Videokanál poslanca

Mňa by zaujímalo teda, že či je tam zohľadnené venovať pozornosť tomu, aký je dôvod výrubu týchto drevín, kam to drevo pôjde, čo sa s ním ďalej stane. A ja si myslím, že za každý jeden vyrúbaný strom treba postaviť minimálne tri, pokiaľ nie celý park alebo celý les, pretože stromov nikdy nie je dosť. Ospravedlňujem sa poslancovi Dostálovi, že nereagujem naňho, ale ináč som sa nevedela akože k tomuto dostať, k tejto poznámke.

Pani poslankyňa Jurinová, zavádzate. Hovoríte, že nevedel, Krajňák nevedel o tom, že robí propagandu KDH. Voľby boli v roku 2016 v marci, čiže tá propaganda bola robená, kampaň bola robená vtedy, niečo pred tým marcom. A dôkazom toho, že vedel, je to, že kampaň robil pán Eduard Novák v Nitre a pán Krajňák ho prijal na pracovný pomer, plný pracovný pomer až v septembri 2016. Čiže to už musel vedieť, čo sa deje. Musel vedieť o tej kampani, tak nerozprávajte tu a nezavádzajte, že o ničom nevedel. (Reakcia z pléna.) Nebol by prijal toho človeka, súhlas, nesúhlas, prečo ho potom prijal na plný úväzok?

Pán predsedajúci, páni kolegovia, kolegyňa, poslanci, dovolím si, keďže poslanci z SaS a OĽANO väčšinou reagovali a väčšinou tuná skloňovali meno pána Ondreja Krajňáka, ako keby teda toto celé bolo len o Krajňákovi, tak dovoľte, ja tiež prispejem s mojou troškou do mlynu, čo sa týka Ondreja Krajňáka. A dovolím si vám prečítať list z roku 2014, takže; ktorý bol adresovaný Národnej rade Slovenskej republiky.
"Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Po vyčerpaní zákonných možností v rámci našich kompetencií a vedomí si závažnosti situácie si vás dovoľujeme upozorniť na mimoriadne nepriaznivú situáciu v Ústave pamäti národa, ktorý sa vďaka konaniu predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka dostal do stavu úplného rozvratu. Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák úmyselne znemožňuje prácu všetkých zákonných orgánov ústavu, správnej rady, dozornej rady a výboru. Napriek opakovaným upozorneniam zo strany správnej rady a dozornej rady dlhodobo porušuje zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa a platné stanovy ústavu. Nerešpektuje kompetencie Správnej rady ÚPN a Dozornej rady ÚPN a zároveň blokuje činnosť Ústavu pamäti národa.
Jedným z posledných prípadov takéhoto postupu Ondreja Krajňáka bolo nezákonné odvolanie dvoch riaditeľov sekcií ústavu. Podľa platného zákona a stanov ÚPN je totiž menovanie a odvolávanie riadiacich pracovníkov ústavu vo výlučnej kompetencii správnej rady. Konsenzuálna zhoda potrebná na menovanie a prípadné odvolávanie riadiacich pracovníkov popri iných opatreniach totiž vytvára mechanizmus, ktorý má eliminovať vznik úplnej závislosti činnosti celého ústavu od ľubovôle predsedu správnej rady. Uzurpácia právomocí jednotlivých orgánov ústavu jednotlivcom by mohla viesť k vzniku nenapraviteľných škôd v budúcnosti.
Musíme taktiež skonštatovať, že predseda správnej rady Ondrej Krajňák porušuje Zákonník práce, keď od niektorých zamestnancov vyžaduje plnenie úloh v nereálnych termínoch, schvaľuje hrubé a urážlivé správanie svojho najbližšieho spolupracovníka k zamestnancom, nehospodárne vynakladá značné finančné prostriedky na externé právne služby, neovláda rokovací poriadok správnej rady, neplní si elementárne povinnosti voči správnej rade vyplývajúce z prijatých uznesení a zároveň na ňu útočí v masmédiách tlačovými správami a vyhláseniami, v ktorých sa on sám priznáva, že bude úmyselne porušovať zákon a ignorovať zákonné orgány ústavu.
Vedomí si závažnosti situácie a s obavou o ďalšie pôsobenie Ústavu pamäti národa sa obraciame na Národnú radu Slovenskej republiky, aby zastavila protiprávne konanie predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka."
Toto bolo adresované, podpísaní za Správnu radu Ústavu pamäti národa Dr. Igor Baka, Mgr. Andrea Kluknavská, Dr. Augustín Jozef Lang, Anton Malacký, Dr. Slavomír Michálek, Ivan Petranský, Arpád Tarnóczy a doc. Karol Janas. Na vedomie toto bolo poslané prezidentovi Slovenskej republiky, vtedy ešte Ivanovi Gašparovičovi, a vláde Slovenskej republiky. Čiže toto je z roku 2014. Keď sa oháňa niekto, niektorí poslanci tým, že prepustil Lacka, historika, kvalitného historika Lacka a kvalitného historika Bobáka, tak to ešte, to sa stalo neskôr, čiže to nie je v tom čase. Okrem toho by som chcela povedať, že; čiže toto je citácia tohto listu, ktorý bol poslaný Národnej rade Slovenskej republiky.
Novelizácia nemusí byť vždy šťastným krokom. Avšak niekedy je novelizácia na zlepšenie nedobrej situácie nevyhnutná. V prípade Ústavu pamäti národa to dnes platí určite. Súčasná podoba zákona bola šitá na mieru Jánovi Langošovi, ktorý si projektoval, že ako zakladateľ Ústavu pamäti národa bude aj jeho doživotným predsedom. Do Správnej rady Ústavu pamäti národa mu vtedajšia koalícia dosadzovala len jemu spriaznených ľudí. Zákon skrátka vôbec nerátal so situáciou, že deväťčlenná Správna rada ÚPN sa môže dostať do konfliktu s jej predsedom či inými orgánmi ústavu. No a takáto situácia zavládla od roku 2013, keď do čela Ústavu pamäti národa nastúpil Ondrej Krajňák.
Od počiatku svojej činnosti bol v konflikte so Správnou radou ÚPN, ktorá podľa zákona riadi ÚPN. Už rok po jeho nástupe, vo februári 2014, sa Správna rada Ústavu pamäti národa musela obrátiť na Národnú radu Slovenskej republiky i vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky, to je teda ten čítaný dokument, s tým, obrátili sa s tým, že vďaka konaniu Ondreja Krajňáka sa Ústav pamäti národa dostal do stavu úplného rozvratu. Upozornili na nezákonné odvolávanie ľudí, nerešpektovanie zákona, nerešpektovanie Správnej rady Ústavu pamäti národa, Dozornej rady Ústavu pamäti národa i Výboru Ústavu pamäti národa. Správna rada poslancov upozornila aj na to, že Ondrej Krajňák porušuje Zákonník práce a nehospodárne vynakladá značné finančné prostriedky na externé právne služby, a preto Národnú radu Slovenskej republiky v tom čase vyzvali, aby protiprávne konanie predsedu Správnej rady ÚPN zastavila.
Tento rozvrat a svojvôľa Ondreja Krajňáka sa nezastavili ani v ďalších mesiacoch, naopak, sa iba eskalovali. Zrejme až dnes pohár trpezlivosti pretiekol. Chcela by som povedať, vystúp; vysvitá, zo správy dozornej rady vysvitá, že predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák je v trvalom konflikte so všetkými orgánmi Ústavu pamäti národa, s dozornou radou, správnou radou, Výborom ÚPN. Taktiež je v konflikte so zamestnaneckou radou Ústavu pamäti národa, ako aj odborovými organizáciami pôsobiacimi pri Ústave pamäti národa s výnimkou tých, ktoré sám založil. Z počtu nových prijatých zamestnancov je zrejmé, že Ústav pamäti národa na tom finančne nie je vôbec zle.
V roku 2016 Dozorná rada Ústavu pamäti národa zistila závažné nedostatky v jeho činnosti. Okrem iného vstup Ústavu pamäti národa do predvolebnej kampane v prospech KDH, čo je dokázané, čo bolo publikované, o čom sú dokumenty. Dozorná rada ÚPN v následnom stanovisku skonštatovala, že zo strany ÚPN išlo o porušenie zákona. Koordinátorom aktivít smerom, na strane KDH bol vtedy regionálny tajomník KDH v Nitre Eduard Novák. Predseda Správnej rady ÚPN Krajňák miesto toho, aby učinil nápravu či ospravedlnenie, ešte tohoto istého roku, v septembri 2016 prijal spomenutého Nováka na plný pracovný úväzok, plný pracovný pomer do Ústavu pamäti národa. Že by si Ondrej Krajňák po blížiacom sa konci v Ústave pamäti národa takto pripravoval miesto na kandidátke KDH?
O nehospodárnom nakladaní dosvedčuje aj výška výdavkov na právne služby, čo bolo aj medializované. K dnešnému dňu je to viac ako 200-tisíc eur. Všetky tieto peniaze daňových poplatníkov odtekajú rozhodnutím Ondreja Krajňáka do súkromných vreciek externých právnych kancelárií, hoci Ústav pamäti národa má dvoch zamestnancov právnikov a ďalšieho fundovaného odborníka historika, právnika, teda tohto ďalšieho fundovaného odborníka historika, právnika Krajňák prepustil.
Ďakujem.

Máte tu plné ústa totalitných režimov. Chcem povedať, že práve teraz sa tu etabluje nový totalitný režim, nová totalita, nová diktatúra. Systém; nová nesloboda, keď sú ľudia stíhaní za svoje názory, keď sú, hoci podľa ústavy má každý právo na svoj názor, mať svoj názor, prejaviť svoj názor a dokonca podľa, každý má právo podľa medzinárodného práva aj podľa našej ústavy mať dokonca právo aj na pochybnosti. A za chvíľu nás budú stíhať možno aj za myšlienky ešte predtým, než ich vyslovíme.

Chcem povedať, že boľševizmus a komunizmus nám tu dovliekol Beneš. Beneš nás predal Stalinovi ešte dávno pred skončením vojny. Čiže vlastne komunistická strana vyhrala v Česku, pretože za Slovensko nevyhrala voľby. Takže chcem vás; toto je prvá vec. Druhá vec, my sme nemali, nielenže sme nemali svoj štát, ale my sme nemali ani len tú svoju komunistickú stranu, pretože tá bola v Prahe. Našim komunistom dirigovali a rozkazovali v Prahe komunisti, ústredný výbor z Prahy. To je ďalšia vec.
A chcem povedať pre pani Remišovú. Oháňate sa tu kňazom Srholcom, ktorý bol heretikom. Kňazom Srholcom, ktorý bol čechoslovakistom, rotariánom a eštebákom.

Ďakujem. Pán poslanec Osuský, vnímate sa vôbec, vnímate, čo vy vlastne hovoríte, vnímate to, ako si šliapete po jazyku? Na jednej strane tu rozprávate o perverzii v súvislosti s eštebákmi, na druhej strane ste verejne prehlásili, že pán Budaj podpísal spoluprácu s ŠTB a verejne ste ho tu v tomto pléne dnes nazvali eštebákom. Tak, prosím vás, počúvajte sa a rozmýšľajte vo svojej zanietenosti, čo hovoríte. A je mi divné, že v podstate, že takto ste hovorili o svojom spolupracovníkovi, pánu Budajovi, neviem to pochopiť voči nemu, od vás voči nemu. Takéto, považujem to za podraz.

Pani poslankyňa Jurinová, neviem, prečo na mňa útočíte, a môžem vás uistiť, že závisť nepatrí k mojim vlastnostiam.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, páni navrhovatelia, páni kolegovia a kolegyne, nedá mi, keďže sa držím zásady a verím tomu, že len pravda nás oslobodí, tak mi nedá, aby som sa neprihlásila do tejto rozpravy.
Pokiaľ ja mám informácie, tak ľudia, o ktorých sa tu rokuje, o ktorých je tento návrh zákona, počas celého obdobia boľševického socialistického Československa boli dostatočne odškodňovaní. Požívali rôzne výhody, boli oproti ostatným bežným občanom zvýhodňovaní, poberali príplatky. Existoval tu paragraf 255, podľa ktorého boli títo ľudia zvýhodňovaní. Viem, ako lekárka som sa stretla na svojej ambulancii aj s tým, že som sa dozvedela, že viem, že mali dokonca jednu lekáreň, ktorá, v ktorej lekárni si mohli vyberať zahraničné lieky, ktoré boli v tom čase, pred tými tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi pre bežného občana nedostupné. Čiže boli tu ľudia rovnejší, rovní a rovnejší. Boli rovnejší a boli preferovaní oproti občanom, ostatným občanom teda bývalého Československa, resp. Slovenska.
A preto nemôžem s týmto návrhom ja ako osoba súhlasiť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, moja odpoveď na interpeláciu pána ministra Tomáša Druckera, ministerstva zdravotníctva, ktorá bola, je pod číslom 4. (Rečníčka sa obrátila s otázkou k predsedajúcemu.) Takto to má byť? (Reakcia predsedajúceho.) Dobre.
Keďže ja nie som spokojná s touto odpoveďou, tak odpovedám takto.
Vážený pán minister, obviniť vás za všetko zlé, čo sa v minulosti v rezorte zdravotníctva urobilo, by bolo nespravodlivé. A dúfam, že ani moja interpelácia nevyznela v tomto duchu. K jej napísaniu ma vyprovokovali dve správy. Prvá, Ministerstva financií Slovenskej republiky, záverečná správa Revízia výdavkov pre zdravotníctvo, a druhá bola čiastočná správa Národného kontrolného úradu Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení, ktoré vznikli v rovnakej dobe. Prienik týchto dvoch správ bol v sektore štátnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, a preto som sa v interpelácii zamerala na túto oblasť. Obe správy opisujú aktuálny neradostný stav v tomto sektore zdravotnej starostlivosti, nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi, v čom sa obe inštitúcie v podstate zhodnú. A tieto závery sú nespochybniteľné. Oceňujem, že vy ako minister zdravotníctva sa účinne snažíte nedostatky odstrániť.
Správa Ministerstva financií Slovenskej republiky napísaná od zeleného stola na základe štatistických údajov má jasno v príčinách tohto stavu a aj v riešení situácie. Sú to tí zlí, zlí a ešte raz zlí a totálne neschopní riaditelia zdravotných zariadení a riešenie je, citujem správu, "vyvodenie osobnej zodpovednosti voči riaditeľom, fyzicky prítomný dohľad v nemocnici zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, prípadne zavedenie istej formy nútenej správy profesionálnymi manažérmi".
Správa NKÚ, vychádzajúca z fyzicky vykonaných kontrol v jednotlivých ústavných zariadeniach, je podstatne komplexnejšia. Okrem množstva individuálnych porušení zákonov zo strany vedenia nemocníc zaoberá sa aj systémovými anomáliami fungovania systému, reťazcom príčin a následkov, ktoré spôsobujú rádovo oveľa väčšie straty ako individuálne pochybenia. Konštatuje roky trvajúce nedofinancovanie tohto sektoru zdravotnej starostlivosti, čo neumožňuje ani jednoduchú reprodukciu majetku. V dôsledku toho sa nevykonávajú údržby, opravy, rekonštrukcie, až kým nedôjde k havarijnému stavu. Ďalej neobnovuje sa zdravotnícka technika, ale udržiava sa v chode po uplynutí morálnej aj technickej životnosti za cenu predražených opráv. Nemocnice v dôsledku insolventnosti nakupujú tovary a služby za stále vyššie ceny, pretože ich nakupujú od toho, kto je ochotný znášať riziko, že platbu uvidí až po nasledujúcom oddlžovaní nemocníc, čo si, pochopiteľne, zahrnie do ceny.
Nemocnice sú vystavené penalizáciám a exekúciám. Nemocnice museli strpieť, že im boli odobraté ziskové prevádzky SVALZ-y v prospech súkromných spoločností. Nemocnice nemajú krytý rast osobných nákladov v dôsledku zákonom prijatého mzdového automatu a tak ďalej. Tým všetkým a ďalším sa zaoberá správa NKÚ na rozdiel od správy ministerstva financií. A NKÚ koná. Podáva trestné oznámenia v prípade individuálnych porušení zákona.
Vážený pán minister, tu je pes zakopaný. NKÚ malo postupovať dôsledne. NKÚ na základe konštatovaných zistení malo podať trestné oznámenie na všetkých riaditeľov kontrolovaných subjektov, terajších aj predchádzajúcich, za porušenie zákona 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, porušenie zákona 18/1996 Z. z. o cenách, v zmysle § 237 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Také isté trestné oznámenie malo ísť za porušovanie tých istých zákonov na riaditeľov zdravotných poisťovní, ktorí narábajú a narábali s verejnými zdrojmi.
Pôjdem ďalej. NKÚ malo rovnako postupovať voči ministerstvu zdravotníctva, ktoré nielenže si neplní svoje povinnosti v zmysle predmetných zákonov, ale alibisticky a zbabelo hádže zodpovednosť za ich porušovanie na štatutárov ním riadených organizácií. Citujem z vašej odpovede na moju interpeláciu: "Spôsob a výška úhrady je výlučne predmetom zmluvných vzťahov medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva v rámci zákonom stanovených kompetencií nie je oprávnené do týchto vzťahov vstupovať. Je v kompetencii zmluvných strán dohodnúť si primerané zmluvné podmienky, ktoré budú akceptovateľné pre obe zmluvné strany."
Pán minister, vy ako právnik viete, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky môže a je povinné konať v zmysle platnej legislatívy. Pán minister, neúcta k zákonom v tomto prípade nemá len morálny rozmer. Táto neúcta prináša ekonomické straty veľkého rozsahu v zmysle sekundárne a úplne zbytočne vyvolaných nákladov a tieto straty musí zaplatiť daňový poplatník. Preto, vážený pán minister, neakceptujem vašu odpoveď na moju interpeláciu. Táto odpoveď nie je hodná muža vášho formátu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán kolega. Len by som ťa chcela trošičku doplniť alebo poopraviť. Tu nejde o predsudky voči asociálom. Tu ide, sa jedná o skúsenosť. Naši ľudia nemajú predsudky. To je skúsenosť.
Chcela by som požiadať, vidím, že je tu pán Fecko zo strany OĽANO, ktorý sa tak veľmi zasadzuje aj za pozemky, za pôdu, za lesy, je tu pár poslancov z OĽANO, tak ja dúfam, že pán Fecko a že OĽANO podporí tento náš návrh. Hoci, žiaľ, myslím, že ten o tom dreve nepodporili. My podporujeme všetky dobré návrhy z dielne OĽANO.
Takisto dúfam, vidím tu jedného pána poslanca, myslím, alebo dvoch, zo SNS, dúfam, že aj títo, aj SNS podporí tento náš návrh, že im záleží na lesoch. Tak ako im ďakujem, že podali, vôbec celá vládna koalícia, že schválila zákon o pôde. Sú tu nejakí páni poslanci aj zo strany SMER? Tak ja dúfam, že aj SMER by mal podporiť tento náš návrh, ak im na lesoch záleží.
Ďakujem.