Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Ján Kesckés priznal, že chceme obmedziť trestno-právnu imunitu prezidenta práve kvôli súčasnému prezidentovi Andrejovi Kiskovi a okrem iného spomenul viacero hriechov, ktoré Andrej Kiska za svoju celú minulosť stihol spraviť. Spomenul si, že na svoju prezidentskú kampaň minul viac ako jeden milión eur.
A ja sa pýtam, odkiaľ pán prezident zobral na túto kampaň toľko peňazí. Stačí si veľmi jednoducho zadať do Googlu pár kľúčových slov a môže človek nájsť veľmi veľa zaujímavých informácií. Okrem iného si môžeme všimnúť závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách na ministerstve spravodlivosti, ktoré v rokoch 2005 urobili viacero kontrol za ministrovania Daniela Lipšica v spoločnostiach, ktoré vlastní Andrej Kiska, a ktorá záverom konštatovala, že tieto spoločnosti poskytovali ľuďom pôžičky za neprimerane vysoké úroky, v niektorých prípadoch sa tie úroky pohybovali nad úroveň 70 %, čo sa dá dnes nazvať jedine úžerou. Takisto Slovenská obchodná inšpekcia udelila pokutu za klamanie spotrebiteľa, kedy zákazníkom fakturoval poplatky za služby, ktoré propagoval, že sú zadarmo. Toto presne sú zdroje financií, ktoré pán prezident použil na svoju kampaň. Čiže najprv slovenský národ okradol, aby si potom mohol urobiť svoju kampaň.
Ďakujem.

Ešte raz ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ekonomický rast na Slovensku, ako aj vo svete dosahuje v čase celosvetovej konjunktúry nadpriemerné čísla. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj potvrdila v roku 2017 pokračujúci výrazný rast slovenskej ekonomiky a očakáva, že rast hrubého domáceho produktu by mal v roku 2018 dosiahnuť 4,1 percenta. Koncom minulého roka bola na Slovensku podľa štatistík ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaná miera nezamestnanosti na úrovni 5,94 %, čo bola rekordne nízka úroveň. Na Slovensku však stále máme regióny, medzi ktorými sú výrazné rozdiely v úrovni zamestnanosti, ako aj životnej úrovni. Medzi najhorších 10 okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti patria nasledovné okresy: Rimavská Sobota, Rožňava, Kežmarok, Revúca, Trebišov, Vranov nad Topľou, Sobrance, Poltár, Medzilaborce a Svidník, kde sa miera evidovanej nezamestnanosti pohybuje v rozmedzí od 12,74 po 18,48 percenta.
Všetky tieto okresy majú okrem vysokej nezamestnanosti spoločné aj to, že sú zapísané na zozname najmenej rozvinutých okresoch, ktorý vedie a pravidelne aktualizuje ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Nízka životná úroveň a nedostatok pracovných miest majú za následok migráciu pracovnej sily do rozvinutejších okresov, odliv mladých ľudí do zahraničia a prehlbujúce sa regionálne rozdiely. Vláda má k dispozícii niekoľko nástrojov ako tento negatívny trend zvrátiť. Medzi tieto nástroje patrí napríklad pomoc v rámci zákona č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov alebo zákon č. 561/2007 o investičnej pomoci.
Podľa informácií zverejnených na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dostalo v rámci zákona o investičnej pomoci od roku 2002 pomoc už viac ako 190 domácich a zahraničných subjektov. Z toho však iba v 16,75 % prípadoch išlo o pomoc do najmenej rozvinutých okresov. Zarážajúca je však investičná pomoc vyjadrená v ekonomických číslach, kde z celkovo preinvestovaných 1,7 mld. eur išlo do najmenej rozvinutých okresov iba 117 mil., to znamená iba 6,75 percenta.
Z uvedených čísiel je evidentné, že poskytovanie investičnej pomoci zo strany štátu je mimoriadne drahý nástroj, a preto by mal byť využívaný sporadicky a veľmi racionálne. Nesprávne alokovaná investičná pomoc do vysoko rozvinutých regiónov môže zdeformovať zdravé trhové prostredie natoľko, že investičná pomoc bude vo svojom konečnom dôsledku kontraproduktívna. Umelé zvýhodnenie jedného podnikateľského subjektu môže v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou viesť k všeobecnému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a k následnému krachu iných firiem pôsobiacich v danom regióne. Situáciu a investície v regiónoch, kde je dobrá infraštruktúra, silná konkurencia a vysoká miera nezamestnanosti, zamestnanosti, zvyčajne spoľahlivo vyrieši aj prirodzené trhové prostredie.
Naopak, v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti je príchod investora schopného vyrábať, predávať a vytvárať nové pracovné miesta vítaným pozitívnym stimulom pre rozvoj regiónu a postupnú elimináciu tzv. hladových dolín. V prípade investičnej pomoci smerovanej do najmenej rozvinutých regiónov je riziko negatívnej deformácie trhového a konkurenčného prostredia zvyčajne minimálne. V dôsledku nesprávne nasmerovanej investičnej pomoci zo strany štátu, nedostatočne rozvinutej infraštruktúry a dlhodobej ignorancie najmenej rozvinutých okresov stredného a východného Slovenska vznikol stav, že v mnohých regiónoch sa o ekonomickom raste a zvyšujúcej sa životnej úrovni nedá ani hovoriť. Deformácia trhového a konkurenčného prostredia je aj kvôli nesprávne alokovanej štátnej pomoci, vyústila do extrémne veľkých regionálnych rozdielov, vyľudňovania chudobnejších regiónov a prílivu lacnej, často nelegálnej pracovnej sily zo zahraničia. Jasným dôkazom komplikácií, ktoré môže nesprávna alokácia investičnej pomoci spôsobiť, je napríklad investičná pomoc pre spoločnosť Jaguar Land Rover, ktorá stavia fabriku pri Nitre, teda v regióne, kde bola evidovaná miera nezamestnanosti koncom roka 2016 na úrovni 5,22 percenta a koncom roka 2017 na úrovni 2,9 percenta.
Záverom by som chcel všetkých požiadať, záverom by som vás chcel všetkých požiadať o podporu uvedeného návrhu zákona a aby sme tak mohli napomôcť rozvoju týchto regiónov, ktoré to najviac potrebujú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, váženie panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík, Martin Beluský a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Jedná sa o zákon, na základe ktorého poskytuje vláda Slovenskej republiky súkromným domácim a zahraničným investorom pomoc buď vo forme dotácie, úľavy na dani z príjmu, príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta alebo formou prevodu alebo zámeny nehnuteľného majetku.
Náš návrh zákona má za cieľ znižovanie regionálnych rozdielov, podporu zamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch a obmedzenie prílivu lacnej pracovnej sily zo zahraničia do vyspelých okresov. V rámci tejto novely navrhujeme upraviť definíciu oprávneného prijímateľa investičnej pomoci tak, aby mohol štátnu investičnú pomoc získať len taký prijímateľ, ktorý plánuje zrealizovať investičný zámer minimálne v jednom z najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Tým by prišlo k praktickému presmerovaniu štátnej investičnej pomoci do najmenej rozvinutých okresov a k súčasnému obmedzeniu nepotrebnej štátnej investičnej pomoci do okresov s nízkou mierou evidovanej nezamestnanosti.
Návrh zákona nepredpokladá zmenu výšky poskytovania investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu, iba zmenu prijímateľov tejto pomoci. Investičná pomoc smerovaná do najmenej rozvinutých okresov prispeje k naštartovaniu hospodárstva v daných regiónoch, čo bude mať v konečnom dôsledku jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Novela zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Viac k tomuto zákonu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. mája 2018 a v gestorskom výbore do 9. mája 2018.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona, ktorého cieľom je zníženie počtu poslancov zo 150 na 100, predkladáme na rokovanie Národnej rady toto volebné obdobie druhýkrát.
Napriek tomu, že sme použili vtedy aj teraz silné argumenty v prospech tohto návrhu, napriek tomu, že to mali vo svojom volebnom programe aj iné súčasné parlamentné politické strany, získali sme pri prvom hlasovaní iba 19 hlasov za tento návrh. Boli sme dokonca vtedy a dokonca aj dnes obvinení z toho, že by tým bola alebo mohla byť znížená efektivita práce Národnej rady, no najmä jej výborov, ktorých je v súčasnosti dnes spolu 19.
O znížení efektivity Národnej rady nemožno skutočne hovoriť, stačí sa prísť pozrieť do rokovacej sály mimo 11.00 hod. a 17.00 hod., kedy sa tu všetci kvôli hlasovaniu zídeme. Sála sa mimo týchto hodín nedá nazvať ani poloprázdnou, pretože sa tu priemerne zdržuje iba niekoľko desiatok poslancov, preto by rokovanie Národnej rady pri znížení celkového počtu poslancov nebolo nijakým spôsobom ovplyvnené. Pri zachovaní súčasného počtu výborov by, samozrejme, došlo k zníženiu jednotlivých členov. Dovolím si ale tvrdiť, že by rozloženie poslancov vo výboroch odrážalo politické sily oveľa reálnejšie, ako je tomu dnes pri celkovom počte poslancov 150. V súčasnosti máme 12 vecných výborov a 7 ostatných výborov. Medzi ostatné výbory patria osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ, SIS, vojenského spravodajstva, výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, mandátový a imunitný výbor, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a výbor pre európske záležitosti. V týchto výboroch je zaradených dokopy 95 poslancov, to znamená, že by ich súčasný počet, ako aj počet členov v jednotlivých výboroch mohol zostať aj pri celkovom počte poslancov 100 zachovaný bez zmien.
Iná situácia by nastala vo vecných výboroch, ktorých máme v súčasnosti dokopy 12, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre sociálne veci, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pre kultúru, médiá a pre ľudské práva a národnostné menšiny. V týchto dvanástich výboroch musí byť zaradený každý poslanec práve jedenkrát okrem predsedu Národnej rady. Celkový počet členov v týchto dvanástich výboroch je teda 149. Vo všetkých výboroch okrem zahraničného má koalícia väčšinu. Ak by sa počet týchto výborov zachoval a celkový počet poslancov by bol 100, tak by sa znížil priemerný počet členov z 12,4 na 8, 25 člena na jeden výbor, čiže žiadna zásadne veľká zmena.
Rozdelenie síl medzi koalíciou a opozíciou by vo výboroch vyznalo nasledovne. Ak by koalícia mala v Národnej rade tú najmenšiu možno väčšinu teda 51 poslancov, tak by mala väčšinu iba v jednom výbore a v ostatných dvanástich výboroch, v ostatných jedenástich výboroch by bol stav vyrovnaný. To by bol presný obraz rozloženia politických síl po parlamentných voľbách, pretože stav 51 na 49 je úplne vyrovnaný.
Na to, aby koalícia mala väčšinu vo všetkých výboroch, musela by v parlamentných voľbách získať 61 %, čo je zároveň aj ústavná väčšina. Znovu by rozloženie poslancov vo výboroch podrážal presne obraz rozloženia politických síl po parlamentných voľbách, a teda vôľu voličov.
Keď to celé zhrniem, tak zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 by v žiadnom prípade neznížilo efektivitu práce pléna Národnej rady a výbory Národnej rady by reálnejšie odrážali výsledky parlamentných volieb.
O ďalších dôvodoch a výhodách tohto zákona už hovoril kolega Uhrík, a ja vás preto prosím o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si tiež dovolím v krátkosti prispieť k tejto téme ako predkladateľ tohto zákona.
Síce sme sa o štátnom rozpočte rozprávali koncom minulého roka a nakoniec si ho aj koaliční poslanci schválili. Rozhodli sme sa túto debatu znovu po dvoch mesiacoch otvoriť aj touto formou. Nechcem opakovať myšlienky a kritiku, ktorá tu, v tejto sále, ako aj prostredníctvom médií, tlačových konferencií a v politických reláciách zo strany najmä opozičných poslancov padala.
Práve naopak, chceme ukázať a navrhnúť riešenie, ktoré by mohlo štátny a verejný rozpočet posunúť na úplne inú, novú úroveň. Naším návrhom zákona nechceme nič menej, ako nám už roky sľubuje minister financií Peter Kažimír, a to je vyrovnaný štátny rozpočet. Najnovšia informácia, ktorú od neho máme, je, že vyrovnaný rozpočet bude realizovateľný v roku 2020. Či to bude reálne tento rok a či sa to neodsunie na rok 2022, prípadne 2025, nevie asi nikto s určitosťou povedať. Pritom vyrovnaný či prebytkový rozpočet nie je žiadna veda. Napr. v roku 2016 ho malo z 28 krajín Únie až 12 vrátane Grécka. Ekonomike sa darí už niekoľko rokov, nezamestnanosť je na rekordne nízkej úrovni, príjmy do štátneho rozpočtu sa od roku 2004 zdvojnásobili, no napriek tomu výdavky zo štátneho rozpočtu rastú rovnako rýchlo.
Priestor na vyrovnanie príjmov a výdavkov tu už je niekoľko rokov. Preto sme sa v Ľudovej strane Naše Slovensko rozhodli prísť s návrhom vyrovnaného štátneho rozpočtu formou novelizácie Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou už od budúceho roka a nečakať na rok 2020. Navyše v našom návrhu novely ústavy navrhujeme zaviesť rovnaké nároky na vyrovnané rozpočty aj pre vyššie územné celky, mestá a obce. Vyššie územné celky operujú s rozpočtami, s rozpočtovými príjmami na úrovni priemerne 180 mil. eur na jeden kalendárny rok, t. j. 5,5 mld. slovenských korún. Našou vlastnou prácou a skúsenosťou v Banskobystrickom samosprávnom kraji sme zistili a dokázali, že vyššie územné celky môžu a mali by hospodáriť s vyrovnanými, resp. s prebytkovými rozpočtami. Rastúca ekonomika a rastúce dane zvyšujú príjmy do štátneho rozpočtu a rovnako aj tak do rozpočtov vyšších územných celkov. Preto argumenty, ktoré som uviedol vyššie, je potrebné aplikovať aj na župy.
Uvedomujeme si, že pri rozpočtoch miest a obcí je situácia trochu odlišná, nakoľko niektoré menšie mestá a obce by mohli mať problém vyrovnať svoje výdavky na úroveň príjmov, a to z rôznych dôvodov, či už sa potrebujú jednorazovo zadlžiť pre realizáciu nejakej väčšej investície, alebo v prípade odstraňovania nejakej živelnej katastrofy a podobne. Pre právoplatné schválenie takéhoto deficitného rozpočtu mesta alebo obce, bude potrebný predošlý súhlas vlády Slovenskej republiky, ktorá môže výnimku udeliť vo forme uznesenia.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uvedomujeme si, že je to veľmi náročná téma. Sme však v prvom čítaní, kde sa rozprávame o myšlienke zákona, a preto vás vyzývam, aby sme túto myšlienku posunuli do druhého čítania, kde môžeme zanalyzovať a navrhnúť prípadné úpravy a vylepšenia tak, aby boli všetky subjekty verejnej správy, no najmä občania spokojní.
Ďakujem za pozornosť.

Ešte raz ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti pár vetami odôvodniť tento návrh nášho zákona.
Podľa súčasného znenia zákona o verejnom obstarávaní musí verejný obstarávateľ pred vyhlásením verejného obstarávania najprv zistiť predpokladanú hodnotu verejnej zákazky. Podľa toho sa potom určuje postup, akým musí verejný obstarávateľ postupovať. Samotná predpokladaná hodnota zákazky sa určuje na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky, teda na základe údajov z minulosti.
Druhou možnosťou, ak nemá verejný obstarávateľ tieto údaje k dispozícii, je určenie predpokladanej hodnoty zákazky na základe údajov získaných prieskumom trhu alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom, to znamená na základe údajov poskytnutých trhom.
Podľa takto naformulovaného znenia zákona sa musí verejný obstarávateľ držať takto určenej predpokladanej hodnoty zákazky a už nemá možnosť touto hodnotou ďalej nič robiť. Ostáva mu len buď opakovať prieskum trhu, kým subjekty nepredložia nižšie ponuky, alebo čakať, aký bude výsledok samotného verejného obstarávania a aké ponuky predložia jednotlivé subjekty, ktoré sa do obstarávania prihlásia.
Preto cieľom tejto predkladanej novely zákona je umožniť verejným obstarávateľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky aj pod cenu určenú predbežným prieskumom trhu. Aplikačná prax totiž ukázala, že v mnohých prípadoch je cena určená na základe priebežného prieskumu trhu z rôznych dôvodov umelo nadhodnotená a verejný obstarávateľ aj napriek evidentnému predraženiu nemal legislatívnu možnosť, ako vyhlásiť verejné obstarávanie s nižšou cenou.
Samozrejme, predpokladaná novela zákona zavádza možnosť zníženie predpokladanej hodnoty zákazky len do takej miery, aby nedošlo k zmene spôsobu obstarávania zákazky. To by v praxi znamenalo, že ak verejný obstarávateľ určí prieskumom trhu hodnotu zákazky, ktorá bude napríklad podlimitná, nesmie ju následne znížiť tak, že sa bude kategorizovať ako zákazka s nízkou hodnotou.
Ak ale na druhej strane verejný obstarávateľ posunie hranicu predpokladanej hodnoty zákazky príliš nízko a nikto sa do obstarávania neprihlási, sám musí znášať túto zodpovednosť a riziko, že nesmie do určitého termínu obstarať potrebnú službu alebo tovar. Je teda na samotnom obstarávateľovi, aby túto možnosť zníženia predpokladanej hodnoty využil, najmä v takých prípadoch, kedy prípadné opakovanie obstarávania nebude mať vplyv na chod a financie verejnej inštitúcie.
Zavedením možnosti znižovania predpokladanej hodnoty zákazky by sa prispelo k ďalším úsporám v rámci verejných obstarávaní. Podľa informácií z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému realizovaných už viac ako 58-tisíc zazmluvnených obchodov v celkovej vstupnej cene viac ako 770 mil. eur. Úspora, ktorá bola dosiahnutá vďaka EKS, predstavovala viac ako 182 mil. eur. Sme presvedčení, že táto úspora by mohla byť ešte vyššia, pokiaľ by mal verejný obstarávateľ možnosť znížiť vstupnú cenu zákazky. Vyššie úspory by sa mohli dosiahnuť najmä v súťažiach s nízkym počtom dodávateľov na trhu, kde často ani napriek použitiu systému EKS neprichádza k reálnej trhovej súťaži medzi dodávateľmi.
Predpokladaný návrh zákona nezavádza žiadnu dodatočnú reguláciu podnikateľského prostredia a bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej novely zákona je zaviesť nový spôsob do obstarávania, ktorý by priniesol ďalšie úspory verejných financií. Viac sa tejto téme budem venovať v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ďalšiemu postupu vlády Slovenskej republiky a vyvodeniu zodpovednosti vo veci predražených právnych služieb, ktoré má štátna akciová spoločnosť MH Manažment vyplatiť advokátskej kancelárii Radomíra Bžána ako odmenu za spor so spoločnosťou Enel o Vodnú elektráreň Gabčíkovo (tlač 735), vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 759 zo 16. októbra 2017 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor. K návrhu bola zvolaná 46. schôdza Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti na 18. októbra 2017.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon o verejnom obstarávaní je jeden z najdôležitejších zákonov verejnej správy. Pri správnom nastavení podmienok vie minimalizovať potenciálne korupčné správanie obstarávateľov a zaručiť transparentnosť a zazmluvnenie trhových cien tovarov a služieb. O tom, či súčasné znenie zákona zaručuje takéto podmienky a či ich je možné ešte vylepšiť, je na dlhú debatu. My sa teraz snažíme otvoriť druhú stránku zákona, ktorou je možnosť podpory domáceho trhu a domácich produktov.
Subjekty verejnej správy predstavujú obrovskú skupinu odberateľov na trhu a majú veľmi veľkú kúpyschopnosť. Túto silu je potrebné využiť v prospech nielen subjektov verejnej správy, ale aj na podporu domácich podnikateľov. Práve teraz v čase, kedy na Slovensku dlhodobo zaznamenávame pokles vývozu a nárast dovozu základných potravín a tovarov. Základné potraviny a výrobky, ktoré sme v minulosti viac vyvážali, ako dovážali, napríklad živé zvieratá, mliečne výrobky, vajcia, med atď., dnes dovážame v neporovnateľne väčších objemoch.
Preto návrh zakomponovania možnosti obmedzenia výberu dodávateľov na Slovensko alebo určitý región je v dnešnej dobe viac ako nevyhnutnosť. Subjekty verejnej správy predstavujú veľký potenciál subjektov, ktoré môžu takýmto spôsobom pomôcť zvýšiť spotrebu domácich potravín a produktov. Štát nemusí dotovať domácich výrobcov, aby vedeli konkurovať zahraničiu, ale musí vedieť pomôcť zvýšiť spotrebu u našich obyvateľov alebo, ako to navrhujeme my, u subjektov verejnej správy.
Pre tieto dôvody sme sa rozhodli do zákona o verejnom obstarávaní zadefinovať slovenský výrobok ako výrobok, ktorý je slovenský poľnohospodársky produkt, slovenská potravina alebo výrobok, ktorý obsahuje najmenej 75 % surovín a prísad pochádzajúcich zo Slovenskej republiky a všetky fázy jeho výrobného procesu sa uskutočňujú v Slovenskej republike. Verejný obstarávateľ vďaka tomu môže požadovať, aby obstarávané výrobky alebo potraviny boli slovenské.
Takisto sme dali možnosť verejným obstarávateľom vo verejnom obstarávaní požadovať, aby pôvod výrobcu tovarov bol zo Slovenskej republiky a pri poľnohospodárskych produktoch a potravinách môže požadovať aj špecifikáciu na konkrétny kraj alebo okres. V praxi to napríklad znamená, že škola alebo domov sociálnych služieb, ktorý obstaráva potraviny pre žiakov, resp. pre svojich klientov, bude môcť obstarávanie obmedziť na okruh dodávateľov na okres, v ktorom sa škola alebo domov nachádza, a tým podporiť napríklad domácich výrobcov mlieka alebo mäsa.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto vás žiadam o podporu nášho návrhu zákona, aby sme ho mohli posunúť do druhého čítania a tam spoločne nájsť ďalšie možnosti, ako podporiť domácich výrobcov.
Ďakujem.