Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcela naozaj oceniť nezvykle vecnú diskusiu, ktorá tu vznikla v tomto pléne ohľadom tohto zákonu, a naozaj si myslím, že je to preto, že si všetci uvedomujeme, že sa týka absolútne významných vecí pre rozvoj nielen slovenského školstva, ale aj vôbec Slovenskej republiky, že sa to týka státisícov ľudí, a práve preto chcem oceniť, že teda tá obvyklá politizácia problému ustúpila a že sme všetci diskutovali, alebo teda že ste diskutovali veľmi fakticky.
Chcem teda zareagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli.
V prvom rade, pán poslanec Sopko, ja som sa veľmi potešila, keď som počula od vás taký výrok, že táto komplexná zmena je potrebná. Ja myslím, že všetci sa zhodneme na tom, že tento zákon je naozaj veľmi potrebný a že je, bez prijatia tohto zákona by učitelia prišli o mnohé zlepšenia, ktoré sa v ich živote aj v ich profesijnom živote a v kvalite ich poskytovania služieb na základe tohto zákona budú dať realizovať. Čiže to by som možno dala do takej kontrapozície s tým, čo povedal na konci pán poslanec Gröhling, že čo sa vlastne zmení. Ja myslím, že práve vy ste tým svojím vystúpením naozaj predostreli to, že je to komplexná úprava a že, že je veľmi, veľmi potrebná pre všetkých.
Dovolím si tvrdiť, že pokiaľ by sa ten zákon neprijal, tak by sme všetci prišli naozaj o veľké zlepšenie kvality a učitelia by prišli o mnohé zlepšenia v ich výkone profesie, o mnohé úľavy, o mnohé skvalitnenia ich činnosti, o mnohé garancie, ktoré tu ste napríklad aj vy spomínali, pán poslanec Žarnay spomínal, ochranu pred patologickými sociálnymi javmi. Naozaj sa domnievam, že ten zákon výrazným spôsobom posúva vopred ten učiteľský stav.
To, čo ste tu vy spomenuli, myslím, že ste to boli vy, ohľadom tej Slovenskej komory učiteľov, alebo teda stavovskej organizácie, ja si tiež dovolím povedať, že je obrovská škoda, že, že hlavne pod tlakom niektorých organizácií táto inštitúcia odtiaľ vypadla, pretože vidíme to aj dnes aj vo vzťahu možno k tomu aktualizačnému vzdelávaniu, učitelia, žiaľbohu, nemajú dosť vedomostí o tom, aký je systém, aké sú ich práva, čo ich čaká v tom novom zákone. Im chýba práve takáto stavovská profesijná organizácia, ktorá by smerom do učiteľského stavu vykonávala presné funkcie, aby ich informovala, aby ich sústavne vzdelávala o tom, aké sú ich práva. A preto často podliehajú rôznym poplašným správam o tom, že my im chceme zobrať peniaze, že my si tu chceme len pre našich ľudí zase na ich úkor vytvoriť nejaké kurzy, a proste učitelia v dnešnej dobe naozaj mnohí podliehajú rôznym poplašným správam, politizujúcim vyjadreniam, negatívnym emóciám, nenávistným kampaniam a je to práve, že nemajú dostatočnú oporu v nejakej stavovskej profesijnej organizácii, ktorá by ich dokázala sústavne držať na úrovni, čo sa týka ich práv, čo sa týka povinností, čo sa týka toho nového systému.
Sami ste tu dnes preukázali, že mnohí ste až nevnikli do tajov toho zákona, tými poznámkami, ja teraz ako upozorním, že kde sa kto mýlil. Jednoducho je to príliš komplikované ešte aj pre poslanca Národnej rady, aby ten zákon vedel dobre prečítať a interpretovať, a nieto pre učiteľa v praxi, ktorý proste má nárok na to, aby bola nejaká profesijná stavovská organizácia, ktorá by ho v tomto vedela viesť. Žiaľbohu, tento cieľ bol zmarený opäť kvôli nejakým zbytočným podozreniam, že v tej organizácii by si tuná začalo uzurpovať nejaké právo ministerstvo školstva.
Tá organizácia bola pôvodne plánovaná ako organizácia riadená zákonom, nezávislá od ústredných orgánov štátnej správy, podobne ako je to v prípade akreditačnej agentúry, ktorej tu všetci tlieskajú, že je teda nezávislá. Takže vysoké školstvo má právo na takúto organizáciu. Žiaľbohu, regionálne školstvo sa nedostalo do štádia, že by malo právo na takúto organizáciu, a pritom tie princípy kreovania tej organizácie sú presne také isté, mala byť zriadená zákonom, mala byť profesionalizovaná a mali tam byť mechanizmy také, aby naozaj ministerstvo nemalo vplyv na jej fungovanie.
Čiže to, čo je zrazu na jednej strane pre vysoké školy dobré a všetky tieto princípy sa uznávajú, tak to pre regionálne školstvo nie je dobré a učitelia prišli o obrovskú šancu mať takúto profesijnú organizáciu, žiaľbohu. Dúfam, že v budúcnosti sa to ešte podarí.
Súvisí to aj s tým, čo ste, pán poslanec Sopko, povedali, že to školstvo je plné táborov, ktoré medzi sebou vedú neviditeľný boj. My máme skupiny tých konštituentov, ktorí majú protichodné záujmy, a jednoducho nie je možné vždy všetkým vyhovieť a urobiť všetko ku všeobecnej spokojnosti. Sú tam nezmieriteľné skupiny, ktoré vždy majú protichodné záujmy, vždy do istej miery učitelia budú proti riaditeľom, vždy do istej miery budú zriaďovatelia proti ďalším, vždy do istej miery bude ZMOS proti nárokom na úľavy z úväzkov, pretože budú potrebovať za to viacej platiť, vždy do istej miery budú zase odborári proti ZMOS-u, pretože budú chceť, aby sa väčšie úľavy tým učiteľom dostávali. Čiže toto je súboj obrovského počtu vzájomne nezmieriteľných skupín ľudí a toto dať dokopy ešte s tým, aby sme to ustáli v politickej atmosfére, aby sme to ustáli v nejakých dnešných zvykoch emocionálne všetko atakovať, je obrovská, gigantická úloha.
Ja som sa práve preto veľmi obávala tejto diskusie a obávala som sa, že toto bude opäť politizované a démonizované, a som veľmi rada, že sa diskusia viedla v pomerne vecnej rovine, lebo pokiaľ by došlo k nejakým politickým potýčkam, ten zákon by bol stopnutý napríklad, tak tí učitelia naozaj by prišli o veľa a my všetci by sme prišli o šancu riešiť zásadne tieto veci možno na dlhé roky dopredu.
Čiže my sa snažíme naozaj rokovať so všetkými, práve preto ten zákon sme predkladali ešte neskôr, než bolo, než bolo pôvodne očakávané, lebo sme sústavne dostávali nové a nové podnety od nespočetného množstva organizácií, subjektov, asociácií. Uvedomte si, že v tom školstve máme obrovské organizácie typu Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy, ktorý sa dokáže, chvalabohu, koordinovať a tlmočiť nám stanovisko rádove 40-50-tisíc učiteľov. Ale máme spústu malých organizácií, ktoré sú často len facebookovými organizáciami, majú obrovskú pozornosť médií a jednoducho sústavne rozkývavajú situáciu a sústavne nás atakujú rôznymi požiadavkami. Už nie je pomaly niekto, kto by nám neposlal otvorený list, kto by nám neposlal petíciu a v súčasnej politickej situácii konštruktívne riešiť problémy v takomto nastavení je prakticky nemožné.
Čiže treba naozaj oceniť našu snahu rokovať so všetkými, aj preto ten zákon predkladáme neskôr, než bolo pôvodne, než bolo pôvodne očakávané, lebo sme stále sedeli za rokovacím stolom a vidíte, že do poslednej chvíle ešte aj v rámci parlamentného procesu sa vedú rokovania, aby sme čo najviac vyšli v ústrety učiteľom, aby sa nestalo presne to, čo ste hovorili, pán poslanec Sopko, že učitelia by dostali dojem, že sa obraciame proti nim alebo že proste si ich nechceme získať pre túto reformu.
Čiže aj, aj to, čo sa tu spomínalo, aj pán poslanec Petrák, že ešte stále dochádza ku kvalitatívnym posunom, k rokovaniam, je výrazom toho, že sa snažíme do poslednej chvíle naozaj akceptovať pripomienky zdola od tej, od tej masy učiteľov, pre ktorých ten zákon bude veľmi dôležitý.
Pokiaľ ide o sociálneho pedagóga, ja by som chcela zareagovať, pani poslankyňa Gaborčáková. My si myslíme, že tam ide o nedorozumenie, že ten sociálny pedagóg je tam zadefinovaný samostatne, tak ako všetky ostatné odborné, odborné pozície. Je to v § 23, kde sa hovorí, že "odborný zamestnanec vykonáva pracovnú činnosť v kategórií a) psychológ a školský psychológ" a tak ďalej a tak ďalej, e) je tam liečebný pedagóg, f) je tam sociálny pedagóg. Čiže oni, oni nemajú kvalitatívne iné postavenie ako celá tá kategória tých odborných pedagógov a nikto nemal v úmysle ich dostať do nejakého iného postavenia. Čiže pokiaľ sú tam nejaké obavy, že by sme chceli nejako vyčleniť, ostrakizovať alebo znížiť ich status, tak to naozaj sú neopodstatnené obavy a treba si naozaj pozrieť, že akým spôsobom sú tam systémovo zahrnutí.
Je tam v § 27 potom odsek 3 veľmi detailne upravené, že čo všetko oni robia a majú dokonca ten odsek ako najbohatší, to znamená, že tým sociálnym pedagógom je tam naozaj venovaná prioritná pozornosť a sú tam uvádzaní rovnakým spôsobom ako iní odborní pracovníci. Čiže nesnažíme sa ich teraz zaradiť do nejakej špeciálnej skupiny, ktorá by ich vydeľovala kvalitatívne od tých ďalších.
Pokiaľ je to tak vnímané, tak treba naozaj opäť si sadnúť za rokovací stôl a všetko si to vysvetliť, lebo naozaj nechceme podceňovať prácu týchto, týchto sociálnych pedagógov.
Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Žarnaya, tam už odznelo, tam už odznelo to, čo sme sa teraz bavili na záver, že teda by bolo dobré to prechodné obdobie predĺžiť od roku 2023 do roku 2026 a to je niečo, čo som už aj avizovala, aj komunikovala niekoľkokrát, že bolo vyrokované v rámci rokovania s odborovým zväzom. To znamená, že ideme konzistentne v tom režime 7 rokov, 7 rokov, 7 rokov, tak ako boli zvyknutí. Čiže tá platnosť tých príplatkov sa naozaj nemení a ani to prechodné obdobie sa teda nemení, ale zostáva 7-ročné.
My sme pôvodne navrhovali kratšie obdobie čiste preto, že zase tu odznel argument, že táto vláda všetko odkladá, prehadzuje na plecia budúcich vlád. Čím dlhšie, uvedomme si, čím dlhšie to prechodné obdobie, tým dlhšie nábeh toho nového systému, alebo tým neskôr bude nábeh nového systému. To znamená, že snaha o kratšie prechodné obdobie je rovná snahe, čím skôr ten systém zreformovať, skvalitniť a dostať tých učiteľov už do nového systému. Preto sme pôvodne chceli ísť do roku 2023, aby jednoducho neboli všetci zablokovaní v tom starom systéme. Pretože ak naozaj teda, čo teda je zrejme pravda, že ľudia sú motivovaní najmä tým, aby získali príplatok, ak bude mať 7 rokov príplatok, tak nebude mať 7 rokov iniciatívu ísť do nového systému. My sme ale opäť aj v tomto rešpektovali názor Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, aby teda ľudia to nechápali ako nespravodlivosť a aby si nemysleli, že im chceme odoberať peniaze, takže sme naozaj teda zachovali úplnú paritu a nechali sme teda aj to prechodné obdobie 7-ročné, čiže 2026 je akceptované, akceptované riešenie.
Pokiaľ ide o to navyšovanie miezd, tak ten Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, veľmi dobre viete, že obsahuje veľmi konkrétne záväzky na zásadné navyšovanie miezd, že je to vlastne najväčší rozpočtový dopad toho programu stovky miliónov eur, ktoré sú tam garantované na zvyšovanie miezd a že to 10-percentné zvyšovanie od januára, ďalšie 10-percentné zvyšovanie od januára je tam naozaj garantované. Čiže nedá sa hovoriť, že by sa jednou rukou bralo a druhou rukou dávalo, ale naozaj tá povinnosť zvyšovať mzdy je tým národným programom rešpektovaná a nikto tým učiteľom peniaze neberie. To, že nerušíme tie kreditové príplatky a že sa snažíme ten systém reštrukturalizovať a ponechať tam tú finančnú motiváciu, súvisí práve s týmto, že nechceme dať ten odkaz učiteľom, že na jednej strane v rámci národného programu rozprávame, že vám chceme zvýšiť platy, zvýšiť atraktivitu učiteľskej profesie, a na druhej strane vám tu skrytým spôsobom vypustíme možnosť mať tie kreditové príplatky.
Všetci sa zhodneme asi na tom, že nie je to najlepšie, aby sa prvoplánovo platilo za celoživotné vzdelávanie, ale v danej politickej situácii a v danej fáze implementácie toho národného programu, pokiaľ by sme teda išli touto strategickou cestou a odobrali ľudom príplatky v novom systéme za profesijný rozvoj, rovnalo by sa to v praxi presne tomuto, že jednou rukou sme 10 % valorizáciou pridali a druhou rukou sme až do 12 % zrušením tých príplatkov zobrali.
To znamená, že my chceme urobiť opäť voči učiteľom to gesto a ten prísľub, že sme za to, aby sa vám všetkými možnými spôsobmi zvyšovali platy, pretože naozaj zaostávame za priemerom OECD, a preto teraz nesiahame k tomu, že by sme rušili kreditové príplatky, ale siahame k tomu, že systém vzdelávania zostáva, systém vzdelávania sa má skvalitniť a zlepšiť. Postrehli ste, že sú tam mnohé zmeny v tom systéme vzdelávania, ale zároveň neodoberáme učiteľom možnosť, aby si v tom systéme naozaj tie príplatky mohli získať.
Pokiaľ ide o to otvorenie, to už som hovorila aj v úvodnej reči, naozaj ten, tá dohoda doznala mnoho zmien oproti tomu, čo je teraz v texte, to znamená, že učitelia budú mať možnosť v oveľa širšom rozsahu sa zúčastniť inovačného vzdelávania, než bolo v pôvodnom texte, že sme tam upravili aj tie percentuálne výmery, aj hodiny s tým, že naozaj aj v tom inovačnom vzdelávaní vidíme to gro noviniek a to gro inovačného obsahu vo vzdelávaní učiteľov.
Už som spomínala, že máme spoluprácu s OECD, vy ste to, myslím, tiež zachytili teraz, keď robíme Národnú stratégiu zručností, v rámci tej Národnej stratégie zručností sa venujeme ale najmä kurikulárnej reforme.
Čo sa týka inovačného vzdelávanie učiteľov, tak tam máme dohodnutú, dohodnutú ďalšiu aktivitu, ktorá sa volá Teachers forum, a je to akcia, kedy má teda OECD k nám doviezť niekoľko desiatok expertov na inovatívne vzdelávanie učiteľov, čiže presne na tento profesijný rozvoj, a máme dať dokopy našich učiteľov, našich praktikov, naše vzdelávacie inštitúcie s touto obrovskou kohortou ľudí z OECD z najvyspelejších krajín sveta, aby ukázali, akým spôsobom sa tieto inovatívne a moderné praktiky dokážu pretaviť do slovenského vzdelávacieho systému pre učiteľov.
Myslím, že som asi, dúfam, reagovala na všetky faktické poznámky.
Pokiaľ ide ešte o tie vakancie a poskytovanie mzdy, ono nie je praxou ani, ani v západných krajinách, že počas tých tzv. sabbatical, to znamená počas tých dovoleniek, ktoré by mali zabrániť vyhoretiu, sa poskytuje mzda. Tá sabbatical sa chápe ako aktívny oddych alebo aktívna činnosť. To znamená, že nieže človek proste pôjde si sadnúť domov a bude poberať polovicu mzdy, ale že sa bude venovať inej tvorivej činnosti, za ktorú bude mať nejakú mzdu alebo náhradu mzdy, napríklad pôjde na zahraničný pobyt, pôjde na nejaký projekt, na nejakú stáž. Takže, takže jednoducho nie je to naozaj konzistentné ani s modernými západnými štátmi, že by sa počas sabbatical proste človek utiahol do obývačky a dostával by plat. To nie je presne cieľom toho sabbatical. Cieľom toho sabbatical je, aby sa nejakým spôsobom preprogramoval, zinovatívnil, osviežil a venoval sa nejakej inej tvorivej činnosti, ktorá ale zároveň je aj aktívnou zárobkovou činnosťou.
Neviem, či som ešte teda nereagovala na niečo.
Pán poslanec Gröhling, nesúhlasila by som s vami v tom, že teda chceme na tých učiteľoch zarobiť a všetko im pobrať. To, čo ste tu namietali, že sa tam skracuje to obdobie, to som už aj v úvodnej reči vysvetľovala, aj v mnohých ďalších komunikáciách, že zostáva to 7-ročné obdobie, to, čo ste teda vraveli, že to chceme všetkým zrušiť a nanútiť ich na nejaké skorumpované kurzy, to tým pádom neplatí, pretože každý bude mať naozaj aj 7-ročné obdobie na prechod do nového systému. Čiže každý bude mať čas sa normálne vyvzdelávať, tak ako bol zvyknutý aj v starom systéme. A to, že treba ten nový systém skvalitniť, to práve vylučuje to, aby to boli nejaké skorumpované kurzy, preto práve robíme s OECD, preto práve otvárame ešte viac to inovačné vzdelávanie, aby tam bol ten moment a ten potenciál na to skvalitňovanie.
Takže netreba vždy všetkých hneď podozrievať ex ante zo všetkých nekalých úmyslov, ale dať tým ľuďom šancu, aby aj uverili v niečo pozitívne a nejaké svetlé prospekty, že nejdú tu na nich všetci len ryžovať, zarábať a kradnúť, ale že sa snažia naozaj to nastaviť tak, aby sme z toho všetci mali nejaký osoh. Ďakujem za pochopenie.
Ďakujem pekne, myslím, že tým som vyčerpala všetky faktické poznámky, a ešte raz ďakujem pekne za naozaj konštruktívnu diskusiu.