Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dlho som uvažoval, či na tejto schôdzi budem vystupovať, pretože čas je veličina, ktorá asi každému rovnako plynie, a padla tu hŕba vecí, to nie je že urážanie, faktá o slovenskej privatizácii sú niekde inde, ja sa ich pokúsim najprv zhrnúť a poviem prečo. Potom sa vrátim aj k odmene pána Dr. Bžána.
Privatizácia Slovenských elektrární bola vypísaná v medzinárodnom tendri, kde Gabčíkovo nebolo vôbec do medzinárodného tendra zahrnuté. Nemohlo byť do medzinárodného tendra zahrnuté, pretože ukončená arbitráž v Haagu dala jasne, že tento prípad neni uzavretý a Vodné dielo Gabčíkovo alebo Sústava vodných diel v Gabčíkove, ktoré vznikali alebo boli projektované z roku 1956, až pokiaľ sa nezačalo realizovať Vodné dielo Gabčíkovo ešte za bývalej Československej republiky.
Treba povedať jednu vec, že po privatizácii Slovenských elektrární bol ako bonbónik, požadovali, taliansky Enel, ktorý vyhral, Vodné dielo Gabčíkovo. Dostal ho, pretože sa privatizovať nedalo, takže bolo dané do prenájmu. Vodohospodársku výstavbu vtedy zastupovala Havlátova kancelária advokáta Havláta.
Na ministerstve hospodárstva po nastúpení vlády v roku 2006 sa nenachádzali žiadne zmluvy, nič, čiže dávali sme si polroka dokopy zmluvy o privatizácii nielen Slovenských elektrární, ale iných. Ale ja sa vrátim hlavne k Slovenským elektrárňam.
Aby nebolo prenajaté Vodné dielo Gabčíkovo, na hlasovaní vlády nemôžte vytýkať koaličnému partnerovi nášmu, pretože minister László Miklós nehlasoval ani za prenájom, ani za privatizáciu Slovenských elektrární, nehlasoval za privatizáciu ani minister zahraničných vecí Kukan, pretože odbor právnych služieb ministerstva zahraničných vecí, ktorý nám poskytol veškeré veci, boli zásadne proti tomu, aby Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré nám nepatrilo celé, aby išlo do prenájmu alebo čo by sa s ním malo ostať v rukách štátu. To sú tie prvé počiatky, ktoré boli a ktoré potom, samozrejme, aj nasledovali s tým, že keď sme nastúpili, tak dali sme dohromady veci vďaka ľuďom, ktorí nám pomáhali.
A z tohto miesta by som chcel poďakovať generálnemu prokurátorovi, vtedajšiemu, Trnkovi, pánovi námestníkovi Tichému, ľuďom z ministerstva hospodárstva, zo životného prostredia, advokátskej kancelárie Havláta, z ministerstva zahraničných vecí a ďalším, ktorí, tie veci vôbec dávali sme dohromady, aby sme sa vôbec mohli pohnúť z miesta a riešiť.
Až na pokyn generálneho prokurátora, vtedy ma poslal vedúci verejného obstarávania pán Angyal, že vláda rozhodla, nemá sa čo s nami baviť, robil som vtedy štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia. Sme rozhodli, že vstúpime cez Generálnu prokuratúru. Doktor Bžán, ktorý mal vtedy po Havlátovej kancelárii, bol vybratý, myslím, neviem, či Vodohospodárskou výstavbou, ale už na tom prechode tam zastupoval Dr. Bžán, spracoval a postúpil veci, ktoré sme mali dokopy, Generálnej prokuratúre, ktorá spracovala materiál, a do stredy bolo treba podať podanie cez súd, aby sa vôbec mohlo začať konať, pokiaľ sa týkalo Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Nechcem hovoriť tie veci, ktoré boli, a jak sa správal Úrad pre verejné obstarávanie, pretože tam jednak nemal ľudí, takže väčšinou celú tú záležitosť a celú tú agendu spracovala Generálna prokuratúra s námestníkom Tichým.
Ten spor sa ťahal, samozrejmá vec, však viete, od roku 2007 alebo 2008 do roku, kedy bolo prvýkrát, krajský súd rozhodol, bolo to prvostupňové. Slovenské elektrárne využívali najlepších právnikov, veď predsa Slovenské elektrárne voči štátu zastupoval pán Dr. Valko a, samozrejmá vec, renomované zahraničné kancelárie.
Ja vám to hovorím preto, že táto vec, ktorá je tu, ešte nie je koniec Slovenským elektrárňam, aby sme si povedali na rovinu, a tam sa chcem vrátiť, lebo tu bude ešte ďalšia schôdza k Slovenským elektrárňam. A tak ako ste nezaujali, teraz nechcem, lebo nechcem hovoriť, ja nikomu nechcem vytýkať, ani Danielovi Lipšicovi, ktorého ste tu spomínali z hľadiska, ktorý nastavil odmeny, ktoré, si myslím, že sú reálne v tej vyhláške. To je otázka, ako pristúpi štátny úradník alebo ako pristúpi ten, kto tú zmluvu uzatvára. A nevenovalo ani ministerstvo spravodlivosti tým zmluvám, ktoré z hľadiska privatizácie išli, lebo aj zmluva, pokiaľ sa týkala Slovenských elektrární, kde poradca dostal vyplatených, už to bolo povedané, 550 mil. zadarmo, za nič. Takisto to bolo, aj pokiaľ sa týkalo kurzového rozdielu pri Slovenskom plynárenskom priemysle, ale je to za nami. Vy ste pri tomto tu neboli, proste bola taká doba a veci mali taký spád, aký mali.
My sme sa snažili stále dostať Slovenské elektrárne naspäť, pretože výnos zo Slovenských elektrární za 30 rokov môže byť okolo miliardy, miliardy 800 mil., pretože nikto nevie, za akých okolností Enel predával energiu na milánskej burze, pokiaľ sa týkalo prebytku, ale hlavne silovej elektrárne, ktorá je.
Ja by som vás ale chcel poprosiť všetkých, ktorí ste tu, aby ste nespochybňovali Vodného dielo Gabčíkovo, pretože zelenú energiu, Rakúšania majú postavené na Dunaji 8, dokonca 12, my ich máme na Váhu a všade sú, tá zelená je najčistejšia energia. Zelená energia je najčistejšia. Zbytočne tu budeme hovoriť o akejkoľvek inej energii okrem zelenej. To sú všetky bludy, o ktorých tu chceme hovoriť. Takže nespochybňujte Gabčíkovo.
A ešte pokiaľ sa týka, Enel sa správal, napriek tomu, že to mal v nájme, absolútne macošsky k Slovenským elektrárňam, nerobil žiadnu údržbu, akurát sa dohodlo, aj to po dlhých rokovaniach, že bude platiť Vodohospodárskemu podniku, lebo ten je správca vodných tokov a ten zabezpečuje jednak bagrovanie Dunaja, proste veci. Pričom do elektrickej časti, ktorú má zase pod patronátom Vodohospodárska výstavba, vôbec nevstupoval a nedával žiadne prostriedky.
Padali tu veci, že z čoho bude to štát platiť. No tak si vyrátajte, koľko získa za tých 30 rokov. Za 9 rokov Enel vyčíslil, že je to zhruba 550 mil. To, že keď je zmluva neplatná, tak ako bola postúpená, tak je aj tých 550 mil., bude vrátiť, a preto vy tu naliehate na ministra Žiga, aby sa vyjadril. Nemôže sa vyjadriť. Ani sa nevyjadrí, pretože vie, čo ho čaká z hľadiska toho, pretože je akcionár. Zastupuje 33 %, necelých 33, pretože privatizácia bola taká, tak bola spravená, že Enel má 66 % plus 1 akciu navyše. Čiže nemôže tam vstúpiť ani Najvyšší kontrolný úrad, ani nikto. Pretože my sme sa pokúšali rôznymi spôsobmi vyriešiť, aby sme Gabčíkovo dostali naspäť.
Takže teraz budeme mať ďalší, ďalší problém, pretože neni to neznáma veličina. Slovenské elektrárne majú úver 3,2 mld., ktoré majú splácať k dnešnému dňu. A na dokončenie Slovenských elektrární potrebujú, odhadujú 1,2 až 1,4 mld. Ďalej sa nebudem už k tomu vracať, pretože nechcem, aby sme, aby som ohrozoval dostavbu Mochoviec.
No, treba povedať otvorene, že tak, ako prebieha, neverím tomu, že jadrový dohľad prebere tretí blok, ktorý by mal byť už dávno dostavaný. A druhá vec, keby Enel mal záujem a vedel to, vedel to robiť, tak od roku 2006 mal možnosť do roku 2010 dostavať alebo do roku 2012 dostavať obidva bloky a výkon elektrární by sa, zisk by sa zvýšil z tých 450, lebo Slovenské elektrárne robili zisk medzi 400-500 mil., tak by sa zvýšil na 700-800 mil. Dneska majú hodnotu Slovenské elektrárne 1 euro. Nakoniec nie je to číslo, ktoré dávam ja, to číslo dala medzinárodná organizácia, ktorá oceňovala v stave, v akom sa Slovenské elektrárne k dnešnému dňu nachádzajú.
A teraz poďme k veci, pretože dobre je nakladať niekomu na hlavu. Berme na veci, že Fond národného majetku, a to teraz hovorím otvorene ako poslanec, bol som zásadne proti tomu, aby Fond národného majetku bol zrušený a prešiel, tak ako prešiel, bola samostatná jednotka, pod ministerstvo hospodárstva. Napriek tomu, že ste tlačili vy a padlo to politické rozhodnutie, že padlo pod ministerstvo hospodárstva. Je tam hŕba zmlúv, je tam hŕba sporov, za ktorých niesol fond zodpovednosť, samozrejme, aj s tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
