Vážený pán podpredseda, vážená kolegynka, vážení kolegovia, ktorí ste ešte ostali, takí poludníci, lebo už sa blíži poludnie, a naozaj, naozaj tu nie je veľa tých ľudí, ale tak na to sme si už zvykli, na pracovnú morálku v Národnej rade.
Táto naša novela v podstate len reaguje na vystúpenia mnohých, mnohých poslancov, či vládnych, či opozičných, počas tejto schôdze, kde v podstate všetci, všetci bez ohľadu na stranícku príslušnosť sa zhodli v tom, že Slovensku sa dnes v súčasnosti darí. Všetci ste sa zhodli v tom, že dnes má Slovensko špecifické problémy práve vyplývajúce z toho, že sa darí, že je nedostatok pracovnej sily, že sa hľadajú voľní pracovníci, voľné pracovné kapacity, pretože tých pracovných miest voľných je omnoho viac, ako je tých ľudí, ktorí tú prácu potrebujú, ktorí ju hľadajú, že štát hľadá spôsoby, ako dotiahnuť zamestnancov, že jednoducho sme v takej špičke, že sa musia prijímať, aj keď nie celkom systémové opatrenia na vykrytie akútnych problémov, ktoré by ale v konečnom dôsledku mali znamenať ešte väčší daňový príjem na úrovni štátneho rozpočtu.
No a my sme si povedali, že, a to je teda nie z našej hlavy, ale z hláv popredných svetových, európskych ekonómov, že teda keď sa tak Slovensku darí práve v tejto chvíli, v tomto čase, tak nebudeme objavovať teplú vodu a využijeme ekonomické recepty, ktoré tu už boli dávno pred nami a ktoré sa ixkrát osvedčili, že práve v časoch, keď sa darí, tak štát by mal myslieť na tie časy horšie, to hovoria aj liberáli koniec koncov, a čo najviac sa zbavovať toho dlhového otroctva, toho zadlženia, ktoré vygeneroval nezodpovedným prístupom vlád v všetkých predošlých obdobiach. Nehovorím teraz len o Slovenskej republike a o všetkých tých ponovembrových vládach, ktoré proste tu okrem iných sociálne jasne negatívne hodnotených javov priniesli aj teda postupné, pretrvávajúce a nikdy nekončiace zvyšovanie deficitu štátneho rozpočtu.
Hovorím tu vo všeobecnosti o tom, že jednoducho múdri ekonómovia, múdre ekonomické autority hovoria o tom, aby sme takéto obdobie, ktoré vôbec nie je bežné, ktoré vôbec nie je bežné, nie je automatické, nie je niečím, na čo môžme sa do nekonečna dlhodobo spoliehať, aby sme takéto obdobie využili práve na to, aby sme sa začali ako štát správať zodpovedne. Aby sme začali ako štát myslieť aj na to, že čo bude o dva, o päť, o desať, o dvadsať rokov, a hlavne aby sme ako politici, ako ľudia, ako tí, ktorým dali občania tejto republiky, občania Slovenskej republiky tú dôveru, ten mandát vo voľbách, aby sme začali myslieť aj na ďalšie generácie obyvateľov Slovenskej republiky. A my si myslíme, že zadlžovanie štátu a vytváranie ďalšieho a ďalšieho dlhu sa nedá nazvať zodpovedným správaním voči budúcim generáciám.
Pred chvíľkou tu predstavitelia SaS hovorili o tom, že štát starne, demografia je negatívna, počet obyvateľov sa znižuje a že tento trend bude pokračovať ďalej a nevieme s tým nič urobiť. No ale, samozrejme, ak máme takto pokračovať, ak máme takto vládnuť, ak sa má takto štát správať aj v tej makroekonomickej oblasti k svojim ďalším generáciám, tak sa potom nečudujme, tak sa potom nečudujme, že slovenskí rodičia nechcú mať deti, že nechcú mať deti, pretože tie deti spájajú najmä s ekonomickými nákladmi. A štát namiesto toho, aby hľadal v sebe tie rezervy na stránke alebo na strane výdavkov časti štátneho rozpočtu, práve v tejto chvíli, keď nám to tá obrovská, obrovská konjunktúra a zvýšenie tých, tých príjmov na stránke tej príjmovej strane rozpočtu umožňuje, tak namiesto toho štát hľadá zase spôsoby a možnosti, kde ešte viac zobrať od ľudí. Kde ešte viac vyžmýkať tých, ktorí už dnes mnohí ledva podnikajú, mnohí ledva zo svojho príjmu, zo svojej mzdy slušne vyžijú, ale vďaka tomu, že sú na hrane, tak už nerozmýšľajú o tom, že by mohli mať ďalšie deti napríklad. Všetci ste tu, kolegovia, rozprávali o tom, aké dôležité je dotiahnuť pracovnú silu, aké dôležité je nájsť zamestnancov, či z krajín Európskej únie, alebo aj z tretích krajín, a hľadáte pre nich rôzne barličky a rôzne výnimky, ako to dosiahnuť za každú cenu. Ja som vás všetkých pozorne počúval a mne až mrazilo, pretože ako je možné, že nikto z vás, ani z vládnej koalície, ani zo strán, ktoré ste vo vláde boli niekedy, nepovedal ani raz myšlienku o tom, že poďme robiť všetko preto, aby sme si tú pracovnú silu vytvorili na Slovensku sami. Aby sme vytvorili podmienky pre rodenie čoraz viacej detí, ktoré raz budú zamestnancami, ktoré raz budú platiť dane, ktoré raz budú podnikateľmi, ktoré budú zamestnávať ďalších ľudí. Lebo toto je cesta, toto je jediný spôsob, ako štát udržať funkčným a hlavne ako nestratiť svoju vlastnú národnú a štátnu identitu.
A preto v tejto atmosfére prichádzame spolu s kolegami, s týmto návrhom, aby sme pomocou aj takejto oklieštenej verejnej diskusie pred 12.00 hod. sa aspoň pokúsili pritlačiť na zvyšky svedomia a zodpovednosti v každom jednom, v každom jednom politikovi na Slovensku, ktorý má aspoň nejaký vplyv na chod vecí verejných a na to, ako veci na Slovensku môžu byť nastavené.
Pretože ak to neurobíme my teraz, ak to neurobí vládna koalícia teraz, keď má na to tie najlepšie podmienky a naozaj zodpovedne nepristúpi k určovaniu alebo k nastavovaniu štátneho rozpočtu na tie ďalšie a ďalšie roky, tak si myslím, že keď zase vďaka tomu cyklickému mechanizmu o 5-6 rokov sem príde kríza, veľmi silná a výrazná, tak potom už na takúto debatu nebude priestor. Ale teraz v tejto chvíli máme, máme, vďakabohu, priestor na to, aby sme využili ten čas, aby sme využili ten čas na to, aby sme sa pripravili na to, čo bude neskôr, aby sme nastavili tie mechanizmy, či ekonomické, alebo aj sociálne, v Slovenskej republike tak, aby tie naše deti a naši vnuci sa nám pozerali potom do očí nie z opovrhnutím, ale s vďakou a povedali, že naozaj ten štát, cítia, že je tu aj pre nich, že ten štát je tu aj vďaka tomu správnemu a spravodlivému nastavenie tých makroekonomických ukazovateľov, tentokrát sa bavíme o úrovni teda štátneho rozpočtu, je nastavený tak, aby podporoval mladé rodiny, aby podporoval pôrodnosť slušných ľudí a aby v konečnom dôsledku, v konečnom dôsledku nielenže znižoval zadlženosť republiky, ale v konečnom dôsledku zapríčinil to, že ľudia nebudú nútení odtiaľto utekať, nebudú nútení hľadať uplatnenie, nielen prácu, ale uplatnenie v zahraničí. A hlavne budú chcieť mať rodinu a budú chcieť mať deti. Pretože, kolegovia, je absolútne nepodstatné, je absolútne nepodstatné tu riešiť tieto otázky, ktoré tu dnes všetci riešime celú schôdzu aj tú minulú, aj celé volebné obdobie, ak štát zlyháva takým obrovským spôsobom, že nám klesá počet našich vlastných obyvateľov.
Ak my nedokážeme otočiť veci, nastavenie všetkých tých častí mozaiky v Slovenskej republike tak, že budeme znova mať svoje vlastné deti, svojich vlastných obyvateľov, ktorí pokryjú potreby štátu aj v tej oblasti zamestnanosti, a budeme tu rozprávať teórie o tom, že je potrebné sa spoliehať na nejaké externé ľudské zdroje, tak sme ako štát, ako politici, ktorí vedú štát, ktorí dostali dôveru od ľudí, tak sme na celej čiare zlyhali.
A my sme nešli do parlamentu preto, aby sme zlyhali. My sme išli do Národnej rady preto, aby sme ľuďom ukázali, že tá politika sa robiť, sa dá robiť aj inak. Ale to teraz hovorím aj pre vás všetkých, lebo je to naša spoločná kolektívna zodpovednosť, pretože ak vďaka našej nezodpovednej politike aj v makroekonomickej oblasti na úrovni štátneho rozpočtu jednoducho ten demografický trend neotočíme, tak potom sme nezlyhali len my z Ľudovej strany Naše Slovensko, ale zlyhali sme úplne všetci, najmä tí, ktorí mali podiel a možnosť byť vo vláde.
Ďakujem pekne.
