú vec, či náhodou niektorý subjekt verejného obstarávania neuprednostnil slovenského výrobcu, slovenského producenta pred otvorenou súťažou s dotovanými zahraničnými výrobcami.
Čiže v podstate slovenskí daňoví poplatníci si zo svojich daní platia úrad, ktorý sleduje, aby slovenské firmy, slovenskí potravinári a poľnohospodári sa nemohli úspešne zapojiť do súťaží, v ktorých sa majú minúť ďalšie slovenské peniaze. Absolútny nonsens! Absolútny nonsens. A potom sa čudujeme, no my ani nie, ale mnohí teda aj vo vláde hlavne sa čudujú, že ako je možné, že toľko peňazí odchádza zo Slovenska. No tak ak nadpolovičnú väčšinu súťaží na potraviny a poľnohospodárske produkty vyhrávajú reťazce, distribútori a zahraniční producenti dotovaní, tak sa potom nečudujme, že tie peniaze odchádzajú. Nečudujme sa.
Ale potom nanajvýš falošne vyznieva každá jedna veta o tom, že chceme znižovať regionálne rozdiely, že chceme podporiť domácu výrobu a domácu spotrebu a že chceme, aby obyvatelia mali právo na kvalitné potraviny, pretože to už aj štandardne politici priznávajú, že to, čo sem vozí Európska únia, je jednoducho humus a hnus. A to teraz nehovorím o emigrantoch.
Takže je naozaj najvyšší čas. A teraz to nie je o politike, ale o tom, že ak chceme, aby sa aj tie zvyšky tých výrobcov, ktorí ešte prežili dodnes, aby sa nezrútili a jednoducho neboli pohltení tým, že si na vlastnom domácom trhu poriadne nemôžu uplatniť svoje výrobky, aby sme prestali byť servilní voči bruselskému diktátu, žiaľ, zakotvenému aj v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a snažili sa pozerať na vec, v tomto prípade na verejné obstarávanie, očami, že čo môžme spraviť, nie čo sa nedá urobiť.
Lebo táto naša novela je naozaj len taká maličkosť, ktorá však môže veľmi pomôcť. Ktorá môže veľmi pomôcť dať ľuďom nádej, že štát má záujem o tých, ktorí tu chcú ostať, ktorí stadeto nechcú utiecť a ktorí tu chcú vyrábať a produkovať a ponúkať ľuďom skutočnú kvalitu. Skutočnú kvalitu.
Ako ja mám, ako ja ako subjekt verejného obstarávania z pozície Banskobystrického samosprávneho kraja mám pri súčasnom nastavení zákona vysvetliť deťom v škole v Detve, napríklad, že nemôžu mať mlieko a jogurty z Hriňovskej mliekarne, pretože súťaž do ich školskej jedálne vyhral distribútor z Poľska? Ako im to chcete vysvetliť? Ako im to chcete vysvetliť, keď tie deti vedia, že je to tam kvalita. Keď tie deti vedia, že mnohí ich rodičia tam robia. Ale musia dostať nejaký polochemický jogurt. To sa nedá pochopiť. To sa nedá vysvetliť.
A ja si myslím, že o tom je tá práca poslancov Národnej rady, že máme počúvať problémy ľudí, máme komunikovať s ľuďmi, čo ich trápi, a máme sa snažiť nájsť riešenie na tieto problémy.
Čiže naším riešením na problémy s verejným obstarávaním slovenských produktov je predkladaná novela zákona o verejnom obstarávaní a som presvedčený, že každý, kto má v sebe ešte kúsok toho slovenského a nemá to slovenské srdce vymenené za modro-žltý nejaký, modro-žltý fľak, ktorý sa doňho preniesol z tej okupačnej handry, tak musí chápať, že, že naozaj je o päť minút dvanásť, čo sa týka podpory, podpory tohto segmentu na Slovensku, a že táto zákonná úprava je len prvý krôčik z mozaiky toho, aby Slovensko sa opäť v hospodárskej oblasti postavilo na vlastné nohy. Na vlastné nohy. Pretože tie krivé európske nohy v 2020 skončia a potom čo? Potom čo? Potom budeme plakať nad tým, mali sme niekedy dobrú mliekareň, mali sme niekedy syráreň, mali sme aj pekáreň a dnes máme čo? Dnes máme okupačné handry zavesené na každom stĺpe a nič viac.
Takže je to na vás všetkých a verím, že mnohí z vás máte z regiónov podobné spätné väzby ako my a že by to mohol byť prvý taký signál, že Slovensko sa chce z toho diktátu Európskej únie vymaniť. Nie kvôli tomu, aby my sme boli vysmiati, ale kvôli tomu, aby sme pomohli obyvateľom Slovenskej republiky, slovenským výrobcom a hlavne slovenským spotrebiteľom a v tomto prípade aj deťom v tých školách a dôchodcom v domovoch sociálnych služieb.
Ďakujem pekne.

Pani kolegynka, ja som si vás vypočul pozorne a vy ste hovorili o dobe neslobody. Ja sa vás preto chcem spýtať, či si myslíte, že dnes je úplne ideálna sloboda, že vtedy boli všetci politici zlí a dnes sú to len šľachetní rytieri a lesné víly, ktoré každému chcú len dobre a nikomu neubližujú. Lebo asi sa na to nemôžme tak čiernobielo pozerať a ten váš pohľad sa mi zdal taký jednostranný v tom, v tom vašom vystúpení.
Ale čo sa týka tej vecnej stránky veci, samozrejme, dalo by sa tam diskutovať, že či všetky tie navrhované zmeny a mechanizmy sú úplne také, ako by v ideálnom prípade mali byť, a to, že ste stiahli svoj podpis, asi znamená, že ten návrh nebol tak kvalitne a dobre spracovaný, ako sa možno od neho očakávalo. Takže otázka je, že či je namieste sa tu teraz s ním zaoberať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mihál, musím výnimočne s vami teda súhlasiť, lebo máme na to rovnaký pohľad, že ide o účelovú záležitosť, najmä ktorá sa má dotknúť v pozitívnom zmysle slova možnosti dotácií pre Land Rover Jaguar, kde už teraz celá Nitra je zaplienená cudzincami a jednoducho sa ukazuje, že z peňazí, ktoré sa skladajú do štátneho rozpočtu všetci daňoví poplatníci, bude vláda nakoniec podporovať zamestnávanie cudzincov, čo je neakceptovateľné a žiadna normálna spoločnosť by to ani jednoducho spraviť nemohla. A keďže tam boli problémy s nelegálnym zamestnávaním, tak si jednoducho vláda hľadá spôsoby, ako to obísť a aj za cenu takú, že možno niektorí opoziční kolegovia si myslia, že ide o dobrú vec.
Tak len jednu vec nechápem, pán poslanec, že vy ste to relatívne dosť skritizovali ten návrh a na konci ste povedali, že napriek tomu všetkému, napriek tomu všetkému to podporíte, a teda vyzývate aj ostatných, aby boli za. Keď s niečím nesúhlasím, nebudem za to hlasovať.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, ja by som ten svoj príspevok k uzneseniu o uvoľnení dlhovej brzdy rozdelil na dve také časti, na takú ekonomickú a potom takú krátku politickú. Najprv tú ekonomickú si dovolím stručne.
My dnes rozprávame o tom, že prijatie uznesenia o uvoľnení dlhovej brzdy by malo byť nejakým prvým krokom k, alebo v tej diskusii, ktorý by viedol k uvoľneniu alebo k novele samotného zákona o politickej, o dlhovej brzde, ktorá bola prijatá v roku 2011. O jej účinnosti, o jej účinnosti, resp. ani možno skôr neúčinnosti najlepšie vypovedá to, že v roku 2011, keď bol zákon o dlhovej brzde prijatý, bola výška štátneho dlhu 29 mld. eur. Dnes, to znamená v roku 2017, je aktuálna výška štátneho dlhu 44 mld. eur. To znamená, aj napriek prijatiu zákona o dlhovej brzde za tých šesť rokov štátny dlh narástol o rovných 50 %. O rovných 50 %.
Takže zadlžovanie, zadlžovanie Slovenskej republiky narastá enormným tempom a napriek tomu je tu snaha o zrušenie aj takéhoto, aj keď z nášho podhľadu neefektívneho mechanizmu, ktorý má zabraňovať ešte väčšiemu a rýchlejšiemu zadlžovaniu štátu, tým pádom, samozrejme, aj všetkých obyvateľov. To na začiatok ako taký, ako také východisko, z ktorého je podľa nás jasné, že je absolútne absurdné, absurdné sa dnes zaoberať uvoľnením dlhovej brzdy.
Keď sa však pozrieme na zoznam predkladateľov tohto uznesenia alebo návrhu uznesenia, tak figurujú medzi nimi traja predsedovia samosprávnych krajov kolegovia Blanár v Žilinskom samosprávnom kraji, pán kolega vedľa mňa, ktorý tu sedí, pán kolega Chudík ako predseda Prešovského samosprávneho kraja a pán kolega Baška ako predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Pán kolega Baška tu povedal dnes zaujímavú vetu, na ktorú reagovali už viacerí poslanci, že dnes nie je veľmi reálne, aby si nejaký človek postavil dom len z výplaty bez toho, aby si nezobral nejaký úver, aby sa nejakým spôsobom nezadlžil. Ja musím ale povedať, že Slovenská republika je v takom stave, že ten dlh a celková dlhová služba je už v takej výške, že naozaj ničí a dusí, ničí a dusí republiku ako v postavení toho dlžníka. Viac ako tretina výberu DPH ide na len na dlhovú službu. Viac ako tretina výberu DPH. To znamená, ak by sme nemali takéto nezodpovedné hospodárenie, tak môže okamžite klesnúť dépeháčka o 1/3 a nič by sme nezmenilo, ale, žiaľ, situácia je, aká je, viac ako 1,2 miliardy ročne je len náklad na dlhovú službu, náklad štátneho rozpočtu.
Pán kolega Blanár, Žilinský samosprávny kraj má aktuálne dlh vo výške 45 mil. eur. Za súčasné volebné obdobie ste ho dokázali znížiť o zanedbateľných 65-tisíc eur. To znamená, vaša snaha oddlžiť kraj je symbolická alebo minimálna.
Ale príklad toho, akí skvelí hospodári sú podpísaní pod návrhom na toto uznesenie o zrušení dlhovej brzdy, je pán kolega Chudík a hospodárenie Prešovského samosprávneho kraja, ktoré sa dá označiť jedným jediným slovom - katastrofa. Ka-ta-stro-fa. Za súčasné volebné obdobie totiž dlh Prešovského samosprávneho kraja narástol o rekordných 24,7 mil. eur a takýto človek sa ide podpisovať pod uznesenie, ktorého cieľom je spustiť diskusiu o zvýšení tempa zadlžovania Slovenskej republiky. Z môjho pohľadu je to jednoducho absolútne neakceptovateľné.
A to, že jednoducho smerácki župani veľmi svojským spôsobom hospodária v krajoch, niektorí teda, lebo naozaj, čo sa týka Trenčína, tam ťažko by bolo vysloviť takúto jednoznačnú kritiku, musím povedať, v Nitre je to na debatu, musím povedať, že rovnaký príklad nám dáva aj môj bývalý predchodca, teda župan Maňka, keď sa dnes bavíme o cestách a o tom, že teda toto uvoľnenie má slúžiť najmä na cestnú infraštruktúru, na výstavbu diaľnic, tak poviem taký príklad z našej praxe. Kým za bývalého volebného obdobia, na čele ktorého stál v Banskobystrickom samosprávnom kraji smerácky župan, sa opravovali cesty II. a III. triedy v priemere za 107-tisíc eur/km. My sme transparentnými verejnými obstarávaniami dokázali túto cenu zraziť na 70-tisíc eur/km. Pri obyčajných cestách II. a III. triedy. To znamená, ja sa pýtam, ako by vyzerala situácia s výstavbou diaľnic? Ako efektívne by bolo použitie týchto peňazí, o ktorých získanie sa teraz predkladatelia v tomto uznesení snažia? Ako efektívne by tieto peniaze boli využité pri výstavbe diaľnic, ak tak neefektívne boli používané ich kolegom pri oprave ciest II. a III. triedy? Pretože tá analógia tam jednoducho je.
No a na záver by som to teda tak politicky zhrnul. Uznesenie je v podstate symbolická záležitosť, ktorú si vládna koalícia so svojimi poslancami vie schváliť aj bez pomoci opozície. Ale novela zákona o dlhovej brzde, uvoľnenie dlhovej brzdy, keď to poviem tak ľudovo, je záležitosť, ktorú si vládna koalícia bez opozičných hlasov nebude môcť a vedieť presadiť.
A ja sa preto z tohto miesta teraz obraciam na poslancov opozičných strán. Mnohí z vás ste tu vo vystúpeniach kritizovali a hovorili o tom, že tie peniaze má SMER rozkradnúť a SMER rozkráda štát a rozkráda verejné zdroje, ale ak je to tak, ak je to tak, kolegovia z opozície, tak potom musím povedať, že tí z vás, ktorí podporíte uvoľnenie dlhovej brzdy, budete kradnúť spolu s nimi. Budete kradnúť spolu s nimi. Pretože za súčasného stavu a za súčasnej výšky štátneho dlhu nie je možné, aby ktorýkoľvek normálny opozičný poslanec, ktorý to s efektívnym hospodárnym a účelným využívaním štátneho rozpočtu myslí vážne a úprimne, podporil takúto vec. To znamená, že ak na jednej strane kritizujete SMER, možno aj iné vládne strany, že kradnú, rozkrádajú a na druhej strane nejakým spôsobom vaše hlasy pomôžu uvoľniť dlhovú brzdu, potom sa nebudete môcť čudovať, že budete takí istí zlodeji a že bude možné o vás rozprávať absolútne rovnakým slovníkom.
Takže, vážení kolegovia z opozície, rozmýšľajte nad tým, ak by ste niekedy chceli, nebodaj, sa nechať zatiahnuť do týchto hier a pod nejakými podmienkami dať svoj hlas pod uvoľnenie dlhovej brzdy.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Jurzyca, ako tak trošku mierne a dlho ste možno rozprávali o niektorých veciach, ale na jednu vec sa vás chcem spýtať z vášho príspevku. Vy ste povedali, že boli obdobia v existencii Slovenskej republiky, teda asi v súčasnej, keď štyri roky klesal dlh. Že ktoré štyri roky to boli? Lebo ja som si nie vedomý toho, že by okrem jedného roku, kedy úplne naozaj bezvýznamne a mierne poklesol štátny dlh, že by tu bolo takéto obdobie. Ďakujem.

Ja, pán kolega Heger, veľmi dobré vystúpenie, len dve také malé poznámky by som mal. Jedna, že na rozdiel od vás si nemyslím, že by táto vláda nevedela minúť akýkoľvek veľký balík peňazí, vy ste o tom pochybovali. Ja si myslím, že o tom netreba vôbec pochybovať. A druhá vec, že nehádžte všetkých tých županov do jedného vreca, lebo z ôsmich toto uznesenie podpísali iba traja. Ďakujem.

Pani kolegynka, vy ste apelovali na poslancov vládnej koalície, to s tým sa, samozrejme, viem stotožniť s vami, ale ja musím apelovať na vás. Vy ste poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, nie Národnej rady tejto krajiny. To tak, prosím vás, pochopte a nenúťte ma stále sa prihlasovať a učiť vás, že Slovenská republika a Slovensko má aj svoj názov, lebo táto krajina, to je možno niekde vo vašich hlavách. Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa Blahová, my sme tu, lebo chápeme vaše dôvody na zvolanie tejto schôdze, ale dovolím si vám pripomenúť jednu veľmi zaujímavú skutočnosť. Dnes ráno sa konal Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom má opozícia väčšinu. A ten výbor mohol aspoň na tom výbore odhlasovať teda, že je za odvolanie ministra Richtera. Okrem našich dvoch poslancov tam nikto z opozičných poslancov nebol. Nikto. Ani zo SaS-ky, ani z OĽANO, ani z kollárovcov. To znamená, vy dneska o niečom rozprávate, ale keď na výbore ste mali možnosť sa aktívne k tomu postaviť, tak ste tam proste nikto z vás neboli. Keby tam naši dvaja poslanci neboli a vy by ste tam boli, tak tri dni počúvame o tom, ako hlasujeme so SMER-om. Treba si vstúpiť trošku do svedomia, to je prvá vec.
A druhá vec, sme tu aj preto, lebo chceme si vypočuť vaše argumenty a podľa toho sa potom pri hlasovaní rozhodnúť. Ale, pani poslankyňa, ak vy vo vašom klube máte problém s tým, že povedať "Slovensko, Slovenská republika" a budete stále hovoriť "táto krajina, tejto krajiny, túto krajinu", nám sa to nedá počúvať. Ak neviete povedať, že na Slovensku niečo nie je v poriadku, alebo že vám na Slovensku niečo vadí, že niečo nefunguje, tak potom povedzte, že s tým máte problém, lebo ak päťkrát za deň alebo za vaše vystúpenie poviete "táto krajina", tak my tu nemusíme byť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Heger, ja musím povedať, že mne sa to celkom páčilo, ten váš prejav. Trošku, možno na môj vkus trošku také príliš akademické to bolo. Ale je vidno, že absencia Matoviča vášmu klubu prospieva. Jednu, jednu takú malú výčitku by som si dovolil voči vám. Vy ste povedali, že Európska únia teda žiada od nás, od Slovenskej republiky, revíziu výdavkov štátneho rozpočtu. V tomto s vami musím nesúhlasiť. My predsa revíziu výdavkov štátneho rozpočtu vieme spraviť aj bez tej Európskej únie. Je to na nás, je to na politikoch, je to na tých, ktorí proste, ľudia, ktorým zverili tú zodpovednosť za výkon všetkých možných verejných funkcií, aby naozaj s tými rozpočtami – v tomto prípade so štátnym rozpočtom – narábali zodpovedne a so zodpovednosťou najmä voči budúcim generáciám a nepotrebujeme na to Európsku úniu.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Jurzyca, ja len takú technickú poznámku k vášmu vystúpeniu. Vy ste povedali "krajina", ja poviem "Slovensko". Povedali ste, že teda Slovensko sa zadlžuje a Slovensko nevie vracať dlhy. Pravda je však taká, že nie Slovensko, ale politici, politici zadlžujú Slovensko a politici nedokážu robiť takú zodpovednú hospodársku politiku, aby dokázali tie dlhy potom následne aj odstrániť. Všetky vlády od roku 1993 verejný dlh len a len zvyšovali. Všetky vlády, všetci politici. Čiže treba jasne povedať, pán poslanec, ja s vami v tom, čo ste povedali, súhlasím, ale treba jasne povedať, že všetci politici od ´93. dlh iba navyšovali a nenašla sa ani jedna vláda, ktorá by dlh znížila. A dnes, dnes ideme rozprávať o tom, že ho chceme navýšiť ešte rapídnym spôsobom.
Ďakujem.