Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som predbehla, ale sľubujem, že budem veľmi krátka, lebo ja by som nebola vystupovala, ale ma vyprovokoval pán poslanec Číž. A ja by som chcela ten úvod adresovať pánovi Čížovi, nech už je kdekoľvek, predpokladám, že v salóne fajčiarskom, tak chcela by som mu povedať toto, že, pán Číž, vy by ste možno boli aj za gentlemana, ktorý sa zastáva vašej kolegyne Tomanovej, keby ste neboli taký príšerný zbabelec. Vy sem prídete, nakydáte tu na svoje poslanecké kolegyne, ktoré v sále ani nie sú, priamo adresujete proste množstvo, spŕšku nahnevaných slov - hlavne oceňujem, že ste prišli. A potom, keď ide na vás reagovať pani ombudsmanka, čo teda tiež je prejavom ako absolútnej neúcty, tak jej ukážete chrbát a odídete z miestnosti. Reagovala priamo na vás.
A, pán poslanec Číž, vy obhajujete neobhájiteľné, pretože ja vôbec neviem, nakoľko vy ste si vlastne čítali tú správu z kontroly, ktorá prebehla v tom detskom domove spomínanom, ale faktom je, že ešte aj tá bezzubá kontrola z ministerstva preukázala, že v domove pani Petronely Tomanovej dochádza k porušovaniu práv detí a zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže. Možno by ste o tom vedeli, keby ste si výklad tej kontroly nenechali robiť u pani Tomanovej, ale keby ste sa na to podujali sám. Predpokladám, že viac o tom bude hovoriť vo vystúpení pani poslankyňa Natália Blahová, ak nie, treba si prečítať jej blog.
Svojím vystúpením ste podľa mňa dali najavo, že vám vôbec nezáleží na právach detí umiestnených v domove PETO pani Petronely Tomanovej, ale zbytočne politizujete a očierňujete a škandalizujete tých, ktorí na to upozornili a ktorí majú úprimnú snahu zistiť, čo sa v tom detskom domove naozaj deje. A teraz nemyslím seba, ani pani poslankyňu Blahovú, ale myslím v prvom rade toho, komu to prináleží zo zákona, a to je pani verejná ochrankyňa práv. Nehovoriac už o tom, že v prvom rade by mala konať tá, ktorá je za to už niekoľko mesiacov platená, a to je pani Tomanová.
Inak je mi veľmi ľúto, pani verejná ochrankyňa práv, že takýmto negustióznym spôsobom v príspevku pána Číža došlo k odkloneniu pozornosti od záverov správy verejnej ochrankyne práv.
A ja musím povedať, že tu naozaj v rámci nejakých záverečných ročných predkladaných správ vystupuje kdekto s rôznymi typmi správ, ale ja som ešte nikdy od nikoho z tých ľudí, ktorí nám sem predkladajú výročné správy, nepočula také zhrnutie, také uvedenie svojej ročnej práce, ako nám to opätovne predviedla pani Dubovcová. Klobúk dolu. To sú jednotlivé zistenia, na základe ktorých odkrýva častokrát systémové zlyhania a neustále s kľudom ako na hodiny klavíra chodí do pléna a upozorňuje nás, ktorým to vyplýva z titulu funkcie, aby sme sa tým seriózne začali zaoberať.
Mne sa veľmi páči to, ako ste aj v tom vašom zhrnutí uviedli ten neustály problém, pred ktorým tu všetci utekáme, a to je to nesprávne zaraďovanie detí z rómskych osád do špeciálnych škôl bez toho, aby tie deti mali šancu vymaniť sa z toho bludného kruhu. Toto je doslova kriminálny čin, ktorý už celé roky robí tento štát, že si vlastným pričinením, vlastným nastavením vzdelávania týchto detí vytvára celú armádu ľudí, ktorí sú doživotne odkázaní na pomoc štátu bez toho, aby sa z toho mohli vymaniť. Ak by tu niekedy v budúcnosti bola nejaká hromadná žaloba v tomto smere na štát, na Slovenskú republiku, ja si neviem predstaviť, s akými následkami by sa to skončilo, pretože to sú tisíce ľudí, ktorí prešli takto nastaveným vzdelávacím systémom a do konca života boli závislí na úrade práce, na dávkach od tohto štátu. Len preto, lebo niekto kvôli tomu, že majú iný typ pleti, nebol schopný ich ani rediagnostikovať a dať im šancu na lepší život.
Ďalšia vec, ktorá sa mi veľmi páčila, bolo to, ako ste poukázali, že hendikepovaní ľudia so zdravotným postihnutím na Slovensku nielenže sa nedostanú štandardne do kina, do divadla, za kultúrou a podobne, ale oni sa nedostanú ani na úrady, ktoré sú pre nich určené. A to sú štátne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. A častokrát možnože aj tie úrady samé upozorňujú na to, že nie sú schopné vykonať tú debarierizáciu kvôli tomu, že majú oklieštený rozpočet, o to viac by sa týmto mal zaoberať štát.
A len poznámka na záver, že som rada, že nám ešte stále dávate šancu, pretože vyjadrili ste takú nádej, že možno Národná rada pôjde ako takým svetlým príkladom. No ak by ste tu vykonali kontrolu ešte pred nástupom pani kolegyne z klubu OĽANO pred tým, než sa začali robiť nejaké úpravy v zmysel debarierizácie, pred tým, ako zasadla do poslaneckej lavice, myslím, že by sme sa priradili k tej väčšine úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá proste nie je otvorená ľuďom so zdravotným postihnutím, pre ľudí na vozíku, ak by ste to urobili teraz, možno by tie zistenia boli už o čosi menej závažné.
Ešte raz sa vám chcem veľmi pekne poďakovať v mene svojom a myslím, že aj v mene minimálne klubu SaS za vašu správu, za vašu celoročnú prácu a za všetky tie zistenia, s ktorými predstupujete pred plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
