Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

17.6.2016 o 9:20 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.6.2016 9:20 - 9:25 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ako spravodajca si dovolím zhrnúť rozpravu k tomuto krátkemu, jednoduchému, ale veľmi dôležitému zákonu. Vystúpilo v rozprave, ja neviem, nepočítam to teraz, ale pomerne veľa kolegýň, ktoré dosť jasne zhrnuli, o čo v zákone ide. A dovolím si ešte raz vo svojom záverečnom slove vysvetliť tým, ktorí tu možno neboli včera, podstatu tohto jednoduchého zákona.
Ide o to, máme tu, všetci dobre viete, každý to počúva od svojich blízkych, skupinu starodôchodcov, skupinu novodôchodcov. Starodôchodcovia sa mnohí sťažujú na to, že ich dôchodok pred rokom 2004 bol vypočítaný nespravodlivo, je príliš nízky oproti situácii, keby ten dôchodok mali teoreticky vypočítaný až v roku 2004 alebo neskôr. To všetci viete. Ten veľmi vypuklý problém, o ktorý ide v tomto zákone, je ten, že tí starodôchodcovia, ktorí mali priznaní dôchodok pred rokom 2004 a pred rokom 2004 ešte ďalej pracovali, tak túto dobu práce pri poberaní dôchodku, dobu, kedy platili ďalej dane, ale teda najmä platili odvody do Sociálnej poisťovne, nemajú nijakým spôsobom zohľadnenú vo výške svojho dôchodku. V kontrapríklade k tomu sú všetci tí, ktorí pracovali popri poberaní dôchodku po roku 2004, kedy zákon o sociálnom poistení korektne tejto skupine pracujúcich dôchodcov priznáva nárok na zvýšenie dôchodku o takto ďalej odpracovanú dobu, dobu poistenia, a nielenže im to priznáva, ale dokonca dnes Sociálna poisťovňa sama, bez toho, že by museli žiadať, sama vždy k 1. januáru za predchádzajúci rok vyhodnotí, či dôchodca popri poberaní dôchodku pracoval, či platil odvody do Sociálnej poisťovne. Ak tomu tak bolo, tak Sociálna poisťovňa automaticky tomuto dôchodcovi k 1. januáru adekvátnym spôsobom dôchodok zvýši. Čiže voči tým, ktorí pracujú popri poberaní dôchodku teraz, je zákon nastavený správne, aj keď by sme sa mohli v detailoch možno sporiť, či by to nebolo možno nejako vylepšiť, ale to neriešme. Čiže voči tejto skupine pracujúcich dôchodcov je to správne a korektné. Ale zlý vtip je v tom, že v našej histórii, žiaľ, sú ľudia, je ich možno tisíc, podľa toho, ako sa to odhaduje, o presných číslach by vedela informovať Sociálna poisťovňa, sú tu ľudia, ktorí pracovali pred rokom 2004, platili odvody, a naopak, nespravodlivo sa im táto doba nijako nezohľadnila do výšky ich dôchodku. O odstránenie tejto nespravodlivosti ide v tejto jednoduchej novele zákona.
Ak tu cítime určitú námietku zo strany pracovníkov Sociálnej poisťovne, že výpočet tohto spravodlivého nároku tejto skupiny starodôchodcov je komplikovaný, že tam nie sú k dispozícii doklady, na základe ktorých by sa to dalo správne určiť, upozorňujem, ctené kolegyne, kolegov, že v zákone v § 261 je riešenie aj na takýto prípad určitého paušálneho vypočítania toho navýšenia dôchodku. Čiže buďme, prosím vás, v prvom rade my tí dobrí, my tí spravodliví a prižmúrme možno oko nad tou technikáliou ako to urobiť. O tom sa vieme v druhom čítaní baviť. To nie je žiadny problém. To je naozaj len technikália. A poprosím všetkých, podporte tento návrh. Týmto návrhom možno tisícke, možno dvom tisíckam tzv. starodôchodcov napravíme krivdu, ktorá bola na nich prijatím zlého zákona spáchaná.
Veľmi pekne ďakujem. (Slabší potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2016 9:06 - 9:07 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Súhlasím s pani predkladateľkou, my, poslanci, my, všetci stopäťdesiati poslanci, všetci, ako tu robíme, robme tejto krajine dobro. A aj preto sa pridávam k výzve, aby pán premiér, ak tak neurobí pán Kaliňák sám, aby pána Kaliňáka odvolal zo svojej funkcie, tým sa urobí pre túto krajinu veľa dobra.
Ale dobro sa urobí aj tým, že podporíme všetci tento poslanecký návrh zákona, ktorý napraví veľkú nespravodlivosť, ktorá sa týka možno tisícky, možno tisícky takzvaných starodôchodcov, ktorí mali dôchodok priznaný ešte pred rokom 2004. Čiže už ten samotný fakt je pre veľa z nich nevýhodný oproti tomu, keby mali dôchodok priznaný až po roku 2004. Ale tá veľká nespravodlivosť spočíva v tom, že títo starodôchodcovia pracovali ďalej, pracovali ďalej, platili odvody do Sociálne poisťovne, platili dane, ale toto obdobie súbehu poberania toho starodôchodku a ich ďalšej pracovnej aktivity platenia odvodov sa im, žiaľ, nijakým spôsobom neprejavilo do zvýšenia dôchodku. A to je brutálna nespravodlivosť, ktorú, poprosím, prijatím tohto návrhu spoločne odstránime.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2016 18:59 - 19:01 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Áno, ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom za ich faktické poznámky, ktoré obohatili určite túto diskusiu.
Pán kolega poslanec Budaj, áno, jednoducho tu ide o problém takzvaných starodôchodcov, ktorí sú pri súčasnom nastavení zákona poškodení, pretože sa im tá ďalšia odpracovaná doba nezapočítala, nespravodlivo, nemajú vyššie dôchodky napriek tomu, že platili ďalšie a ďalšie vyššie odvody. Čiže v tomto treba urobiť poriadok a my sme tí, ktorí to urobiť môžu. Nikto iný to urobiť nemôže. Preto vyzývam na zodpovednosť skutočne všetkých 150 poslancov, aby si to uvedomili.
Pán poslanec Pčolinský, ja, bohužiaľ, nepoznám tie presné čísla. Snažil som sa to naštudovať pred vstúpením do rozpravy, ale nejako som sa k tomuto až neprepracoval. Nepochybujem, že pani predkladateľka, ktorá ešte chce vystúpiť, vám tento rozmer vysvetlí miesto mňa. Takže prepáčte mi to.
A na záver chcem ešte raz poďakovať všetkým autorkám tohto návrhu zákona a ešte raz chcem poprosiť všetkých 150 poslancov, ale aj tých, ktorí sedia niekde teraz na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a možno počúvajú alebo budú počúvať túto diskusiu, prosím vás, nezameťte tento návrh pod koberec. Je to veľmi dôležitý návrh, ktorým vieme vyriešiť časť problémov zdedených z roku 2004 v podobe takzvaných starodôchodcov, ktorí pracovali, platili odvody. Zaslúžia si, zaslúžia si ten vyšší dôchodok. Prosím vás, zamyslite sa veľmi zodpovedne nad tým.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.6.2016 18:43 - 18:51 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa svojimi slovami pokúsim vysvetliť zmysel a užitočnosť tohto návrhu a, samozrejme, chcem vás poprosiť o jeho podporu v mene tých, ktorí sú dnes poškodení postupom pri výpočte dôchodku.
V tomto návrhu zákona ide o ľudí, ktorým bol dôchodok priznaný ešte pred rokom 2004. Určite viete, že veľký zlom v našom dôchodkovom systéme znamenal 1. január 2004, rozdelenie na tzv. starodôchodcov, novodôchodcov. Tzv. starodôchodcovia, to sú tí, ktorým bol dôchodok vypočítaný podľa zákona platného pred 1. januárom 2004. Novodôchodcovia, to sú tí, ktorým bol, naopak, dôchodok vypočítaný, priznaný až od niekedy 1. januára 2004. Tie spôsoby výpočtu sú dramaticky odlišné, dramaticky odlišné. A chcem upozorniť, tých, ktorí to nevedia, že ono to nie je také jednoduché, nie vždy ten tzv. starodôchodca je poškodený oproti novodôchodcovi, niekedy to môže byť aj naopak. Vtip jednoducho je v tom, že pri výpočte od 1. januára 2004 sa do výpočtu dôchodkov dostala tzv. zásluhovosť. To znamená, je tam priama úmernosť medzi výškou predchádzajúceho zárobku a výškou dôchodku, kto viacej zarábal, má vyšší dôchodok, kto menej zarábal, naopak, má nižší dôchodok. Čiže toto platí od roku 2004. U tých, ktorí mali dôchodok vymeraný ešte pred rokom 2004, tak bol veľmi výrazný prvok tzv. solidarity pri výpočte dôchodku. A to znamenalo pre tých, ktorí mali relatívne nadpriemerné príjmy, ich dôchodok bol, ako sa hovorí osekaný. A ten ich dôchodok rozhodne nezodpovedal tomu, aké vysoké príjmy mali. Naopak, tým, ktorí zarábali skromnejšie sumy, bol dôchodok relatívne výrazne vylepšený oproti tomu, čo zarábali. Čiže, to porovnanie starodôchodcov a novodôchodcov, kto a prečo bol znevýhodnený, je dosť komplikované.
Ale tu ide o tento problém. Tak ako to pani predkladateľka pomenovala, ja to po nej zopakujem, ak dnes niekto ako poberateľ dôchodku ďalej pracuje, a veľa dôchodcov ďalej pracuje, a platí dôchodkové odvody, tak je vcelku pochopiteľné a spravodlivé, že za tú dobu, kedy platí ďalej odvody, sa mu dôchodok zvýši. Veď samotný dôchodok občan dostane preto, lebo niekto 30, niekto 40, niekto možno aj viac rokov platil odvody, a preto sa mu dôchodok prizná a logicky sa mu prizná tým vyšší, čím dlhšie odvody platil a z čím vyššieho príjmu tie odvody platil. Takže je vcelku logické, že v prípade, ak niekto už dôchodok má a ďalej pracuje a platí Sociálnej poisťovni ďalšie odvody, tak že mu Sociálna poisťovňa v zmysle zákona za určitých pravidiel dôchodok za tú ďalšiu odpracovanú dobu navýši. Teda presnejšie to dnes funguje tak, a je to veľmi dobré, je to naozaj pokrok, ktorý urobila druhá vláda Roberta Fica v posledných štyroch rokoch, robí sa to, deje sa to tak, že každý rok vždy na začiatku roka za rok predchádzajúci si Sociálna poisťovňa vezme občana, ktorý poberá dôchodok pozrie sa, ako v minulom roku pracoval a aké odvody z akých príjmov do Sociálnej poisťovne platil, a na základe týchto údajov mu vždy vlastne k 1. januáru dôchodok zvýši za ten rok predchádzajúci. Čiže deje sa to dnes v tempe raz ročne, raz do roka vždy k 1. januáru za rok predchádzajúci a robí to Sociálna poisťovňa sama. Je to výborné, je to výborné, už to dokonca aj, myslím, celkom pekne funguje, už tretí rok by to takto malo prebiehať aj to prebieha a je to absolútne v poriadku. No ale v tomto návrhu ide o to, aby sa tento istý mechanizmus spätne uplatnil a doplatil tým, ktorí mali dôchodok priznaný ešte pred rokom 2004 a v čase pred rokom 2004 ešte teda ďalej pracovali, platili odvody, zdôrazňujem. My sa tu nebavíme o tom, že dostanú niečo zadarmo. Tí ľudia platili odvody. A v tomto návrhu veľmi spravodlivo ide o to, aby pri tej dobe, kedy odvody platili, ale zatiaľ im to zákon nepriznal, sme teda rozhodli, že dodatočne týmto dôchodcom, to sú už dneska 80-roční dôchodcovia v mnohých prípadoch, za toto obdobie im spravodlivo Sociálna poisťovňa ten dôchodok dopočíta a doplatí.
Ja by som dokonca, ak to prejde do druhého čítania, mal aj, už teda aj avizujem možno, pozmeňujúci návrh, aby im to bolo dopočítané nielen tak teraz od roku 2017, ale aby sa im to doplatilo spätne, veď to je 13 rokov, kedy to logicky vlastne mali mať vyplácané ale nestalo sa tak, žiaľ, čiže či to budú tri eurá, či to bude päť eur mesačne, ja neviem, aby to Sociálna poisťovňa tým, ktorí ešte žijú, vyplatila spätne, lebo tak je to, skrátka, správne.
Tí ľudia si to jednoducho, ľudovo povedané, odmakali. Ale na ich dôchodku sa to, žiaľ, neprejavilo.
Čiže kolegynky poslankyne predkladateľky urobili dobrú prácu, pripravili návrh, ktorý dnes 80-ročných možno ľudí odškodní za to, čo v zákone doteraz bolo zle.
Strážcom štátnej kasy odkazujem jednoduchú vec, ide relatívne o skutočne malú skupinu ľudí a v zásade nejde o nejaké veľké peniaze. Z pohľadu rozpočtu Sociálnej poisťovni ide o malé zrnko piesku na Sahare tých dôchodkových povinností.
Áno, je tu určitá námaha, ktorú bude musieť vynaložiť aparát v Sociálnej poisťovni na to, aby to spočítali, na možno nejaké úpravy softvérov, možno bude nutné nejakú ľudskú manuálnu prácu do toho vložiť, ale myslím si, že Sociálna poisťovňa je natoľko skúsená inštitúcia s takým tímom zodpovedných a slušných odborníkov, ktorí si s týmto malým problémom budú vedieť dať rady.
Takže dovoľte hodnotiť to tak, že je skutočne na dobrej vôli 150 poslancov Národnej rady, aby tento návrh podporili, aby urobili zadosť spravodlivosti, a možno je to pár stoviek ľudí, pár stoviek ľudí dostane to, čo si zaslúžia v dobrom povedané. Skúsme týmto ľuďom aspoň symbolicky dať pomocnú ruku a vo forme podpory tohto návrhu urobiť nápravu v nespravodlivej časti zákona.
Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.6.2016 18:41 - 18:43 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, na úvod mi dovoľte, aby som vyslovil svoju a nielen svoju žiadosť o odvolanie Roberta Kaliňáka z funkcie z dôvodu, je to jasný dôvod, krytie daňových podvodov, krytie práčok špinavých peňazí. Ďakujem.
No a teraz k spravodajskej informácii.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 138. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 132 z 30. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 5. septembra 2016 a gestorský výbor do 6. septembra 2016.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2016 15:44 - 15:45 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega pán poslanec Budaj, ak by som ja osobne nebol doteraz presvedčený o kvalite tohto návrhu, tohto materiálu, tak váš prejav by ma určite presvedčil, a to aj v kontexte toho, čo sme vlastne dnes počuli z úst pána prezidenta. Občania na Slovensku sa skutočne cítia odstrčení. Nechodia voliť. Nechodia voliť ani do parlamentných volieb ani do volieb komunálnych. A dôvod je napríklad ten, o ktorom sa tu vlastne pri tomto návrhu zákona bavíme. Čiže treba ich pustiť k tej správe vecí verejných, treba im umožniť ich kontrolu, a preto treba podporiť tento návrh zákona. A rovnako by bolo dobré, keby aj pán Kaliňák pochopil, že jeho úloha v slovenskej politike skončila.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 16:51 - 16:52 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni aj kolegovi.
Pán kolega Kollár, ja som hovoril, asi ste tu neboli prítomný na začiatku, o tom, že správny fond sa navýšil o tých 24 mil. eur, z čoho Sociálna poisťovňa poctivo aj 22 mil. pekne vyčerpala a bolo by dobré poctivo zdôvodniť, prečo a na čo o pätinu vlastne peňazí naviac oproti plánovanému rozpočtu a predošlým rokom zrazu Sociálna poisťovňa spapala.
No a pre pani kolegyňu len toľko. No skúste teda navrhnúť, aby sa dôchodkový vek povedzme znižoval. Možnože vám to tu prejde. Ale fakt je ten, že zvyšovanie dôchodkového veku je realita a ak by sme sa voči tomu mali nejakým spôsobom brániť, tak potom, prosím, navrhnite iné riešenie, ako sa zníži deficit Sociálnej poisťovne. A úplne vynikajúce by bolo, keby ste navrhli, ako ten deficit úplne vyhladíme, respektíve ako zo Sociálnej poisťovne urobíme mlynček na peniaze, aby nám dokonca generovala nejaký zisk. Budem veľmi zvedavý, či sa vám to nejakým spôsobom podarí. Takže, nech sa páči.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 16:34 - 16:48 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán kolega, zároveň pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi zopár poznámok pri tejto príležitosti, keď teda máme tu účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2015.
Ak sa na tieto čísla pozriete, ktoré tam v tomto dokumente alebo dokumentoch nájdete, tak zistíte niekoľko skutočností.
Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne. Tak pán riaditeľ by sa určite rád pochválil tým, že tak ako každoročne musí deficit Sociálnej poisťovne vyplývajúci najmä z výdavkov na starobné dôchodky sanovať štátny rozpočet, každý rok to tak je, tak za rok 2015 vidíme v tomto materiáli, že ten príjem zo štátneho rozpočtu na tento účel klesol na pekných 452 mil., čiže už len 452 mil. musel dať štát dotáciu, aby bolo z čoho vyplácať dôchodky. No ale v druhej vete si treba povedať, že kleslo to, toto číslo, o polovicu oproti plánu, lebo plán bol sanácia, výpomoc štátu 905 miliónov. Táto výpomoc štátu klesla na polovicu preto, pretože Sociálna poisťovňa získala jednorazovo v roku 2015 príjmy od ľudí, ktorí sa ako sporitelia vrátili pri otvorení druhého piliera do Sociálnej poisťovne. Presnejšie povedané, vystúpili z druhého piliera a ich dovtedy nasporené prostriedky na ich osobných dôchodkových účtoch v druhom pilieri boli prevedené do Sociálnej poisťovne a takto získala Sociálna poisťovňa jednorazovo príjem vo výške temer 567 mil. eur.
Tak je to teda zrejme pekný úspech z pohľadu druhej vlády Roberta Fica, že takýmto spôsobom jednorazovo vylepšila rozpočet Sociálnej poisťovne a vlastne i štátu, pretože inak by tú sumu 567 mil. eur musel nenávratne venovať Sociálnej poisťovni štát, čiže venovali ju Sociálnej poisťovni ľudia, občania, ktorí boli propagandou druhej vlády Roberta Fica zmanipulovaní a ktorých prostriedky sa takto vrátili do Sociálnej poisťovne, ako teda túto rétoriku obvykle používala druhá Ficova vláda. A uvidíme, aký budú mať títo občania v budúcnosti dôchodok, ale fakt je ten, že 567 mil. eur dostala od nich darček Sociálna poisťovňa a tá ich teda mohla použiť na výplatu dôchodkov. Aby som sa rovno opravil v predošlej vete, nie všetkých 567 mil. bolo použitých na výplatu dôchodkov. Skromných 12 a niečo milióna si nechala Sociálna poisťovňa ako bonus za túto operáciu, čiže tým si vylepšila svoj vlastný rozpočet ako inštitúcie. A pán generálny riaditeľ teda zabezpečil, že samotný rozpočet, ten malý rozpočet Sociálnej poisťovne na jej správu bol zvýšený z pôvodných 106 mil. eur na 130 mil. eur, z čoho minutých, tak ako to vidíme v tomto materiáli, bolo 128 miliónov.
Ja som sa teda snažil dopátrať k presnejšej informácii, nepodarilo sa mi to, ako to navýšenie míňania samotnej inštitúcie, z hlavy to počítam, o 22 mil. v konečnom výsledku, čím to vlastne bolo, kde sa tie peniaze stratili, tých 22 mil., lebo pôvodne ich Sociálna poisťovňa nemala mať, ale dostala ich a minula ich. Čiže kam sa teda podelo, kam sa stratila siedma rota, je taký film. Čiže kam sa stratilo tých 22 miliónov? 106 miliónov mali mať plus 22, čiže vlastne o pätinu, o pätinu viacej Sociálna poisťovňa minula. Prepánajána, kde to zmizlo? Na čo sa to použilo? Všimol som si, že vzrástli platy, boli tam zrejme nejaké odmeny. Dobre, tí ľudia si to nepochybne zaslúžia, ale kde zmizli tie ďalšie peniaze? Neviem, nepochopil som to. Pán generálny riaditeľ mi to určite v reakcii vysvetlí.
No ale vrátim sa k tým dôchodkom. Chcem varovať všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí dnes ešte na dôchodku nie sú, nech si dobre pozrú tento materiál, ak chcú vedieť, čo ich čaká v budúcnosti na ich dôchodku. Sociálna poisťovňa dnes potrebuje celkovo okolo dvoch miliónov eur každý rok na to, aby ten záväzok voči dôchodcom, ktorý vyplýva zo zákona o sociálnom poistení, aby bol splnený. Čiže ak sa vyberie na samotných odvodoch na starobné poistenie niečo vyše 4 mld. eur, Sociálna poisťovňa potrebuje vyše 6 mld. eur na výplatu dôchodkov. Z jednej časti sa tieto peniaze berú z iných fondov Sociálnej poisťovne, napríklad z fondu nemocenského poistenia. Malý moment, nájdem si to. Z fondu nemocenského poistenia tí, ktorí si platia nemocenskú, prispeli dôchodcom sumou 120 miliónov. Namiesto toho, aby boli vyššie nemocenské dávky, aby bola vyššia materská, sa tak plní záväzok štátu voči dôchodcom, aby bolo na výplatu dôchodkov, ale je to podvod. Pretože tieto peniaze by primárne mali ísť na nemocenské, ošetrovné, vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve a na samotnú materskú. A keď nie, tak o to by mali byť tie nemocenské odvody znížené.
Ďalej, keď si pozriete invalidné poistenie, fond invalidného poistenia 160 mil., ktoré prešli na starobné dôchodky. Úrazové poistenie 100 miliónov. Namiesto úrazových dávok 100 miliónov ide na dôchodky.
Poistenie v nezamestnanosti, šampión v tomto rebríčku tento fond, 184 mil. eur z fondu nezamestnanosti, čiže to by mali nezamestnaní mať na dávkach, ide to na dôchodky, 184 miliónov. Tu to skrátka nesedí a nesedí to jednoducho od roku 2004.
Nepochybujem, že niekto z poslancov SMER-u sa prihlási vo faktickej poznámke a povie, veď to takto zaviedol Kaník. Kaníka tu už nemáme, čiže nebude môcť reagovať. Mne to môže byť srdečne jedno, čo zaviedol Kaník. Fakt je ten, že SMER tu za posledných tých iks rokov, odkedy tento zákon platí, vládne rokov deväť a za tých deväť rokov bolo dosť času na to, aby sa s tým urobil poriadok, keď to už Kaník zle zaviedol. Aby sa to jasne nastavilo, aby tie sadzby odvodov boli reálne a aby občania videli, že dnes vlastne platia na starobné dôchodky zo svojich príjmov, zo svojich miezd okolo 25 % a nie 18, ako je to dané v zákone, ako sa tu sami seba ohlupujeme. Takáto je pravda.
Ale mne teraz nejde o to, že tak zmeňme tie čísielka v zákone. Veď to by sme mohli urobiť naozaj, naozaj behom pár týždňov alebo mesiacov, ale podstata je niekde inde. Podstata je jednoducho v tom, že za súčasnej situácie ekonomiky, nezamestnanosti. Rast ekonomiky je jasný, pokles nezamestnanosti je takisto jasný. Čiže to sú dnes dobré čísla. Ale dôležité je to, že pri tom počte pracujúcich alebo podnikajúcich ľudí, ktorí tie odvody platia, a toho počtu dôchodcov, aký je dnes, už dnes vidíme, aký tu máme veľký problém. A všetci, ktorí sa o túto tematiku zaujímate, viete, že o niekoľko rokov sa ten pomer pracujúcich a dôchodcov začne dramaticky obracať.
Áno, je tu jedna nepríjemná správa pre občanov Slovenskej republiky zakódovaná v zákone o sociálnom poistení, od 1. januára 2017 sa začína zvyšovať dôchodkový vek. Čiže ak si nejaký pán vo vyššom veku myslel, že ak na budúci rok už bude mať 62, povedzme v marci 2017 má 62 rokov, čiže k tomu dňu bude môcť požiadať o starobný dôchodok, nie je to pravda. Bohužiaľ, bohužiaľ, dôchodkový vek sa na budúci rok posunie približne o dva a pol mesiaca. Čiže ten pán, ktorý si myslel, že pôjde ako 62-ročný do dôchodku na budúci rok, pôjde v skutočnosti na dôchodok o dva a pol mesiaca neskôr. Ten, kto si myslel, že pôjde na dôchodok povedzme v marci 2018, čiže o ďalší rok, spolu teda o dva, tak pôjde na dôchodok o päť mesiacov neskôr. A takto by som mohol pokračovať.
Čiže je tu reakcia, ktorú sme spoločne, priznávam, a nemám s tým problém, schválili ešte niekedy v roku 2012 – 2013 a teraz to začne fungovať. Som zvedavý, ako to občania prijmú v praxi. Čiže toto už je jedno opatrenie, ktoré bolo prijaté na to, aby sa tento deficit neprehlboval. Ale aj to opatrenie samo osebe nestačí na to, aby sa dôchodkový systém začal správať tak, ako by si možno niekto myslel. A je otázka a múdre hlavy hovoria, že to teda naozaj nestačí, ako to bude fungovať o 20 rokov a ako to bude fungovať v kritickom z tohto momentu, v roku 2060, kde vieme z tých jednak prognóz, jednak toho, koľko mladých ľudí, koľko detí dnes máme a aká generačná vlna budúcich dôchodcov tu príde. Vieme, že v roku 2060 nastane skutočne veľmi, veľmi, veľmi krízový stav. A to sa dotkne mnohých ľudí na Slovensku.
Čiže ja tu v tomto momente dvíham varovný prst a ja vás nechcem, pán generálny riaditeľ, z ničoho obviňovať. Vy skutočne za to nemôžete. Nechcem ani hovoriť o tom, že druhá vláda Roberta Fica nič neurobila. Niečo urobila. Ale chcem vás všetkých, či ste z koalície, či ste z opozície, vyzvať na to, máme problém. Nie dnes možno, nie zajtra, ale máme problém a riešme ho. Vráťme sa k poctivým riešeniam. To znamená, dajme do poriadku druhý pilier, zvyšujme príspevky do druhého piliera a nastavme pravidlá v druhom pilieri tak, aby to zhodnotenie, nielen tie samotné príspevky, ale aby to zhodnotenie tých príspevkov občanov bolo čo najvyššie.
Nepochybujem, že by k tomu mohol napríklad výborne prispieť pán minister vnútra. Prečo práve pán minister vnútra? No možno aj svojím odstúpením. Ja teda neviem, či sa k tomu dopracujeme, ale chcem upriamiť vašu pozornosť, pán kolega, napríklad na to, že pán minister vnútra, ako sa ukazuje, tak ako to o sebe hovorí, je vynikajúci investor, vynikajúci, špička na Slovensku. On dokázal prakticky z ničoho za desať rokov získať majetok v odhadovanej výške okolo 10 mil. eur. A ako? Tak ako sám hovorí, tým, že je šikovný v investovaní na kapitálových trhoch. Čiže on veľmi šikovne nakúpil akcie rastových firiem, veľmi šikovne ich potom v správny čas predal, respektíve mal vyplatené vysoké dividendy.
Čiže ja poprosím, vážené kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, najmä zo strany SMER – sociálna demokracia, ak teda odvoláte vášho ministra vnútra, poproste ho, prosím, aby prevzal taktovku manažérsku v niektorej z dôchodkových správcovských spoločností a aby to tým DSS-kám ukázal, ako sa to robí. Myslím si, že pri jeho skúsenostiach a tom, ako skutočne za desať rokov si zmnohonásobil svoj majetok, je tým najvhodnejším na Slovensku, aby viedol dôchodkové správcovské spoločnosti a aby týmto spôsobom dal konečne niečo zo svojho know-how v prospech občanov tejto republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2016 11:57 - 11:59 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Áno, je to presne tak. Tá byrokracia znamená nejakú energiu, nejaký čas a čas sú peniaze. To znamená, tá služba tým pádom bude drahšia, ale vidím to aj v tej rovine, že tá cezhraničná spolupráca ako taká v rámci tohto pojmu sa skrátka skomplikuje. A ak bola Európska únia vytvorená preto, aby napríklad obchod medzi jednotlivými členskými krajinami bol čo najjednoduchší, tak my robíme niečo, čím ideme proti základnému princípu existencie Európskej únie. A je mi, samozrejme, veľmi ľúto, že v pozadí je teda tá európska smernica, lebo tá skrátka nemala byť takto prijatá. A to, mimochodom, tiež vyčítam ministrovi práce Richterovi, pretože táto smernica má rok vzniku 2014, to znamená, to je z čias, kedy on chodil na rady ministrov, a on sa vtedy neozval. Ja o tom aspoň neviem. Nielenže sa neozval a nebojoval proti takejto smernici, ale dokonca nechal ju našimi úradníkmi šupnúť do nášho zákona, do našej legislatívy absolútne neprimeraným spôsobom. To je tam to, čo by tam vôbec nemuselo byť.
Je to veľká škoda, mne je to veľmi ľúto, a preto je tu náš návrh zmeniť to.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2016 11:23 - 11:56 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vopred prosím o pozornosť všetkých prítomných alebo aspoň tých, ktorých zaujíma téma, ktorá sa vzťahuje na pracovné právo, a ide o nový zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov, ktorý sme, sme ako parlament schválili 11. novembra minulého roku, a účinný je tento nový zákon od 18. júna. (Ruch v sále.)
Čiže ešte raz chcem zdôrazniť, ja prinášam spolu s kolegami novelu zákona o cezhraničnej spolupráci, ktorý ešte, samotný zákon účinný nie je, až od 18. júna nadobúda účinnosť, avšak schválený bol ešte v novembri minulého roka, zverejnený v Zbierke pod číslom 351/2015 Z. z., a čo je teda ako zvláštne a neštandardné, snažíme sa, snažíme sa o jeho novelizáciu ešte predtým, ako ten samotný zákon nadobudne 18. júna účinnosť.
Ak podporíte tento náš návrh v prvom čítaní, tak, pokiaľ viem, ďalšia schôdza začína až 17. júna alebo tak nejako, alebo ešte neskôr, čiže, samozrejme, nebude to jednoduché, jednoduché v čase, ale skúsme aspoň týmto spôsobom minimalizovať škody, ktoré nastanú tým, že daný zákon začne 18. júna platiť. Je to veľmi zlý zákon, teda nie tá naša novela, ale ten zákon o cezhraničnej spolupráci ako taký. Veľmi zlý zákon, ktorý zbytočne prináša novú byrokraciu do podnikateľského prostredia, vysvetlím prečo a vysvetlím prečo zbytočnú, a pokiaľ je šanca zastaviť to, tak vás teda prosím urobme to, urobme to a minimalizujme škody, ktoré tu hrozia. Škody nie hmotného charakteru, ale škody z hľadiska podnikateľských vzťahov, z hľadiska toho, čo sa tu môže stať, ale vysvetlím všetko po poriadku.
Ešte na úvod treba zdôrazniť, že tým novým zákonom o cezhraničnej spolupráci č. 351/2015 Z. z. sa do našej legislatívy zapracovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67 EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71 ES o vysielaní pracovníkov rámci poskytovania služieb a tak ďalej. Takže keby ste sa pýtali na ministerstve práce, prečo tu ten zákon o cezhraničnej spolupráci vlastne je, tak vám odpovedia, preto, lebo sme museli zapracovať smernicu 214/67 EÚ.
No ako to už býva, zapracovať a zapracovať je rozdiel. Pretože ak v tom našom zákone sú veci, ktoré v tej smernici nie sú vôbec, tak tieto veci nie je možné obhajovať zapracovaním smernice. To je skrátka výmysel našich úradníkov. Ak v tom našom zákone sú veci, ktoré síce v smernici sú, ale v smernici sú uvedené tak, že toto, toto si môže členský štát zapracovať do svojej legislatívy, zdôrazňujem slovo môže, tak to neznamená, že musí. Čiže v našom zákone o cezhraničnej spolupráci, sú také body, ktoré síce sú v smernici, ale tak, že sme si ich mohli, ale nemuseli zapracovať do našej legislatívy. Samozrejme, smernica je preto smernicou, aby teda tam boli aj také body, také veci, ktoré sa zapracovať musia do našej legislatívy, a to spochybňovať, samozrejme, nebudem.
Čo hovorí zákon o cezhraničnej spolupráci? Samotná smernica, z ktorej sa vychádza, bola prijatá Európskou komisiou na tlak tých tradičných krajín Európskej únie, najmä Nemecka, Francúzska a podobne, ktoré sa touto smernicou snažia určitým spôsobom blokovať príliv zamestnancov, pracovníkov z tých "lacnejších krajín" Európskej únie. Viete, že od roku 2004 sme v Európskej únii, a asi si pamätáte, že sedem rokov trvalo obdobie, kedy Nemecko zablokovalo napr. svoj pracovný trh pred našimi občanmi, ktorí sa tam tým pádom nemohli len tak zamestnať, napriek tomu, že pravidlá Európskej únie hovoria niečo iné. Je už rok 2016, to znamená rok 2011, je už dávno za nami, to znamená, dnes majú naši občania voľný prístup na trh, na pracovný trh, napr. v Nemecku, ale aj v iných krajinách, ale ako sa zdá, Nemci si povedali, že pokiaľ ide o nejaké tie obštrukcie, nikdy ich nie je dosť, tak vlastne vidím to tak, že pod ich tlakom bola prijatá smernica 2014/67 EÚ, ktorej vlastne cieľom je znekomfortniť poskytovanie služieb inými spoločnosťami, usídlenými v iných členských krajinách na území Nemecka.
Ak to aspoň trošku sledujete, a predpokladám, že tí, čo ste tu, vás to zrejme zaujíma, tak určite viete – možno z vlastnej skúsenosti, možno zo skúsenosti podnikateľov, ktorí vám o tom hovoria –, že v Nemecku nastal pre našich podnikateľov od 1. januára 2015 dosť vážny problém, pretože Nemci si vlastne zaviedli to, čo vyplýva zo smernice, do svojej legislatívy už k 1. 1. 2015, a určite viete, že od 1. 1. 2015 majú v Nemecku zavedenú minimálnu mzdu, ktorá predtým zavedená nebola, bolo to len na rokovaniach medzi odborovými zväzmi a zamestnávateľmi dovtedy. Od 1. 1. 2015 majú minimálnu mzdu vo výške 8,50 eura na hodinu. Ale to by nebolo pre nás nejaké podstatné, to je ich problém, samozrejme, na to majú právo, si tieto veci zorganizovať, dohodnúť, schváliť, ako chcú, ale tým, že presadili túto smernicu a okamžite si ju zapracovali do svojho právneho poriadku, pre naše firmy, ktoré nejakým spôsobom poskytujú služby na území Nemecka, najmä firmy špedičné, tu vznikol problém, pretože po prvé musia pri práci v Nemecku svojim zamestnancom, ktorí sú takto vyslaní, vyplácať mzdu najmenej vo výške nemeckej minimálnej mzdy, to znamená tých 8,50 na hodinu, čo je v niektorých prípadoch problém, a musia dodržiavať spústu ďalších byrokratických povinností, ktoré vlastne majú pôvod v tej inkriminovanej smernici. Napríklad musia prítomnosť svojho zamestnanca v Nemecku nahlasovať na nemecké, myslím, colné orgány. Čiže je tu táto povinnosť.
Ďalšia povinnosť je napríklad tá, že náš pracovník, náš zamestnanec vyslaný svojím slovenským zamestnávateľom na nejaké práce do Nemecka, musí mať so sebou pracovnú zmluvu, prípadne podobný doklad, ktorým sa preukáže pri kontrole, že je skutočne zamestnancom slovenskej firmy, a teda takto pracuje v Nemecku, musí byť k dispozícii výplatná páska, ktorou sa vie preukázať náš zamestnanec, že dostal mzdu vyplatenú podľa nemeckých pravidiel vo výške najmenej nemeckej minimálnej mzdy, a ďalšie a ďalšie byrokratické pravidlá, ktoré naši zamestnávatelia musia spĺňať, ak vyšlú svojho zamestnanca na plnenie nejakých zmlúv o poskytnutí služieb do Nemecka.
No dajme tomu, že sa s nejakým, akýmsi nadhľadom na to pozriem tak, dobre, tak si teda Nemci chránia svoj trh práce, týmto spôsobom, aby nedošlo k obchádzaniu ich pracovno-právnych predpisov a pod., a dajme tomu, že táto ich snaha je z tohto pohľadu legitímna, a dajme tomu, že teda, no, bohužiaľ naši zamestnávatelia, naše firmy toto všetko musia zvládnuť, keď ich zamestnanci sú vyslaní a pracujú v Nemecku, dajme tomu. Toto všetko, zdôrazňujem, vlastne vychádza zo smernice 2014/67 EÚ. No ale v čom je ten vtip?
Ten vtip je v tom, že táto smernica hovorí, že tú novú, novú byrokraciu, ktorú si takto, ako popisujem, zaviedli Nemci, si môžu zaviesť jednotlivé členské krajiny. No ten zlý vtip je v tom, že my sme si to "môžu" preklopili do zákona o cezhraničnej spolupráci, a výsledkom je to, že akýkoľvek zamestnávateľ, akákoľvek firma, ktorá má sídlo v niektorej z členských krajín Európskej únie plus krajín Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, ak pošle svojho zamestnanca na Slovensko v rámci nejakej zmluvy o poskytnutí služieb a ten zamestnanec tú službu má vykonať na území Slovenska, tak tento cudzí, tzv. hosťujúci zamestnávateľ je povinný podľa § 4 zákona o cezhraničnej spolupráci tohto nášho zákona po prvé prihlásiť toho svojho zamestnanca na náš inšpektorát práce. V tej prihláške musí uviesť údaje o sebe, teda o firme, údaje o tom zamestnancovi, odkedy dokedy tu bude, čo tu bude robiť, kde bude robiť. Čiže aby náš inšpektorát práce mal dokonalý prehľad o všetkých zamestnancoch, zamestnaných v iných členských krajinách EÚ, ako sa pohybujú, kde sa pohybujú, čo na území Slovenska robia. To je prvá povinnosť.
Druhá povinnosť je, že tento zahraničný zamestnanec vyslaný na Slovensko, musí mať poruke svoju pracovnú zmluvu alebo iný doklad, ktorým preukáže, že je skutočne zamestnancom tej zahraničnej spoločnosti, aby sa pri kontrole inšpektorátom práce vedel týmto preukázať, čo je, čo je zač.
Ďalšia povinnosť je tá, že ten zahraničný zamestnávateľ, prosím vás, počúvajte teraz, zahraničný zamestnávateľ, nejaká rakúska firma, ktorá sem pošle zamestnanca, si musí zabezpečiť evidenciu pracovného času toho svojho zamestnanca, pokiaľ on vykonáva tie služby tu na Slovensku. Obrazne povedané, ten zahraničný, ten Rakúšan si so sebou musí nosiť cvikačky, na ktorých si cvikne, kedy začal, kedy skončil pracovať na území Slovenska v rámci tej dodávky služieb.
Po ďalšie. Zahraničný zamestnávateľ musí na požiadanie predložiť výplatnú pásku alebo iný doklad, ktorým sa preukáže výška vyplatenej mzdy za tú prácu, ktorú ten zahraničný zamestnanec vykonal na území Slovenska.
Ak vám to nestačí, tak ešte jedna perlička, tie dokumenty, to znamená evidenciu pracovného času, pracovnú zmluvu, výplatnú pásku, musí na požiadanie ten zahraničný zamestnávateľ dať nášmu inšpektorátu preloženú do slovenčiny.
Tak a teraz si predstavte, že vaša firma má nejakú zmluvu o poskytovaní povedzme servisných služieb s rakúskym dodávateľom technológie, ktorú si tá vaša firma kúpila, a, samozrejme, súčasťou toho, že ste si kúpili tú technológiu, je, tú technológiu treba servisovať. Buď profylakticky, alebo teda nejaký záručný, pozáručný servis. Stane sa teda nejaký problém, nahlásite to tomu rakúskemu partnerovi, pošlite mi technika, ktorý to bude riešiť, stane sa, rakúsky technik vyštartuje, za pol hodinu je z Viedne v Bratislave, hodinu-dve sa venuje problému, ktorý, ktorý vznikol, vyrieši, odchádza späť. Čiže poskytol takúto službu slovenskej firme, jeho zamestnávateľ je rakúsky, podľa § 4 zákona o cezhraničnej spolupráci to nie je také jednoduché, nestačí sadnúť do auta, prísť, urobiť, odísť, pretože tá zahraničná, tá rakúska firma musí najskôr nahodiť na web nášho Národného inšpektorátu práce do nejakého formulára, ktorý tam ešte nie je, ale bude, musí nahodiť, že pozor, my firma XY atď. so sídlom tam a tam vysielame nášho zamestnanca, ktorý sa volá tak a tak, od 19. mája do, od 19. júna, pardon, do 19. júna, bude tu pol dňa na Slovensku, do tej a tej spoločnosti a bude tam robiť servis stroja. Čiže toto tam musí nahodiť ten rakúsky zamestnávateľ.
Ten servisný technik si nesmie zabudnúť na tie dve hodinky, ktoré bude robiť ten servis na Slovensku, so sebou zobrať pracovnú zmluvu, ďalej tá rakúska firma si musí zabezpečiť v mieste výkonu práce, to znamená tu na Slovensku, evidenciu pracovného času, no tak si so sebou zoberie nejakú písanku, kde si teda bude robiť dochádzku, kde si slávnostne zapíše, že začal 10.45 hod., skončil 12.38 hod., hej, teda aby to bolo jasné, že neprekročil rozsah pracovnej doby, no a na požiadanie, na požiadanie nášho inšpektorátu práce ten rakúsky zamestnávateľ ešte sem pošle výplatnú pásku, aby sme sa presvedčili, aby sme sa presvedčili, že tá rakúska firma neobchádza náš Zákonník práce, a že tomu rakúskemu zamestnancovi vyplatila najmenej našu minimálnu mzdu alebo náš minimálny mzdový nárok. Ten rakúsky technik dostáva bajočko 3 000 eur mesačne, čo je teda vysoko, vysoko nad nejakými úrovňami minimálnej mzdy platnými podľa slovenského Zákonníka práce. Ale čo keby náhodou za prácu na Slovenku dostal menej? Musíme mať predsa právo si to overiť.
Prosím vás, ak ma naozaj počúvate týchto posledných päť minút, viete si predstaviť, že toto tí zahraniční zamestnávatelia budú robiť? Viete si to predstaviť? Viete si predstaviť, ako tá slovenská firma bude komunikovať s tým Rakúšanom? "Prosím vás, rýchlo mi pošlite toho technika, lebo je problém, hej, garantujete mi servis do troch hodín, že prídete, tak pribehnite. Ale pozor! Naštudujte si zákon o cezhraničnej spolupráci slovenský, kde máte tieto a tieto povinnosti, výplatnú pásku treba priniesť, pracovnú zmluvu treba priniesť. A pozor, vy to máte v nemčine? Pozor, to treba preložiť do slovenčiny!"
Chápete absurditu toho, čo je v tomto zákone? Chápete to? Ako opakujem, ja ešte ako-tak chápem, že si Nemci chránia svoj pracovný trh takouto byrokraciou, ako-tak v úvodzovkách to chápem. Ale nechápem, prečo si my komplikujeme život, teda nie my sebe, my ten život komplikujeme tým Rakúšanom, tým Nemcom, tým Britom, Francúzom, Holanďanom. Robíme im to naschvál alebo na revanš? Ak je to takto, tak potom teda fakt to pekne funguje v Európskej únii. Zdôrazňujem ešte raz, že toto presne, čo som teraz pomenoval, ten § 4 v zákone o cezhraničnej spolupráci, je v smernici zadefinované od slova do slova v podstate takto, že takéto povinnosti ten zahraničný zamestnávateľ má, ale pozor, toto si môže členský štát dať do svojej legislatívy. Môže, nie musí! No ale my sme si to teda zapracovali, my sme si to zapracovali. Čiže dbajte na to, že pozor, títo zahraniční zamestnávatelia majú takúto totálne nezmyselnú povinnosť, keď sem pošlú zamestnanca.
Ak vám náhodou pán štátny tajomník Burian alebo niekto iný bude argumentovať, že nie, pretože to, je tam nejaká výnimka, je síce výnimka v Zákonníku práce v § 5 v ods. 7, ale tá sa netýka tejto prihlasovacej povinnosti a týchto administratívnych povinností, tá je o niečom úplne inom. Tvrdím a stojím a stojím si pevne za tým, že tento § 4 sa vzťahuje na akékoľvek vyslanie zahraničného zamestnanca na Slovensko, či trvá hodinu, dve, či je to úvodná montáž, či je to servis, či je to doprava alebo akákoľvek iná služba. Nekompromisne, bez akejkoľvek výnimky, úplne nezmyselne.
Dopočujem sa možno, že to je preto, aby sme si aj my chránili ten pracovný trh, aby sem nechodili nejakí lacnejší zamestnanci v úvodzovkách. Prepáčte, že používam takúto zjednodušenú terminológiu. No tak po prvé rakúski, nemeckí a holandskí a britskí zamestnanci určite nie sú lacnejší ako tí naši slovenskí, bohužiaľ, je to tak.
Po druhé, pokiaľ by sme sa teda trošku zemepisne pozreli na opačnú stranu a na východ od nás, do Rumunska, do Bulharska, to sú krajiny Európskej únie, kde tá mzdová úroveň je nižšia ako na Slovensku, to je fakt, tak pokiaľ by sme sa bavili, ale pozor, veď tu sú lacní rumunskí zamestnanci, Hornonitrianske bane Prievidza o tom niečo vedia, tak ak tu sú nejakí lacní rumunskí zamestnanci, dobre, dobre, beriem, nech to teda máme v § 4 aj naďalej.
Ale v čom spočíva podstata toho nášho návrhu? Podstata toho nášho návrhu, že ak tu dochádza k nejakému zneužívaniu, tak je to asi nie tak, že sem niekto príde na dve, na tri hodiny a zas odíde. Ak to niekto zneužíva, tak je to asi tým spôsobom, že tí zamestnanci sú tu povedzme pol roka alebo rok, a preto navrhujeme, aby sa všetky tieto povinnosti, o ktorých som doteraz hovoril, v § 4 zredukovali tak, že budú povinné len v prípade, že vyslanie toho zahraničného zamestnanca bude trvať viac ako mesiac. Čiže v prípade vyslaní na kratšiu dobu nezaťažujme tých zahraničných zamestnávateľov týmito povinnosťami. Robme to, ale len v prípade, že to vyslanie má trvať alebo trvá dlhšie ako mesiac, a môže dôjsť k nejakým podozreniam, čo tu robia, nie je to náhodou zneužívanie nejakých lacnejších zamestnancov, nie je to poškodzovanie práv našich ľudí a podobne.
Takže to je v podstate prvá zmena, ktorú navrhujeme v našej novele. Toto je prvá zmena. Opakujem ešte raz, smernica o tejto povinnosti hovorí, že členský štát si ju môže zaviesť. My teda hovoríme, dobre, tak ju teda zaveďme, ale len v prípade, že to vyslanie cudzieho zamestnanca trvá viac ako mesiac.
Keď sa posuniem ďalej, súčasťou toho zákona o cezhraničnej spolupráci, tak ako bol prijatý, v čl. 2 bola novela Zákonníka práce, ktorá tiež platí od 18. 6. 2016, čiže o necelý mesiac. Náš návrh reaguje aj na túto zmenu v Zákonníku práce, ktorá zase je zlá v tom, že prináša zbytočné byrokratické povinnosti, a naša novela, naša novela hovorí o dvoch zmenách.
Po prvé navrhujeme, navrhujeme zrušiť spoluzodpovednosť, spoluzodpovednosť o tom, aby, spoluzodpovednosť, ktorá je veľmi, veľmi nejasným a nelogickým spôsobom zapísaná v § 5 ods. 9 zákona, Zákonníka práce, o spoluzodpovednosti dodávateľa služby za plnenie pracovných, mzdových podmienok nášho Zákonníka práce voči zamestnancovi, ktorý je zamestnancom subdodávateľskej firmy. Ja vám to neviem ani vysvetliť, prepáčte, pretože je to tak nezrozumiteľne napísané v Zákonníku práce, že skutočne, prepáčte mi, ale neviem rozumne vysvetliť niečo, čo je napísané v Zákonníku práce totálne nezrozumiteľne. Čiže ja si to, prosím, zjednoduším. Tú nezrozumiteľnú povinnosť akéhosi dodávateľa služby na území Slovenskej republiky, kde tým pôvodcom služby je nejaký ďalší subdodávateľ, tú spoluzodpovednosť mi navrhujeme zrušiť. Prečo? Preto, lebo tým zodpovedným nech je zamestnávateľ toho zamestnanca, a nie nejaká ďalšia osoba. Tá zodpovednosť tam, samozrejme, nech je. Ale nech ju nesie ten, kto tú zodpovednosť skutočne má mať. To znamená zamestnávateľ zamestnanca, a nie nejaká ďalšia osoba. Čiže to je druhá zmena, ktorú navrhujeme.
Tretia zmena. Keď sa pozriete do Zákonníka práce v znení účinnom od 18. 6. a pozriete na § 5 ods. 11, tak tam nájdete novú povinnosť, ktorú sme zaviedli domácim zamestnávateľom našim slovenským, v prípade, že vysielajú zamestnanca na práce do iných členských krajín. Tá povinnosť hovorí o tom, že má zamestnávateľ povinnosť písomne informovať vyslaného zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, kam je vyslaný. Čiže zaviedli sme tu nejakú novú byrokraciu, nové povinnosti pre domácich zamestnávateľov, ktoré takto definované v smernici vôbec nie sú, ak by to niekto obhajoval tým, že smernica, vôbec takéto niečo v smernici nie je, a keď sme s tým vedeli žiť v našom Zákonníku práce, ktorý prešiel niekoľkými novelami za druhej vlády Roberta Fica, a nebolo to tam, hej. Čiže nehovorím teraz o tom liberálnejšom Zákonníku práce, keď som bol minister práce ja. Hovorím o Zákonníku práce po tých, po tých 3-4 novelách, ktoré urobil minister Richter za posledné roky, a takáto povinnosť tam nebola, tak ju tam, prosím vás, nedávajme ani od 18. 6. pod pláštikom smernice. Lebo, zdôrazňujem, v smernici takáto povinnosť pre domácich zamestnávateľov nie je.
Ďalšia vec, ktorá veľmi na to nadväzuje. Domáci zamestnávateľ dnes, teda od 18. 6. musí podľa § 5 ods. 12 Zákonníka práce uzatvoriť novú písomnú dohodu s domácim zamestnancom o podmienkach toho vyslania. Nová povinnosť, zase predtým to v Zákonníku práce nebolo. A to bol ten tzv. Richterov Zákonník práce, kde je už, o ktorom pán minister rád hovorí, že toto je super Zákonník práce, ktorý netreba meniť, ktorý je dobrý, vyvážený, v prospech zamestnanca a tak ďalej a tak ďalej. No tak keď je ten Zákonník práce taký dobrý, tak prečo tam zavádzame nejakú novú povinnosť, ktorá tam štyri roky dozadu nebola? Zo smernice tá povinnosť naozaj nevyplýva. Takže my v našom návrhu hovoríme k tejto veci, § 5 ods. 12, dobre, teda dobre, urobme kompromis, navrhujeme kompromis. Nech táto povinnosť pre domáceho zamestnávateľa je, ale zase len v prípade, ak to vyslanie zamestnanca do cudziny trvá dlhšie ako 30 dní. Čiže keď ide skutočne o nejaké zásadnejšie vyslanie, a skutočne tým pádom aj to má nejaké dopady na toho zamestnanca, nie v prípade, že ide na jednu hodinu do Viedne a späť. Lebo teraz to je tak, že pošlete zamestnanca, naopak, vy robíte servis pre rakúsku firmu so sídlom v Hainburgu, tá rakúska firma vás osloví, treba prísť, vy tam pošlete človeka, za hodinu je späť, ale predtým s ním musíte urobiť písomnú dohodu o vyslaní, vážení. Čiže samotná tá byrokracia možno trvá dlhšie ako ten samotný výkon práce, ktorý, ktorý ten zamestnanec v tom Rakúsku absolvuje. Má to, prosím vás, teda logiku nejakú, aby sa toto robilo pri každom vyslaní aj na pár hodín? Má to, dáva to nejaký zmysel? Chránime tým nejako špecificky toho zamestnanca? Skúsme sa, prosím vás, zamyslieť. My sme navrhli takéto zjednodušenie. Možno poviete iné riešenia, ale nech nejaké riešenie príde, lebo takto je úplne brutálne, zbytočné. A keď to neurobíte správne, porušujete Zákonník práce a Inšpektorát práce vám dá pokutu. Veď to nie je len tak.
No a čo je tam ešte, ešte ďalej veľmi dôležité a frustrujúce pre zamestnávateľov, ktorí si začínajú uvedomovať, čo ich od 18. 6 čaká.
Mimochodom, odbočím, prepáčte mi. Ak tu bude niekto obhajovať túto legislatívu, ten zákon o cezhraničnej spolupráci tým, že keď to prechádzalo cez tripartitu na jeseň, cez pripomienkové konanie, veď zamestnávateľské zväzy neprotestovali, nevznášali pripomienky, súhlasili, dobré to bude. Áno, na jeseň minulého roka, keď sa táto legislatíva prijímala, si jednoducho zamestnávateľské zväzy, či v pripomienkovom konaní, alebo v tripartite, neuvedomili, o čo tam vlastne ide. Jednoducho to prehliadli. Ak si pozriete záznamy z rokovacích dní parlamentu a moje vystúpenia, nechcem sa tým chváliť, ale ja som si ten zákon naštudoval dosť podrobne, keď to tu v parlamente na jeseň bolo, a snáď ako jediný som tu mal možno aj hodinové vystúpenie, v ktorom som upozorňoval na to, že čo za nezmysly sa tu majú schváliť. No ako to tak býva, opoziční, koaličná zmluva nepustí. A vtedy ani nebola koaličná zmluva lebo SMER si ju nemusel sám so sebou uzatvárať, tak skrátka ako čo tam nejaký Mihál.
Dnes si už zamestnávatelia uvedomujú, čo ich čaká od 18. 6., už im to došlo. Keď si pozriete v monitoringoch cez Google nejaké vyjadrenia zamestnávateľov k tejto legislatíve, tak zistíte, že vyjadrujú svoj strach a zdesenie pred tým, čo ich a ich partnerov od 18. 6. čaká, a protestujú proti tomu. Ja by som bol rád, keby sme ich upokojili tým, že túto novelu posunieme do druhého čítania, a môžme sa mesiac baviť, ako to urobiť v detailoch, aby sme boli spokojní všetci, ale najmä aby sme zbytočnou byrokraciou nezaťažovali našich podnikateľov. A tuto sa nebavme o tom, že ohrozí sa, ohrozia sa zamestnanci alebo niečo. Ohrozí sa vzájomný obchod, obrat, ohrozia sa obchodné vzťahy. To bude znamenať nepriamo nižšie tržby, nižšie platy, prepúšťanie zamestnancov. Takto to skúste brať takýmito zbytočnosťami.
Ale aby som dokončil ešte vlastne posledný návrh, ktorý je súčasťou tejto navrhovanej novely. Je tam ešte § 7b) v zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý má v novej podobe platiť od..., od 18. júna, a v ňom je škodlivé to, že tam sa vlastne zaviedla spoluzodpovednosť odberateľa služieb za to, že dodávateľ služieb nelegálne zamestnáva. Veľmi zjednodušene to poviem, ak chcete, tak to môžem vysvetliť, rozpitvať do posledného písmenka. Netreba. Tak veľmi zjednodušene poviem, ale to poviem.
Vy si objednáte nejakú službu, ktorú vám príde vykonať nejaká firma svojimi pracovníkmi. Stane sa, že tí pracovníci tej dodávateľskej firmy nie sú legálne zamestnaní, nemajú v poriadku pracovné zmluvy. Dôvody môžu byť rôzne, ale to je v každom prípade problém toho dodávateľa, ktorý vám tu službu dodáva, nie váš. A táto legislatíva vlastne hovorí, že tú pokutu, keď to inšpektorát zistí, dostane nielen ten, kto nelegálne zamestnáva, ktorý si ju zaslúži, ale tú pokutu dostanete aj vy, lebo ste tie služby odobrali. Rozumiete tomu? Čiže vy dostanete pokutu za to, že váš obchodný partner niečo porušuje. Tak váš obchodný partner prifičal na svojej oktávke rýchlosťou, ktorou porušil predpisy o cestnej premávke, dostane od dopravného policajta pokutu, ale pre každý prípad tú pokutu od toho dopravného policajta dostanete aj vy.
Predstavte si, že by takto vyzerala vyhláška o..., neviem, ako má teraz číslo, o doprave, hej. To by ste sa asi z toho zbláznili. Predstavte si, že váš dodávateľ porušuje nejaké iné predpisy, dostane za to zaslúžene pokutu. A predstavte si, že aj vy by ste mali dostať pokutu preto, lebo váš dodávateľ niečo porušil. No a tuná to je naozaj tak. To je úplný nezmysel! To ako kde sme? To čo teraz, ako to má fungovať. Čiže tu vlastne, tu vlastne ministerstvo práce vám odkazuje, teda hovorí podnikateľom, pred tým, ako prijmete nejaké služby od nejakého dodávateľa, si preverte, či ten dodávateľ zamestnáva svojich ľudí legálne alebo nelegálne. No načo tu máme inšpektoráty práce? Prenášame nejaké takéto povinnosti, robíme policajtov z firiem, aby si v dodávateľských vzťahoch overovali, ako ten partner funguje. Ako toto je, toto je, ja neviem, čo mám na to povedať.
Minimálne je to na hrane ústavnosti, pretože prečo by mal niekto, nejaký subjekt dostať pokutu za to, že jeho partner, s ktorým majú nejaký obchod, porušuje zákony. To má akú logiku?
Čiže ten posledný návrh, ktorý máme v tom, v tej našej novele, je o tom, aby sa ten § 7b ods. 4, 10, ktoré tam pribudli a ktoré majú platiť od 18. júna, zatiaľ tam nie sú, ale od 18. júna štartujú, aby sa to skrátka zrušilo. Vráťme sa, prosím, k zdravému rozumu. A nech si inšpektoráty práce robia svoju robotu tak, ako majú. Ale nerobme z tohto štátu policajný štát tým, že sa budeme navzájom udávať alebo niečo.
Takže to je podstata, to je podstata toho, čo navrhujeme. Chcem ešte raz zdôrazniť, nesiete zodpovednosť za to, ak neprijmete túto novelu, že od 18. 6. začne táto nehanebnosť naplno fungovať, o ktorej som pol hodinu rozprával. Ja apelujem najmä na strany vládnej koalície, ktoré vo svojich programoch hovorili niečo o tom, že chcú zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku, aby sa nad tým vážne zamysleli, lebo toto nie sú srandičky. Ak to neurobíte, tak na vás sa budú obracať vaši voliči s tým, že, prepánajána, čo máme teraz robiť. Toto vy vo vláde ako podporujete? To, že to urobili smeráci za predošlej vlády, tak urobili to. Ale ak ste vo vláde vy teraz, tak toto, čo nemá žiadny súvis so zlými, dobrými podmienkami zamestnancov a podobne, je to čistá byrokracia.
Tlačte na vášho partnera, aby to skrátka zrušil. Ak aj nepodporíte túto novelu, koaličné okovy nepustia, tak to urobte vy vaším nejakým zákonom, vašou novelu, ale, prosím vás, čo najrýchlejšie, lebo 18. 6. tu máme za chvíľu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis