Videokanál poslanca

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som obhájil návrh, ktorý predkladáme a bližšie ho predstavil. On je v podstate veľmi jednoduchý a ak by sme nemali takého zakomplexovaného pána predsedu Národnej rady, ktorý nám zakazuje vizuálne pomôcky, tak by som vám to veľmi jednoducho ukázal na dvoch vizuálnych pomôckach. Na jednej by bolo napísané 50 % sobota a na druhej by bolo napísané 100 % nedeľa. Ale keďže náš pán predseda nás posiela niekde do doby kamennej, tak vám to budem asi ukazovať prstami. Takže navrhujeme, si predstavte, že každý prst je 10 %. Tak navrhujeme, aby zamestnanci mali v sobotu 50-percentný príplatok za robotu a v nedeľu, aby mali 100-percentný príplatok za nedeľu. Dobre? Teraz vidíte zmysluplnosť a teda veľkomyseľnosť našeho pána predsedu kapitána Andreja Danka, keď nám zakazuje vizuálne pomôcky. Čiže, ale ozaj, vlastne prsty sú vizuálne tiež asi pomôcky, takže možno dnes večer bude zvolaný mimoriadny výbor a mi ich zajtra ráno teatrálne odseknú.
Takže návrh je jednoduchý. Je v súlade s tým, čo má napísané hlavná koaličná strana za názvom svojej strany, a to je sociálna demokracia. Je v súlade s tým, čo tu predvádza veľakrát tie rétorické cvičenia pán Ľuboš Blaha alebo iní socialisti zo strany SMER. Ale nemusím zase znevažovať, že ten, kto navrhuje, aby zamestnanci mali adekvátny príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu, že je automaticky socialista, komunista. Nie. Je to jednoducho spravodlivý návrh.
My sa naozaj čudujeme, že v jedenástom roku budovania sociálneho štátu Robertom Ficom na Slovensku stále zamestnanci nemajú ochranu. Jednoduchú triviálnu ochranu za to, že keď v sobotu a v nedeľu musia pracovať, že za to majú nárok na príplatok. Nech budete čítať Zákonník práce x-krát novelizovaný aj touto socialistickou stranou odpredu alebo odzadu, nenájdete tam jediné písmenko, ktoré by garantovalo zamestnancom čo i len jednopercentný príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu. A my sa pýtame, prečo?
Na čo je dobré tu oblbovať ľudí o tom, ako im strašne na ľuďoch záleží, keď v skutočnosti v tom mieste, kde by malo byť v prvom rade napísané, alebo tá ochrana by mala ukotvená, lebo Zákonník práce je pre socialistov kvázi Biblia, tak tam nenájdeme ani písmenko? Prečo do Zákonníka práce nedáme pár čísiel a písmen, ktorými každého jedného zamestnanca vieme ochrániť pred tým, aby ho zamestnávateľ nútil pracovať v sobotu a v nedeľu, ako kebyže je bežný pracovný deň.
Ale tento návrh zákona a ľudia, ktorí sem chodia možno stláčať tlačítka, tak to berú tak povrchne. Však už aj pri tej predošlej debate pri návrhu, ktorý sme predkladali, pri zákaze práce v nedeľu, tak zo strany vládnej koalície a od poslancov išli také zvláštne pazvuky, že prečo to predkladáte, keď zároveň navrhujete, aby bol príplatok za sobotu a nedeľu? Však to si odporuje. Len keby tu niekto aspoň si prečítal ten návrh zákona a snažil sa pochopiť jeden, aj druhý, tak by veľmi rýchlo pochopil, že návrh na zákaz práce v nedeľu sa týka zákazu práce v obchodoch. Čiže ak presadíme to, aby obchody boli zavreté, zároveň zrejme asi bude fungovať atómová elektráreň, zároveň zrejme budú fungovať nepretržité prevádzky, zároveň budú fungovať montážne linky tých zlých automobiliek, voči ktorým tu Robert Fico vždy vystupoval, nadával na ne, zo Slovenska nemôžeme predsa robiť montážnu dielňu a v podstate nič iné sem nie je schopný získať a po dlhých, po dlhých rokoch, kurník šopa, znova, zase automobilka sa mu podarilo.
Takže aj v týchto fabrikách, v ktorých sú tie nepretržité prevádzky, kde ľudia naozaj musia robiť v sobotu a v nedeľu, lebo jednoducho vyžaduje si to charakter tej práce alebo to, čo teda títo ľudia vykonávajú, to sú pracovníci v elektrárňach, ktorí zabezpečujú siete, ktorí fungujú na poruchových službách. Sú to ľudia v nemocniciach, kdekoľvek tam, kde jednoducho tú prácu v sobotu a v nedeľu vykonávať musia, si zaslúžia podľa nás v 21. storočí základnú ochranu a garanciu príplatku za prácu v sobotu a v nedeľu.
Čiže tento návrh, ktorý dnes predkladáme a ten, ktorý sme predkladali, myslím, že v predvčerom na zákaz práce v nedeľu, jeden s druhým de facto nesúvisia. Riešime dva rozličné problémy. Jedným chceme dosiahnuť, aby ľudia, ktorí v nedeľu nemusia pracovať, prevádzky, ktoré nemusia byť otvorené, aby sme tých ľudí nenútili pracovať. A druhým návrhom zákona pre tých ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov pracovať musia, lebo jednoducho je to pre dobro spoločnosti, tak by títo ľudia mali garantovaný príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu.
Zároveň tento návrh zákona je v prvom rade taký ochranný prvok, alebo ak by bol prijatý, tak je to taký ochranný prvok pre ľudí, ktorí sa veľakrát nevedia brániť. Veľakrát sú to päťdesiatničky, ktoré majú tesne pred dôchodkom, alebo nie ani tesne, ale sú v podstate v takej pozícii, že už áno, nie sú mladé a krásne a mnoho zamestnávateľov možno práve aj do takých teda prevádzok, kde prichádzajú do kontaktu so zákazníkmi, tak chcú práve mladé a krásne. A tieto päťdesiatročné ženy, ktoré si to odmakali, deti porodili, vychovali, tak sú diskvalifikované na pracovnom trhu, lebo, lebo majú päťdesiat rokov, lebo majú už pomaly, teda tesne pred odchodom do dôchodku, čo v skutočnosti dnešná päťdesiatnička pôjde asi za nejakých 18, 19 rokov do dôchodku, lebo postupne jej budete presúvať vek odchodu do dôchodku, ale už tieto ženy sú výrazne znevýhodnené. Nejde, samozrejme, len o ženy, ale hlavne o ženy, ktoré v situácii, keď im zamestnávateľ povie, že do tej práce prísť musia, tak oni si netrúfnu povedať, že neprídu. V situácii, kedy v tom regióne, kde bývajú, je vyššia alebo vysoká nezamestnanosť, si netrúfnu v takej situácii vypýtať príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu. A nakoniec mnohé z týchto žien, ale teda, ako som povedal, aj mužov a môžu to byť aj mladí ľudia, ktorí zase možno majú veľakrát prvé zamestnanie, si netrúfnu vypýtať ten príplatok a preto si myslíme, že je namieste, aby nárok na príplatok pre týchto ľudí bol ukotvený priamo v Zákonníku práce.
Keď si zoberiete na druhej strane poslednú kampaň SNS, mne to tak trošku pripadá, že taký topiaci sa slamky chytá, oblepiť Slovensko billboardami "pre každého trinásty plat zo zákona, automaticky, povinne", vieme ako to dopadne a hlavne, keď to navrhuje človek, ktorý okradol 200 ľudí v Lesostave Revúca, ktorý vytuneloval spolu so svojím tatíčkom, ktorému následne vybavil papiere na hlavu, aby nebol za to trestne zodpovedný a nevyplatil 200 ľuďom mzdy, keď takýto človek tu hovorí niečo o trinástom plate pre zamestnancov, tak vieme asi, ako to je dôveryhodné.
Zároveň si ale myslím, že keď tu chceme hovoriť a vnútiť zamestnávateľom trinásty plat a oblbovať zamestnancov tým, že ako teda takýmto spôsobom im tu zabezpečíme raj na zemi, mali by sme si splniť - a vy ako sociálna demokracia v prvom rade - základnú úlohu, a to je úlohu garantovať príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu priamo do Zákonníka práce. Ak sa budete snažiť odignorovať tento návrh zákona, iba ukážete, o čo vám v skutočnosti ide. Že vám nejde o zamestnancov, že vám nejde o ochranu a lepšie podmienky pre zamestnancov, ale ide vám o lepšie podmienky pre zbohatlíkov, pre Bašternákov, Širokých a podobných vagabundov, ktorí nás tu okrádajú a ktorých doteraz ste vždy a len vždy chránili. Dnes máte možnosť zahlasovať po dlhom čase za niečo, čo pomôže naozaj pracujúcim ľuďom, ľuďom práce, akokoľvek ich nazývate a hlavne som zvedavý, ako tento návrh zákona sem príde obhajovať pán Ľuboš Blaha, ktorý by si aj hubu zodral za pracujúci ľud, ako ľudí práce nazýva. A vždy hovorí, jak mu na tom veľmi záleží, ako SMER je jediná strana, ktorá háji zamestnancov. Ja by som dnes ho očakával, že bude prihlásený do ústnej rozpravy či písomnej. To sa mu evidentne nepodarilo. Takže príde do práce a prihlási sa aspoň do ústnej a povie, chlapi, naozaj sme na to zabudli. Tento návrh zákona, táto zmena patrí, táto garancia patrí do Zákonníka práce. Pome to urobiť. To je jedno, že to navrhuje Matovič alebo to OĽANO, ktoré nám šľape na prsty a stále nás kritizuje za našu korupciu, ale toto je správne pre zamestnancov, ktorým sme sľúbili, že budeme, ktorých budeme chrániť. Toto by som očakával od vás, páni socialisti v SMER-e, od vás, ktorí ste teda veľakrát tu takéto nejaké reči mali.
Takže návrh zákona je jednoduchý, ľudia si veľmi ľahko prečítajú, ako vám na nich záleží. Hlasovanie o tomto návrhu zákona budeme propagovať masívne na sociálnych sieťach, aby si ľudia pozreli presný zoznam ľudí, ktorým na ľuďoch záleží a ktorí ľudí ignorujú. Budem veľmi rád, ak si vstúpite do svedomia a po jedenástich rokoch, ako som povedal, budovania sociálneho štátu tento návrh dokážete podporiť preto, lebo je spravodlivý, lebo ľudia si ho zaslúžia a konečne tým naplníte to, čo máte za názvom svojej strany, to je sociálna demokracia.

Dovoľte mi reagovať len na otázku na fašistu Mazureka. Kurací alebo teľací? (Smiech v sále.)

Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona. A možno hneď na úvod o sebe poviem, že sám sa cítim ako nehodný kresťan-katolík, veľakrát nehodný a veľakrát kresťan-katolík, ktorý robí hanbu kresťanstvu. Na druhej strane si myslím, že mojou povinnosťou, aj keď nie som dokonalý kresťan a mám od toho veľmi ďaleko, je mojou povinnosťou sa ozvať, keď sa ozývajú falošní proroci.
Návrh zákona, ktorý tu dnes máme predložený, robí zo Slovenska terč. Robí terč, kedy si blázon niekde v strede Iraku alebo Sýrie, ktorý si vysvetlí svoju vieru, ktorú si prečíta po svojom, ktorú má napísanú v Koráne, ktorý si povie, že keď tam niekde v strede demokratickej a mierumilovnej Európy mojich spoluveriacich odsudzujú a bránia im, aby vyznávali svoju vieru, keď im zakazujú postaviť si mešitu, prečo my by sme, chlapci, dnes večer nezbúrali aspoň tri kresťanské kostoly. Tento návrh, tak ako je napísaný, môže spôsobiť jediné, zneužíva neexistujúci problém, ktorý na Slovensku neexistuje na to, aby do budúcna si nejaký blázon pochádzajúci z ISIS, z Al-Káidy povedal, že to Slovensko by mohlo byť ten ďalší terč, lebo tam sú vlastne k nám najviac nepriateľsky naladení a tam nám chcú zakázať, aby naši bratia slobodne mohli vyznávať svoju vieru. Inak povedané, ak po prijatí takéhoto zákona, tu bude prvý teroristický útok a budú zomierať nevinní ľudia, krv týchto ľudí bude mať na prstoch pán Milan Krajniak, ktorý dnes hovorí, že chce zabrániť tomu, aby sa na Slovensku nejaký radikálny islam mohol rozvíjať.
Dávam si rečnícku otázku, čo viac zabráni tomu, aby niekto, kto je vyznávačom islamu, sa zradikalizoval. To, keď sa bude stretávať s ostatnými veriacimi v legálne postavenej mešite, alebo keď z jedu, že mu tu niekto dovoľuje si tú mešitu postaviť, sa bude stretávať, niekde v katakombách, tam sa potajme bude radikalizovať a nakoniec nám urobí niečo, čo nikto z nás by nechcel?
Dnešný stav je taký, že na Slovensko moslimi nieže nejdú, ale doslova vôbec po ňom netúžia. Bohužiaľ, máme tu ľudí, ktorí túto kartu a túto hrozbu tu umelo vytvárajú, a je mi ľúto, že k fašistom od Kotlebu sa pridal Robert Fico, že sa tu pridal kolega Krajniak a ďalší ľudia, ktorí tu vytvárajú dojem, že naozaj tu sa húfy ľudí, státisíce priam, milión ľudí, moslimov chystajú na Slovensko prísť a znásilňovať nám tu ženy. Ak hovoríme dnes, že Slovensko je kresťanská krajina, tak kresťanská krajina nemôže byť krajina plná nenávisti voči ďalším ľuďom.
Ak Milan Krajniak o sebe hovorí, že je posledný mohykán, posledný križiak, ochranca kresťanstva na Slovensku a zároveň kresťanstvu dáva nálepku, že to je nenávistná ideológia, ktorá nedovolí dýchať druhým, ktorá v každom jednom vidí nepriateľa a ktorá vyznáva systém kolektívnej viny tak ako Hitler v 30 rokoch minulého storočia, keď... Ja chcem, a preto tu vystupujem z tohto miesta, povedať, toto nie je kresťanstvo a tento návrh nemá nič spoločné s kresťanskou ideológiou. Lebo ak sa nejaký blázon v Iraku, v Sýrii, vo Francúzsku, kdekoľvek zradikalizuje a vysvetľuje si písmená v Koráne, že má zabíjať druhých ľudí, tak to je blázon a on sa rúha Alahovi. Lebo skutočný islam nekáže veriacemu, aby zabíjal. Moslim znamená veriaci. Alah znamená Boh. Takisto ako kresťanstvo je mierumilovné náboženstvo, tak aj ich viera je mierumilovná, len aj medzi nimi sa nájdu blázni, ktorí si riešia svoj vlastný komplex, ktorí si riešia nedostatok alebo neschopnosť, alebo slabosť svojej vlastnej viery a riešia ju tým, že útočia na druhých.
Takisto, bohužiaľ, sa medzi kresťanmi aj historicky, aj dnes nachádzajú ľudia, ktorých viera je natoľko slabá, ktorých príklad kresťanského života je natoľko slabý, že si to kompenzujú tým, že útočia na druhých a druhým dávajú nálepky a druhých dávajú do jedného vreca. Jednoducho Boh nie je nenávisť, Ježiš Kristus nehlásal nenávisť voči druhým ľuďom. Keď pomenováva zlo, vždy si dá záležať na tom, aby pomenoval konkrétneho človeka, ktorý zlo pácha, a ani raz vo viere, ktorú, pán Milan Krajniak hovorí, že obhajuje, v Biblii nenájde niečo v Novom zákone, kde by Ježiš Kristus na základe pochybenia konkrétnych ľudí vyhlásil celú skupinu, celé etnikum, celý národ alebo nejakú teda skupinu ľudí za pochybnú, ktorú treba nejakým spôsobom eliminovať. Áno, Adolf Hitler takýmto spôsobom pristupoval k ľuďom v 30. rokoch minulého storočia, zneužil situáciu, všeobecnú dezilúziu v štáte, našiel nepriateľa, ukázal na neho prstom a donútil dav alebo naburcoval ten dav, aby kričal: "Ukrižuj ho!"
To, čo dnes týmto návrhom Krajniak rieši, je to isté, čo robil Hitler v 30. rokoch. Kvôli pár zlyhávajúcim Židom v Nemecku Hitler povedal, všetci Židia sú zlí, všetci Židia sú príčinou nášho nešťastia, všetkým dal žlté hviezdy a všetkých poslal do toho koncentráku. Dnes tu kolega Krajniak ide tvrdiť, že na základe toho, že tu sa nájde pár doslova debilov, ktorí si vysvetlia, že ich úloha na zemi je zabíjať druhých ľudí a týmto šíria náboženstvo, týmto šíria svoju vieru, tak na základe týchto ľudí ideme označkovať všetkých a zo všetkých robíme bezpečnostné riziko. Doslova predkladateľ povedal, že v Európe je 5 mil. zverbovateľných ľudí k bombovým atentátom.
A ešte raz si dávam čisto iba logickú otázku. Kde týchto ľudí viac zverbujeme, ak by tu teda títo ľudia boli, to znamená, každý stý obyvateľ Európy je teda zverbovateľný podľa predkladateľa k bombovým atentátom, kde týchto ľudí viac zradikalizujeme? V mešite, ktorá bude legálne postavená, ak si ju tu, náhodou niekto bude chcieť postaviť? Dobre, bude jedna v Bratislave, jedna v Košiciach, kde v Bratislave možno kolega Krajniak bude sedieť pri vchode, zamestná sa v SIS-ke a bude strážiť bezpečnosť, či tam k nejakej radikalizácii prichádza, alebo v katakombách niekde, kde budeme ukazovať svoju nenávisť voči týmto ľuďom a kde tí ľudia sa budú potajomky stretať a budú kuť pikle, akým spôsobom nám odplatia zlo, voči ktorému, ktoré sme voči ním namierili. Samozrejme, omnoho viac príde k radikalizácii, keď tí ľudia budú niekde v prítmí katakomb, niekde, kde nebudeme mať na nich dohľad. Preto je tento návrh zákona chybný a bol by som veľmi rád, aby aj fašistická strana týmto smerom neuvažovala, aby sme nezneužívali nevedomosť v podstate našich vlastných voličov, a ktorým budeme podporovať v také plytké myslenie, že keď zakážeme mešity, tak nám sem vlastne žiaden moslim nepríde a žiaden moslim sa nezradikalizuje, lebo vlastne sme to zakázali. To je to isté, jak kebyže chcete zakázať na hraniciach, na ktorých nie je plot, že ten medveď, to je rakúsky medveď a na slovenské územie nepríde, lebo sme napísali taký zákon. Jednoducho to je totálna hlúposť, návrh zákona, ktorý kolega Krajniak predkladá.
Návrh zákona, ktorý kolega Krajniak predkladá, je, bohužiaľ, nekresťanský alebo priamo sa rúha Bohu. Lebo Boh nikdy nekázal alebo nechcel od nás, aby sme hlásali nenávisť. Tak ako sa rúha k Bohu každý jeden atentátnik a nemá s islamom nič spoločné, lebo jednoducho nepochopil svoju vlastnú vieru a vysvetľuje si ju po svojom, takisto nemá nič spoločné žiaden križiak s Bohom, ktorý išiel šíriť kresťanstvo násilím pred 400-500 rokmi. Vysvetliť si Bibliu, Nový zákon ako príkaz ísť šíriť a obhajovať kresťanstvo mečom je rovnako chybné, rovnaké rúhanie sa Bohu, ako keď dnes ktorýkoľvek atentátnik si myslí, že zabíjaním inovercov alebo zabíjaním kresťanov šíri islam. Nie. Je čas, aby sme pomenovali veci pravým menom. To znamená, že kresťan, ktorý zabíjal a dal si pred seba štít križiaka, tak nebol kresťanom, rúhal sa Bohu. Moslim, ktorý zabíja a dáva si na seba nálepku, že on háji islam, rúha sa Alahovi. Toto ani jedno, ani druhé nie je pravá viera. Pravá viera je viera v Boha, ktorý nie je nenávisť voči inak veriacim ľuďom, ale pravá viera je šírenie lásky voči inak veriacim ľuďom.
Ak chceme hovoriť o Slovensku ako kresťanskej krajine a chceme hovoriť o politických stranách, že sú kresťanské, a chceme o sebe hovoriť, že sme kresťania, tak mali by sme v prvom rade byť príkladom kresťanského života, a nie byť príklad nenávisti alebo šíriteľmi nenávisti voči ľuďom, ktorí zmýšľajú alebo veria inak. Tým vôbec nehovorím, že teraz by som bol rád, aby zo Slovenska bola nejaká moslimská krajina. Jednoducho nebude. Na Slovensku ani naši kresťania nebudú chcieť žiť a obávam, keď pôjdeme ďalej týmto smerom, tak aj naši kresťania, naše deti radšej zo Slovenska utečú a pôjdu žiť niekam do iných veľakrát, áno, moslimskejších krajín dobrovoľne, lebo tu sa žiť nebude dať. Dnes na jedného dôchodku robí, robia štyria pracujúci. Dôchodok je 400 eur. Čiže v podstate jeden dôchodca prispieva 100 eurami na dôchodok. Za 20 rokov to má byť jeden a pol pracujúceho (reakcia z pléna) na jedného dôchodcu. Za 20 rokov dôchodok asi nebude priemerný štyri stovky, ale 600 eur. To znamená, že keď bude jeden a pol pracujúceho, bude prispievať 400 eur na jedného dôchodcu na dôchodok. Kto tu bude chceť žiť, na takom Slovensku?
Preto by som bol omnoho radšej, aby sa nenávisť, ktorú takýmto spôsobom šírite voči ľuďom, ktorí zmýšľajú trošku inak ako po náboženskej stránke, aby sa obrátila voči ľuďom, ktorí nám Slovensko rozkrádajú. To sú naši skutoční nepriatelia, páni z fašistickej strany, páni zo SME RODINA alebo ktokoľvek iný, kto by tu chcel zneužívať otázku moslimov alebo teroristov niekde na Západe. Slovensko je bezpečná krajina. O Slovensko moslimovia záujem nemajú a ani nebudú mať v budúcnosti. Nie sme pre nich raj na zemi a ani nebudeme v budúcnosti. Robme spoločne všetko preto, aby nám pijavice, ktoré nám rozkrádajú naše spoločné a ktoré nám dnes vládnu, aby čím skorej nevládli. Ale nezneužívajme, prosím vás, neznalosť našich voličov na to, že budeme v nich budovať a mojkať také tie nízke pudy. Nízke pudy v tom, že každý, kto len trošku inak zmýšľa po stránke viery, je automaticky potencionálny atentátnik, zradikalizovaný moslim, nepriateľ Slovenska, nepriateľ nášho kresťanského Slovenska.
Dovolím si povedať, že ľudia, ktorí prichádzajú z takýmto návrhom zákona, nie sú kresťania, len sa za kresťanov chcú silou mocou vydávať. Milan Krajniak, prepáč, kým budeš šíriť takúto nenávisť voči iným ľuďom, ktorí zmýšľajú inak, kým budeš šíriť ideológiu kolektívnej viny, že len kvôli tomu, že v Európe sa nájde 5, 10, 15 z miliónov ľudí zradikalizovaných bláznov, ktorí si vysvetľovali islam ako ideológiu šírenia nenávisti, tak jednoducho nie si kresťan. Môžeš o sebe hovoriť tisíckrát, že si našiel Boha, že si bol dospelý a si rovnaký kresťan ako ostatní, ale podstatné sú skutky, a nie slová. Človek, ktorý šíri nenávisť voči ostatným ľuďom len kvôli tomu, že majú rovnakú vieru ako nejakí blázni zlyhávajúci, ktorí vyznávajú tú istú vieru, nie je v skutočnosti kresťan, lebo svojmu Bohu sa rúha. Takisto ako nie sú moslimovia ľudia, ktorí páchajú atentáty. Oni zrádzajú Alaha a zrádzajú aj Ježiša Krista. Lebo to zaznieva veľmi málokrát, že Ježiš Kristus je jedným z hlavných prorokov islamu. Nerobme, že islam je úplne iná viera, ktorá s naším náboženstvom nemá nič spoločné. Je to viera, ktorej podmnožinou je v podstate učenie Ježiša Krista. (Reakcia z pléna.) Áno, neuznávajú, že je to Boží Syn, ale naozaj roduverný (povedané so smiechom) moslim v žiadnom prípade nevníma svoje náboženstvo ako ideológiu šírenia, násilného šírenia svojho, svojho náboženstva.
Ak by sme potom chceli odsudzovať a spočítavať tu obete moslimov alebo zradikalizovaných moslimov v Európe za posledné roky, potom by bolo veľmi správne, a to hovorím ja ako kresťan katolík, a ktorý som o sebe povedal na začiatku, že som, veľakrát sa správam ako nehodný kresťan-katolík, človek, ktorý chodí každý nedeľu do kostola, hovorí, že potom by bolo správne porovnávať porovnateľné. Potom si dajme na druhú misku váh všetky obete križiackych výprav, kedy kresťania násilím šírili vieru. Áno, možno aj v týchto moslimských krajinách. (Reakcia z pléna.) Vtedy, že to je rozdiel 500 rokov, čo je na tom, jaký rozdiel? Dnes, dnes si budeme pozerať, že nám vadí, že dnes tu nejakí blázni zabijú tisíc-dvetisíc ľudí v Európe, ale nepovieme a nepriznáme svoj hriech, že my sme zabíjali milióny v ich krajinách, lebo sme si povedali, že mečom budeme šíriť kresťanstvo. Nájdi mi jediné písmenko, kolega Pčolinský, v Biblii, kde je napísané, že Ježiš Kristus kázal, aby ľudia, ktorí v neho veria, išli šíriť mečom kresťanstvo. Kde je to napísané? Kde je to napísané? Čiže keď sme vtedy my zlyhali, tak je správne pomenovať to dnes, urobiť všetko preto, aby dnes nemohlo z druhej strany prichádzať k zneužívaniu. Ale ak si myslíme, a to možno použijem príklad z domu, keď zakážete svojim deťom niečo, a keď si potom vy myslíte, že oni to nerobia iba preto, lebo vy ste im to zakázali, tak ste naivní.
Takisto prísť s návrhom zákona, ktorý zakáže týmto ľuďom sa stretnúť na legálnom mieste, a keď si niekto myslí, že títo ľudia sa nestretnú na nelegálnom mieste alebo niekde potajmo a nezradikalizujú sa ešte viac, tak je naivný a je doslova hlupák. Ktokoľvek. Tento návrh zákona, tak ako je napísaný, by prinútil iba radikálnych moslimov alebo moslimov, aby boli radikálni moslimi, aby sa nestretávali v legálnych mešitách, kde pri vrátnici môže sedieť kolega Krajniak a každého môže legitimizovať, môže počúvať, čo sa tam o čom bavia, môže ich jednoducho monitorovať, keď teda má taký veľký strach, ale prinútiť týchto ľudí, aby sa stretali v katakombách – tak ako prví kresťania – potajomky a aby zrazu zo Slovenska stal terč. A to si myslím, že je najdôležitejšie a najväčšia chyba tohto návrhu zákona. Slovensko dnes je prezentované, áno, možno cez reči hlavne pána premiéra počas utečeneckej krízy ako taká trochu nenávistná krajina a na druhej strane, ktorá nerobila nejaké zásadné prieky ľuďom, ktorí vyznávajú inú ako kresťanskú vieru.
Tento návrh zákona, ak by prešiel, tak bude ničím iným, iba namierením terča na Slovensko ako krajinu, v ktorej ďalšej musíme urobiť teroristický útok. Veľmi by som bol zvedavý, ako by sa potom pán Milan Krajniak tu postavil a priznal, no prepáčte mi, neodhadol som to. Neodhadol som, že tá nenávisť z druhej strany môže byť taká veľká. Však ja som iba zakázal mešity. A však oni vlastne ani žiadnu mešitu nechceli a ja som im teda tak preventívne zakázal, aby náhodou nám tu nezaútočili, a oni nám tu zabili 20, 30, 50 nevinných ľudí. Veľmi by som bol zvedavý na to, s akou odvahou by sa sem postavil a priznal by sa k týmto obetiam. Dodnes tu nebola žiadna obeť. A ak by sme, Slovensko, ako naďalej si žili tým možno ako doteraz a možno viac by sme chceli prezentovať v praktických skutkoch našu kresťanskú vieru a možno niekedy by to sa prejavilo tak, že by sme nemali také nenávistné vyjadrenia voči ľuďom, ktorí vyznávajú inú vieru, tak som presvedčený o tom, že žiaden teroristický útok by sa z tohto dôvodu na Slovensku ani nestal. Keď tu teraz niekto prezentuje, že sa to k nám blíži, lebo niekde Madrid, Paríž, teraz už aj Viedeň. Už sa to tu blíži. Už to tu za chvíľku máme za kopcom. Tu by jednoducho ten teroristický útok nebol, lebo nemali by príčinu. Zatiaľ teroristické útoky boli vždy tam, kde boli veľké komunity a kde im niekto nejakým spôsobom chcel ublížiť. Aj Charlie Hebdo, keď niekto hovorí, teda áno, teroristický útok, ale pozrime sa na to, čo tí redaktori robili. Tiež to bola hlúposť z ich strany, že zbytočne provokovali. Chceme aj my zbytočne provokovať tuto s trojtisícovým platom, veľakrát s ochrankou, alebo teda s ľuďmi, ktorí nás chránia? Ako na to doplatia alebo ako k tomu prídu tí ľudia, ktorí nemajú ani ten plat, nemajú tú bezpečnosť, ktorých vystavíme takýmto spôsobom zbytočne možno prípadnému nejakému teroristickému útoku.
Považujem preto tento návrh zákona za prejav slabosti, prejav slabosti viery samotného predkladateľa, prejav slabosti kresťanského charakteru Slovenskej republiky, prejav slabosti kresťanskej viery priemerného kresťana na Slovensku. Uvedomujem si, že moje vystúpenie vôbec ničím nebude populárne a mnohí ľudia, kresťania, ktorí sa samých seba budú nazývať, ma budú odsudzovať. A ja opakujem sám, že som kresťanom a myslím si, že v takýchto situáciách práve kresťania by sa mali ozvať. Lebo ak dovolíme, aby ľudia typu Milan Krajniak tu vytvárali obraz o kresťanstve, ktorý na konci alebo pán, pán, pardon, fašista Kotleba, že kresťanstvo je v podstate ideológia nenávisti, ktorá vidí nepriateľa v každom jednom človeku, ktorý má inú rasu a iné náboženstvo, a keď ostatní veriaci, či aj chladne, alebo akokoľvek, budú mlčať a budú skláňať si pred tým hlavy, tak my budeme zodpovední za ten obraz kresťanstva, aký sa na Slovensku vytvorí. Títo ľudia sa rúhajú Bohu, lebo vysvetľujú náboženstvo, kresťanské náboženstvo ako ideológiu, ktorá má trestať druhých ľudí na základe princípu kolektívnej viny, na základe princípu alebo príslušnosti iných ľudí k inému etniku, na základe príslušnosti iných ľudí k inému náboženstvu. Toto je rúhanie sa Bohu. Aj od fašistu Kotlebu a jeho prisluhovačov a aj od križiaka Milana Krajniaka.
Ja vás chcem v dobrom poprosiť, choďte späť. Vaším prístupom a zneužívaním a obchodovaním s Bohom robíte Bohu a kresťanstvu iba hanbu. Tak ako som vám povedal minule, Boh nie je nenávisť. Hlásate dve ideológie zároveň. Hlásate fašizmus a hlásate kresťanstvo. Hovoríte: "Za Boha a za národ." Fašizmus je ideológia nenávisti. Môžete sa smiať, fašista Kotleba, koľko len chcete, tejto pravde neujdete. Fašizmus je nenávisť a Boh je láska. Hlásate zároveň Boha a nenávisť. Ale Boh nie je nenávisť. Musíte si vybrať. Máte ťažkú úlohu. Zneužívať postihnutého chlapca na šírenie fašistickej, neonacistickej ideológie (reakcia z pléna) je už naozaj za hranicou. Toto ste urobili a odvtedy som si povedal, že nebudem mať s vami, nebudem mať s vami strpenie. A ak všetci ostatní kresťania v tejto sále budú kloniť zbabelo hlavičky a budú sa báť ozvať, aby ste sa náhodou voči ním neozvali späť, aby ste ich neprezentovali ako nejakých slniečkárov alebo promoslimských politikov, tak ja vám to hovorím budem.
Jednoducho mojou úlohou je otvárať oči vaším voličom, zblúdeným ovečkám. Ja som bol zhrozený z toho, keď som videl, že na Orave polovička KDH voličov zrazu volila fašistov. Týmto ľuďom budem hovoriť, že ideológia alebo kresťanstvo, ktoré zároveň hovorí o nenávisti k ľuďom iného etnika a iného náboženstva nie je kresťanstvo, nie je šírenie kresťanstva, ale je to rúhanie sa Bohu. Môžte sa smiať, koľko len chcete, nech vám to dobre padne. Dobre? Čiže treba vám zobrať masku dole, zakryli ste sa s Bohom, z kresťanstva ste si urobili rohožku a šúchate si o ne svoje bagandže. Úlohou každého jedného kresťana, toho, čo je v politike, aj ten, čo je mimo politiky, je, aby sme fašistom aj týmto falošným prorokom zobrali kresťanstvo spod nôh, spod ich špinavých kanád a urobili znova z kresťanskej politiky zástavu. Kresťanská politika do parlamentu patrí, patrí do zastupiteľskej demokracie, ale ju neobhájime, ak dnes budeme mlčať. V 30. rokoch minulého storočia mnohí kresťania, skoro všetci kresťania v Nemecku mlčali a zobudili sa vtedy, keď bolo neskoro. Potom mnohí ľutovali.
A ja dnes vyzývam každého, kto to s kresťanstvom myslí čo i len trošku vážne, kto sa len trošku cíti kresťanom, nech v prvom rade háji záujem skutočného posolstva Ježiša Krista. Ježiš Kristus nikdy nikomu nekázal, aby kládol prekážky inovercom, aby klážol, kládol najmenšiu prekážku Židom, ktorí si chceli postaviť svoj chrám. Ježiš Kristus nikdy nekázal, aby sme skupiny, iné etniká, ľudí inej rasy nazývali parazitmi, ako to robia fašisti, keď hovoria o našich Rómoch v osadách. Zabúdajú popritom povedať, že tí Rómovia sa tam nenarodili dobrovoľne, a bol by som veľmi rád, alebo veľmi by som chcel vidieť ten príbeh, ak by sa fašista Kotleba narodil nejakej rómskej matke v osade, bol by šieste dieťa v poradí a býval by v chatrči 3 x 4 metre zbúchanej z drevených dosák. Bol by som veľmi rád videl jeho odvahu, jako by teda chodil poctivo do školy, jak by nemal ten príklad doma, ten pozitívny príklad, ktorý každý z nás tú výhodu doma má, lebo vidíme, že keď naši rodičia do školy chodili, čím lepšie sa učili, tým lepšie zamestnanie si našli a tým lepšie sa mali. Ak sa chceme pozerať na problém týchto osád, tak musíme sa pozerať cez osudy tých detí. Ani jedno z nich si nevybralo, že sa stalo Rómom v osade, a tak ako má možno fašista Kotleba šťastie, ako to prezentuje, že sa nenarodil Rómom alebo Židom, tak takisto ani jeden moslim, alebo Žid, alebo Róm si nevyberal, že sa narodil v tom svojom etniku, v ktorom sa narodil.
Preto by som bol veľmi rád a ešte raz hovorím, som kresťan-katolík. Na druhej strane považujem za dôležité, aby sme chránili kresťanskú vieru a posolstvo Ježiša Krista v tom, že nikdy nehlásal nenávisť voči ľuďom, ktorí vyznávajú inú vieru alebo ktorí majú inú farbu pleti. A preto ľudia, ktorí túto nenávisť dnes hlásajú, sú ľudia, ktorí sa rúhajú Bohu, sú ľudia, ktorí sa rúhajú Ježišovi Kristovi, a preto tento návrh zákona je blud, ktorý nikdy v živote nepodporím. (Potlesk.)

Takže, keď mi Duško nahral, tak ja ti skúsim vysvetliť jedno slovenské porekadlo, si myslím, že nie je pravdivé. A to porekadlo je, že šaty robia človeka. Vieš, Duško, ja radšej budem oblečený v tričku, ale nebudem zlodejom. A ty si v pohode užívaj trojtisíce obleky a prezentuj sa tu s kravatkou, v oblečku, v košielke, ale podstatné je to, čo máš v sebe a ako sa správaš k ľuďom a ako sa správaš k verejnému majetku. Dobre? Takže šaty nerobia človeka, lebo človek je v prvom rade človekom. Šaty len vytvárajú pozlátko, na základe ktorého si možno myslia ľudia, ktorí povrchne pozerajú na ľudí, že na základe šiat môžeš posudzovať, kto akým je človekom. (Zaznievanie gongu.)

Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podporil tento návrh, o ktorom rokujeme, a pripomenul možno pár mesiacov dozadu. Vtedy dvaja ľudia z nášho poslaneckého klubu a bola to Anka Verešová a Rišo Vašečka, predseda nášho poslaneckého klubu, urobili jednu, možno pre niekoho nenápadnú tlačovú konferenciu, kde povedali, že dozrel čas, aby na Slovensku sme začali obmedzovať prácu v nedeľu a počas sviatkov. Povedali, že vytvárajú takýmto spôsobom priestor a chcú, aby bola diskusia medzi poslancami, a boli by veľmi radi, aby sa tu našla väčšina, ktorá by obmedzila prácu v nedeľu a počas sviatkov. Keď si pamätám, tak bolo to, plus-mínus október minulého roku. Následne približne za mesiac zrazu pán poslanec Podmanický, aj neviem, s ktorým kolegom z koalície, prichádza s návrhom na zákaz práce počas sviatkov a výsledok dnes poznáme. Schválil sa návrh, že ďalších, neviem, či desať, či trinásť dní, pribudlo vlastne k sviatkom, v ktorých doteraz bolo zakázané pracovať, alebo boli zakázané otvorené obchody. Toto je zmysel aj tohto návrhu.
Tak ako Anka Verešová a Rišo Vašečka otvorili tému, vytvárali alebo pomáhali formovať verejný dopyt, následne ste sa toho návrhu chopili, lebo máte jednoducho väčšinu, aj keď ich ste obišli. Dobre, to je váš spôsob politiky, výsledok dnes poznáme, sviatky sú, povedzme si, že vyriešené, a dnes preto predkladáme tento návrh zákona. A znova sú tu takými "hedlainistami" tohto návrhu títo dvaja ľudia, že áno, pome sa rozprávať aj o tých nedeliach, lebo nejako sme na ne zabudli.
Môj osobný názor je, že to, čo ste si vybrali, z toho, čo prezentovali vlastne títo dvaja ľudia v tom októbri, že ste si vybrali sviatky, tak síce to bolo možno ľahšie gusto a ľahšie sa s tým súhlasilo obchodníkom, ale myslím si, že nie je to dobrá cesta, hlavne pri sviatkoch, ktoré pripadnú na stred týždňa. Opätovne, ja som ani za ten návrh zákona nehlasoval, tak si myslím, že mám trošku právo to kritizovať, opätovne podotýkam alebo upozorňujem na sviatky, ktoré pripadnú na stred týždňa. Bude ich, podľa toho, aký rok bude, od 6 až do 8, 6, 7, 8, aký teda rok, ktoré budú buď v utorok, v stredu, alebo kedy my zavrieme obchody, všetky okolité krajiny budú mať otvorené obchody, lebo jednoducho sú to naše sviatky, nie sú to sviatky, ktoré zdieľajú s nami okolité krajiny, alebo jednoducho nemajú to pravidlo, že by počas sviatkov mali zavreté obchody. Čo sa stane v takýto deň napríklad tu dva kilometre od Rakúska? Ľudia, ktorí sú nákupuchtiví alebo nákupovchtiví a v ten deň v strede týždňa zrazu budú mať voľno, do Tatier nepôjdu, lebo jednoducho to je ďaleko na ten jeden deň, do obchodného centra v Bratislave nepôjdu, za nákupmi nepôjdu, možno niektorí pôjdu na Železnú studienku, ale veľká časť Bratislavčanov skončí v Rakúsku na nákupoch. Čiže síce sme teraz takí spokojní, že však sme vyriešili, pomohli sme tým ženám, ktoré pracujú v obchodoch počas sviatkov, ale ekonomike, sa obávam, že sme ublížili minimálne v týchto dňoch, ktoré budú nie pri víkende, ale budú v strede týždňa, v čase, kedy okolité krajiny jednoducho nebudú mať zavreté obchody, my ich tu budeme mať zavreté, a tie rodiny alebo jednotlivci nebudú mať čo robiť, keď sú jednoducho zvyknutí voľný čas tráviť na nákupoch, tak pôjdu na nákupy do Rakúska, do Čiech, do Poľska, na Ukrajinu, do Maďarska, kamkoľvek, kde bude otvorené. Omnoho lepšie, a ja tu dlhodobo ten názor prezentujem, sa mi zdala cesta dať nohu do dverí do nedeli. Nemuselo by to byť automaticky, že en bloc celé nedele a ísť na to možno zhurta, ale ísť cestou urobiť nejaký kompromis. Keďže sme tu 27 rokov ľudí učili a pomáhali tomu aj napríklad obchodné reťazce, Tesco, ktorý urobil ako právo, pomaly základné, ľudské právo, že však obchody otvorené sedem dní v týždni 24 hodín, takže v podstate nonstop, neviem, či okrem jedného dňa v roku, tak tí ľudia si logicky zvykli, sme si povedali, že však jednoducho nemám niečo v chladničke, idem do obchodu a vždy je obchod otvorený. A sme 27 rokov sa tvárili, že to problém nie je a že to je normálne, lebo to je pre mnohých, to je akože znakom slobody. Hoci osobne si myslím, že keď sloboda vstupuje teda do práva niekoho druhého, a nemusím si to myslieť sám, ale to je definícia, definícia liberalizmu, že sloboda jedného končí tam, kde končí sloboda druhého, že akosi sme zabudli chrániť práva tých pracujúcich, hlavne matiek, ktoré v tých obchodoch aj o tých dvoch hodinách v noci alebo nad ránom museli byť. Lebo sme hájili právo toho, kto si zmyslí akurát o dvoch v noci, ráno ísť na nákup do Tesca, tak toho sme chránili, ale tie matky sme akosi zabudli.
A to je práve tá sloboda a zodpovednosť, že keď sloboda je bez zodpovednosti a keď slobodu vnímame úplne bezhranične a nepozeráme na to, že komu ubližuje, tak nakoniec je z toho anarchia. Áno, my všetci, a politici hlavne, lebo tí sú od toho, aby nadstavovali pravidlá v tomto štáte aj v iných parlamentných demokraciách, sme zabudli chrániť slobodu ľudí, ktorí sú slobodou iných utláčaní. Ktorí sú slobodou iných alebo uplatňovaním slobody nútení byť o dvoch ráno v noci v práci alebo v nedeľu v práci alebo počas sviatkov v práci. Áno, ešte raz hovorím, som rád, že do sviatkov sme vstúpili, aj keď hovorím zároveň, že pri sviatkoch, ktoré sú v strede týždňa, nešťastne, lebo to dopadne tak, že ľudia pôjdu na nákupný exodus do okolitých krajín. Preto, ešte raz, si myslím, že bol by som veľmi rád, ak by sme postupne dospeli k názoru, že z toho jedného extrému dokážeme urobiť aspoň kompromis, dáme nohu do dverí a dohodneme sa napríklad na tom, že v nedeľu budú zatvorené obchody do druhej, do štvrtej do poobedia. To znamená, že rodiny budú môcť byť spolu v nedeľu na obed, matka sa nebude musieť stresovať, že ráno na ôsmu, rýchlo-rýchlo, idem niekde, niekam do obchodu, do šichty čakať na pár nákupovchtivých ľudí, ktorí teda ráno alebo v nedeľu doobeda sa po obchodoch potulujú. Budú môcť byť do toho skorého poobedia spolu a tí, ktorí sa už nevedia dočkať a už o dvoch sa im ruky budú takto trásť, aby už mohli míňať s kartou alebo keš v tých obchodoch, aby si mohli uplatniť tú svoju nákupnú potrebu alebo uspokojiť tú nákupnú potrebu, tí nech by išli do obchodu niekedy poobede, či už o dvoch, o štyroch. A toto mi pripadá naozaj, že bol taký rozumný kompromis ako tie nedele načať. Zároveň ako nevyplašiť ľudí, ako ich vyplašili v Maďarsku, kde išli na to vlastne zhurta. Išli natvrdo na celonedele a potom ľudia síce na začiatku si to priali, ale keď zistili, že zrazu tá nedeľa, nejak do toho obchodu by chceli ísť, tak nakoniec to vybojovali a zase je to späť v tom druhom extréme.
Čiže ešte raz. Keď sme dvadsaťsedem rokov ľudí učili na jeden extrém, pome skúsiť sa dohodnúť na tom že teraz urobiť nejakú časť, tú nohu do dverí pri nedeli, zakázať nákupy do skorého poobedia v nedeľu, kedy to najmenej ublíži obchodníkom, lebo jednoducho vtedy majú najmenšie tržby z celého týždňa, kedy ženy a rodiny budú najradšej, lebo ide práve o ten nedeľný, ten symbolický nedeľný obed, aby mohli byť spolu. Uvidíme, ako si ľudia na to zvyknú. A nič nám potom nebráni za dva, za tri roky, keď si ľudia na to zvyknú a zistia, že vlastne im tie nedeľné nákupy nechýbajú, môžme ísť a skúsiť ísť až do toho extrému a zakázať celú nedeľu.
Keď niekto si myslí, že tým, že zakážeme nákupy v nedeľu, automaticky ekonomike ublížime, tak myslím, že to hovoriť, a, Rišo Vašečka, myslím, že aj kolega Marek Krajčí, bude o tom hovoril podrobne, tá štatistika z toho Maďarska hovorí, že jednoznačne nie. Zakázať nákup v nedeľu neublíži ekonomike, lebo práve podporí, ak to bude taký deň, kedy je rodina dokopy, kedy má voľno, kedy môže cestovať, kedy môže ísť niekam sa kultúrne vyžiť a podobne, namiesto nákupov, tak vlastne síce niečo zakážete, ale tí ľudia získajú priestor, čas, možno trošičku, nieže ich donútime, ale obmedzíme ich nákupné správanie, ale môžu sa inak vyžiť. To znamená, že vznikajú iné miesta v službách, ktoré takýmto spôsobom vlastne podporíme.
Takže bol by som veľmi rád a takto aj vnímam tento návrh, je to návrh na udržiavanie ohňa alebo udržiavanie pahreby v krbe. V krbe, v diskusii o tom, že mali by sme slobodu vnímať naozaj aj so zodpovednosťou. Nielen teraz púhy liberalizmus, a to hovorím s vedomím, že naši voliči sú plus-mínus konzervatívci a liberáli vyrovnaní. Nielen taký bezbrehý liberalizmus, to znamená, sloboda bez zodpovednosti, ale sloboda zároveň ruka v ruke so zodpovednosťou. Čiže bol by som veľmi rád, aby sme aj v tejto otázke otváracích hodín obchodných prevádzok našli alebo spojili rozum so srdcom.

Pán kolega Osuský, samozrejme, že aj my aj sme to prejavovali verejne a v podstate v každom jednom vystúpení, že nedôverujeme ľuďom v koalícii, ale iná možnosť nie je, ako byť dobromyseľní. A zároveň ale hovorím sám za seba, že ja pevne verím, že ak by nakoniec nás aj podviedli a nakoniec by sa tá najhoršia predtucha splnila, že by to mali dohodnuté na Ústavnom súde, tak to referendum, ktoré zorganizujeme za zrušenie amnestií, jednoducho bude druhé platné referendum na Slovensku na tisíc percent. Nedokážem v tejto atmosfére si predstaviť, že by tí ľudia k tomu referendu neprišli a nezabezpečili by si takýmto spôsobom tú spravodlivosť. Preto aj za tejto situácie, aj v situácii, kedy sme namierili reflektory na sudcov Ústavného súdu a ukázali sme ľuďom, že netreba len umelo alebo nejako sa poklonkovať Ústavnému súdu ako nejakej morálne autorite, ale treba sa pozerať, kto tam v skutočnosti rozhoduje, takže za tejto situácie si ústavní sudcovia netrúfnu toto rozhodnutie Národnej rady s ústavnou podporou nejakým spôsobom zvrátiť.

By som dokončil to, čo chcel povedať Jozef Viskupič, nateraz chcem veriť, že táto cesta vyjde.
Zároveň by som chcel si trošku užiť, že som posledný v tejto rozprave, na to, aby po tomto vzájomnom veľkom boji a zápase koalično-opozičnom som povedal, že ďakujem koalícii za tento zápas, aj keď bol veľakrát tvrdý, ďakujem našim opozičným partnerom, že tento zápas sme spoločne tiahli a že sme ho podľa môjho názoru dotiahli do úspešného konca. Rozhodnutie za poslancov nášho poslaneckého klubu oznámime za pol hodinku spoločne na tlačovej konferencii s pani Annou Remiášovou a možno aj tušíte, aké to rozhodnutie bude.
Každopádne z tých piatich podmienok alebo z piatich návrhov, ktoré sme dávali na doplnenie koaličného návrhu, nám najviac úplne, úplne najviac záležalo na tej prvej, a to je to, aby sme zabezpečili, že zrušením amnestií, aby sme si nedali pred oči len nejaké ružové okuliare a opili sa rožkom, ale aby sme zabezpečili, aby páchatelia na konci skončili v base. Čiže pre nás absolútne najkľúčovejšia podmienka a návrh, bez ktorej by sme tento návrh v žiadnom prípade nepodporili, bola podmienka, aby sme zabezpečili nepremlčateľnosť skutkov, ktoré sa v minulom storočí či tisícročí v dobe hlbokého mečiarizmu stali. Preto splnenie tejto podmienky je kľúčové pri našom rozhodnutí, ktoré s pani Remiášovou spoločne oznámime. A ešte raz teda hovorím, nakoniec ďakujem pekne za tento zápas, myslím si, že navzájom sme používali síce tvrdé zbrane, ale férové.
Zároveň treba konštatovať, že ak tento návrh prejde, tak neprejde preto, lebo koalícia, neprejde preto, lebo opozícia, ale prejde preto, lebo tu zvíťazí v tejto sále zdravý rozum. Dnes je to jediná možná cesta, ako môžme napraviť krivdy, po ktorých dvadsať rokov ľudia na Slovensku márne volali. Áno, mnohí z vás aj dnes, ktorí budú hlasovať, sa do hrude bili ešte pred dvomi týždňami, že amnestie sa zrušiť nikdy nebudú dať. Ja pevne verím, že hlasovaním naším spoločným dnes o piatej zabliká nádej, že spravodlivosť alebo boj za spravodlivosť nikdy nesmieme vzdať. A môže sa to stať aj symbolicky taký zaujímavý deň, že dnes pred pár minútami v Bratislave zomrel hazard. A pevne verím, že za hodinu dvadsať na Slovensku zomre Mečiarova nespravodlivosť, ktorú vyprodukoval formou Mečiarových amnestií. (Potlesk.)

Pán kolega Číž, mali by ste, išli ste upozorňovať v svojej faktickej predsedajúcu na to, o čom by malo byť vystúpenie poslanca v druhom čítaní, ale akosi ste zabudli, že faktická zasa mala by byť o tom, že reaguje sa na samotného poslanca alebo toho predrečníka. Takže nemôžete upozorňovať tak, ako to máte vo zvyku, že keď ste nám tu obhajovali, že vlastne poslancovi stačí desať minút, a rozprávali ste dvadsať, tak takisto aj dnes nemôžete kritizovať, že niekto porušuje rokovací poriadok tým, že porušujete rokovací poriadok. A ak ste znechutený z toho, že aj vám osobne som nadstavil viackrát to zrkadlo a hovoril som o nejakom dieťati, nebudem to dnes opakovať, ale keď budete chcieť, zopakujem vám to, tak čoskoro budete mať možnosť zrejme aj tajne hlasovať a môžete ma zbaviť mandátu, zbavíte sa tej nechutnosti, pred ktorou utekáte, a budete mať pokoj. Urobte to, ja vám držím palce, aby ste našli odvahu.
Erik Tomáš, hovoríte, že útoky nebudete opätovať. Ja som v čom útočil? Ste oficiálnym šéfom poradcov predsedu vlády, vieme, že SMER neurobí nič, žiaden krok bez toho, aby to nemal marketingovo schválené od vás. Koalícia neurobí žiaden spoločný krok bez toho, aby to neurobil SMER alebo to neodobril teda Fico na začiatku, tým pádom akýkoľvek útok a podlý útok a podlé útoky voči prezidentovi v poslednej dobe idú z vašeho pera, jednoducho sa pod to podpisujete. Ja som na vás neútočil, ja som iba pomenoval skutočnosť. Jednoducho ľudia musia vedieť, kto tu dáva posledný pečiatku pod to, že ideme teraz zaútočiť na prezidenta, lebo získame tých stratených voličov. Jednoducho tieto podlosti idú z vašeho pera, neskrývajte sa, čestne sa voči tomu postavte, lebo potom ste zbabelí ako kotlebovci.

Kolegovia a kolegyne... A, nechce sa mi hovoriť. Ak sa tu niekto nudí, tak radšej nech by išiel von. Myslím si, že keď sa nemáme počúvať, tak to nemá zmysel.
Vzhľadom na to, že Béla Bugár prehovoril niečo o tom, jako prebiehali rokovania, chcel by som k tomu povedať aj ja, nechcem vykopávať nejakú vojnovú sekeru, len teda aby sme si povedali celkovo, ako sme sa dostali do tohoto bodu. Keď sme sa minulý týždeň stretli na grémiu, tak v prvom rade sme ako opozícia chceli získať čas na to, aby to nebolo o tom, že budeme hneď, v pondelok sa stretneme... (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím kľud, pán poslanec Hrnko, Bugár, poprosím kľud.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... v utorok hneď má byť prvé čítanie, v stredu druhé, tretie a tak, ako teda bolo povedané, že čím skorej aby ste to spláchli. Áno, získali sme čas, získali sme týždeň. Myslím si, že ten týždeň určite veci pomohol, ale od začiatku sme hovorili, že predkladáme päť návrhov, o ktorých si myslíme, že koalícia, ak má úprimný záujem riešiť problém a zrušiť amnestie, by nemala mať s nimi problém. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.)
Zároveň sme hovorili, že aj v miere toho ústupku zo strany koalície budeme my schopní získať podporu našich vlastných poslancov, lebo jednoducho naši poslanci nehlasujú jako opičky, dáte banánik a zahlasujú, ale jednoducho chcú byť o tom presvedčení, za čo hlasovať majú.
A preto aj dnes stále platí to, že predpokladám, že aj miera podpory vašeho návrhu bude priamo úmerná ústupku, ktorý ste boli schopní spraviť. Dnes zároveň je pravdou podľa vašeho definitívneho stanoviska, že nemáte ako koalícia k dispozícii hlasy, lebo aj keď fašisti najprv povedali, že vás podporia bez akýchkoľvek pripomienok, potom sa možno teda spamätali, povedali, že keď tam nebudú všetky milosti v prípade Michala, alebo teda v prípade Kováča, prezidenta Kováča v kauze Technopol, tak vás nepodporia.
Takže súčasný stav je taký, že amnestie prejdú nie preto, lebo sa koalícia rozhodne, nie preto, lebo sa Budaj rozhodne spoločne s opozíciou, ale preto, že sa dohodneme. Toto je dnešný stav, preto ak akokoľvek dopadne výsledok hlasovania, tak to bude buď nedohoda naša spoločná a naša spoločná zodpovednosť, alebo spoločná dohoda a naše možno teda spoločné víťazstvo a historický míľnik.
Históriu poznáme. Asi nemá zmysel hovoriť o tom, že Mečiarove amnestie bol naozaj morálny suterén a možno, áno, aj Kováčove amnestie v prípade kauzy Technopol bol morálny suterén. Preto ma veľmi mrzí, že sa veľmi, veľmi, veľmi bránite tomu, aby sme všetky tieto, nie amnestie, pardon, milosti, aby sme všetky milosti v kauze suterén, v kauze suterén, á, suterén (povedané so smiechom), v kauze Technopol zrušili. Ale možno celkom dobre je to kauza suterén.
Čiže je nemorálne, je veľmi nemorálne dávať amnestiu za to, že je podozrivá štátna organizácia, že uniesla svojho vlastného občana do druhého štátu. Je rovnako nemorálne dávať milosti kamarátom svojho syna a zakrývať páchateľov obrovského podvodu. Hovorím ešte raz, preto ma veľmi, veľmi mrzí na vašom postoji, že si hľadáte akékoľvek výhovorky a naozaj veľakrát aj hlúpe výhovorky aj z úst predsedu Národnej rady, že milosti sú už dávno skartované, a dnes kolega Grendel sám tie milosti tu k dispozícii mal a predložil dôkaz, že milosti v kauze Technopol nie sú skartované a bola by to len dobrá vôľa z vašej strany, že by sme všetky tieto nemorálne milosti zrušili.
Lenže zrejme medzi týmito ľuďmi, ktorí by zrazu boli vystavení trestnému stíhaniu, je človek, ktorý, ako sa hovorí, má nahratého každého a je lepší nahrávač jako ja. A taký, tento človek by vás asi vedel alebo rôznych ľudí z vašich strán vydierať správnym spôsobom, nechcete to dopustiť, a preto si vymýšľate výhovorky, prečo milosti v prípade kauzy Technopol nechcete zrušiť.
Je to vaša zodpovednosť, lebo, ako som povedal na začiatku, predpokladám, že aj veľkosť ústupku v prípade tých piatich návrhov alebo požiadaviek, akokoľvek to nazveme, z vašej strany je aj zároveň, predpokladám, priamoúmerná podpore opozičných poslancov, ktorú vám zrejme budeme vedieť poskytnúť pri finálnom hlasovaní.
Jedna história je to, čo sa stalo, druhá história je to, ako pristupovali politické strany v snahe zrušiť amnestie. Pre kolegu Budaja to bola životná úloha presadiť tento návrh na tomto mieste a som veľmi rád, že sa k tomu blížime, a ja pevne verím, že na konci zdravý rozum zvíťazí a sa nám to spoločne podarí. Zároveň je tu veľká časť tejto sály, ktorá dvadsať rokov obhajovala nemožnosť zrušenia amnestií. Uvedomujem si, že idete urobiť tzv. salto mortale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Budaj, poprosím vás o kľud v sále.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Uvedomujem si, že idete urobiť dnes salto mortale, alebo teda také salto smrteľné, že idete otočiť svoj vlastný názor a zrazu idete bojovať za zrušenie amnestií, hoci dvadsať rokov ste ich hlavne ústami predsedu Fica obhajovali. Takisto aj strana SNS ich dlhodobo obhajovala a ani len náznakom nepodporila nikdy návrh na zrušenie amnestií. Čiže z tohto pohľadu môžeme byť veľmi vďační ľuďom, ktorí tento zápas v tejto historickej chvíli alebo k tejto historickej chvíli začali, či to teda bol kolega Budaj, či to boli ľudia, ktorí sa podpisovali pod petíciu, či to boli ľudia, ktorí natočili film Únos a, áno, prispela k tomu aj smutná udalosť smrti pána prezidenta Kováča.
Každopádne ma mrzí prístup koaličných strán, že ste neukázali podľa mňa dostatočnú veľkosť a že ste sa možno v niektorých veciach zbytočne zasekli, lebo ustúpiť návrhu napríklad, aby vedľajším účastníkom konania bol prezident a vláda, chcelo naozaj iba minimálnu vôľu z vašej strany. Bohužiaľ, ste to nedokázali.
Možno chápem to, že nechcete ustúpiť v návrhu, ktorý sme navrhovali, že teda aby Ústavný súd nemohol konať ex offo, to znamená sám od seba, keď Národná rada schváli uznesenie, a my sme navrhovali teda, aby na Ústavný súd sa obrátilo takisto, ako inokedy v iných prípadoch, 30 poslancov, aby teda povedali, aký majú problém so zrušením amnestií. Čiže chápem, že vlastne bolo by pre vás zrazu problém, keď teraz hráte na demokratov, že ktorí chcú zrušiť amnestie, že zrazu by ste sa tridsiati museli podpísať pod návrh, že vlastne s tým zrušením amnestií nesúhlasíte. Ale tam sme takisto ponúkali možnosť, ktorá aj dnes je vlastne v systéme, aby tento protest, alebo teda tento návrh na Ústavný súd dával generálny prokurátor.
Stačilo by, aby ste presvedčili svojho generálneho prokurátora, aby teda ten protestoval proti snahe Národnej rady alebo ústavnej väčšiny v Národnej rade zrušiť amnestie prezidenta, zastupujúceho prezidenta Mečiara, ale, bohužiaľ, nevyšli ste v ústrety podľa mňa tejto našej teda férovej snahe a bolo by to spravodlivé. Lebo nevidíme dôvod, aby sme vlastne v tejto špeciálnej veci alebo v prípade amnestií dovoľovali Ústavnému súdu, že môže hocikedy vlastne do konania vstúpiť bez toho, aby prišiel k nemu nejaký legitímny návrh.
Predseda Dango, Danko na grémiu argumentoval tým, že zavádzate to preto, lebo sa bojíte, lebo keď náhodou v budúcnosti nejakí blázni získajú ústavnú väčšinu na Slovensku a budú chcieť porušiť všetko možné, všetky možné amnestie, všetky možné milosti, aby ten Ústavný súd to mohol zastaviť. Tak chcel by som z tohto miesta upozorniť kapitána, právnika vraj, Danka, že ak niekto, nejakí blázni tu raz získajú ústavnú väčšinu, tak nemusí ich brzdiť nejaký Ústavný súd, lebo tí blázni, ak získajú ústavnú väčšinu, v prvom rozhodnutí Ústavný súd zrušia, lebo keď raz ju budú mať, tak ústavným rozhodnutím alebo ústavným zákonom môžu bez problémov Ústavný súd, tú prekážku, zrušiť. Tak znova to je také, skôr si myslím falošný argument z vašej strany, a úplne zbytočný.
Veľmi ma mrzel výstup kapitána Danka dnes, kedy znova, tak ako včera vlastne, skočil de facto do vystúpenia Lucii Nicholsonovej, kedy silou-mocou, lebo vybavil si akurát priamy prenos na TA3-ke, lebo neviem teda, či ste to videli, na TA3-ke bežala normálne relácia, v momente, jak sa sem kapitán postavil, preplo sa a išiel kapitán v priamom prenose. Takže bolo to dosť trápne, úbohé divadielko, kedy vbehol pred faktické poznámky a takýmto spôsobom takúto vážnu vec, alebo teda diskusia, ktorá tu prebiehala, manipuloval.
Dnes opäť keď vystúpil, alebo vystupoval kolega Gábor Grendel a argumentoval tým, že je falošný argument, že milosti v prípade kauzy Technopol sú skratované, tak znova mu a v tomto prípade ani nie že skočil pred faktické poznámky, ale skočil mu rovno do reči, hoci neviedol schôdzu, upozorňujem na to, že naozaj, že tento človek tu všetky možné pravidlá, ktoré tu doteraz boli zaužívané alebo ktoré sú v rokovacom poriadku, porušuje, skočil mu do reči s tým, že ho upozorňuje, že porušuje základné ľudské práva ľudí, ktorí dostali milosti prezidenta Kováča. Hoci Gábor Grendel tu čítal oficiálne dokumenty z prezidentskej kancelárie, ktoré boli anonymizované, to znamená, vyčiernené všetky údaje, ktorými by sa dal identifikovať konkrétny človek, o ktorom čítal a z ktorých teda úryvky tých milostí čítal. Nesvedčí to o ničom inom, ibaže kapitán Danko ten svoj právny titul získal zrejme veľmi pochybne tak isto, ako získal v Mečiarovej privatizácii podnik Lesostav Revúca a následne Montostroj Košice.
Zároveň ma veľmi mrzí, že kapitán tu kritizuje niekoho za porušovanie základných ľudských práv, keď včera z miesta v podstate svojho predsedníckeho, z funkcie predsedu Národnej rady, z funkcie prvého medzi rovnými, tu v podstate dokázal, že nahliadal do zdravotnej dokumentácie mojej a môjho kolegu a bratranca Jozefa Viskupiča. Kapitán Danko v priamom prenose sa priznal k spáchaniu trestného činu zrejme v spolupráci s ministrom Gajdošom, ktorého dosadil do funkcie ministra obrany, lebo len tam má prístup do Vojenského archívu, kde sa k týmto dokumentom mohol dostať. Určite sa nemohol dostať k týmto dokumentom do mojej zdravotnej karty u mojej lekárky, lebo tam informácie o odvode nie sú, takisto sa nemohol dostať do zdravotnej dokumentácie lekárky Jozefa Viskupiča. Čiže máme predsedu parlamentu, ktorý v priamom prenose bez problémov pácha trestný čin, v priamom prenose porušuje základné ľudské práva, ešte sa na tom smeje a na druhý deň neváha človeka, ktorý ničím neporušil základné ľudské práva, kritizovať z toho, že ich porušuje, vstupovať do jeho vystúpenia, zneužívať svoju moc v situácii, kedy tu chceme naprávať krivdy minulosti.
Tým som chcel poukázať na to, že zrejme síce dnes možno napravíme jedny krivdy minulosti a hriechy minulosti, ale znova nám tu rastie niekto, kto si myslí, že stojí nad zákonom a že moc mu dáva rozum a pravdu do rúk. Nie. Týmto krokom, ktorý dnes, pevne dúfam, že urobíme, odstránime krivdu, ale zároveň nám to dáva veľkú zodpovednosť, aby sme si strážili slobodu a strážili to, aby sa znova takéto krivdy nediali a aby sme bláznov, ktorí sa omylom dostali do vysokých pozícií, strážili v tom, aby tú svoju moc nezneužívali.
Možno pre vás sú to maličkosti, pre ľudí, ktorí možno čítajú alebo vystupujú iba vtedy, keď im niekto niečo napíše alebo prikáže, aby vystúpil a dokáže zo seba vygenerovať maximálne dve-tri vety alebo dve-tri minúty. Pre mňa to maličkosť nie je. A veľmi je mi ľúto napríklad Jozefa Mihála, keď vy ho tu obmedzujete, že on môže vystúpiť maximálne 10, resp. 20 minút. Pri napríklad štátnom rozpočte sa to jednoducho nedá. Pri zákonoch, kde treba ísť do hĺbky, a veľa z nás alebo v našom klube je veľa ľudí, z ktorých každý sa vyzná v nejakej tej oblasti, vy sem predložíte kľúčový zákon a chcete, aby sme boli limitovaní, lebo si to niekto hore vymyslel. To, čo robíte, kroky, ktoré podporujete, či už kapitána Danka, to, čo páchate voči prezidentovi, je, bohužiaľ, znova návrat mečiarizmu.
Čiže paradoxne bojujeme tu a dnes možno sme na jednej lodi, že spoločnými silami budeme naprávať krivdy mečiarizmu spred 20 rokov, na druhej strane dennodennými krokmi umožňujete plíživý návrat mečiarovských metód, len dnes ma mrzí na tom omnoho viac to, že vás kryjú ľudia napríklad zo strany MOST - HÍD, ktorá tu dlhé roky voči mečiarizmu bojovala. Lebo to, akým spôsobom chcete lynčovať prezidenta Kisku, či už pri letoch, v ktorých sme vás usvedčili včera z toho, alebo ministra vnútra usvedčili z toho, že klamete, či pri tom, že ide poklepať nejaký základný kameň, hoci premiér Fico chodí klepať základný kameň každý týždeň niekde nejakej súkromnej firme, pri každom vašom útoku, ktorý voči prezidentovi robíte, to je plíživý, odporný návrat mečiarizmu.
A by som vás chcel pri tejto príležitosti vyzvať k tomu, že keď podľa vašich slov dnes by sme prišli k tomu, že spláchneme Mečiarove amnestie, tak by som chcel, aby ste v sebe spláchli chúťky na tieto mečiarovské kroky a praktiky. A keď sem prišiel Erik Tomáš, ktorý teda nepochybujem o tom, že je strojca týchto útokov, hlavne aby si vstúpil on do svedomia a takéto mečiarovské praktiky proti prezidentovi Kiskovi neaplikoval. Lebo to, čo robíte dnes vy voči prezidentovi Kiskovi, je presne ako cez kopirák to, čo robil zastupujúci prezident Michal, á, pardon, Vladimír alebo čo robil premiér Mečiar voči prezidentovi Michalovi Kováčovi. Presne takýmito urážkami, presne takýmito útokmi to začínalo a vieme, ako to skončilo.
Čiže chcel by som vás pri tejto situácii alebo pri tejto chvíli vyzvať k tomu, aby sme dnes pochovali mečiarizmus celý, ako bol. Jeden hriech napravme a pochovajte v sebe chúťky aplikovať mečiarovské praktiky voči opozícii a voči prezidentovi Andrejovi Kiskovi. (Potlesk.)