Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem sa poďakovať aj pánovi predsedovi, že umožnil túto zmenu, keďže som sa zajtra z rokovania Národnej rady ospravedlnil.
Ja by som sa pokúsil v mojom vystúpení poukázať na niekoľko dôležitých faktov, ktoré považujem aj z hľadiska odborného, keďže som túto otázku riešil aj s kolegami politológmi, za možno nie celkom vydarené a vychádzam z toho, čo som zachytil aj od pána premiéra,...
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem sa poďakovať aj pánovi predsedovi, že umožnil túto zmenu, keďže som sa zajtra z rokovania Národnej rady ospravedlnil.
Ja by som sa pokúsil v mojom vystúpení poukázať na niekoľko dôležitých faktov, ktoré považujem aj z hľadiska odborného, keďže som túto otázku riešil aj s kolegami politológmi, za možno nie celkom vydarené a vychádzam z toho, čo som zachytil aj od pána premiéra, respektíve od pána predsedu Národnej rady, že v druhom čítaní sú ochotní a schopní prísť s pozmeňujúcimi návrhmi. Takže konkrétne chcem poukázať, kde tieto pozmeňujúce návrhy budú viac ako potrebné, pretože taký zákon, ktorý nie je možné dodržiavať, je podľa môjho názoru zbytočný a ukazuje sa aj v očiach občanov, že ak by sme sami ignorovali niečo, čo sme si schválili, tak by to rozhodne nepridávalo na tej ambícii, ktorú pán predseda tlmočil, a teda urobiť z Národnej rady Slovenskej republiky akúsi výkladnú skriňu kultúry a etiky v tejto krajine.
Začnem konkrétne v rámci čl. 1 ods. 3 v § 23 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:
"Prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále."
Je nám všetkým jasné, na čo konkrétne reaguje tento návrh. Je zrejmé, že problémy, ktoré tu nastali v súvislosti s otvorením mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, sa prejavili alebo pretavili do tohto návrhu. Ja osobne sa ale domnievam, že to nie je celkom fér. Fér, keď už pre nič iné, tak preto, lebo musíme byť pripravení na takmer akúkoľvek situáciu tu v Národnej rade Slovenskej republiky a predstavme si situáciu, že nám jednoducho prestane fungovať technicky naše hlasovacie zariadenie, alebo nám tu vypnú elektrinu v čase nejakého krízového stavu, a práve preto sme mali v tom pôvodnom ustanovení rokovacieho poriadku zmienené to, že môžeme zisťovať počet poslancov prítomných na rokovaní Národnej rady aj inak ako technickými prostriedkami. A preto odporúčam už len z hľadiska bezpečnosti tohto štátu zvážiť, či je dobré, aby sme sa v tomto čl. 3 dostali do takejto niekedy možno až patovej situácie.
Ďalší odsek, ktorý by som si dovolil zdôrazniť, a to je ten, ktorý už niekoľko mojich predrečníkov a predrečníčiek zdôraznilo, to je práve § 30 určenie dĺžky rečníckeho času. Podľa mňa je dĺžka rečníckeho času v rozprave najviac 20 minút a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu. Bolo tu viackrát zdôraznené, že by tu mala byť dodržaná istá rovnosť, ktorá je základným predpokladom parlamentnej demokracie. Ja sa stotožňujem s týmto názorom a presne, ako naznačil pán poslanec Kollár pred pár minútami, aby, keď už nie je možné ponechať súčasný stav a teda fungovanie bez obmedzení, ktorý sa ukazuje z hľadiska viacerých dôvodov, boli tu naznačené napríklad otázky rokovania o štátnom rozpočte, prípadne aj iné dôležité akty, ktoré si vyžadujú dlhší čas, ako navrhnutých 20 minút. Tak potom naozaj ustanovme tento čas rovnako pre všetkých a verím tomu, že toto nie je opatrenie, ktoré by zásadným spôsobom mohlo zmeniť fungovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Nakoniec ja priznávam, bol som prekvapený, keď som tu bol prvý týždeň, že tu nie je obmedzené minútami vystúpenie jednotlivých poslancov, pretože napríklad zo samosprávy sme zvyknutí na toto obmedzenie a snažíme sa objektívne aj rešpektovať. Na druhej strane, ako som naznačil, aj tam dochádza k situáciám, kedy nevyhnutne musíme hovoriť dlhšie a ukazovalo sa ako nevyhnutné možno dôjsť k istej miere liberalizácie. Takže tu v tomto prípade by to bol krok späť a pravdepodobne nie ten najsprávnejší. A keď, tak, ako hovorím, dodržme rovnosť medzi nami, je to viac ako potrebné. Pretože presne tak by podľa môjho názoru aj odborného mali fungovať parlamentné demokracie všade vo svete.
Väčším problémom ale je § 32 ods. 3, ktorý v zmenenej podobe znie nasledovne: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácie na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. To neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie, ak ide o vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov." Tu je hneď za tým napísané, že voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2.
Už tu niekoľkokrát odznelo, že dnes je možné robiť audiovizuálny záznam v podstate takým spôsobom, že je až nezistiteľné, že ho robíme. V zásade všetky poslanecké notebooky, ktoré sme dostali k dispozícii, alebo aj tie, ktoré máme súkromné, by sme do sály tým pádom vniesť nemohli, pretože ten záznam je možné urobiť rôznym spôsobom. Stačí len natočiť správnym spôsobom notebook a je teda zrejmé, že tento návrh alebo tento odsek je v praxi nerealizovateľný. Nehovoriac už o tom, že si neviem predstaviť, že by sme odovzdávali mobilné telefóny pred vstupom do sály. Pre niektorých, ako bolo povedané v prípade pani poslankyne, by to bolo až životu nebezpečné a technicky nezrealizovateľné.
Takže prosím predkladateľov tohto zákona, aby naozaj zvážili, či je vôbec vhodné niečo takéto, niečo takéto vnášať do rokovacieho poriadku. O to zvlášť, že dnes tá technika naozaj pokročila tak ďaleko, že nevieme dnes povedať, čo bude dajme tomu o rok novým technickým výdobytkom, akým spôsobom potom budeme musieť reagovať aj na akékoľvek iné možnosti, ktoré sa ponúknu, hovorme o inteligentných hodinkách, hovorme o inteligentných perách, kľúčoch, čomkoľvek. Čiže v tomto prípade naozaj zvážme a vyhoďme tento odsek, pretože je kontraproduktívny voči, voči nám všetkým, pretože nielen opozícia, ale, predpokladám, aj koalícia si bude chcieť ponechať telefónne zariadenia, prípadne notebooky v sále.
Ďalším problémovým bodom je § 32 a konkrétne, že do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu. No kolegovia z hnutia Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko tu už nie sú, ale oni sú asi najznámejší tým, že sa radi pýšia odznakmi za svoju politickú stranu. Je pravda, že viacerí z nás takéto odznaky majú, videl som ich u kolegov zo Slovenskej národnej strany, aj SaS má svoje odznaky, áno, aj kolegovia od Sme rodina majú svoje odznačiky. A pravda je taká, že toto asi nemôžme považovať za nejakú zásadnú politickú reklamu, ale záleží od výkladu predsedajúceho a veľmi sa obávam, že by v takýchto prípadoch dochádzalo k sankcionovaniu jednotlivých poslancov. Ja si myslím, že viacerí z nás istým spôsobom sme možno aj hrdí na to, že reprezentujeme istý poslanecký klub, a preto možno takýto drobný odznačik, ktorý by sa dal chápať ako šírenie politickej reklamy, by asi nebolo najvhodnejšie sankcionovať. Rovnako tak je to aj v prípade pier alebo niektorých drobných zariadení, ako sú napríklad USB kľúče, kde tiež máme niektorí aj logo politickej strany ako súčasť marketingového predmetu, ktorý sme používali napríklad vo voľbách. Čiže opäť moja prosba, verím, že konštruktívna voči predkladateľom tohto návrhu zákona, aby toto z rokovacieho poriadku vypadlo.
Pokračuje to ale ďalej, do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2. Iste asi nikomu nie je príjemné, ak by tu niekto z nás si rozložil večeru alebo obed, to si nemyslím, že by vôbec niekto bol ochotný alebo schopný urobiť, ale napr. za seba poviem, že pravidelne nosím vo svojej taštičke aj nejaké to lízatko pre moje krsňatá alebo pre moje dcérky a neviem si predstaviť, že by čisto teoreticky niekto zriadil kontrolu, ktorá by pozerala do našich tašiek, či náhodou, nazvime to, že jedlo, nevnášame. Boli to spomínané absurdné prípady, kedy dostávame keksík alebo čokoládku ku káve. To všetko sú veci, ktoré by stáli za to, aby sme sa nimi zaoberali a aby z toho návrhu zákona vypadli. Takže opäť moja prosba, urobme tak skôr, ako bude neskoro.
Je tu ešte viacero ďalších vecí, ktoré by sa dali oponovať. Nechcem sa opakovať po mojich predrečníkoch. Chcel som upozorniť na konkrétne legislatívne články, ktoré sú podľa môjho názoru problematické a verím tomu, že niektoré z nich by sa do druhého čítania mohli dostať v zmysle pozmeňováku, aby tam teda buď neboli alebo boli nejakým spôsobom pozmenené, alebo potom je tu ešte jedna možnosť, stiahnuť tento návrh zákona a ak je naozaj nevyhnutné ho predkladať, čo ja osobne si nemyslím, tak už bez týchto veľmi diskutabilných častí.
Takže toľko za mňa, ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
