Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, ďakujem, predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za vami položenú otázku. Ja tú svoju odpoveď rozviniem v dvoch rovinách, lebo pýtate sa tam na formálnu podmienku, ako je zápis v registri, a potom sa pýtate na také materiálne charakteristiky tých firiem, ako je, že v akom type budovy majú sídlo alebo aké majú skúsenosti s vedou a výskumom.
Začala by som o tých skúsenostiach toho sídla. Najčastejšou chybou v tej rozsiahlej kritike prideľovania prostriedkov na stimuly je zamieňanie stimulov s eurofondami. V prípade eurofondov - a dodnes musím povedať, že médiá neprávom označujú prideľovanie stimulov za rozdávanie eurofondov. V prípade eurofondov naozaj v tých výzvach sú podmienky, ktoré som tam ja osobne dokonca zaviedla, ktoré žiadajú, aby tie firmy mali predošlé skúsenosti s vedou a výskumom, a preukazuje sa to tým, že tie firmy musia byť zapísané v tzv. systéme SK CRIS, kde aj naše ministerstvo na základe nejakých komisií aprobuje, alebo teda overuje, že tie firmy majú skúsenosti s vedou a výskumom.
Ale kritériá na prideľovanie stimulov sa riadia úplne inými pravidlami, a je to konkrétne zákon o stimuloch z roku 2009, a tieto kritériá sú zásadne odlišné od kritérií, na základe ktorých sa dávajú eurofondy. Čiže tie podmienky, ktoré boli medializované a potom akoby ex post požadované niektorými opozičnými poslancami, že napríklad, aby tá firma mala nejakú výšku obratu, aby sídlila v nejakom type budovy alebo aby mala firma sídlo inde, tam, kde má prevádzku, alebo aby mala zamestnancov v momente pridelenia projektu, tieto podmienky jednak zákon nestanovuje, a keďže teda ministerstvo školstva musí pri rozhodovaní v správnom konaní naozaj striktne dodržiavať materiálne, vecné podmienky zo zákona, tak nemôže si stanoviť svojvoľne vylučovaciu podmienku, na základe ktorej by mohlo tieto firmy z tej súťaže vylúčiť. A po druhé takéto podmienky by boli priamo v rozpore aj s duchom tých stimulov a dokonca aj s duchom toho európskeho nariadenia, ktoré ten zákon transponuje. Ide tam o to, že základným princípom hodnotenia stimulov je, že sa hodnotia v prvom rade projekty. To znamená, budúce aktivity, budúci výskum a budúce projekty a nehodnotia sa firmy, ani ich minulosť a dokonca ani súčasnosť.
V prvom rade tie stimuly majú pomôcť začať nové aktivity, majú napríklad pomôcť tým existujúcim firmám sa presunúť od čisto výrobných aktivít k nejakým výskumným a vedeckým aktivitám alebo majú byť zamerané na budúce rozšírenie výskumných kapacít. A hlavných dôrazom je, že sa vytvoria nejaké pracovné miesta, na ktoré budú vysoké nároky v oblasti vedy a výskumu.
To znamená, že hodnotenie, ktoré bolo kritizované a napádané pre rôzne charakteristiky firiem, ktoré si tie projekty podali, sa ale v prevažnej miere zakladá na projekte a nie na minulosti firiem. A my ako zo zákona ani nemáme možnosť tam takéto vylučovacie podmienky zaviesť.
Je to aj preto, a toto je duch aj toho európskeho nariadenia, aby dostali šancu na podporu aj nové subjekty a firmy, ktoré ešte predtým nemali podporu z verejného sektora, čiže je to v duchu toho zakladania tých PPP ako tých verejných a súkromných partnerstiev. A je to aj preto, že, že napríklad firmy, ktoré majú inovatívne myšlienky, nemusia byť vždy najväčšie firmy. Viete napríklad, že aj v IT sektore často veľmi dobré riešenia vznikli aj v minulosti z takzvaných garážových firiem. Alebo napríklad pri udeľovaní teraz Krištáľového krídla v kategórii startup sme boli, sme boli svedkom toho, že dostal to napríklad mladý človek, ktorý to riešenie vymyslel na internáte. To znamená, že on vtedy dokonca asi nemal ani žiadnu firmu a nieto, že kde by mal sídlo.
Čiže naozaj boli by, boli by vylúčení z takéhoto, z takejto podpory startupov a inovatívnosti všetci, ktorí sú menší, ktorí môžu byť inovatívni, kreatívni, ale nemajú dajme tomu za sebou veľký kapitál a nemajú sídlo v mramorovej budove. A to by bolo práve v rozpore aj s tým duchom nariadenia Európskej komisie a s tou myšlienkou, ktorá vlastne má podporiť stimuly cez celé spektrum podnikateľských subjektov, aj tých väčších, aj tých menších a zraniteľnejších.
Dokonca to nariadenie Európskej komisie hovorí o tom, že takúto podporu si zaslúžia aj mikropodniky, malé a stredné podniky. Mikropodniky sú naozaj podniky, ktoré majú v zásade buď sídlo v nejakom rodinnom dome, alebo ktoré nemajú, nemajú obrat a tak ďalej. Čiže my by sme, my by sme proti duchu toho európskeho nariadenia takéto firmy vylúčili.
Čiže preto, keby sme chceli podľa zákona o stimuloch v správnom konaní takéto podmienky zaviesť, museli by sme novelizovať ten zákon a išli by sme jednak proti duchu toho európskeho nariadenia a jednak zrejme by to ani neprešlo cez Legislatívnu radu vlády, lebo taká podmienka by bola, bola videná ako diskriminačná, že firma sa môže uchádzať o inovatívny grant, ak má sídlo v rodinnom dome alebo ak má sídlo v budove nejakého iného charakteru. Čiže toto by ani neprešlo do všeobecne záväzného, záväzného predpisu.
Takže to, že naozaj dobrý inovatívny projekt môže mať aj firma, ktorá má sídlo v rodinnom dome, to je podľa môjho názoru, aj podľa teda názoru, si myslím, zákonodarcu a Európskej komisie nespochybniteľné. Dokonca sú v rámci tých stimulov určované nejaké intenzity pomoci a tie intenzity pomoci sú odstupňované tak, že tie menšie firmy majú vyššiu intenzitu pomoci. To znamená, tá komisia ešte proaktívne, proaktívne podporuje viac tie malé a mikrofirmy.
Sorry, ešte, je to dlhé, nedostala som sa asi, ale však môžte dať doplňujúcu otázku prípade, aby sme to dotiahli.

Samozrejme, súhlasím. Treba sa snažiť to spoločne dôstojne urobiť, aby sme teda mali dobrý medzinárodný obraz. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Medzinárodné multišportové podujatie Európsky olympijský festival mládeže Košice 2021, čiže EYOF21, bude svojím rozsahom určite patriť medzi najvýznamnejšie športové podujatie, ktoré bude usporiadané na území Slovenska.
Začiatkom tohto roku bol ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu doručený list, ktorým mesto Košice a Košický samosprávny kraj žiadajú o poskytnutie písomnej záruky k zabezpečeniu nenávratných finančných prostriedkov zo štátnych zdrojov na zabezpečenie uvedeného podujatia. V tejto súvislosti vás chcem informovať, že spomínaný list bol vôbec oficiálnou komunikáciou medzi mestom Košice i Košickým samosprávnym krajom a ministerstvom školstva v predmetnej veci. Z listu sme sa dozvedeli, že predpokladané výdaje súvisiace s organizáciou EOF2021 vrátane výdavkov na budovanie, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry medzinárodného významu predstavujú celkom 40 miliónov 850-tisíc eur. Vzhľadom na výšku finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na organizáciu tohto podujatia, budeme aktívne komunikovať s mestom Košice a Košickým samosprávnym krajom. Do tejto komunikácie zapojíme aj Slovenský olympijský a športový výbor s cieľom bližšej špecifikácie predpokladaných výdajov.
Zároveň vás chcem informovať, že podľa § 75 ods. 1 písm. c) zákona č. 440/2015 o športe vláda Slovenskej republiky môže rozhodnúť o poskytnutí príspevku prostredníctvom príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe na národný športový projekt, ktorým je organizovanie významnej súťaže podľa § 55 ods. 1 písm. b) zákona o športe. Čiže ak, tak dá sa v rámci zákona o športe rozprávať o nejakom príspevku, ale je to celé ešte v štádiu úplného začiatku. Dostali sme iba prvý list, ktorým sa na nás Košice a Košický samosprávny kraj obrátili s tým, že by chceli teda nejako nejakú podporu a spolufinancovanie.

No ak ten národný program má práve ešte horizont až do roku 2027, čiže tam sú naozaj rozplánované a sú tam aj konkrétne akoby tie päťročné, pardon, dvojročné plány. Čiže tam päť po sebe idúcich dvojročných plánov. A v tom programe je vždy vyčlenené alebo v jednom v tom stĺpci určené, že v rámci ktorého plánu sa dané opatrenia budú realizovať. Čiže naozaj by som sa pozrela najprv, ak chcete vyslovene tie konkrétnosti, tie podujatia alebo tie opatrenia, ktoré sa tam navrhujú, a v prípade, že teda by ste k tomu nejaké otázky alebo si myslíte, že je niečo neadekvátne, že to treba robiť rýchlejšie, tak by sme sa mohli baviť už potom o tých technických detailoch.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za položenú otázku. Ja budem odpovedať v dvoch takých rovinách. Jedna je rámcová rovina, čiže celkové nejaké nastavenie systému a potom sú konkrétne opatrenia, ktoré sú zhrnuté v Národnom programe rozvoja, výchovy a vzdelávania.
Čiže začnem, k tej koncepčnej rámcovej rovine. Súčasná legislatíva v oblasti výchovy a vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením je v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Výchova, vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje po a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením, po b) v špeciálnych triedach a vtedy časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy, alebo niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy.
Zámerom ministerstva školstva je teraz v novele školského zákona ustanoviť napríklad, že hluchonemý žiak, ktorý neovláda slovenský posunkový jazyk, môže v jednej triede so žiakmi s viacnásobným zdravotným postihnutím absolvovať časť výchovno-vzdelávacieho procesu len v takom rozsahu, ktorý mu neznemožní osvojiť si slovenský posunkový jazyk alebo slovenský jazyk.
A po tretie, tento proces môže prebiehať v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy. Čiže tam ide o tú, akoby úplne integrovaný proces.
Vo všetkých vyššie uvedených formách vzdelávania je zabezpečený plný rozvoj ľudského potenciálu a pocitu vlastnej dôstojnosti a hodnoty a na posúdenie rešpektovania ľudských práv, základných slobôd a ľudskej rozmanitosti, rozvoj osobnosti talentu a tvorivosti detí a žiakov, ako aj ich duševných a telesných schopností v maximálne možnej miere a rozvoj potenciálu účinne sa zapájať do života slobodnej spoločnosti.
Začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach je zakotvený v slovenskom práve v princípoch podľa školského zákona, a to nasledovných: v bezplatnosti vzdelania v materských školách jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, bezplatnosti vzdelania v základných školách a stredných školách, v rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie, slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy a integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúseností a tradície.
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a aj na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú. Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice, učebné texty, pracovné zošity, multimediálne pomôcky a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky. Nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako v ich v prirodzenej komunikačnej forme. Nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma. Deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania. Integráciou detí a lepším prístupom ku žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa zaoberá aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie a v rámci aj nového programu financovaného z európskych fondov, ktorý bol včera schválený na monitorovacom výbore, sa bude ďalej snažiť rozvíjať táto činnosť, aby teda naozaj na tie inkluzívne potreby bolo prihliadané čo najviac. Tomu sa venuje pani Žanet Motlová a práve včera bol operačný, bol, alebo predvčerom, monitorovací výbor, kde bol schválený tento národný projekt. A to, ako viete už po mnohých redukciách, po mnohých všelijakých revíziách, ktoré teda naozaj boli, aj so zreteľom na minulosť, boli urobené tak, aby naozaj bolo všetko v súlade s predstaviteľmi inklukoalície, naozaj s komunitou, ktorá má záujem na tom, aby tieto deti boli vychované naozaj v duchu čo najlepšej inklúzie.
Čo sa týka konkrétnych opatrení, tak máme implementačný plán Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania na roky 2018 až 2027, z toho tie prvé dva roky teda sú aj schválené záväzným uznesením vlády a v rámci tohto je celá jedna sekcia venovaná práve integrácii a inkluzívnej výchove. Takže tam obsahuje tematický okruh inkluzívne vzdelávanie s definovaním konkrétnych opatrení aj s odhadom predpokladaných výdavkov a predpokladanými rokmi implementácie. Je to verejne dostupný program, bolo to schválené v rámci uznesenia vlády a teda by som odporúčala, aby ste teda sa oboznámili, zrejme aj viete o tom, že aké sú tam tie konkrétne opatrenia aj v rámci toho bloku – inkluzívne vzdelávanie. Zatiaľ by som asi povedala toľko.
Ďakujem vám za pozornosť, vážená pani poslankyňa,
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcela naozaj oceniť nezvykle vecnú diskusiu, ktorá tu vznikla v tomto pléne ohľadom tohto zákonu, a naozaj si myslím, že je to preto, že si všetci uvedomujeme, že sa týka absolútne významných vecí pre rozvoj nielen slovenského školstva, ale aj vôbec Slovenskej republiky, že sa to týka státisícov ľudí, a práve preto chcem oceniť, že teda tá obvyklá politizácia problému ustúpila a že sme všetci diskutovali, alebo teda že ste diskutovali veľmi fakticky.
Chcem teda zareagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli.
V prvom rade, pán poslanec Sopko, ja som sa veľmi potešila, keď som počula od vás taký výrok, že táto komplexná zmena je potrebná. Ja myslím, že všetci sa zhodneme na tom, že tento zákon je naozaj veľmi potrebný a že je, bez prijatia tohto zákona by učitelia prišli o mnohé zlepšenia, ktoré sa v ich živote aj v ich profesijnom živote a v kvalite ich poskytovania služieb na základe tohto zákona budú dať realizovať. Čiže to by som možno dala do takej kontrapozície s tým, čo povedal na konci pán poslanec Gröhling, že čo sa vlastne zmení. Ja myslím, že práve vy ste tým svojím vystúpením naozaj predostreli to, že je to komplexná úprava a že, že je veľmi, veľmi potrebná pre všetkých.
Dovolím si tvrdiť, že pokiaľ by sa ten zákon neprijal, tak by sme všetci prišli naozaj o veľké zlepšenie kvality a učitelia by prišli o mnohé zlepšenia v ich výkone profesie, o mnohé úľavy, o mnohé skvalitnenia ich činnosti, o mnohé garancie, ktoré tu ste napríklad aj vy spomínali, pán poslanec Žarnay spomínal, ochranu pred patologickými sociálnymi javmi. Naozaj sa domnievam, že ten zákon výrazným spôsobom posúva vopred ten učiteľský stav.
To, čo ste tu vy spomenuli, myslím, že ste to boli vy, ohľadom tej Slovenskej komory učiteľov, alebo teda stavovskej organizácie, ja si tiež dovolím povedať, že je obrovská škoda, že, že hlavne pod tlakom niektorých organizácií táto inštitúcia odtiaľ vypadla, pretože vidíme to aj dnes aj vo vzťahu možno k tomu aktualizačnému vzdelávaniu, učitelia, žiaľbohu, nemajú dosť vedomostí o tom, aký je systém, aké sú ich práva, čo ich čaká v tom novom zákone. Im chýba práve takáto stavovská profesijná organizácia, ktorá by smerom do učiteľského stavu vykonávala presné funkcie, aby ich informovala, aby ich sústavne vzdelávala o tom, aké sú ich práva. A preto často podliehajú rôznym poplašným správam o tom, že my im chceme zobrať peniaze, že my si tu chceme len pre našich ľudí zase na ich úkor vytvoriť nejaké kurzy, a proste učitelia v dnešnej dobe naozaj mnohí podliehajú rôznym poplašným správam, politizujúcim vyjadreniam, negatívnym emóciám, nenávistným kampaniam a je to práve, že nemajú dostatočnú oporu v nejakej stavovskej profesijnej organizácii, ktorá by ich dokázala sústavne držať na úrovni, čo sa týka ich práv, čo sa týka povinností, čo sa týka toho nového systému.
Sami ste tu dnes preukázali, že mnohí ste až nevnikli do tajov toho zákona, tými poznámkami, ja teraz ako upozorním, že kde sa kto mýlil. Jednoducho je to príliš komplikované ešte aj pre poslanca Národnej rady, aby ten zákon vedel dobre prečítať a interpretovať, a nieto pre učiteľa v praxi, ktorý proste má nárok na to, aby bola nejaká profesijná stavovská organizácia, ktorá by ho v tomto vedela viesť. Žiaľbohu, tento cieľ bol zmarený opäť kvôli nejakým zbytočným podozreniam, že v tej organizácii by si tuná začalo uzurpovať nejaké právo ministerstvo školstva.
Tá organizácia bola pôvodne plánovaná ako organizácia riadená zákonom, nezávislá od ústredných orgánov štátnej správy, podobne ako je to v prípade akreditačnej agentúry, ktorej tu všetci tlieskajú, že je teda nezávislá. Takže vysoké školstvo má právo na takúto organizáciu. Žiaľbohu, regionálne školstvo sa nedostalo do štádia, že by malo právo na takúto organizáciu, a pritom tie princípy kreovania tej organizácie sú presne také isté, mala byť zriadená zákonom, mala byť profesionalizovaná a mali tam byť mechanizmy také, aby naozaj ministerstvo nemalo vplyv na jej fungovanie.
Čiže to, čo je zrazu na jednej strane pre vysoké školy dobré a všetky tieto princípy sa uznávajú, tak to pre regionálne školstvo nie je dobré a učitelia prišli o obrovskú šancu mať takúto profesijnú organizáciu, žiaľbohu. Dúfam, že v budúcnosti sa to ešte podarí.
Súvisí to aj s tým, čo ste, pán poslanec Sopko, povedali, že to školstvo je plné táborov, ktoré medzi sebou vedú neviditeľný boj. My máme skupiny tých konštituentov, ktorí majú protichodné záujmy, a jednoducho nie je možné vždy všetkým vyhovieť a urobiť všetko ku všeobecnej spokojnosti. Sú tam nezmieriteľné skupiny, ktoré vždy majú protichodné záujmy, vždy do istej miery učitelia budú proti riaditeľom, vždy do istej miery budú zriaďovatelia proti ďalším, vždy do istej miery bude ZMOS proti nárokom na úľavy z úväzkov, pretože budú potrebovať za to viacej platiť, vždy do istej miery budú zase odborári proti ZMOS-u, pretože budú chceť, aby sa väčšie úľavy tým učiteľom dostávali. Čiže toto je súboj obrovského počtu vzájomne nezmieriteľných skupín ľudí a toto dať dokopy ešte s tým, aby sme to ustáli v politickej atmosfére, aby sme to ustáli v nejakých dnešných zvykoch emocionálne všetko atakovať, je obrovská, gigantická úloha.
Ja som sa práve preto veľmi obávala tejto diskusie a obávala som sa, že toto bude opäť politizované a démonizované, a som veľmi rada, že sa diskusia viedla v pomerne vecnej rovine, lebo pokiaľ by došlo k nejakým politickým potýčkam, ten zákon by bol stopnutý napríklad, tak tí učitelia naozaj by prišli o veľa a my všetci by sme prišli o šancu riešiť zásadne tieto veci možno na dlhé roky dopredu.
Čiže my sa snažíme naozaj rokovať so všetkými, práve preto ten zákon sme predkladali ešte neskôr, než bolo, než bolo pôvodne očakávané, lebo sme sústavne dostávali nové a nové podnety od nespočetného množstva organizácií, subjektov, asociácií. Uvedomte si, že v tom školstve máme obrovské organizácie typu Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy, ktorý sa dokáže, chvalabohu, koordinovať a tlmočiť nám stanovisko rádove 40-50-tisíc učiteľov. Ale máme spústu malých organizácií, ktoré sú často len facebookovými organizáciami, majú obrovskú pozornosť médií a jednoducho sústavne rozkývavajú situáciu a sústavne nás atakujú rôznymi požiadavkami. Už nie je pomaly niekto, kto by nám neposlal otvorený list, kto by nám neposlal petíciu a v súčasnej politickej situácii konštruktívne riešiť problémy v takomto nastavení je prakticky nemožné.
Čiže treba naozaj oceniť našu snahu rokovať so všetkými, aj preto ten zákon predkladáme neskôr, než bolo pôvodne, než bolo pôvodne očakávané, lebo sme stále sedeli za rokovacím stolom a vidíte, že do poslednej chvíle ešte aj v rámci parlamentného procesu sa vedú rokovania, aby sme čo najviac vyšli v ústrety učiteľom, aby sa nestalo presne to, čo ste hovorili, pán poslanec Sopko, že učitelia by dostali dojem, že sa obraciame proti nim alebo že proste si ich nechceme získať pre túto reformu.
Čiže aj, aj to, čo sa tu spomínalo, aj pán poslanec Petrák, že ešte stále dochádza ku kvalitatívnym posunom, k rokovaniam, je výrazom toho, že sa snažíme do poslednej chvíle naozaj akceptovať pripomienky zdola od tej, od tej masy učiteľov, pre ktorých ten zákon bude veľmi dôležitý.
Pokiaľ ide o sociálneho pedagóga, ja by som chcela zareagovať, pani poslankyňa Gaborčáková. My si myslíme, že tam ide o nedorozumenie, že ten sociálny pedagóg je tam zadefinovaný samostatne, tak ako všetky ostatné odborné, odborné pozície. Je to v § 23, kde sa hovorí, že "odborný zamestnanec vykonáva pracovnú činnosť v kategórií a) psychológ a školský psychológ" a tak ďalej a tak ďalej, e) je tam liečebný pedagóg, f) je tam sociálny pedagóg. Čiže oni, oni nemajú kvalitatívne iné postavenie ako celá tá kategória tých odborných pedagógov a nikto nemal v úmysle ich dostať do nejakého iného postavenia. Čiže pokiaľ sú tam nejaké obavy, že by sme chceli nejako vyčleniť, ostrakizovať alebo znížiť ich status, tak to naozaj sú neopodstatnené obavy a treba si naozaj pozrieť, že akým spôsobom sú tam systémovo zahrnutí.
Je tam v § 27 potom odsek 3 veľmi detailne upravené, že čo všetko oni robia a majú dokonca ten odsek ako najbohatší, to znamená, že tým sociálnym pedagógom je tam naozaj venovaná prioritná pozornosť a sú tam uvádzaní rovnakým spôsobom ako iní odborní pracovníci. Čiže nesnažíme sa ich teraz zaradiť do nejakej špeciálnej skupiny, ktorá by ich vydeľovala kvalitatívne od tých ďalších.
Pokiaľ je to tak vnímané, tak treba naozaj opäť si sadnúť za rokovací stôl a všetko si to vysvetliť, lebo naozaj nechceme podceňovať prácu týchto, týchto sociálnych pedagógov.
Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Žarnaya, tam už odznelo, tam už odznelo to, čo sme sa teraz bavili na záver, že teda by bolo dobré to prechodné obdobie predĺžiť od roku 2023 do roku 2026 a to je niečo, čo som už aj avizovala, aj komunikovala niekoľkokrát, že bolo vyrokované v rámci rokovania s odborovým zväzom. To znamená, že ideme konzistentne v tom režime 7 rokov, 7 rokov, 7 rokov, tak ako boli zvyknutí. Čiže tá platnosť tých príplatkov sa naozaj nemení a ani to prechodné obdobie sa teda nemení, ale zostáva 7-ročné.
My sme pôvodne navrhovali kratšie obdobie čiste preto, že zase tu odznel argument, že táto vláda všetko odkladá, prehadzuje na plecia budúcich vlád. Čím dlhšie, uvedomme si, čím dlhšie to prechodné obdobie, tým dlhšie nábeh toho nového systému, alebo tým neskôr bude nábeh nového systému. To znamená, že snaha o kratšie prechodné obdobie je rovná snahe, čím skôr ten systém zreformovať, skvalitniť a dostať tých učiteľov už do nového systému. Preto sme pôvodne chceli ísť do roku 2023, aby jednoducho neboli všetci zablokovaní v tom starom systéme. Pretože ak naozaj teda, čo teda je zrejme pravda, že ľudia sú motivovaní najmä tým, aby získali príplatok, ak bude mať 7 rokov príplatok, tak nebude mať 7 rokov iniciatívu ísť do nového systému. My sme ale opäť aj v tomto rešpektovali názor Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, aby teda ľudia to nechápali ako nespravodlivosť a aby si nemysleli, že im chceme odoberať peniaze, takže sme naozaj teda zachovali úplnú paritu a nechali sme teda aj to prechodné obdobie 7-ročné, čiže 2026 je akceptované, akceptované riešenie.
Pokiaľ ide o to navyšovanie miezd, tak ten Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, veľmi dobre viete, že obsahuje veľmi konkrétne záväzky na zásadné navyšovanie miezd, že je to vlastne najväčší rozpočtový dopad toho programu stovky miliónov eur, ktoré sú tam garantované na zvyšovanie miezd a že to 10-percentné zvyšovanie od januára, ďalšie 10-percentné zvyšovanie od januára je tam naozaj garantované. Čiže nedá sa hovoriť, že by sa jednou rukou bralo a druhou rukou dávalo, ale naozaj tá povinnosť zvyšovať mzdy je tým národným programom rešpektovaná a nikto tým učiteľom peniaze neberie. To, že nerušíme tie kreditové príplatky a že sa snažíme ten systém reštrukturalizovať a ponechať tam tú finančnú motiváciu, súvisí práve s týmto, že nechceme dať ten odkaz učiteľom, že na jednej strane v rámci národného programu rozprávame, že vám chceme zvýšiť platy, zvýšiť atraktivitu učiteľskej profesie, a na druhej strane vám tu skrytým spôsobom vypustíme možnosť mať tie kreditové príplatky.
Všetci sa zhodneme asi na tom, že nie je to najlepšie, aby sa prvoplánovo platilo za celoživotné vzdelávanie, ale v danej politickej situácii a v danej fáze implementácie toho národného programu, pokiaľ by sme teda išli touto strategickou cestou a odobrali ľudom príplatky v novom systéme za profesijný rozvoj, rovnalo by sa to v praxi presne tomuto, že jednou rukou sme 10 % valorizáciou pridali a druhou rukou sme až do 12 % zrušením tých príplatkov zobrali.
To znamená, že my chceme urobiť opäť voči učiteľom to gesto a ten prísľub, že sme za to, aby sa vám všetkými možnými spôsobmi zvyšovali platy, pretože naozaj zaostávame za priemerom OECD, a preto teraz nesiahame k tomu, že by sme rušili kreditové príplatky, ale siahame k tomu, že systém vzdelávania zostáva, systém vzdelávania sa má skvalitniť a zlepšiť. Postrehli ste, že sú tam mnohé zmeny v tom systéme vzdelávania, ale zároveň neodoberáme učiteľom možnosť, aby si v tom systéme naozaj tie príplatky mohli získať.
Pokiaľ ide o to otvorenie, to už som hovorila aj v úvodnej reči, naozaj ten, tá dohoda doznala mnoho zmien oproti tomu, čo je teraz v texte, to znamená, že učitelia budú mať možnosť v oveľa širšom rozsahu sa zúčastniť inovačného vzdelávania, než bolo v pôvodnom texte, že sme tam upravili aj tie percentuálne výmery, aj hodiny s tým, že naozaj aj v tom inovačnom vzdelávaní vidíme to gro noviniek a to gro inovačného obsahu vo vzdelávaní učiteľov.
Už som spomínala, že máme spoluprácu s OECD, vy ste to, myslím, tiež zachytili teraz, keď robíme Národnú stratégiu zručností, v rámci tej Národnej stratégie zručností sa venujeme ale najmä kurikulárnej reforme.
Čo sa týka inovačného vzdelávanie učiteľov, tak tam máme dohodnutú, dohodnutú ďalšiu aktivitu, ktorá sa volá Teachers forum, a je to akcia, kedy má teda OECD k nám doviezť niekoľko desiatok expertov na inovatívne vzdelávanie učiteľov, čiže presne na tento profesijný rozvoj, a máme dať dokopy našich učiteľov, našich praktikov, naše vzdelávacie inštitúcie s touto obrovskou kohortou ľudí z OECD z najvyspelejších krajín sveta, aby ukázali, akým spôsobom sa tieto inovatívne a moderné praktiky dokážu pretaviť do slovenského vzdelávacieho systému pre učiteľov.
Myslím, že som asi, dúfam, reagovala na všetky faktické poznámky.
Pokiaľ ide ešte o tie vakancie a poskytovanie mzdy, ono nie je praxou ani, ani v západných krajinách, že počas tých tzv. sabbatical, to znamená počas tých dovoleniek, ktoré by mali zabrániť vyhoretiu, sa poskytuje mzda. Tá sabbatical sa chápe ako aktívny oddych alebo aktívna činnosť. To znamená, že nieže človek proste pôjde si sadnúť domov a bude poberať polovicu mzdy, ale že sa bude venovať inej tvorivej činnosti, za ktorú bude mať nejakú mzdu alebo náhradu mzdy, napríklad pôjde na zahraničný pobyt, pôjde na nejaký projekt, na nejakú stáž. Takže, takže jednoducho nie je to naozaj konzistentné ani s modernými západnými štátmi, že by sa počas sabbatical proste človek utiahol do obývačky a dostával by plat. To nie je presne cieľom toho sabbatical. Cieľom toho sabbatical je, aby sa nejakým spôsobom preprogramoval, zinovatívnil, osviežil a venoval sa nejakej inej tvorivej činnosti, ktorá ale zároveň je aj aktívnou zárobkovou činnosťou.
Neviem, či som ešte teda nereagovala na niečo.
Pán poslanec Gröhling, nesúhlasila by som s vami v tom, že teda chceme na tých učiteľoch zarobiť a všetko im pobrať. To, čo ste tu namietali, že sa tam skracuje to obdobie, to som už aj v úvodnej reči vysvetľovala, aj v mnohých ďalších komunikáciách, že zostáva to 7-ročné obdobie, to, čo ste teda vraveli, že to chceme všetkým zrušiť a nanútiť ich na nejaké skorumpované kurzy, to tým pádom neplatí, pretože každý bude mať naozaj aj 7-ročné obdobie na prechod do nového systému. Čiže každý bude mať čas sa normálne vyvzdelávať, tak ako bol zvyknutý aj v starom systéme. A to, že treba ten nový systém skvalitniť, to práve vylučuje to, aby to boli nejaké skorumpované kurzy, preto práve robíme s OECD, preto práve otvárame ešte viac to inovačné vzdelávanie, aby tam bol ten moment a ten potenciál na to skvalitňovanie.
Takže netreba vždy všetkých hneď podozrievať ex ante zo všetkých nekalých úmyslov, ale dať tým ľuďom šancu, aby aj uverili v niečo pozitívne a nejaké svetlé prospekty, že nejdú tu na nich všetci len ryžovať, zarábať a kradnúť, ale že sa snažia naozaj to nastaviť tak, aby sme z toho všetci mali nejaký osoh. Ďakujem za pochopenie.
Ďakujem pekne, myslím, že tým som vyčerpala všetky faktické poznámky, a ešte raz ďakujem pekne za naozaj konštruktívnu diskusiu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, uvádzam na rokovanie Národnej rady návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ide o základ pre reformu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je v prvom rade motivovaná zvýšením kvality výkonu práce pedagogických zamestnancov a profesionalizáciou výkonu pedagogickej činnosti a odbornej činnosti v regionálnom školstve.
Tento zákon má za cieľ vytvoriť vhodné pracovné prostredie a podporovať zvyšovanie kvality práce pedagógov a odborných zamestnancov.
Cieľom návrhu zákona je okrem iného aj zatraktívniť učiteľské povolanie a prostredníctvom zmien napríklad v systéme vzdelávania v profesijnom rozvoji, a to aj zachovaním príplatku za profesijný rozvoj, zavedenia kariérového systému, ďalej zvyšovať kvalitu výchovnovzdelávacieho procesu a smerovať ho k rozvíjaniu inovatívnosti a tvorivému experimentovaniu.
Zavedením návrhu zákona do praxe sa očakáva zvýšenie ochrany práv pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a zvýšenie aj ich spoločenského uznania.
Medzi najpodstatnejšie zmeny, ktoré reforma prináša, je, medzi najpodstatnejšími zmenami je celý rad úľav, ktorý umožňuje pedagógom a odborným zamestnancom viacej sa venovať špecializovaným činnostiam. Znižujeme tam povinnosť riaditeľov škôl, aby mali pedagogické úväzky, pokiaľ ich škola si vyžaduje náročnejší manažment, znižujeme úväzky vychovávateľom v ŠKD, znižujeme úväzky rôznym ďalším druhom vychovávateľov, znižujeme úväzky výchovným poradcom a ďalším pracovníkom, ktorí sa v rámci toho uvoľneného času môžu profesionálnejšie venovať kariérovému poradenstvu, čiže posilnenie kariérového poradenstva je ďalším výrazným krokom tohto zákona, a to aj s cieľom skvalitniť prípravu detí a uplatniteľnosť detí a absolventov potom ďalej na trhu práce.
Prichádza k zmene kreditového systému a zavedeniu príplatku za profesijný rozvoj. Tento kreditový systém, ktorý je teda v súčasnosti často napádaný a kritizovaný aj samotnými učiteľmi, že je formalistický a že vlastne demotivujúci a že je dokonca ponižujúce, aby učitelia sa museli vzdelávať na to alebo takýmto spôsobom nedôstojne vzdelávať na to, aby mali nejaké príplatky, je potrebné naozaj zreformovať.
My sme na základe jednaní s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy a ďalšími mnohými reprezentatívnymi organizáciami, profesijnými aj stavovskými prišli k záveru, že kreditový systém ako taký nie je udržateľný, ale zároveň že treba podporiť a ďalej rozvíjať systém profesijného vzdelávania, ktoré by bolo výrazom práve potreby celoživotného vzdelávania učiteľov, pretože Slovenská republika ako celok má veľmi nízky podiel na celoživotnom vzdelávaní. A učitelia sú práve tá kategória, ktorá naozaj nemôže od celoživotného vzdelávania nejakým spôsobom ustúpiť.
Práve preto teda zavádzame vzdelávanie v profesijnom rozvoji a po rokovaniach aj s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy a s ďalšími organizáciami sme sa rozhodli ešte rozšíriť možnosti získavania príplatku za tieto vzdelávania, aby naozaj ten systém bol aj naďalej motivačný.
To, čo bolo v prvom návrhu zákona po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, bolo ešte rozporované odborovým zväzom a zostali sme s nimi v rozpore a sľúbili sme po rokovaní HSR v decembri, kedy tento zákon teda prešiel, že budeme ďalej v priebehu januára pokračovať s odbormi. Na základe týchto rokovaní sme dospeli ešte k nejakým ďalším zmenám v štruktúre a nastavení kreditového systému, alebo teda toho nového systému v profesionálnom vzdelávaní a sme, sme pripravení takéto zmeny podporiť, pokiaľ by si poslanci osvojili takéto návrhy.
Ide najmä o to, že učitelia sa obávali, že prídu o možnosť zvýšiť si plat prostredníctvom príplatku v profesionálnom rozvoji, pretože v tom novom systéme vzdelávania boli tie príplatky viazané na také druhy vzdelávania, ktoré nie sú široko otvorené pre učiteľov.
My sme teda analyzovali, z akého druhu vzdelávania majú učitelia v súčasnosti najväčší podiel na tých príplatkoch, a zistili sme, že to je v prvom rade inovačné vzdelávanie a aktualizačné vzdelávanie. Aktualizačné vzdelávanie nepovažujeme až za natoľko rozvíjajúce, pretože v novom chápaní to aktualizačné vzdelávanie je skôr akoby taká, taká minimálna služba učiteľov samým sebe, aby sa vôbec vyznali v predpisoch, aby sa vôbec vyznali vo svojich právach a v metodikách, ktoré majú bežne používať. Preto si myslíme, že gro toho nového inovatívneho vzdelávania by malo byť práve v tých inovačných kurzoch, a práve preto sme teda otvorili možnosť, aby boli široko využívané a aby aj za ne učitelia mohli získavať profesijné príplatky.
Ďalej sme na základe rokovaní s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy ponechali možnosť, aby za štátnu jazykovú skúšku bol ten pôvodne vyšší navrhovaný príplatok 12 %. V prvom, v prvom návrhu zákona sme navrhovali, aby tento príplatok sa znížil, ale na základe odozvy od učiteľov a na základe zváženia toho, že sa vlastne chystáme teraz liberalizovať výber prvého povinného cudzieho jazyka, tak bude potrebné, aby učitelia boli motivovaní robiť si aj štátnu jazykovú skúšku, záverečnú skúšku, a práve preto pokladáme ponechanie toho vysokého príplatku za túto skúšku za opodstatnený.
Ďalšiu zmenu, ktorú sme ochotní akceptovať oproti tomu, čo bolo teda predložené do prvého čítania na základe rokovaní s odbormi, je upustenie od povinného špecializačného vzdelávania, od povinného vzdelávania na triednictvo, pretože sme akceptovali pripomienky, že drvivá väčšina učiteľov naozaj vykoná funkciu triednych a tie kompetencie triedneho naozaj nie sú až také absolútne, aby si ich v sedemročných cykloch vyžadovali vždy nové a nové vzdelávania.
Čiže toto sú niektoré veci, o ktorých vás chcem informovať, že o ktorých prebiehajú ďalšie rokovania, a pokiaľ teda by boli poslanecké iniciatívy, ktoré by sa chceli ešte zaoberať štruktúrou tohto nového vzdelávacieho systému, tak by sme vedeli akceptovať takéto zmeny, ktoré sa nám zdajú opodstatnené.
Zatiaľ asi toľko, ďakujem pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dobré ráno všetkým. Ja by som teda využila právo mať ako záverečnú reč po tom, ako ste skončili rozpravu, napriek tomu, že teda drvivá väčšina, by som povedala, asi 99 % tých, čo včera tu k tomu diskutovali, tu dnes nesedia, tak si dovolím možno aj pre nejaký záznam alebo ľudí, ktorých by to mohlo zaujímať aj v nejakom vysielaní, odpovedať na tie, aspoň na tie, na ktoré sa dá odpovedať, teda na tie faktické poznámky, ktoré tu včera odzneli. Zobrala by som to po rade a veľmi stručne zareagujem na tie prejavy jednotlivých poslancov, ktorí sa k tomu vyjadrovali.
Pani Zimenovej, ktorá tvrdila, že týmto zákonom sa znemožní právo odňať, odňať akademický titul, by som povedala teda, že v súčasnosti sa nedá odňať akademický titul a práve prijatím tohto zákona bude na Slovensku zavedená možnosť akademický titul odňať, pokiaľ bol získaný nejakým nekalým spôsobom. Čiže to, čo sa nám celý čas vyčíta, že my tu chceme niekoho kryť a že chceme teda niečo zatušovať, presný opak je pravdou, práve prijatím takéhoto zákona je možno postihovať takéto konania, nepotrebujeme nikoho kryť. A práve od tohto zákona si sľubujeme, že sa zvýši aj kvalita poskytovaného vysokoškolského vzdelania, keď si ľudia aj školy budú musieť rozmyslieť, že akú kvalitu dávajú do procesov a akým spôsobom tie tituly získavajú. Čiže tento zákon bude mať naozaj aj veľmi veľkú preventívnu úlohu pri zdvíhaní kvality akademického vzdelania a vypracovania záverečných prác.
Bola som často vyzývaná, aby som proste preložila český zákon. Ja si práve myslím paradoxne to, čo sa tu vyčíta, že teda by nemali robiť školáci alebo študenti, že prekladať práce a texty iných, tak to predsa nemôžeme dôstojne navrhovať nášmu zákonodarnému zboru, že proste zobereme text, legislatívny, druhej krajiny, preložíme do slovenčiny a poďme ďalej. To sa, samozrejme, nedá predstierať, že máme rovnaké podmienky ako Česká republika, že máme rovnako nastavený kvalitný systém, že máme všetky ostatné inštitúcie rovnaké. A najmä ja som povedala, že inšpirujme sa českým zákonom hmotnoprávne, to znamená, inšpirujme sa zásadou, že tá inštitúcia, ktorá, ktorá titul dávala, ho aj odníma, a inšpirujme sa niektorými lehotami a tým, že máme rozhodovaciu komisiu striktne stanovenú v zákone, ale procesne sa nemôžme inšpirovať a nemôžme opísať český zákon, pretože procesné nastavenie vysokoškolského zákona v Čechách voči správnemu poriadku je presne opačný ako na Slovensku.
To znamená, že na jednej strane sa musia všetky procesy vynímať a na druhej strane sa musia všetky procesy zavádzať do rozhodovania podľa správneho poriadku. Čiže nie je možné ani technicky uskutočniť to, čo ste tu navrhovali, aj keby sme sa chceli natoľko dehonestovať a jednoducho preložiť český zákon, tak nie je to možné urobiť z hľadiska legislatívnej techniky.
Okrem iného tu bolo včera ešte tak en passant pani Zimenovou spomenuté aj ten zákon o verejnej výskumnej inštitúcii, ktorý teda ministerstvo školstva údajne tak zle napísalo, že proste ani sama SAV-ka ho nemohla, nemohla splniť. Bolo to tu teda v tejto diskusii zjavne pripisované mne. Ja len chcem podotknúť, a pozrite si všetci, prosím, správu národného kontrolného, Najvyššieho kontrolného úradu k transformácii SAV, kde sa konštatuje okrem iného, že ten zákon v tom znení, ako bol prijatý, bol schválený Legislatívnou radou vlády ešte v roku 2015. Ten zákon bol vypracovaný pánom ministrom Draxlerom za predsedovania už teda súčasného predsedu pána Šajgalíka, čiže títo dvaja páni ho navrhli, dali ho schváliť a za toho istého predsedovania tá SAV-ka ho nebola schopná naplniť. To znamená, že v žiadnom prípade ja nie som zodpovedná za to, akým spôsobom ten zákon bol navrhnutý.
Málokto už, samozrejme, spomína tú správu Najvyššieho kontrolného úradu, pretože tá dáva za pravdu ministerstvu školstva, čiže absolútne nebola medializovaná. A naozaj všetkých nabádam, aby si ju vyhľadali na stránkach Najvyššieho kontrolného úradu a pozreli sa, že akým spôsobom by bola stroskotala tá transformácia, keby sa bola konala práve podľa tohto defektne napísaného zákona, ktorý vznikol v roku 2015.
Pani, pani Zimenová spomínala, že nejaká slovenská rektorská komisia nám vraj dala pripomienky. Chcela by som pripomenúť, že komisie sú tu možno ad hoc, ale pokiaľ ona mala na mysli reprezentáciu vysokoškolskú z vysokoškolského zákona, ktorý zrejme ovláda, tak mala asi na mysli Slovenskú rektorskú konferenciu.
Pán Poliačik, vy ste tu hovorili niečo, že týmto zákonom nie je možné postihovať podvod, konanie proti dobrým mravom. Upozorňujem vás, že presne toto je, je možné tam postihovať, keď si pozriete § 108e, napríklad odsek, ods. 5 písm. d), je tam vyslovene slovo "podvod", to znamená, presne podvodné konanie je možné týmto zákonom, je možné týmto zákonom postihovať. Čiže presne to, čo ste tomu vyčítali, že podvod sa nedá postihovať, presne to tam je napísané.
Pán Gröhling, vy ste sa pýtali, že odkiaľ sa tam vzalo nejakých päť rokov? Neviem, prečo vás zainteresovalo práve týchto päť rokov. Je tam objektívna lehota desať rokov od momentu, kedy sa skončilo štúdium, a tých päť rokov, čo upútalo vašu pozornosť, to je len prechoďák. To je len skrátenie tej lehoty pre tých, ktorí ešte dokončia štúdium v starom režime. To znamená, to je objektívna lehota, kedy je možné začať konanie po tom, ako sa, ako sa skončilo to štúdium alebo došlo k tomu porušeniu, k tomu porušeniu zákona hmotnoprávne.
Pokiaľ ide teda o to, že ten zákon bol prijatý nejakým rýchlym spôsobom, ten zákon a vôbec tá politická atmosféra, ktorá tu dozrela, podobne ako aj v Českej republike, po takomto zákone volá, pretože nie je možné odnímať akademické tituly nejakými mediálnymi pohonmi, nejakými krátkymi procesmi, nejakými pouličnými vystrájaniami. Je proste v situácii, ktorá sa momentálne na Slovensku vyvinula vďaka tomuto politickému bičovaniu situácie, je nutné v záujme ochrany všetkých a v záujme právnej istoty zaviesť takýto zákon, ktorý ale napriek tomu pokladáme za naozaj mimoriadny nástroj, pokiaľ zlyhajú už všetky ostatné opatrenia, najmä kvalita poskytovania vzdelania na vysokých školách. Ale je potrebné dať ľuďom právo na férový proces, aby mohli byť tie tituly odnímané na základe buď súdneho rozhodnutia, alebo nejakého preskúmateľného rozhodnutia, kde má každý právo na odvolanie, na férový proces, a nie na inkvizičné konanie alebo nejaké také skratkovité vyjadrenia.
Pani Petrík tu narážala na to, že práve týmto zákonom by sa malo kryť plagiátorstvo, ak som to dobre pochopila. Upozorňujem, že opäť v tom § 108e, ktorý som už aj pánovi Poliačikovi dala do pozornosti, je vyslovene postihované porušovanie autorských práv, čiže to, čo sa ľudovo nazýva plagiát. Čiže naozaj porušovanie autorských práv je tu postihované a absolútne sa nedá povedať, že by ten zákon kryl plagiátorstvo.
Bolo tu potom navrhované, že má v tomto procese nejakú silnú ruku ministerstvo školstva, ktoré teda vždy dokáže nejakým spôsobom zatušovať procesy, pokiaľ by teda akademická komunita sa rozhodla nejako konať. Ja upozorňujem, že ministerstvo školstva je v tomto takým istým účastníkom ako aj ostatné strany a nemá naozaj žiadnu, žiadnu vyššiu moc. Ministerstvo školstva tu koná riadne v správnom konaní. Česká republika má takisto aplikované na tieto rozhodovacie procesy správne konanie. Čiže ministerstvo školstva tu koná ako správny orgán v druhom stupni a vždy je ešte možnosť po ministerstve školstva, aby bola podaná správna žaloba, ktorá má odkladný účinok, a sú možné ďalšie právne prostriedky, odvolania a opravy. Čiže ministerstvo školstva tu vôbec vonkoncom nie je nejakým koncovým orgánom, ktoré by mohlo zase svojvoľne všetko zmeniť.
Vo veľkej väčšine prípadov aj konania akademickej obce a ministerstva školstva sa zakladá až na právoplatnom rozsudku súdu. To znamená, že ani tu sa nedá podozrievať, že ministerstvo školstva tento proces nejak dokázalo ovládať.
Pán Osuský si tu dovoľoval mi vkladať do úst nejaké slová, ktoré som nikdy nepovedala, že vraj som kedysi, že som povedala, že také časy boli a také časy boli, ja nikdy som v živote tieto citáty nepovedala. A v poslednej republike, naozaj v poslednej dobe sa v tejto republike rozvíja taký šport vkladať mi do úst slová, ktoré som nikdy nepovedala, potom ma za ne odsudzovať. Čiže toto bol jeden z týchto klasických príkladov, že som povedala, že také časy boli. Nikdy v živote som nič také nepovedala. Čiže je to súčasťou folklóru, ktorým sa ma snažíte zatiahnuť do týchto politicko-emocionálnych bojov, ale naozaj si myslím, že moja funkcia je v tom, aby som sa od tohto abstrahovala, aby som riešila tie veci systémovo, a práve tým, že navrhneme takýto zákon, ktorý dá jediné systematické riešenie a jediné férové riešenie takýmto procesom.
Pani Dubačová tu naznačovala, že ideme zase niečo tušovať a zakrývať a že, že práve týmto zákonom sa nebude dať postihovať konanie, ktoré už bolo v minulosti. Upozorňujem, že ten zákon, ktorý predkladal pán Beblavý, bol práve taký, že sa nedalo ísť vôbec do minulosti a mal sa týkať iba ľudí, ktorí začnú študovať až po nadobudnutí účinnosti zákona, to znamená, že to by bol bezzubý zákon, lebo by sa aplikoval až na takých ľudí, ktorí len začnú chodiť na vysokú školu po 1. apríli 2019. Na rozdiel od toho náš zákon a rovnako aj český zákon umožňuje postihovanie nekalých konaní, ktoré sa udiali v minulosti, pretože pokiaľ už aj v minulosti bolo porušovanie práv, podvod a ďalšie konanie trestné alebo bolo porušením pravidiel, tak jednoducho nie je dôvod, prečo by sa v súčasnej dobe takéto konanie nemohlo, nemohlo postihovať.
Pán Štarchoň tu hovoril o tom, že niektoré veci sa ukážu až časom. A s týmto plne súhlasím a uvádzam aj prípady napríklad toho, čo on hovoril, že tie antiplagiátorské systémy sa, sa časom zdokonaľujú a že, že dokonca momentálne nie sú niektoré jazykové mutácie dostatočne podchytené. To znamená, že je možné používať texty napríklad z nemčiny, pretože keď ten systém je nastavený napríklad na angličtinu, slovenčinu, tak sa dá, sa dá urobiť podvod s tým, že človek teda preloží nemecký text a že ten systém mu to nezachytí. Časom, keď sa ten systém napríklad vyvinie, tak sa to bude dať zachytiť a práve aj odtiaľto ešte, odtiaľto pochádza motivácia, aby sa konania dali perzekvovať aj do minulosti. To znamená, že rátame s tým, že časom tie technické prostriedky sa vylepšia a už aj v súčasnosti nekalé konania sa budú môcť v budúcnosti postihovať. To znamená, je nutné, aby ten zákon mal aj nejakú väzbu do minulosti a aby nebol iba do budúcnosti. To by bol práve bezzubý zákon.
Potom tu bola, bola, bola poznámka pána Blanára, ktorý sa teda zaujímal o taký prípad, že keď človek dajme tomu bona fide chodí na vysokú školu, všetko robí tak, ako mu kážu jeho, jeho oponenti a jeho komisia, nedopustí sa žiadnych úmyselných porušení, že či ten zákon takéto, takéto niečo rieši. Samozrejme, že rieši, pretože ak ste si všimli, tak tie následky sú až po právoplatnom odsúdení za trestný čin. Pri tom trestnom čine sa naozaj predpokladá zlý úmysel. To znamená, človek, ktorý, ktorý sa ani z nedbanlivosti alebo zo zlého úmyslu nedopustil nekalého konania, nemôže byť na základe takéhoto zákona postihovaný. V tom prípade naozaj treba vyvodiť zodpovednosť za vysokú školu, ktorá takýmto nekvalitným spôsobom tých študentov viedla. A práve v tej našej novej agentúre, akreditačnej, a v tom novom zákone o kvalite je na toto prvoradé miesto. To znamená, tam sa nastavuje interný proces kontroly manažmentu kvality vysokej školy. Tento proces sa posudzuje a samozrejme, že pokiaľ budeme mať vysokú školu, kde sa preukáže, že je veľmi nízka kvalita vypracovania záverečných prác, že tam prechádzajú takéto práce, tak takáto škola bude veľmi nízko hodnotená touto agentúrou a bude riskovať to, že príde aj o možnosť byť vysokou školou na území Slovenskej republiky.
Ešte tam bola vznesená taká pripomienka, že, že tu bol podobný zákon predložený, alebo teda zákon v tejto téme predložený pánom Beblavým. Pokiaľ sme sa my oboznámili s rokovacím poriadkom, tak tá lehota šesť mesiacov sa vzťahuje na to, ak zákon nebol schválený. To znamená, že o schvaľovaní zákona sa rozhoduje v druhom čítaní. V druhom čítaní, ak je zákon posunutý, tak je alebo nie je schválený. Ak nie je schválený, tak potom platí tá šesťmesačná lehota. Keďže tento zákon nebol ani posunutý do druhého čítania, tak nebol ani schvaľovaný, a tým pádom táto podmienka by sa nemala uplatniť. Ale, samozrejme, toto je na posúdení Kancelárie Národnej rady, či teda táto interpretácia je správna.
Myslím si, že som asi zareagovala na všetky poznámky, ktoré tu boli včera, teda tie, na ktoré sa dalo normálne, riadne technicky reagovať. Takže ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a týmto končím záverečné slovo.
Ďakujem.

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh tohto zákona komplexne upravuje problematiku odnímania akademických titulov a titulov docent, ako aj mechanizmus vo vzťahu k profesorom. Návrh zákona definuje dôvody na odnímanie titulov a nastavuje procesný postup odnímania titulov. Základom je, že rozhodovať by mal rektor vysokej školy, ktorá titul udelila alebo navrhla vymenovanie profesora. Je to podobný princíp, ako je uplatňovaný aj v Českej republike, a to, že o odňatí titulu rozhoduje ten orgán, ktorý titul udeľoval. Návrh čiastočne vychádza z českej právnej úpravy, a to najmä hmotnoprávne, čo sa týka inštitútov, pričom sú v ňom špecifiká vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku a aj z rokovaní s orgánmi reprezentácií vysokých škôl, ktorá nám počas MPK a ďalších diskusií urobila niekoľko návrhov, ktoré sme akceptovali. Išlo napríklad o evidenciu odňatých titulov, alebo o akceptovanie návrhu, aby bolo možné sa titulu aj vzdať. To znamená, že titul môže byť nielen odnímaný, ale že človek sa môže titulu aj vzdať.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť, naozaj ďakujem za vašu pozornosť a dovolím si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.

Dobre, rozumiem. Samozrejme, to sa musím poradiť aj na našej sekcii, ako to je metodicky upraviť, ale určite je to práve s cieľom vyjsť v ústrety tým rodičom a dieťaťu a nieže aby boli vylúčení. Takže určite ešte to nejakým spôsobom sa pokúsime vyšpecifikovať.
Ďakujem pekne.