Videokanál poslanca

Ja som len chcel, a nebudem reagovať na jednotlivé, len som vám chcel povedať z čoho, keď vystupoval Fond národného majetku a pripravoval, keď podali Taliani žalobu, z jakej sumy. Keď dali 700 mil., hľadala sa agentúra, ktorá tam bola na fonde a ktorá poznala voči Vodné dielo Gabčíkovo, resp. Slovenské elektrárne. A z toho, z tých všetkých vychádzala najlepšie advokátska kancelária Radoslava Bžána.
Bežne, treba povedať, že v súkromnej sfére advokáti, to, čo tu povedal aj pán poslanec Kollár, prišiel som z podnikateľského prostredia, nikto nepôjde, keď sa jedná o väčšiu sumu, pohybuje sa vždycky okolo 10 %. Nestretol som sa, že keď som rokoval a potreboval som v súdnych sporoch byť, tak sa to pohybovalo okolo 10 %.
Samozrejmá vec, minister Žiga spravil prvé kroky. Uvidíme, ako dopadne v ďalšom rokovaní. Nebol som pri tom, čiže nemôžem hodnotiť celú situáciu. Ale myslím si, že Radoslav Bžán bez Rakúšanov a bez amerických expertov, ktorí sa podieľali na príprave a k celej tej veci, by asi nebol úspešný.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dlho som uvažoval, či na tejto schôdzi budem vystupovať, pretože čas je veličina, ktorá asi každému rovnako plynie, a padla tu hŕba vecí, to nie je že urážanie, faktá o slovenskej privatizácii sú niekde inde, ja sa ich pokúsim najprv zhrnúť a poviem prečo. Potom sa vrátim aj k odmene pána Dr. Bžána.
Privatizácia Slovenských elektrární bola vypísaná v medzinárodnom tendri, kde Gabčíkovo nebolo vôbec do medzinárodného tendra zahrnuté. Nemohlo byť do medzinárodného tendra zahrnuté, pretože ukončená arbitráž v Haagu dala jasne, že tento prípad neni uzavretý a Vodné dielo Gabčíkovo alebo Sústava vodných diel v Gabčíkove, ktoré vznikali alebo boli projektované z roku 1956, až pokiaľ sa nezačalo realizovať Vodné dielo Gabčíkovo ešte za bývalej Československej republiky.
Treba povedať jednu vec, že po privatizácii Slovenských elektrární bol ako bonbónik, požadovali, taliansky Enel, ktorý vyhral, Vodné dielo Gabčíkovo. Dostal ho, pretože sa privatizovať nedalo, takže bolo dané do prenájmu. Vodohospodársku výstavbu vtedy zastupovala Havlátova kancelária advokáta Havláta.
Na ministerstve hospodárstva po nastúpení vlády v roku 2006 sa nenachádzali žiadne zmluvy, nič, čiže dávali sme si polroka dokopy zmluvy o privatizácii nielen Slovenských elektrární, ale iných. Ale ja sa vrátim hlavne k Slovenským elektrárňam.
Aby nebolo prenajaté Vodné dielo Gabčíkovo, na hlasovaní vlády nemôžte vytýkať koaličnému partnerovi nášmu, pretože minister László Miklós nehlasoval ani za prenájom, ani za privatizáciu Slovenských elektrární, nehlasoval za privatizáciu ani minister zahraničných vecí Kukan, pretože odbor právnych služieb ministerstva zahraničných vecí, ktorý nám poskytol veškeré veci, boli zásadne proti tomu, aby Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré nám nepatrilo celé, aby išlo do prenájmu alebo čo by sa s ním malo ostať v rukách štátu. To sú tie prvé počiatky, ktoré boli a ktoré potom, samozrejme, aj nasledovali s tým, že keď sme nastúpili, tak dali sme dohromady veci vďaka ľuďom, ktorí nám pomáhali.
A z tohto miesta by som chcel poďakovať generálnemu prokurátorovi, vtedajšiemu, Trnkovi, pánovi námestníkovi Tichému, ľuďom z ministerstva hospodárstva, zo životného prostredia, advokátskej kancelárie Havláta, z ministerstva zahraničných vecí a ďalším, ktorí, tie veci vôbec dávali sme dohromady, aby sme sa vôbec mohli pohnúť z miesta a riešiť.
Až na pokyn generálneho prokurátora, vtedy ma poslal vedúci verejného obstarávania pán Angyal, že vláda rozhodla, nemá sa čo s nami baviť, robil som vtedy štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia. Sme rozhodli, že vstúpime cez Generálnu prokuratúru. Doktor Bžán, ktorý mal vtedy po Havlátovej kancelárii, bol vybratý, myslím, neviem, či Vodohospodárskou výstavbou, ale už na tom prechode tam zastupoval Dr. Bžán, spracoval a postúpil veci, ktoré sme mali dokopy, Generálnej prokuratúre, ktorá spracovala materiál, a do stredy bolo treba podať podanie cez súd, aby sa vôbec mohlo začať konať, pokiaľ sa týkalo Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Nechcem hovoriť tie veci, ktoré boli, a jak sa správal Úrad pre verejné obstarávanie, pretože tam jednak nemal ľudí, takže väčšinou celú tú záležitosť a celú tú agendu spracovala Generálna prokuratúra s námestníkom Tichým.
Ten spor sa ťahal, samozrejmá vec, však viete, od roku 2007 alebo 2008 do roku, kedy bolo prvýkrát, krajský súd rozhodol, bolo to prvostupňové. Slovenské elektrárne využívali najlepších právnikov, veď predsa Slovenské elektrárne voči štátu zastupoval pán Dr. Valko a, samozrejmá vec, renomované zahraničné kancelárie.
Ja vám to hovorím preto, že táto vec, ktorá je tu, ešte nie je koniec Slovenským elektrárňam, aby sme si povedali na rovinu, a tam sa chcem vrátiť, lebo tu bude ešte ďalšia schôdza k Slovenským elektrárňam. A tak ako ste nezaujali, teraz nechcem, lebo nechcem hovoriť, ja nikomu nechcem vytýkať, ani Danielovi Lipšicovi, ktorého ste tu spomínali z hľadiska, ktorý nastavil odmeny, ktoré, si myslím, že sú reálne v tej vyhláške. To je otázka, ako pristúpi štátny úradník alebo ako pristúpi ten, kto tú zmluvu uzatvára. A nevenovalo ani ministerstvo spravodlivosti tým zmluvám, ktoré z hľadiska privatizácie išli, lebo aj zmluva, pokiaľ sa týkala Slovenských elektrární, kde poradca dostal vyplatených, už to bolo povedané, 550 mil. zadarmo, za nič. Takisto to bolo, aj pokiaľ sa týkalo kurzového rozdielu pri Slovenskom plynárenskom priemysle, ale je to za nami. Vy ste pri tomto tu neboli, proste bola taká doba a veci mali taký spád, aký mali.
My sme sa snažili stále dostať Slovenské elektrárne naspäť, pretože výnos zo Slovenských elektrární za 30 rokov môže byť okolo miliardy, miliardy 800 mil., pretože nikto nevie, za akých okolností Enel predával energiu na milánskej burze, pokiaľ sa týkalo prebytku, ale hlavne silovej elektrárne, ktorá je.
Ja by som vás ale chcel poprosiť všetkých, ktorí ste tu, aby ste nespochybňovali Vodného dielo Gabčíkovo, pretože zelenú energiu, Rakúšania majú postavené na Dunaji 8, dokonca 12, my ich máme na Váhu a všade sú, tá zelená je najčistejšia energia. Zelená energia je najčistejšia. Zbytočne tu budeme hovoriť o akejkoľvek inej energii okrem zelenej. To sú všetky bludy, o ktorých tu chceme hovoriť. Takže nespochybňujte Gabčíkovo.
A ešte pokiaľ sa týka, Enel sa správal, napriek tomu, že to mal v nájme, absolútne macošsky k Slovenským elektrárňam, nerobil žiadnu údržbu, akurát sa dohodlo, aj to po dlhých rokovaniach, že bude platiť Vodohospodárskemu podniku, lebo ten je správca vodných tokov a ten zabezpečuje jednak bagrovanie Dunaja, proste veci. Pričom do elektrickej časti, ktorú má zase pod patronátom Vodohospodárska výstavba, vôbec nevstupoval a nedával žiadne prostriedky.
Padali tu veci, že z čoho bude to štát platiť. No tak si vyrátajte, koľko získa za tých 30 rokov. Za 9 rokov Enel vyčíslil, že je to zhruba 550 mil. To, že keď je zmluva neplatná, tak ako bola postúpená, tak je aj tých 550 mil., bude vrátiť, a preto vy tu naliehate na ministra Žiga, aby sa vyjadril. Nemôže sa vyjadriť. Ani sa nevyjadrí, pretože vie, čo ho čaká z hľadiska toho, pretože je akcionár. Zastupuje 33 %, necelých 33, pretože privatizácia bola taká, tak bola spravená, že Enel má 66 % plus 1 akciu navyše. Čiže nemôže tam vstúpiť ani Najvyšší kontrolný úrad, ani nikto. Pretože my sme sa pokúšali rôznymi spôsobmi vyriešiť, aby sme Gabčíkovo dostali naspäť.
Takže teraz budeme mať ďalší, ďalší problém, pretože neni to neznáma veličina. Slovenské elektrárne majú úver 3,2 mld., ktoré majú splácať k dnešnému dňu. A na dokončenie Slovenských elektrární potrebujú, odhadujú 1,2 až 1,4 mld. Ďalej sa nebudem už k tomu vracať, pretože nechcem, aby sme, aby som ohrozoval dostavbu Mochoviec.
No, treba povedať otvorene, že tak, ako prebieha, neverím tomu, že jadrový dohľad prebere tretí blok, ktorý by mal byť už dávno dostavaný. A druhá vec, keby Enel mal záujem a vedel to, vedel to robiť, tak od roku 2006 mal možnosť do roku 2010 dostavať alebo do roku 2012 dostavať obidva bloky a výkon elektrární by sa, zisk by sa zvýšil z tých 450, lebo Slovenské elektrárne robili zisk medzi 400-500 mil., tak by sa zvýšil na 700-800 mil. Dneska majú hodnotu Slovenské elektrárne 1 euro. Nakoniec nie je to číslo, ktoré dávam ja, to číslo dala medzinárodná organizácia, ktorá oceňovala v stave, v akom sa Slovenské elektrárne k dnešnému dňu nachádzajú.
A teraz poďme k veci, pretože dobre je nakladať niekomu na hlavu. Berme na veci, že Fond národného majetku, a to teraz hovorím otvorene ako poslanec, bol som zásadne proti tomu, aby Fond národného majetku bol zrušený a prešiel, tak ako prešiel, bola samostatná jednotka, pod ministerstvo hospodárstva. Napriek tomu, že ste tlačili vy a padlo to politické rozhodnutie, že padlo pod ministerstvo hospodárstva. Je tam hŕba zmlúv, je tam hŕba sporov, za ktorých niesol fond zodpovednosť, samozrejme, aj s tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Budaj, zišli sme sa, zvolali ste schôdzu kvôli Gabčíkovu. Podstata veci je v niečom inom. A teraz nebudem spomínať Lipšica v zlom, poviem prečo. Bol ministrom. Celá kauza úprava odmien v roku 2004 a 2005 bola pri páde Devín banky, kde Schmögnerová mala vyplatiť nebohému pánovi Valkovi obrovské sumy peňazí. Vtedy vláda prijala proste opatrenie, bola to druhá vláda Mikuláša Dzurindu, kde bol minister spravodlivosti pán Lipšic, pripravil tú vyhlášku, ktorá dneska je a od ktorej sa odvíjajú tieto odmeny, ktoré sú tam. Bola tu pani ministerka, ktorá vysvetlila, snažila sa veci objasniť, jak to celé prebieha a s ktorými vecami mať problém. Ťažko je vysvetľovať, pretože každá kauza je iná.
A takisto ja nechcem obhajovať Dr. Bžána, ale Dr. Bžán bez zahraničných spolupracovníkov by túto kauzu nebol dotiahol do víťazného konca. Nehovoriac o tom, že čo ste robili, opozícia, v roku 2005, keď krajský súd rozhodol a bol potvrdený rozsudok, že Gabčíkovo patrí Slovenskej republike. Zamyslite sa, lebo máte dvojaký meter.
Nepočul som ani jedného z vás, že sa dištancujete od toho, čo spravil Matovič so svojím účtovníctvom. To som tu nepočul ani od jedného z vás. Vidíte všade, ale nevidíte vo vlastnom tábore.

Pán minister, ja by som vás chcel len doplniť v niektorých veciach, pretože vidím, že niektorí poslanci napriek tomu, že už tu padlo veľa vecí, nerozumejú.
Vodné dielo Gabčíkovo vznikalo od roku 1956 plus s maďarskou stranou ako sústava vodných diel, ktoré malo byť na Dunaji, tak ako to majú Rakúšania a Rakúšania majú viac vodných elektrární na Dunaji, pretože im to dovoľuje profil a všetky výborne fungujú a vyrábajú zelenú energiu. Získaním Vodného diela Gabčíkovo naspäť sme získali nielen, že nemusíme zaplatiť 700 mil., ale 550 mil., ktoré budú musieť vrátiť ako neoprávnený zisk.
Druhá vec je, že za 30 rokov prenájmu tejto elektrárne, keď zoberete, že sa prenájom, výroba tej energie pohybuje medzi 40 až 60 mil., tak si vyrátajte, že je to zhruba 1,5 mld. euro, ktoré získa slovenská strana naspäť.
Padajú tu otázky, že čo, v akom stave sa nachádza. Enel za svojej činnosti, kedy to mal, platil 150 mil., čiže zhruba 5 mil. euro, odkedy bola podpísaná zmluva, Vodohospodárskemu podniku. Nerobil tam nič. Treba povedať jedno, treba povedať, že všetky, všetci riaditelia alebo Vodohospodárska výstavba odkedy, ktorá bola proti privatizácii a proti prenájmu Vodného diela Gabčíkovo, nakoniec minister László Miklós bol a nehlasoval za privatizáciu ani za prenájom Vodného diela Gabčíkovo Slovenským elektrárňam. Čiže je to obrovský zisk pre Slovenskú republiku, pretože, tak ako ste povedali, 10 % elektriny, ktorú vyrába Vodná elektráreň Gabčíkovo, za tých 30 rokov by robila niečo iné a pre niekoho iného.
A druhá vec, do dnešného dňa my nevieme, za čo predával silovú elektrinu a za čo predával elektrinu z Vodného diela Gabčíkovo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Som rád, pán Kollár, že sa našiel aspoň jeden zdravý rozum, pretože nikto z vás nepozná privatizáciu Slovenských elektrární. Slovenské elektrárne zastupoval pri privatizácii Dr. Havlát s tým, že Slovenské elektrárne sa nedali, Gabčíkovo sa nedalo privatizovať, pretože nebol skončený spor, alebo resp. spor, ktorý bol v Haagu, nebol ukončený. Čiže bol ukončený takým rozsudkom, akým bol. Keď sa jednalo o privatizáciu, tak sa nemohla privatizovať, tak sa dali do prenájmu. Ale ja vystúpim k celej tejto kauze, pokiaľ sa týka.
Dr. Bžán bol jeden z tých, ktorý zastupoval hneď od začiatku po Havlátovi a dával dohromady doklady, pretože na ministerstve hospodárstva sa nenašlo nič. Minister Jahnátek, keď nastúpil, nenašiel jeden doklad ohľadom privatizácie Slovenských elektrární. Ale vrátime sa podrobne k tejto celej záležitosti.
A treba poďakovať z tohto miesta hlavne generálnemu prokurátorovi Trnkovi a námestníkovi generálneho prokurátora Tichému, že vôbec sa táto kauza otvorila a že Gabčíkovo sa dostalo po 12 rokoch naspäť do rúk Slovenskej republiky. Ale podrobne sa dozviete presne, ako celé fungovalo, pri mojom vystúpení.

Hlasovanie zajtra o jedenástej.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 782 pridelila vládny návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka prerokovať ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanovisko:
Ústavnoprávny výbor schválil, súhlasil a odporučil Národnej rade schváliť s pripomienkami. To isté spravil aj výbor pre financie. A tak isto aj Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 117 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 44 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 125 z 10. októbra 2017. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som poďakovať pani ministerke, že vám to podrobne vysvetlila, prekvapuje ma niektorá nevedomosť, ale beriem to, že ste v poľnohospodárskom odbore nie, ale proste nerozumiem potom, prečo k tomu vystupujete, keď tomu nerozumiete, pretože slovenské poľnohospodárstvo dostalo šok za pána prvého ministra Krška a ťažko sa vysporiadava z týchto vecí. A o priamych platbách sa ani nehovorme, sa nebavme, pretože zoberme si, aké sú priame platby v Nemecku, vo Francúzsku, v Dánsku a inde.
Takže by som vás pekne poprosil, naše poľnohospodárstvo má obrovské problémy, prekvapuje ma pán kolega, že to, čo si pomenoval z hľadiska priamych platieb, pretože tá situácia, keby tie priame platby nemali, nemali, tak prakticky by tí poľnohospodári, by nemali žiadnu šancu. Nehovoriac o tom, že ako bývalý generálny riaditeľ viem, aký nastal pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve. My máme naj-, my máme zo všetkých, z celej V4 najmenej ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve a je tam jediná možnosť, kde ešte môžeme získať proste tých ľudí, ktorí majú ťažké návyky, pokiaľ sa týka zamestnanosti, že sa, tak to jedine poľnohospodárstvo.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že zákon prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a výbor Národnej rady pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre poľnohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Páni poslanci, pani poslankyne, ja som sa snažil to, čo rezort sociálnych vecí za posledné obdobie spravil. Nemá význam tu, čo bolo na jednej alebo na druhej strane, od štvrtej poobede vyťahovať veci, nakoniec občania Slovenskej republiky si spravia s tomu, k tomu svoj vlastný názor. Snažil som sa povedať jednotlivé veci, poctivo som si to pripravil, to, čo som tu povedal.
Pokiaľ sa týka Čistého dňa, mám, či to je Čistý deň alebo ostatné zariadenia, svoj názor na to, je jednoducho z jedného dňa zavrieť, a čo bude ďalej s týma deťma, čo bude s týma rodičma, ktorí sú radi, že tie decká sa tam dostali proste a že sú a pod akou-takou kontrolou. Ak si myslíte, že to je riešenie, držím vám palce, keď raz budete vládnuť a budete sa správať hlavne k tým deťom, ktoré sú či už v sociálnych domovoch, alebo aj v týchto jednotlivých zariadeniach.