Videokanál poslanca

Pán kolega Heger, vypočul som si pozorne takmer celé vaše vystúpenie a som rád, že ste spomínali tú zlú situáciu ľudí na východnom Slovensku. Aj napriek tomu, že pochádzate z Bratislavy a žijete tu, tak ste dosť objektívne hovorili o tej situácii, ktorú tam máme, a ja som konkrétne z okresu Kežmarok, o ktorom ste hovorili v podstate asi najviac.
Keď to tak zhodnotíme, viac než 1,1 mld. eur sa vynaloží na podporu týchto najmenej rozvinutých okresov, 600 mil. eur sa teraz nedávno vyhodilo na oddlženie nemocníc, 600 mil. eur dá vláda na automobilku Jaguar Land Rover, ktorú postaví pri Nitre, kde budú musieť zvážať Srbov a Rumunov, aby tam mohli pracovať. Skrátka tie peniaze sa vyhadzujú von oknom jedna radosť a výsledky nie sú vôbec žiadne.
Čo je ale úsmevné, tak ste spomínali taký ten zábavný rozdiel, že Stará Ľubovňa nedostane podporu, zatiaľ čo Kežmarok ju dostane len kvôli tomu, že Stará Ľubovňa má na svojom území menej obyvateľov cigánskeho pôvodu. Viete, keby ste to možno povedali v rádiu, tak by vás dnes obžalovali a vytyčovali by vám súdne konanie, ale v podstate je to len pravda.
No a čo sa týka celých týchto štatistík nezamestnanosti, na základe ktorých alebo ktoré sú asi ten najhlavnejší faktor pri určovaní, ktoré okresy sú najmenej rozvinuté a ktoré nie sú, tak tie sú poväčšine fiktívne, lebo ste spomínali tie obce, spomínali ste Jarabinu, môžem hovoriť o Stropkove, o Kežmarku, ja poznám chalanov, ktorí pracujú v Škótsku, ktorí pracujú v Nemecku, ktorí pracujú v Anglicku, jednoducho sú rozlietaní úplne všade a svoje rodiny, ako ste spomínali, vidia raz za dva-tri týždne. Aj to, ak majú šťastie. Potom tie rodiny aj tak vyzerajú, rozpadávajú sa. Sú to veľmi nepekné príbehy, no ale čo s tým jednoducho títo ľudia môžu robiť, keď tie peniaze proste potrebujú.
No a keby sa všetci títo ľudia vrátili zo zahraničia, keby neboli ľudia tak masovo vyhadzovaní z úradov práce, tak by sme veľmi rýchlo videli tie skutočné štatistiky nezamestnanosti a tie silné reči Roberta Fica v televíznych debatách by ho donútili maximálne tak sa skryť niekde do kanálu.

Ďakujem za slovo. Tak, tak ako okres Vranov nad Topľou, aj okres, z ktorého pochádzam ja, konkrétne okres Kežmarok, a kde žijem, patrí do týchto akčných plánov a patrí medzi najmenej rozvinuté okresy v rámci Slovenskej republiky.
V čom vidím problém, je to, že si vláda Roberta Fica po štyroch rokoch vládnutia uvedomila tesne pred marcom 2016, teda tesne pred parlamentnými voľbami, že na Slovensku máme akési najmenej rozvinuté okresy, ktoré potrebujú pomôcť, v ktorých hospodárske výsledky nie sú tak dobré ako okresy napríklad niekde na západe Slovenska, a že tisíce a tisíce ľudí odtiaľ utekajú, pretože nemajú príležitosti, ako získať prácu za dôstojnú mzdu, ktorá im zabezpečí dôstojný život, na ktorý podľa mňa majú nárok. Tak vláda zbúchala tieto tzv. akčné plány a o ich plnení tu hovoril kolega predrečník, no a ja sa môžem vyjadriť k tomu, ako prebieha plnenie týchto akčných plánov napríklad u nás v okrese Kežmarok.
Keď sme oslovovali a žiadali informácie od obcí, ako sú napríklad Rakúsy alebo Malý Slavkov, alebo sme sa pýtali miest ako Kežmarok či Spišská Belá, všade sme dostali tie isté informácie. Aj napriek tomu, že od prijatia týchto akčných plánov ubehli už skoro dva roky, k týmto mestám a k týmto obciam sa dostali len zanedbateľne malé sumy, ako to bolo predtým sľúbené, a nerealizovalo sa doteraz takmer vôbec nič. To znamená, máme tu skoro dva roky a veci sa nepohli vôbec k lepšiemu. A dnes prichádza vláda s rozšírením tohto zákonu a hovorí nám o tom, ako zase sa budú veci pohýnať k lepšiemu, ako sa to všetko pohne.
Ale ja sa pýtam, pán Pellegrini, dokedy majú ľudia čakať? Do roku 2040, keď sa zobudíte alebo keď to už rozkradnete úplne všetko?

Ďakujem za slovo. Tak sa pokúsim reagovať na kolegu Pčolinského aj napriek tomu, že jeho vystúpenie sa odohralo pred viac než štyrmi hodinami a prerušenie rokovania Národnej rady nevyšlo tak najšťastnejšie. Podstatou je to, že kolega Pčolinský hovoril o tom, že zákon bude mať výrazné pozitíva na to, že sa klepne po prstoch, povedzme, drogovým dílerom, ľuďom, ktorí perú špinavé peniaze, a môže sa aj znížiť to riziko, že sa z peňazí Slovákov bude akýmsi spôsobom financovať terorizmus. Samozrejme, ja som za, tento zákon tieto veci rieši, ale prináša aj veľmi veľké množstvo negatív, o ktorých som hovoril ja vo svojom prejave.
Rovnako spomenul aj to, že v rámci bankového sektora je už teraz uchovávaných hrozne veľa údajov, osobných údajov jednotlivých klientov, aj ľudí, ktorí využívajú tieto bankové služby, a tým pádom, respektíve týmto zákonom by sa ten stav ešte len prehĺbil a banky by mali možnosť získavať ešte väčšie množstvo klientov a mať väčšie právomoci na to, aby tými, množstvom tých informácií mohli disponovať ešte väčším. To znamená, že akákoľvek snaha o to, aby sa kolektivizovalo ešte viac údajov, osobných údajov občanov, či už je to zo strany bánk, zo strany vlády a zo strany ministerstva vnútra, polície, kohokoľvek, vnímam naozaj negatívne, pretože sa tým siaha na osobné slobody občanov. A ako som hovoril vo svojom prejave, buduje sa tu taký ten superštát, kedy každý jeden je, človek je kontrolovaný, vie sa o ňom úplne všetko a následne sa stáva veľmi ľahkou figúrkou na tej šachovnici, ktorú môžu v prípade potreby vládni politici jednoducho vyhodiť.
Ďakujem.

Tak, pán poslanec Dostál, opätovne budem reagovať na tentokrát na vaše naozaj úsmevné vystúpenie. Okrem toho, že ste ma opätovne označili za fašistu, aj napriek tomu, že už druhýkrát, druhýkrát v poradí po sebe som obhajoval slobodu jednotlivca a právo jednotlivca nebyť neustále špehovaný či už bankami, či už vládou, či už Bruselom, jednoducho kýmkoľvek, jednoducho som, ako hovorím, obhajoval právo jednotlivca, a zase ste si v tom našli ten váš povestný fašizmus. Je ale naozaj pekné, že sa, pekné alebo je naozaj zaujímavé, že sa neštítite ani tých najhrubších, najúbohejších, najzúfalejších klamstiev, ktoré totálne podčiarkujú to, akou vlastne osobnosťou ste.
Nechápem, kde ste došli na nejaké informácie k tomu, že ja som po niekom hádzal dlažobné kocky alebo kamene. Už som to tu vyvracal v tomto pléne. Choďte sa pozrieť k tomu, k tej bratislavskej hlavnej stanici, asfaltová cesta, asfaltový chodník. Keď tam nájdete dlažobnú kocku, pán Dostál, tak budete lepší ako David Copperfield. To je jedna vec.
Druhá vec, ja som tam síce kričal a veľakrát som sa za to ospravedlnil, ani jedno médium to nikdy nezverejnilo. A bolo to dávno pred tým, než som sa stal poslancom, a povedal som, že som sa nechal vyprovokovať drzým malým moslimom a že by som to dnes urobil úplne inak a nezachoval by som sa tak ako vtedy. Áno, je mi to ľúto, to som povedal veľakrát, ale žiadnu kocku, žiadny kameň, nič podobné som po nikom nikdy nehodil. A ešte predo mnou predsa stáli asi piati príslušníci Policajného zboru. Veď si predstavte, že hodíte do nejakého dieťaťa dlažobnú kocku pred policajtmi! Veď keby ste mali IQ aspoň tých 90, tak by ste pochopili, že sa to nedá, že by ste hneď ležali spacifikovaný na zemi. A ja nechápem, a už keď chcete argumentovať, povedzme fakticky, chcete sa so mnou hádať, ale používajte aspoň pravdu a neklamte takto úboho, lebo som nikdy po nikom žiadnu dlažobnú kocku ani nič podobné nehodil.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Som skutočne rád, že tieto dva zákony idú jeden po druhom, takže môžem aj v krátkosti zareagovať na slová pána ministra, keď mi povedal, že nepodporiť zákon, ktorý v podstate dovolí totálne špehovanie všetkých pasažierov leteckých spoločností, archiváciu ich údajov a ich možné zneužitie, znamená v podstate akýmsi spôsobom súhlasiť s dovozom nejakých teroristov do Európy, tak je podľa mňa totálny nonsens, pretože už dnes máme zoznamy osôb, ktoré sú v Európe jednoducho neželané. A ešte som nevidel, že by sa nerobili na letisku jednoducho pasové kontroly a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, takéto špehovanie občanov slúži iba na to, aby posilnilo právomoci Bruselu, aby mohlo viac a viac kontrolovať občanov žijúcich v priestore Európskej únie.
Opäť tu máme ale zákon, ktorý nás chce chrániť pred terorizmom. Ten terorizmus, to je taká čarovná formulka, že zaňho, ako som hovoril, môžme skryť úplne, úplne všetko. Keď si povieme, že ideme občanom brať akési slobody, stačí tam zakryť to tým slovíčkom terorizmus, že ideme chrániť, a naraz je všetko v poriadku.
Tak ako sa aj tento zákon snaží vyzerať dobre, snaží sa vyzerať pozitívne, snaží sa ľuďom nahovoriť, že sa zamedzí praniu špinavých peňazí a že sa zamedzí možnostiam financovať terorizmus, tak opätovne je za tým ale skrytý jeden veľký háčik. A ja ho vidím v tom, že zákon skôr hovorí o tom, že sa akýmsi spôsobom snaží obmedzovať platby v hotovosti. To znamená, platby všetkých ľudí, ktoré nie sú uvedené, povedzme prevodom alebo bankomatovou kartou a všetkými týmito inými možnosťami.
To znamená, zákon si dáva za cieľ tieto dve veci: za prvé, znížiť tú mieru platieb v hotovosti, a za druhé, poskytnúť Európskej únii ešte viac možností ako čo najlepšie špehovať a kontrolovať svojich občanov. To znamená, rovnako ako predchádzajúci zákon.
Množstvo občanov Slovenskej republiky, a stretávam sa s tým často, nerozumie tomu, ako funguje platba bankomatovou kartou, či už v hypermarkete alebo v malej prevádzke, alebo na internetovom obchode a nevie o tom, že napríklad banka si berie z každej tejto platby určitý percentuálny podiel, ktorý je vyrátaný z celkovej sumy tej zaplatenej sumy. Tam ten percentuálny podiel sa môže líšiť v závislosti od zmluvných vzťahov medzi tým subjektom, ktorý poskytuje tú platbu kartou, a bankou. Každopádne banky na týchto platbách kartou úplne fantasticky zarábajú.
To znamená, občania Slovenskej republiky, ktorí si myslia, aká je to výhoda platiť kartou, ako nemusia sa báť, že stratia peňaženku s nejakou väčšou hotovosťou a ako je to jednoduchšie, rýchlejšie, efektívnejšie, nemusia sa hrať s drobnými a tak ďalej, tí v skutočnosti častokrát ani nevedia, ako veľmi pomáhajú bankovému sektoru neustále a neustále rásť. Okrem toho, že z každej platby je strhnuté určité percento pre banku, tak si musia ľudia uvedomiť to, že každá táto platba je archivovaná, že jednoducho je vedomé, banka vie a neskôr určite aj vláda, za čo platil, kedy to platil, v akej výške to platil a jednoducho takto si môžu, a hlavne, kde to platil, takto si môžu o tomto človeku pekne vyskladať celý jeho profil. To znamená, oni po niekoľkých pravidelných nákupoch zistia, čo radi jete na obed, čo radi jete na večeru, aké veci si radi kupujete, kde radi trávite voľný čas, akú zábavu preferujete. Dokonca z toho vieme vyčítať častokrát aj to, aký máte filmový vkus podľa toho, na aké filmy chodíte do kina, keď to platíte kartou, a tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, sú to obrovské možnosti, ktoré dávajú bankám a vláde v podstate právomoc vás otvorene nielen špehovať, ale vytvárať si o vás taký ten psychologický profil.
A preto je to nebezpečné? Pretože mnoho občanov si myslí, že keď nemám čo skrývať, nemusím sa čoho báť. Veď ja predsa nie som terorista, ja nie som žiadny nebezpečný človek. Nemám nijaké aktivity, ktoré by mi mohli uškodiť v budúcnosti, a tým pádom sa nemám prečo báť poskytnúť banke alebo vláde všetky informácie o tom, čo mám rád, čo rád robím, kde rád chodím a tak ďalej a tak ďalej. Lenže problém je v tom, že ako vidíme na tejto dobe, stať sa nebezpečným extrémistom je čoraz jednoduchšie a jednoduchšie. Stačí, že niečo napíšete niekde na Facebooku, vyhodia vás z práce a už ste zaradený medzi túto sortu nebezpečných extrémistov. Stačí, že poviete niečo proti vláde. Stačí, že objektívne skritizujete nejaké náboženstvo s využitím dôkazov alebo skritizujete nejakú menšinu, ktorá sa odmieta prispôsobiť väčšinovej spoločnosti, okamžite sa stávate extrémistom.
A zase budem hovoriť o tých možnostiach konšpiračných teórií, na ktoré môže tak rád reagovať tu kolega Dostál, že keď si tak predstavíme takú víziu, neviem, bližšej alebo ďalekej budúcnosti, to uvidíme sami, a úplne sa zrušia sa hotovostné platby vo verejnom sektore, tak ľudia budú v podstate úplní otroci bánk a tých bankomatových kariet. A keď sa potom stanete nebezpečným extrémistom a povedia si, že vás jednoducho z toho systému odpíšu, stačí, že vám zablokujú tú bankomatovú kartu, váš bankomatový účet, a ste úplne skončili. Nemáte možnosť platiť hotovosťou, nemáte možnosť si nič kúpiť a jednoducho ste totálne vypnutý zo systému a vláda sa vás jednoducho takto pekne krásne zbavila.
A toto je presne ten plán, ktorý má Európska únia aj Spojené štáty americké tu na našich občanov, pretože keď môžu takto jednoducho pekne odstreliť kohokoľvek, kto im prekáža, hovorím o vízii budúcnosti, môžete to opäť nazvať o utópii, tak sa takýmto občanom, takýmto národom, takýmto masám ľudí vládne totálne jednoducho. A tu už nemôžme hovoriť o žiadnej demokracii a ani o žiadnych iných veciach, ktoré sa tomu čo i len trošku podobajú.
A preto chcem opätovne vyzvať všetkých občanov Slovenskej republiky, aby si uvedomili, ako veľmi slobodní môžu byť, kým ešte platia v hotovosti. Aby si uvedomili, aké je dôležité platiť v hotovosti a aké je dôležité čo najmenej platiť bankomatovou kartou. Naozaj je to výraz o vašej slobode a keď vás o túto pripravia a postupnými krokmi, každým rokom vidíme, že tie zákony prichádzajú a znižuje sa tá miera, kedy ešte môžete platiť v hotovosti, tak už jednoducho bude neskoro.
Preto všetci Slováci, Slovenky sa musia zamyslieť. Musia sa obzrieť okolo seba, otvoriť oči a zdvihnúť hlavu a uvedomiť si, že naozaj to, čo sa na nich chystá z toho Bruselu, z toho jadra EÚ, z tej Európskej komisie a zo všetkých tých zbytočných agentúr, ktoré oni sami platia, nie je naozaj nič pozitívne a že tá budúcnosť naozaj nie je ružová, ale skôr temná. A vďaka tomu vás chcem ešte raz všetkých vyzvať: plaťte v čo najväčšej miere v hotovosti! Je to vašou slobodou. Neplaťte kartou, nepomáhajte bankovému sektoru, vláde a tejto medzinárodnej bankovej mafii, aby vás mohla takto jednoducho ovládať!
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Mizíkovi. A čo sa týka faktickej poznámky tu pána kolegu Dostála, ktorý vidí fašistov za každým rohom, a bojím sa, že raz sa môže stať, že fašistov nájde aj doma, keď sa jednoducho pomýli a označí členov svojej vlastnej rodiny za fašistov. Pretože ten tu už označil za fašistov úplne každého.
A to, ako som vám povedal aj v minulosti, pán Dostál, keby som reagoval na označenie fašista rovnako, ako reaguje pán poslanec Osuský, tak neviem, či by ste to jednoducho ustáli. Pretože biť ľudí, tak to je predovšetkým taká tendencia strany Sloboda a Solidarita. Ale čo je najväčší paradox, je, že ja som tam v tomto prejave obhajoval predovšetkým slobodu jednotlivcov, ich základné ľudské práva. Môžete sa so mnou hádať o konšpiračných teóriách, o vzťahu k USA, k Bruselu, jednoducho k čomukoľvek. Ja som sa len postavil voči tomu, aby vláda nemohla zbierať pomaly už každý jeden údaj o človeku, archivovať si to a jednoducho totálne sledovať a možno v budúcnosti aj zneužívať tie údaje všetkých svojich občanov. A keď vy mňa, ktorý sa postaví za slobodu jednotlivcov, nazvete fašistom, tak to jednoducho asi máte trošku, jak by som to povedal slušne, v hlave pomotané.
Ďakujem.

Tak, vážená pani predsedajúca, vážený pán, dúfam, že čoskoro bývalý minister vnútra Kaliňák, vážené kolegyne, kolegovia, opätovne sa nám do pléna Národnej rady dostáva transpozícia práva Európske únie, teda v preklade nadiktovaný, Bruselom nadiktovaný právny predpis, ktorý musíme prijať, ako to už väčšinou býva pri väčšine zákonov, ktoré prerokúvame tu v Národnej rade, pretože tie pochádzajú viac z Bruselu ako od nás, od národnej vlády a od národného štátu.
Na prvý pohľad človek určite nemôže namietať voči dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona, kde sa hovorí o tom, že chceme zabrániť snahám o teroristické útoky, chceme posilniť bezpečnosť obyvateľov aj Slovenskej republiky, ale celkovo bezpečnosť obyvateľov v Európskej únii a postaviť sa jednej z najväčších hrozieb, ktorým v súčasnosti Európska únia čelí, a to je neoddiskutovateľne hrozba teroristického útoku, rôzneho teroristického útoku vo všetkých štátov Európskej únie zo strany predstaviteľov takzvaného náboženstva mieru.
Pýtajme sa ale dôležitejšiu otázku, než že ideme riešiť tieto dôsledky týchto teroristických činov, a to je otázka, kto spôsobil, že Európska únia je vystavená takémuto veľkému množstvu teroristických útokov. Pretože keď sa pozrieme na západné štáty Európskej únie, tak môžeme vidieť, že teroristické útoky sú tam na tak pravidelnej báze, že pomaly každý mesiac dochádza k nejakému teroristickému útoku. A títo naši spoluobčania, predstavitelia náboženstva mieru využívajú akékoľvek prostriedky, bomby, strelné zbrane, nože, nákladiaky, osobné autá, využívajú všetko to, čo im umožní efektívne vraždiť čo najviac nevinných ľudí len pre dosiahnutie svojich chorých fanatických úmyslov, ktoré im nadiktováva to takzvané náboženstvo mieru.
Kto ale spôsobil, že v Európe čelíme takejto situácii? Kto spôsobil to, že brána do Európskej únie ostala takpovediac otvorená a ktokoľvek len chcel sa sem mohol pokojne, pekne dostať? A nehovoríme o jednotlivcoch, nehovoríme o desiatkach, hovoríme o miliónoch ľudí, ktorí sa dostali do Európskej únie bez toho, aby sme o nich čokoľvek vedeli. Aby sme vedeli, akú majú kriminálnu minulosť, aby sme poznali čo i len ich pravé meno, aby sem vedeli identifikovať ich pravý vek. Veď tie prípady, ako napríklad vo Švédsku, kde sa 35-roční chlapi vydávali za 16-, 15-ročné deti a potom končili v detských domovoch, to sú vážne veci, o ktorých jednoducho nechce nikto hovoriť. Ale dnes už stojíme pred hotovou vecou. Európa je pod neustálou hrozbou týchto teroristických útokov, opakujem znovu, od predstaviteľov tohto takzvaného náboženstva mieru, pretože hovoriť o islame je v tomto pléne očividne tak veľmi politicky nekorektné, že za to môžete dostať tisíceurovú pokutu, ako som dostal napríklad ja aj kolega Mizík.
Čo ale robí Európska únia pre to, aby zabránila týmto teroristickým útokom, aby chránila občanov Európskej únie, aby pomohla k tomu, aby sa každý z nás mohol cítiť bezpečne, aby sme nemuseli báť ísť niekde v západnej Európe metrom, alebo aby sme sa nemuseli báť ísť okolo mešity, alebo aby tu nevybuchovali čoskoro kostoly? Lebo aj toto nám jednoducho hrozí. Tak Európska únia nerobí nič. Namiesto toho, aby efektívne chránila hranice svojich štátov, tak ich sem naďalej púšťa. Namiesto toho, aby okamžite, okamžite vyviezla všetkých tých, ktorí sa sem dostali nelegálne, neoprávnene a tým pádom porušili zákony Európskej únie, tak európska pobrežná stráž napríklad v Taliansku chodí k líbyjským brehom a doslova vylovuje týchto našich afrických spoluobčanov z vody a dováža ich do Európy. Rovnako sa to deje s gréckou pobrežnou strážou pri tureckých brehoch. To znamená, my si sami chodíme po týchto teroristov, dovážame si ich sem a potom ideme presviedčať občanov, že potrebujeme prijímať akési zákony obmedzujúce ich práva, ich slobody na to, aby sme riešili dôsledky a nie príčiny.
A rovnako o tomto hovorí aj tento navrhovaný zákon, ktorý, ako som spomínal, je len nadiktovaný z Bruselu a pán servilný minister vnútra, ktorý prijme všetko, čo mu pani Merkelová a podobné bruselské bábky nadiktujú, hovorí o tom, že bude štát akýmsi spôsobom archivovať, ukladať údaje leteckých spoločností, ktoré hovoria o tom, kto kedy letel, kde letel, dokonca na akom sedadle v tom lietadle sedel, údaje o ich pasoch, o ich občianskych preukazoch a tak ďalej, a to na viac než päť rokov. To znamená, na to, aby sme išli riešiť akýsi problém terorizmu, za ktorý môžme zakryť úplne čokoľvek, ideme jednoducho obmedzovať slobodu občanov Európskej únie.
Ono je to samozrejmé, keď sa na to pozrieme z globálneho hľadiska, veľmi výborným plánom pre Európsku úniu, ako budovať ten svoj takzvaný super štát po vzore ich zaoceánskeho brata zo Spojených štátoch amerických z Washingtonu, pretože práve tam čerpá Európska únia najväčšiu inšpiráciu. Mnohí si pamätáte na teroristické útoky 11. septembra 2001 v New Yorku, keď padli dvojičky. Môžme sa baviť o tom, či to bolo tak, ako hovorí oficiálna verzia, alebo nie. Faktom je ten, že americká vláda následne na to prijala takzvaný Patriot Act, teda vlastenecký zákon, ktorý americkej vláde umožňuje kohokoľvek predviesť, zadržiavať, a to bez udania dôvodu. Stačí, že povedia, že je podozrivý z terorizmu, a ešte som zabudol, na akúkoľvek dlhú dobu. A k tomu aj smerujeme v Európskej únii, pretože za ten plášť toho rizika terorizmu môžme schovať úplne čokoľvek, čo smeruje k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd všetkých slobodných ľudí, ktorí si ešte naivne myslia, že sú v tomto systéme jednoducho slobodní.
No a práve táto spolupráca Washingtonu a Európskej únie aj na takýchto zákonoch, ako sú tieto, sú len čiastkovými krokmi k tomu, aby sme tu vybudovali ten supereurópsky super štát, o ktorom hovorí pán premiér Robert Fico ako o nejakom jadre EÚ, ktoré bude pre nás mať také neskutočné pozitívne hospodárske výsledky, že všetkým tu budú padať pečené holuby rovno, ako sa hovorí, do huby. A všetci si budeme žiť ten luxusný fantastický život na úkor toho, že stratíme úplne všetky osobné slobody, suverenitu štátu, úplne v celkovej miere a už nebudeme môcť hovoriť o Slovensku ako o nejakom samostatnom štáte, o štáte s vlastnou kultúrou, štáte s kresťanskými tradíciami. Jednoducho všetko nám pekne nadiktuje Brusel a vytvoríme si ten štát po vzore Spojených štátoch amerických, kde sa tie nedemokratické, diktátorské snahy ukazujú najviac v plnej miere.
Teda tento zákon a mnoho ďalších, ktoré budú po nich prichádzať, slúžia iba na to, aby obmedzovali práva občanov Európskej únie. Keď sa pozrieme, tie plány Európskej únie na jednotnú európsku prokuratúru, na jednotnú európsku armádu, teraz tento jednotný o ochrane osobných údajov a tak ďalej a tak ďalej. Tých krokov je strašne veľa a vidí to už každý, kto to len vidieť chce. Len títo naši štandardní politici to odmietajú verejnosti odprezentovať. Ale občania to jednoducho vidieť musia. Tak zistíme, že sa môžme zajtra, pozajtra zobudiť a nebudeme vedieť ako a žijeme v štáte, aký opisoval muž so pseudonymom George Orwell v tej svojej najznámejšej "1984". To znamená, v totalitnom, nedemokratickom super štáte, kde je kontrolovaný a sledovaný každý aj jeden váš krok.
Mnohí si môžu myslieť, že preháňam, že tu šírim nejaké utopické vízie, že šírim nejaké konšpiračné teórie. Ale mnohokrát v minulosti sa už ukázalo, že práve tí konšpirační teoretici mali pravdu. Pretože aj tu v tomto pléne možno sedia niektorí, ktorí tak vehementne obhajovali útok v Spojených štátov amerických na Irak, keď sa tvrdilo, že v Iraku sú nejaké zbrane hromadného ničenia, tak zbombardovali celú krajinu. Stálo to život nejakých tri milióny ľudí a následne sa zistilo, že žiadne zbrane hromadného ničenia sa v Iraku nenašli, ale všetko je v poriadku, pretože to údajne malo svoj význam.
Preto ja som chcel tento svoj prejav venovať práve občanom Slovenskej republiky, aby si uvedomili, čo sa tu na nich chystá, a aby sa postavili týmto nedemokratickým snahám, týmto, otvorene môžem povedať, lebo to slovo máte tak veľmi radi všetci, aj tu poslanci SaS, týmto fašistickým snahám o diktatúru v Európskej únii a aby si otvorili oči a vymenili túto šialenú vládu, ktoré nás vedie do totálneho otroctva.
Ďakujem.

Pán poslanec Sloboda, ja určite s vami nemôžem súhlasiť v jednej veci, a to, že znižovanie počtu poslancov miest a obcí by bolo akýmsi zlým nápadom, pretože je určite nesporným faktom, že množstvo miest na Slovensku má tých poslancov, bohužiaľ, veľmi veľa. To potom komplikuje to fungovanie zastupiteľskej demokracie, keď tie debaty v zastupiteľstvách sú príliš dlhé a o akútnych problémoch sa potom rozhoduje príliš dlho a jednoducho občania čakajú na nejakú efektívnu prácu a, bohužiaľ, sa im jej nedostáva. Takže si myslím, že práve zníženie počtu poslancov by mohlo zefektívniť celý systém miest a obcí v Slovenskej republike, čo by pomohlo skrátiť všetky tie nezmyselne dlhé debaty. A rovnako by takéto zníženie počtu poslancov pomohlo aj tomuto plénu, pretože to sa práve častokrát mení na veľmi nepodarený cirkus a to vďaka tomu, že tých poslancov je príliš veľa a majú potrebu sa vyrozprávať zo všetkých svojich osobných pocitov a problémov, ktoré sa nestretávajú s väčšinovým pochopením. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Tak, pani Cigániková, musím súhlasiť s tým, že de facto slovenské zdravotníctvo nie je bezplatné. De iure o tom môžme viesť dlhé debaty a možno rôzni ľudia prídu k protichodným názorom. Faktom ale je, že občania Slovenskej republiky majú pocit, a podľa mňa úplne oprávnený, že za zdravotné poistenie platia naozaj nemalé sumy a že za tieto sumy by si zaslúžili adekvátnu zdravotnú starostlivosť, ktorá napríklad zahŕňa aj to, že za lieky nebude musieť napríklad invalidný dôchodca alebo človek, ktorý má ten dôchodok 290, 300 eur alebo pracuje niekde na východe Slovenska za častokrát nižšiu, než je minimálna mzda, kvôli zdieraniu rôznych pracovných agentúr, že nebude za tieto lieky musieť doplácať v takej veľkej výške, ktorá ho donúti k tomu, aby si zobral rôzne úvery z nebankových subjektov, pretože tie jediné sú ochotné vždy na ručenie napríklad domom, bytom a podobne poskytnúť ľuďom, takýmto nesolventným klientom, tieto pôžičky. Keď si zvážime, koľko takých prípadov je, koľko sociálnych samovrážd na Slovensku ročne máme aj kvôli tomu, v akom stave sa nachádza slovenské zdravotníctvo, a keď si aj zvážime fakt, že stále sa pripúšťa skutočnosť, že na Slovensku zomierajú pacienti len preto, že nedostali zdravotnú starostlivosť, na ktorú mali nárok, v čase, v ktorom ju potrebovali, alebo v rozsahu a miere, v ktorej ju potrebovali, tak je to naozaj veľmi smutné.
A keď ide o tento samotný návrh na oddlženie týchto nemocníc za tých 585 mil. eur, tak z môjho pohľadu a z pohľadu určite daňových poplatníkov to je opätovné vyhodenie obrovského množstva peňazí priamo do koša, pretože ako ste spomínali, tí konkrétni ľudia, tie fyzické a právnické osoby, ktoré sú zodpovedné za stav slovenského zdravotníctva, určite nebudú potrestané a pri vláde, v ktorej sedí pán Bugár, Fico a Danko, o tom môžme len snívať.

Tak, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, moji predchodcovia zhodnocovali stav zadlženia slovenských nemocníc z jednotlivých konkrétnych aspektov. Ale ja sa chcem na túto tému pozrieť z širšieho všeobecného hľadiska.
Dostal sa nám do pléna Národnej rady návrh na uznesenie, ktorým v podstate majú slovenskí daňoví poplatníci oddlžiť slovenské nemocnice tým, že prispejú ďalších neuveriteľných 585 mil. eur, teda viac než pol miliardy eur na to, aby sa zaplatili dlhy týchto nemocníc, ktoré už sú dnes aj podľa Európskej komisie v takom katastrofálnom stave, že nemôžeme očakávať do budúcnosti nijaké zlepšenie, ktoré by mohlo zamedziť tento stav ako taký.
Téma zdravotníctva v Slovenskej republike a medzi slovenskou verejnosťou rezonuje naozaj výrazne. Rezonuje z toho dôvodu, že práve obsah tejto témy sa dotýka života všetkých ľudí v Slovenskej republike. Práve kvalita zdravotnej starostlivosti častokrát najväčšmi ovplyvňuje to, ako sú ľudia spokojní so svojím štátom, so svojou vládou a so svojím životom celkovo.
Niet sa ale čomu diviť, že ľudí táto problematika takto zaujíma, keďže z roka na rok stále platia väčšie a väčšie zdravotné poistenie a za lieky a za zdravotnú starostlivosť častokrát doplácajú v takej vysokej miere, že to mnohé rodiny, dôchodcov a mnohých ľudí dostáva doslova až na ulicu. Sú častokrát donucovaní brať si rôzne pôžičky z rôznych nebankových subjektov, do ktorých napríklad rád investuje v Českej republike napríklad aj Andrej Kiska a podobní ľudia, no a následne končia na ulici, dostávajú sa do zlej ekonomickej situácie a blížia sa až k hranici úplnej chudoby.
Takto funguje slovenské zdravotníctvo a dnes nemá vláda problém, nemá tú chrbtovú kosť, tú hrdosť, tú česť, aby prišla pred plénum Národnej rady alebo pred občanov a vysvetlila, prečo je zdravotníctvo v stave, v ktorom sa nachádza. Pretože v kontexte informácií, ktoré som tu už spomenul, vyznieva Ústava Slovenskej republiky, konkrétne v druhej hlave článku 40, kde sa píše, že každý občan Slovenskej republiky má na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú starostlivosť, bezplatnú zdravotnú starostlivosť, len ako nepodarený vtip. Bohužiaľ, toto je pravda.
Teda dnes stojíme pred hotovou vecou, oddlženie slovenských nemocníc viac než pol miliardy eur a tak ďalej a tak ďalej. Dajme si ale tú najdôležitejšiu otázku, ktorú si vláda, aj tu prítomný pán minister odmieta položiť: Kto je zodpovedný za stav slovenského zdravotníctva? Kto je zodpovedný za to, že sa zdravotníctvo nachádza v takom stave, v akom sa nachádza, a kto je zodpovedný za to, že nemocnice majú tak obrovské, vysoké dlhy?
V tej koncepcii oddlženia nemocníc, ktorá bola prílohou tohto návrhu, tejto parlamentnej tlače, sa síce hovorí o tom, že sú také alebo onaké dôvody toho, prečo je, prečo sú slovenské nemocnice v stave, v akom sú, ale nemenuje sa nič konkrétne, menuje sa ekonomická situácia, zle nastavený systém, legislatívne prostredie, všetko možné, ale nehovorí sa o ničom konkrétnom, čoho by sa občania mohli chytiť a k čomu by sa mohli reálne vyjadriť, pretože od samotnej existencie druhej Slovenskej republiky, od roku ´93, ako takej sme; sa vo vláde vystriedalo niekoľko ministrov zdravotníctva a všetci tí, v podstate nomináciou svojich vlastných ľudí sú spoluzodpovední za to, v akom stave sa slovenské zdravotníctvo nachádza.
Určite nikto nie je natoľko hlúpy, aby povedal, že sa v slovenskom zdravotníctve v Slovenskej republike nenašli rôzne prípady netransparentného obstarávania materiálu alebo technických pomôcok, že sa v slovenskom zdravotníctve nenašli prípady tunelovania zdravotníckych zariadení, že nemôžme hovoriť o korupcii, o podvodoch, že rôzne investície tzv. finančných skupín alebo finančných žralokov, sponzorov mnohých z vás, ktorí tu sedíte, nespôsobili, že slovenské zdravotníctvo dnes vyzerá tak, ako vyzerá, a že si človek, bežný radový občan, musí priniesť, ako bolo spomínané, aj ten toaletný papier, pretože nemocnica nie je schopná mu ho poskytnúť aj napriek tomu, že si platí dosť výrazné poplatky na zdravotnom poistení.
Chcem sa spýtať pána ministra, či v rámci tejto svojej koncepcie oddlženia slovenských nemocníc a tej vízie do budúcnosti nenavrhuje aj napríklad to, aby sa prešetrilo to, kto je zodpovedný za stav slovenského zdravotníctva, a aby sa vyvodili právne a majetkové dôsledky voči ľuďom, ktorí sú za toto zdravotníctvo, za slovenské zdravotníctvo a za jeho stav zodpovední. Pretože keď máme prípady, kedy vieme, preukázateľne vieme, ako napríklad v tom prípade piešťanského cétečka, že sa klamalo, že sa podvádzalo, že sa kradlo a že sa nabaľovali ľudia na tom, že nakupovali netransparentne, tak by si títo ľudia zaslúžili dnes sedieť tam, kde sedieť majú, a to je vo väzení. Aj napriek tomu ale po zásahu napríklad generálneho prokurátora v tomto prípade nevidíme žiadny reálny výsledok.
A ja sa preto pýtam pána ministra, ako chce presvedčiť občanov Slovenskej republiky, že tentokrát – v prípade piateho oddlženia nemocníc Slovenskej republiky – to už vyjde, že tentokrát sa nám to podarí, že po tomto prípade už budú slovenské nemocnice fungovať v poriadku, že zdravotníctvo pôjde hore, že sa zlepší jeho úroveň a že sa budú môcť slovenskí občania za tých 600 miliónov eur pomaly, ktoré dnes na toto majú vynaložiť, cítiť v lepšom štáte, cítiť, že žijú v štáte, ktorý im poskytuje lepšiu zdravotnú starostlivosť. Pretože keď si vezmeme skúsenosti slovenských občanov, ktoré majú od existencie druhej Slovenskej republiky, ako hovorím, tak sa nemôžme diviť, že k takýmto návrhom, ako je napríklad tento, pristupujú s maximálnou skepsou. Že už neveria, že vláda im môže nejakým spôsobom pomôcť, že vláda pripraví nejakú koncepciu alebo nejaké riešenie, ktoré naozaj bude fungovať, pretože tých programov, tých akčných plánov, tých vyhlášok, zákonov, nariadení, koncepcií tu už bolo tak veľa, že dávno aj tí najväčší optimisti stratili aj posledné zvyšky dôvery v to, že by sa slovenské zdravotníctvo mohlo posunúť niekde dopredu.
Čo je ale najsmutnejší fakt v rámci tohto bodu, tak v tej priloženej koncepcii, ktorú som spomínal, sa napríklad v dôvodoch súčasného slovenského zadlženia slovenských nemocníc spomína napríklad fakt, že oddlženie, respektíve predchádzajúce oddlžovania vytvorili precedens opakovaného zadlžovania a znížili tak mieru zodpovednosti vedenia nemocníc. A dnes ako riešenie prichádzajú opäť s ďalším oddlžením. A preto na pána ministra mám ďalšiu otázku: Ako chce zaručiť slovenským občanom, že toto oddlženie bude posledným oddlžením, ktoré slovenské nemocnice potrebovali? Prečo nebude potrebné ďalšie oddlženie v budúcnosti, keď už štyrikrát to vládam nevyšlo? Ako sa majú občania spoľahnúť?
Ja si myslím, že toto sú dôležité otázky a tu nejde o 10, 20, 30 eur, ide o 600 mil. eur pomaly z daní slušných ľudí, ktorí tvrdo pracujú a ktorí sa svojou prácou podieľajú na tvorbe štátneho rozpočtu. A keď chce vláda zaujať postoj, ktorý ľuďom môže pomôcť do budúcnosti, myslím si, že je potrebné, aby aj odpovedala na všetky tieto otázky. A pekné sľuby jednoducho nestačia. Ukázalo sa už v minulosti, že pekné sľuby nevyriešili nič, že výmeny vedenia jednotlivých rezortov nepomohli k tomu, aby sa v skutočnosti zlepšil stav Slovenskej republiky, jej ekonomiky a stavu jednotlivých odvetví štátnej správy a tak ďalej a tak ďalej.
Preto chcem vyzvať z tohto miesta všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí si pozrú toto vystúpenie, toto video, alebo ho sledujú práve teraz, aby začali politikov v Slovenskej republike hodnotiť podľa ich činov a nielen podľa sľubov, pretože takéto pekné vyhlásenia a koncepcie, s akými prichádza tu prítomný pán minister, ktoré vás stoja 600 miliónov eur, dokáže vytvoriť takmer každý jeden z nás, ktorí tu sedíme. Reálne výsledky sú ale niečo iné. Činy sú viac než len pekné sľuby a reči predstaviteľov tejto vlády.
Ďakujem.