Videokanál poslanca

Oceňujem referát, oceňujem príspevok pani poslankyne Zemanovej. Chcem povedať, že za bývalého režimu, keď platilo so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak, servilní socialistickí politici robili nadprácu napríklad tak, že keď sme mali odovzdať Sovietskemu zväzu napríklad 1 000 ton niečoho, tak naši servilní politici dali, alebo teda naši servilní páni dali nie 1 000, ale 1 500. A ja prosím politikov, najmä koaličných poslancov, ak zostal, ak majú ešte zbytky nejakého, súdnosti a rozumu, ak majú nejaké svedomie, nebuďme servilní, respektíve nebuďte servilní, nesnažte sa robiť zase takúto nadprácu, nehlasujte za túto dohodu. Prosím, nehlasujme za túto Parížsku dohodu. Prečo máme byť my medzi prvými hlupákmi, ktorí niečo také podpíšu? Nebuďme servilní, prosím, apelujem na všetkých poslancov.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, panie kolegyne poslankyne, páni poslanci, na začiatku by som rada dve poznámky.
Po prvé. Je naozaj absurdné, že poplatky sú viazané na elektrickú zástrčku, to je unikum asi v celom svete. Myslím, neviem, či sa to ešte niekde na svete takto praktizuje. To je jedna vec. Takisto aj to, že podnikatelia sú viazaní a platia podľa počtu zamestnancov. Tak to je, to je jeden, jedna absurdná vec.
Ďalšia vec, druhá poznámka, prosila by som, aby sa otvorila otázka vrátenia názvu Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. To len na margo.
A teraz dovoľte, aby som pristúpila k môjmu príspevku. Denne sme svedkami, ako médiá v Slovenskej republike nielenže popierajú naše vlastné dejiny, ale i to, s akou bezohľadnosťou až nenávisťou pristupujú k nášmu národu. Niet v tom ani štipky úcty a vlastenectva, ktoré u iných národov sú vecou samozrejmou a bez ktorého by žiaden národ neprežil. Takzvané vysporiadavanie sa s minulosťou zneužívajú na to, aby náš národ pokorili a obrali o budúcnosť. Nepriatelia slovenského národa vedeli a dobre vedia aj dnes, že pre národ nie je nič horšie a zhubnejšie ako politická a historická negramotnosť. Z nej vyplývajú aj ostatné nebezpečné neduhy, ako ľahostajnosť, poníženosť, neodôvodnený pocit menejcennosti, neopodstatnená strata hrdosti a sebavedomia, neúcta k sebe a k svojeti. Výsledkom toho je, že mocnejší, prefíkanejší a podlejší môžu si takýto národ ľahko podmaniť, zotročiť a využiť na svoje ciele.
Máme tu niekoľko súkromných televízií, ktoré majú programy také, akí sú ich zahraniční majitelia. A potom tu máme takzvanú verejnoprávnu televíziu, ktorá sa tak iba tvári, ale má od verejnoprávnosti poriadne ďaleko. Je taká, ako je jej riaditeľ, ktorý je zjavne presvedčený, že je aj jej majiteľom. Evidentne nechápe zmysel slova verejnoprávnosť. Nebudem dlho rozoberať prehrešky tejto televízie, aby som vás dlho neunavovala. Najzreteľnejším previnením takzvanej verejnoprávnej televízie je, že podáva skreslené, nepravdivé správy a mnohé dôležité správy úmyselne zamlčuje, ak jej to nezapadá do obrazu, ktorý maľuje svojim divákom, ak je to podľa vedenia politicky nekorektné. V ničom si v tom nezadá so súkromnými televíziami. Ako my Slováci hovoríme, ako by ich jedna mater mala.
Do takzvanej verejnoprávnej televízie sa dostanú tak, ako do súkromných televízií, v podstate iba tí istí ľudia a takzvaní politológovia a komentátori udalostí, ako sú napríklad Mesežnikov, Samson, Radovan Geist, Miroslav Kusý a ďalší svojho druhu, ako keby tu iní ani nežili. Ako verejnoprávna televízia by však rozhodne mala dať rovnaký priestor celému spektru názorov a ľudí, aby diváci mohli posúdiť jednotlivé pohľady a názory aj ľudí, ktorí vidia veci a udalosti inak, ako je všeobecné vnucovanie iba jediného pohľadu na udalosti. Diváci by si tak sami mali utvoriť svoj vlastný názor.
Teraz idem k jednej poslednej udalosti, ktorá sa nedávno stala. Naši predkovia v európskej histórii mnohokrát odrazili nebezpečné invázie moslimov a iných nájazdníkov, ktorí vyvražďovali náš národ a robili z neho otrokov. V súčasnosti je trend prekrúcať históriu v prospech islamizácie pod zámienkou akejsi bezhraničnej tolerancie a akejsi bezhraničnej ústretovosti. To znamená, že my sa nielenže nemáme brániť, ale máme prehodnotiť hrdinské boje našich predkov na prejavy rasizmu a xenofóbie. 11. a 12. septembra 1683 sa konala, odohrala víťazná bitka proti Turkom pri Viedni, ktorej 333. výročie sme si pripomínali v tomto roku a predpokladali sme, že taliansky film Bitka pri Viedni by bol vhodným prostriedkom, aby sme si túto udalosť priblížili. Absurdnosťou je, že riaditeľ RTVS, teda verejnoprávneho média aj so svojím ansámblom, že si dovolí posudzovať, či film, ktorý si diváci žiadali odvysielať, je xenofóbny, rasistický alebo inak onálepkovaný, ako sa to stalo na 333. výročie bitky proti Turkom pri Viedni kedysi. Diváci si žiadali odvysielať film Bitka pri Viedni od talianskeho režiséra Renziho Martinelliho.
Václav Mika, generálny riaditeľ, odpovedal divákom, citujem: "Najväčším problémom scenára, ale aj celého filmu, je nielen podľa nás manipulatívny pohľad na historické udalosti s neskrývaným xenofóbnym a šovinistickým podtónom." No tak toto už je neslýchané. Aká to bohorovnosť? Kam sme sa to už zase dostali? Je to už ako déja vu. Takto to predsa chodilo za československej totality, čo sa nám vtedy nepáčilo a nepáči sa nám to ani teraz. Riaditeľ RTVS odmietol odvysielať taký hodnotný film, ale nemal žiaden problém odvysielať komplet komunistickú takzvanú povstaleckú históriu, ktorú už za manipuláciu histórie zrejme nepovažuje. Dokonca nepremeškal oblažiť národ informáciou, že mu homosexuálny pár dvoch mužov si pod Tatrami povedal svoje áno. Považuje to zrejme za tak dôležitú správu, bez ktorej by občania Slovenskej republiky asi boli duchovne ochudobnení a utrpeli by ťažkú ujmu. V tomto duchu, v duchu manipulácie a bezočivého vnucovania, čo si máme o tom či onom myslieť, by som mohla ešte veľmi dlho pokračovať.
Na záver už iba toľko, ak sa súdruh Václav Mika cíti okrem riaditeľa aj majiteľom RTVS, tak nech nežiada od ľudí nijaké poplatky, nieto ešte zvýšené proti doterajším, ale nech si ju láskavo platí zo svojich vlastných súkromných peňazí.
Ďakujem.

Pán poslanec Baránik, myslím si, že nie je dôvodom chudoba Rómov. Sú aj iní ľudia, ktorí sú chudobní a nepáchajú takúto kriminalitu. Nie je ani pravda, že sa im nedávajú, pretože, peniaze, financie, pretože ja si myslím, že za mnohé roky počas celého komunistického režimu a ešte aj teraz, že do Rómov sa vkladajú stále nové, že tam bolo už obrovské množstvo peňazí. A znova by som, znova chcem povedať, že každý jeden obhajca choďte, žite s nimi, integrujte ich, pomáhajte im v ich chudobe, vychovávajte, vzdelávajte, každý jeden, každý jeden obhajca ľudských práv, tzv. ľudských práv. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, kolegyne, chcem sa pána námestníka spýtať, že či je urobená štatistika, resp. vyčíslenie počtu trestných činov spáchaných Rómami a porovnanie s trestnými činmi spáchanými nerómskym obyvateľstvom. Zároveň by som, sa žiada ešte aj štatistika jednak páchania trestných činov Rómami navzájom medzi sebou a trestných činov Rómov voči nerómskemu obyvateľstvu. Ak to nie je takto vyčíslené, žiadam, aby sa tak stalo. Tento môj návrh nie je namierený proti Rómom, proti rómskemu etniku, práve naopak, je to v jeho prospech. Pretože, keď chceme, takáto štatistika je nevyhnutná, keď chceme Rómom pomáhať a keď ich chceme integrovať, jednoducho musíme poznať určité veci, nemôžme si zakrývať oči pred trestnou činnosťou páchanou Rómami. Cigánska otázka, ako vieme, je mnoho, mnoho rokov neriešená. A že ide v tomto prípade o veľký problém, myslím si, že nikto v tomto pléne to nemôže spochybniť.
Čo sa týka určitých ľudských právnych aktivistov, ktorí sa zas tak, mnohých ľudských právnych aktivistov, ktorí majú na to iný názor, ja by som odporúčala aj to, keby každý takýto aktivista pobýval trebárs rok alebo pol, aspoň rok v tých najkomplikovanejších cigánskych osadách a potom keby so svojimi skúsenosťami prichádzali do parlamentu a prichádzali s riešením.
Pokiaľ tam nebývali, tak ani jeden by nemal sa k tomu vyjadrovať. V mojom návrhu nejde o diskrimináciu, ale o pravdivé pomenovanie problému, v mojom návrhu nejde o diskrimináciu, ide o pravdu. A vieme, že len pravda nás oslobodí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem v prvom rade teda poďakovať navrhovateľkám za tento návrh. Chcem povedať to, pôvodne som sa chcela prihlásiť len ako na faktickú, len na to je dosť málo času.
Tak, samozrejme, chcem povedať jednu vec, že určite sú rodiny, povedzme rozvedené rodiny, kde sa, kde sa, kde sú tí partneri na takej vysokej úrovni, že sa dokážu dohodnúť. Verím, že sú aj otcovia, ktorí sa aj starajú o tie deti, aj keď sú rozvedení. Len, žiaľ, a tým všetka česť, len, žiaľ, naozaj väčšina je takých, ktorí sa, tí otcovia, menej starajú, resp. nestarajú. Sú aj osamelí otcovia, ktorí musia živiť deti, a výživné im platia matky, teda že manželky, bývalé manželky. Čiže aj rôzne, rôzne sú osudy ľudí, ale pravdou je to, že najviac sú postihnuté tieto osamelé matky.
A preto si myslím, že toto je veľmi dobrý návrh, len by som ešte chcela povedať, ja som teda už staršia generácia a žila som za socializmu. Neviem presne, či ten zákon ešte platí alebo či je zmenený. Ale keď ja som ešte bola mladá, bolo to tak, že súd, keď určoval výživné, tak určil na dieťa určitú sumu s tým, že vlastne majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, čiže aj ten rodič, ktorý nežije v tej domácnosti, a aj rodič, ktorý sa o to dieťa stará. A to bolo veľmi nespravodlivé, pretože ten rodič rovnakým dielom, a oni to potom spočítali a vyšla suma, že na dieťa je toľko a toľko korún. Ale v podstate to nie je pravda, pretože ten rodič, už či je to tá matka, či je to ten otec, ktorý sa stará, jednak platí nájomné, jednak platí všetko možné, stará sa, jednak z toho morálneho hľadiska, keď nehovorím aj o finančnom, platí krúžky, platí, šatí to dieťa, živí to dieťa, varí pre to dieťa, musí sa starať za dvoch. Keď sa ten otec nestará, bojí sa za dvoch. Keď to dieťa je choré, tak keď práve tá matka alebo tá, ktorá s ním žije, u ktorej je, tá k nemu v noci vstáva, tá sa o neho bojí, tá s ním ide na pohotovosť alebo volá pohotovosť.
Čiže vlastne neviem, teda či je tento zákon, ak nie je, tak potom, ak, či je ešte takto platný, či sa ešte tieto veci dejú. Ale bolo to vrcholne nespravodlivé, takže ak náhodou ešte takéto niečo platí, že aj na toto sa pozrieť, aby nebolo rovným dielom, že obaja rodičia, tí rozvedení, majú vyživovaciu povinnosť na to dieťa, čím vlastne ten rodič, ktorý sa stará o to dieťa, samozrejme, keď, ktorý sa dobre stará o to dieťa, je v tomto prípade veľmi znevýhodnený. Takže toto.
Ďakujem pekne.

Chcela by som poďakovať pánu poslancovi Vašečkovi a chcem povedať toto. Ja síce nesúhlasím s tými cirkusmi, ktoré sa tu diali pri posledných schôdzach. Takisto ako sa mi nepáčilo, keď svojho času Kňažko napľul do pohára Lexovi pri čítaní záverečnej správy za pultom. A takisto si myslím, že by poslanci nemali zneužívať čas mlátením prázdnej slamy a zbytočne zdržovať.
Ale nie je dobré používať dvojaký meter a nikdy nie je dobré, keď niekto je rovný a niekto je rovnejší. Takže nesúhlasím s tým, aby ministri, a teda vybrané osoby mali ten čas a tí ostatní nemali. Ja si myslím, že by, a z toho dôvodu nesúhlasím takisto s návrhom predsedu parlamentu.
Ďakujem.

... chcem len opýtať, že či aj majú, či ľudské práva sa vzťahujú aj na Slovákov a na kresťanov. To by bola taká moja otázka, či aj Slováci majú ľudské práva, či aj slovenský národ a príslušníci tohoto národa majú ľudské práva.
Ďakujem.

Tak nebola som vyzvaná. Dobre.
Pani Žitňanská, chcem sa spýtať, že či nie je extrémistom, naopak, ten, tí, ktorí rozkradli a rozkrádajú tento zákon, tí, čo sem chcú navláčiť moslimských kolonizátorov a hrdlorezov, tí, čo za pár halierov rozdali strategické podniky do zahraničia, čo chcú vypredať aj našu pôdu pod zadkom, ktorú máme, a možno a v budúcnosti aj našu vodu. A chcem vám odporučiť, že nezaškodilo by možno, keby ste si taký rok pobývali, žili v jednej cigánskej osade niekde na východnom Slovensku, pokúsili sa ich integrovať a potom hovorte o takýchto veciach. A dúfam, že budete aj cigánskych extrémistov brať za extrémistov a aj keď si sem navláčime moslimských extrémistov, dúfam, že aj tí budú považovaní za extrémistov. A kto ste vy, aby ste si osobovali a vôbec pár ľudí osobovali rozhodovať o tom, kto sú extrémisti? Pretože extrémisti sú práve tí druhí, ktorí kradnú, ktorí rozkrádajú tento štát. A dúfam, že budete postihovať aj protislovenské vystúpenia kohokoľvek.
A ešte sa chcem opýtať, že keď mňa niekto nazve fašistom alebo extrémistom, či mu môžem dať, streliť facku vrátane ministra alebo predsedu parlamentu, pretože včera to vlastne tým postojom k facke poslanca Osuského sa to, bolo to parlamentom odobrené. Takže či môžem komukoľvek z vás vrátane ministrov a podpredsedov parlamentu, či ich môžem preplieskať. (Potlesk.)

Áno, pán Lipšic, chcem vám povedať a neplatí to len na vás, ale aj na ďalších poslancov, ktorých sa to týka. Idete z pani Nicholsonovej div že, teda urobiť sväticu, div, že ju nejdete vysvätiť, vyhlásiť za svätú, za to, že päť dní po pôrode a v šestonedelí odišla od takého malého dieťaťa, novorodenca a prišla do parlamentu. Uisťujem vás, že na tom nie je nič sväté ani posvätné, ani záslužné. Pani Nicholsonová nie je ani taká chudobná, že by nemohla žiť bez poslaneckého platu a platu podpredsedníčky parlamentu, a pani Nicholsonová nie je ani nenahraditeľná, ani nepostrádateľná. Čo by mnohé ženy na Slovensku, občianky tejto republiky, dali za to, keby mohli byť pri novorodencovi alebo malom, takom malom dieťati a keby neboli nútené z finančných dôvodov chodiť do práce. Preto považujem ja postoj pani podpredsedníčky Nicholsonovej za nesprávny. Nechcem sa vyjadriť ináč, ale je to, podľa mňa sú to zištné dôvody.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, páni podpredsedovia, vážené panie poslankyne, poslanci, môj procedurálny návrh sa týka niečoho iného. Chcela by som vás poprosiť, pán predseda, aby ste dovolili, aby sme sa teraz, navrhujem, aby sme sa teraz pomodlili všetci modlitbu Otčenáš. Väčšina z nás je tu kresťanov. Modlitba Otčenáš je spoločná pre všetky denominácie kresťanov a páni ateisti môžu sa modliť podľa svojho vierovyznania, ako chcú.
Chcem to odôvodniť tým, že posledné schôdze boli poznačené obrovskými emóciami, väčšinou negatívnymi. A chcela by som prosiť touto modlitbou pána Boha, aby nám dal rozum, aby nám dal múdrosť rozumu aj múdrosť srdca, aby sme začali pracovať pre našu vlasť Slovenskú republiku a aby sme začali pracovať... ( Prerušenie vystúpenia časomerom.)