Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Martin Fecko, súhlasím s tebou, že tento zákon skutočne je potrebný, a hlavne aby bol dôsledne uplatňovaný v praxi aj ohľadom biodiverzity, ktorú si skutočne dobre pomenoval. Ja som rád, že táto táto, táto novela takisto sa prispôsobuje nariadeniu európskej smernice. Chcem sa zmieniť k tebe, pán Martin Fecko, pán poslanec, pretože máš silný dopad na tie ornitologické kruhy a si skutočne uznávaným odborníkom, to musím uznať, ale niekedy všetko, čo sa preháňa, nie je príliš dobré, má negatívny vplyv na druhú stránku veci.
Chcem sa zmieniť ohľadom dvoch vtáčích druhov, a síce ohľadom krkavca čierneho a ohľadom myšiaka hôrneho. Zo svojej skromnej 30-ročnej poľovníckej praxe môžem konštatovať, že skutočne to rozmnoženie krkavca čierneho je pomerne nevídané a má značný negatívny vplyv na ostatné druhy vtáckov a hlavne na spevavce a takisto na vtáky z čeľade ďatlovitých, čiže či by si nemohol v tejto oblasti trošku zalobovať, aby bolo možné aj tieto druhy s obmedzením loviť len určité časové obdobie v rámci regulácie a zachovania biodiverzity, hlavne spevavcov.
Len zase musíme vidieť a posúdiť druhú stránku veci, my sme niekedy takí aj čudní a zvláštni, že keď sa nám niečo povolí uloviť piatich, tak sú aj ľudia, ktorí ulovia desiatich, a tu je to riziko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Zsolt Simon, v krátkosti zareagujem na tvoje vystúpenie.
Či sa ti to páči, alebo nie, tvoje vystúpenie mi pripadalo vytrhávanie z kontextu niektorých vecí a jednoznačných súvislostí. Podľa môjho názoru tento zákon práve naopak je potrebný, pretože voda, či chceme, alebo nie, je strategickou a bude čím ďalej tým viac strategickou surovinou.
Každý tu spomínal, zvlášť ty, pani Zemanová, ale aj vy, len čiste Žitný ostrov, jedná sa až o 10 chránených vodohospodárskych oblastí.
Ďalej, pán Zsolt Simon, hovoríte, že to nikoho iného veľmi nepostihuje, len poľnohospodárov a bude to mať negatívny vplyv na ich činnosť, na podnikateľské prostredie. Jedno si musíme uvedomiť, že táto ochrana vôd skutočne predstavuje určité obmedzenia činností, ale len obmedzenia činností, nie zákaz činností. To je jednoznačne vydefinované v § číslo 3 ohľadom obmedzení činností.
Tak čo chceme mať? Chceme naďalej takto robiť a nemať kvalitné vody, alebo naopak? Môžeme aj sledovať tohtoročné obdobia a tohtoročnú jeseň. Je obrovský, ale skutočne obrovský deficit vôd. Pozrite sa do svojich studní, ktorí máte doma studňu pri súkromnom dome.
Ďalej hovoríte, že len niektoré ministerstvá to zaväzuje, nezaväzuje ministerstvo hospodárstva. Keď si všimnete § 14, a síce výkon kontroly, jednoznačne je dané, že, v § 7 až v § 12, kto všetko zabezpečuje kontrolu, okrem iného aj okresný úrad. A ten šéf okresného úradu musí vedieť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Ďakujem za slovo. Skutočne len v krátkosti, vážená pani kolegyňa Zemanová, na vás zareagujem. Čo sa týka lesných projektantov, po starom volali sme ich hulkári, sú to skutočne odborníci na slovovzatí. A ja odmietam také tvrdenia, možno ste mali ten prípad, ale treba ho ukázať, dokázať, že oni zrobia len tak, ako sa dohodnú s vlastníkom, resp. s užívateľom lesa. No jednoducho nie je tomu tak, pretože všetky tieto opatrenia dávajú títo hulkári na základe hospodárskeho súboru lesných typov. Tieto súbory lesných typov určoval už pred 60 rokmi profesor Zlatník na základe sínusie podrastu. To na základe rastlín, ktoré tam rastú, sa určí lesný typ a na základe toho sa určí aj forma hospodárenia. Takže ja sa zastanem týchto lesných projektantov, lebo viem, čo sú to za odborníci. Nejaký ojedinelý prípad sa môže nájsť, zase záleží len od človeka.
Ďalej, čo sa týka vzťahu ochranári – lesníci. Ja som prvý za to, aby títo ochranári a lesníci navzájom spolupracovali pre dobro veci, ale, ako vy ste tu hovorili, aj iná verejnosť. Ale lesníci rúbu, tamtí vysádzajú, neviem, akú ste mysleli inú verejnosť. Možno nejakých ľudí, ktorí nemajú absolútne pojem o lesníckom vzdelaní. Takúto hrozbu zapríčinili aj tzv. ochranári práve v Tatrách v týchto dvoch dolinách. Aj Martin Fecko vie, aká je tam skutočnosť. A tiež títo projektanti rešpektujú tzv. kategórie lesa, a to hospodárske, ochranné osobitného určenia, lenže to sa nedá takto len z partesu povedať. To si myslím ja a za týmto si stojím.

Ďakujem za slovo. Najprv budem v krátkosti reagovať na pani poslankyňu Zemanovú.
Pani poslankyňa Zemanová, ja vás môžem viac ako na 100 % uistiť, že lesnícky slovník existuje. Ja keď poviem výberkový spôsob a je tam lesník alebo ten, ktorý robil v lese, tak sa nebudeme mýliť, to je obnova, výchova alebo čo. To je jeden z tých hospodárskych spôsobov. Všeobecne lesnícky slovník existuje. Od našich lesníkoch sa učili lesníci Nemecka po, vzrastové tabuľky používajú doteraz Nemci nášho autora profesora Hubača, ostatných, pre výpočty hmoty na stojato, ale to sú vyslovene vysoko odborné veci. Tento zákon o lesoch sa nedá porovnávať so zákonom o požiarnej ochrane, so žiadnym, bez toho, aby som si nejak ho nad iné zákony. Nie, ale jednoducho tomu sa musí skutočne rozumieť a prejsť, jak sa patrí. Čiže toto by som nebral do úvahy, lebo lesnícky slovník existuje.
Čo sa týka ochranárov, ešte vás sa dotknem. Áno, boli to tzv. ochranári, ktorí podľa môjho názoru zapríčinili aj to, že stav Kôporovej doliny je taký, ako je, aj Tichej. Choďte sa pozrieť, kde boli revitalizované plochy!
Čo sa týka pána Fecka. Budem citovať, výberkový spôsob "uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín s cieľom zabezpečenia trvalo existujúcich zásob dreva nepretržitej prirodzenej obnovy lesného porastu a uplatňuje sa tam, kde existujú vhodné podmienky alebo kde je možné také vytvoriť". Čiže ja tam nevidím to slovíčko "všade" dávať, lebo budeme pápežskejší ako pápež a bude to viesť lesníka k tomu, tak dám tam ten spôsob, aj hoc tu nepasuje. A to zrobí.

Ďakujem za slovo, vážený pán predkladateľ, vážení prítomní poslanci, poslankyne, chcem zaujať stanovisko k tomuto návrhu, tejto novele návrhu zákona o lesoch. Pôjdem postupne, budem pomerne stručný a myslím, že ako lesník, praktický lesník s takmer 30-ročnou praxou, verte, že viem, o čom rozprávam.
Čo sa týka výberkového spôsobu. Tento výberkový spôsob samozrejme je najbližší prírode, ale tento postup, ako ste navrhovali vy, ešte tam vkladať slovo "všade", ja osobne by som nedával. Z akého dôvodu? Nedával by som z toho dôvodu, aby sme skutočne neboli pápežskejší ako pápež. Prečo? Z terajšieho znenia je jasné, zákona, že všade ten odborný lesný hospodár aj lesník ho môže použiť tam, tento výberkový spôsob, kde mu to dovoľujú jednak prírodné podmienky a jednak ekológia, jednak biotop.
Ešte by som ťa chcel vyviesť, pán predkladateľ, z jedného veľkého omylu, ktorý si tu vravel, nie preto, že by som na tom bazíroval, ale je to podstatné. Výberkový spôsob nie je výchova. Výberkový spôsob z lesníckeho hľadiska je nepretržitá obnova lesa, hej? Čiže my tam vyberáme jednak hrubé stromy, buď jednotlivo alebo skupinovito.
Prečo to slovíčko "všade" by som nedával? Preto by som ho ani nedával, aby to zase nešlo na úkor lesa, aby tí lesníci sa nesnažili uplatniť tento výberkový spôsob aj tam, kde to nie je možné, lebo sú aj určité pomerné veľké nevýhody tohto výberkového spôsobu, aj keď, samozrejme, ako lesník som za tento výberkový spôsob, však doteraz to zákon povoľoval. Pre vašu informáciu, tento výberkový spôsob je známy už viac ako 60 rokov. Uplatňovali ho či nemeckí lesníci, aj u nás sa uplatňoval. Nie je to žiadne nejaké nóvum, alebo z čoho by sme, neviem, čo robili, ale proste chcem tu poukázať aj na úskalia výberkového spôsobu, a preto to slovíčko "všade" ja by som tam nedával.
Hlavným takým veľkým úskalím je podmienka sprístupnenia porastov. Ten porast musí byť perfektne sprístupnený. Kvôli čomu? Jednoducho kvôli tomu, že hospodáriť výberkovým spôsobom bez použitia konských záprahov de facto je nemožné. Na to potrebujeme mať rozčlenený porast a samozrejme perfektne sprístupnený. Prečo konskými záprahmi? Jednoducho preto, lebo tento konský záprah mi nepoškodí lodenkové časti lesa, stromov jednotlivých, mladších stromov, tak ako to zrobí mechanizmus svojimi kolesami, reťazami, poznám to z prevádzky a tak ďalej. Čiže musíme mať konské záprahy k tomu.
Tieto veci je ťažko robiť vo flyšovej oblasti. A síce prečo? Ten lesník, keď si povie áno, tento porast, keď mi to "všade" hovorí, bude až príliš na tom trvať, dá sprístupniť tento porast.
Nie je to problém peňazí ani sprístupnenia technicky, ale je to problém nášho severovýchodného flyšu. Tam, keď tieto zvážnice zrobí takto nahusto a sprístupnené cesty, hrozí jednoznačne zvýšená erózia. Z týchto zvážnic budú zvodnice a jednoducho hrozia zosuvy. Čiže my tam zrobíme viac škody ako perspektívneho osohu.
Spôsob, ktorý teraz je najpoužívanejší, a síce podrastový spôsob hospodárenia je podľa môjho názoru veľmi výhodný. Tento podrastový spôsob spočíva v tom, že postupne presvetľujeme porast, aby sme dostali materské dreviny z pôvodného porastu z prirodzeného zmladenia. Až keď mám tam zmladené viac ako 50 % na ploche, vtedy ho môžem dorubávať.
Druhá veľká nevýhoda tohto výberkového spôsobu, ak tam dám slovíčko, dáte slovíčko "všade", aby lesníkov to nezvádzalo, áno, zrobím to, aj tu však, píšu tam "všade", atď., aby neboli príliš horliví, je ten, že nemôžme ho aplikovať tam, kde sú jednoznačné svetlomilné dreviny. Lebo my ten podrast nemôžeme presvetliť pod zakmenenie 0,9, 0,8. Kto je lesník, tomu rozumie, čo je to. A tam je v podstate polotieň, neodkrývame tak tie plochy. Čiže také dubiny, alebo čosi podobné neprichádzajú do úvahy. Tam, kde sú tienne dreviny, polotienne, ako napríklad jedľa, môžme to robiť. Len aby, hovorím, z tohto titulu títo lesníci neboli príliš z toho, ako sa povie, paf a nerobili to za každú cenu.
Druhého bodu, ktorého sa chcem dotknúť, je tá oblasť, čo si tu spomínal, pán predkladateľ, a síce oblasť tzv. robenia kalamity. To robenie kalamity, ani týmto tzv. robenie kalamity nezabránime. Prečo? Pretože na úradoch štátnej správy, ak by sme to chceli, aby ten pracovník to odkontroloval, fyzicky to jednoducho nie je možné. Tu záleží len od charakteru lesníka, aby nedovyrábal bielou farbou tzv. kalamitu. Tak ako ostatné veci, záleží to od človeka. Nie od toho, že tu dáme takúto, takýto, nehovorím, že nezmysel, nie je to nezmysel, ale proste nič to nezmení skutočne na danej skutočnosti. Máte možnosť opýtať sa kolegov na bývalých lesných úradoch, teraz na odboroch, na okresných úradoch. Čiže z toho dôvodu to robenie kalamity, hovorím, záleží od charakteru lesníka a od toho, kto aký má prístup k práci. Je to to isté, ako keby sme hovorili o sociálnej oblasti alebo niekde ináč.
Ďalej sa zmienim, v Tatrách, o Tatrách skutočne okrajovo. Nechytám ťa za slovo, že kde to bolo spôsobené hlavne tým, že nebol tam výberkový spôsob hospodárenia, že tieto kalamity, no nebolo to tým. Možno na tých 5 %, ale tie kalamity vznikajú z toho, že sa tam sadili rovnoveké ihličnaté porasty, známe to z dejín lesníctva, hospodárenia lesov ako tzv. výnosové hospodárstvo. Peľové zrnká pred 300, 400, 500 rokmi dokazujú, že tam, aj v Tatrách boli pôvodné bukovo-jedľové porasty, smrekové tak isto. Preto aj pri revitalizácii Tatier sa teraz používa na revitalizáciu jednak smrek a jednak aj ihličnaté dreviny okrem smreka.
Vidím, že čas plynie, takže to trošku urýchlim. Ďalej, čo sa týka toho financovania, že budú to financovať z obnovných ťažieb. No nie je to tak celkom pravda, pretože poznám malé spoločenstvá, ktoré majú aj obnovnú ťažbu, napriek tomu sú v mínuse. Čiže oni z tej obnovnej ťažby nebudú môcť to financovať. Pozor, je to veľký zádrheľ. Teraz každý subjekt bude predkladať, aké má výnosy alebo aké nemá výnosy? Nie je to aj v rozpore s ústavou? A keď by ste už tak chceli, tak potom si povedzme áno, nech každý podnikateľ dáva do toho fondu, pretože nielen čo v lesoch robia, ale je to, lesy slúžia, jak si tu správne povedal, aj na iné účely. Takže tam ten malý ťažko to nejak uhradí z toho. Ešte za čias, predtým bol tzv. Štátny fond zveľaďovania lesa, ktorý dohrádzal túto vec medzi plusom a mínusom, vyrovnal ten rozdiel, ale druhá stránka veci bola tá, že za Dzurindovej vlády tento fond bol zrušený.
Čo sa týka takej ani nie formálnej veci, konštatujete, že nemá to dopad na verejnú správu, na rozpočet verejnej správy. Ja tu mám pred sebou doklad z ministerstva financií, ktorý ste obdŕžali určite aj vy, v ktorom sa konštatuje, že má to vplyv kladný aj záporný na verejnú správu, a to s tým, že keď budú dávať určité percento z tej ťažby, tak bude to menší. Z tohto dôvodu ma vedie k tomu, že tento návrh zákona nemôžem podporiť práve pre tieto moje výhrady, ktoré tam sú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Antošová, s väčšinou vecí, ktoré ste vystúpili, súhlasím. Ja v tomto zákone si vážim hlavne to, že zviera už je definované ako cítiaca bytosť. To znamená aj tí psi už nebudú evidovaní ako vec, ako, ale ako cítiaca bytosť. Prečo to hovorím?
Hovorím to preto, lebo v poslednej dobe aj v dávnejšej minulosti sa vyskytlo strašne mnoho prípadov týrania, úmyselného týrania zvierat, ktoré žili v strašne zlých podmienkach. Bude to mať určite vplyv aj na trestnoprávne postihy, to znamená, tieto postihy určite budú zvýšené z tej oblasti, že už je to cítiaca bytosť a že klepne sa po prstoch tým, ktorí tieto zvieratá týrali, pretože z psychologického hľadiska ten, kto dnes alebo v minulosti týral zvieratá, napríklad psov, ale aj iné zvieratá, je tu potenciálne nebezpečie, že môže týrať v budúcnosti aj ľudí, a dokonca ľudí blízkych. O tom viac by mohli hovoriť psychológovia.
Ďalej sa chcem zmieniť k čipovaniu psov. Už či sa niekomu páči, alebo nie, raz k tomu musí prísť, k povinnému čipovaniu. Ide o to, aby bola zabezpečená evidencia, dôsledná evidencia psov, a je to hlavne v prospech psov, ale aj v prospech majiteľov. Ja osobne mám svojho poľovného psíka začipovaného, a keď by náhodou ušiel, veterinár má čítačku, priloží k čipu, vidí, že je začipovaný, a máte už aj majiteľa s bydliskom, to znamená, váš psík sa k vám vráti alebo ho k vám dovezú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážení prítomní, sme zatiaľ v prvom čítaní, tak ako správne tu povedal spravodajca Janko Kvorka, je to rozsiahla novela a dôležitá novela predmetného zákona. Je tam čo možno ešte aj vylepšovať a pred druhým čítaním je dobré sa opäť stretnúť s rybármi a aké by mali ešte výhrady k tejto veci.
Ja by som sa tu prihovoril len za jeden spôsob rýb, aby bol povolený, a síce lov rýb pomocou bubliny. Jedná sa o lov rýb z hladiny, kedy potrebujeme dostať nástrahu do potrebnej vzdialenosti. Nie je to žiaden protizákonný spôsob alebo nejaká forma nebodaj pytliactva, čo sa týka rýb. Ide o to, ako sme tu aj počuli, že vysoké percento rybárov je v strednom a vyššom veku. Ten, kto rybárčil, ten bude rybárčiť možno, ak mu to zdravie dovolí, aj do smrti, a teda jedná sa o to, aby aj ten starší človek mal dobrý pocit nielen z prechádzky, ale by aj čosi ulovil. Niekedy skutočne tú návnadu s háčikom potrebujeme dostať ďalej od brehu a práve ten lov rýb pomocou bubliny, ktorá je naplnená vodou, môže aj ten dôchodca dostať do potrebnej vzdialenosti. Ja k tomu len toľko.
Ďakujem.