Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, titulok môjho vystúpenia je úplne jednoznačný. Nepovedala som to ja, nepovedal to ani ten pán, od ktorého som si to požičala, ale predsa tak urobím, a znie: "Z bezprávia nemôže vzniknúť právo." Istá časť môjho vystúpenia bude prepožičaná z analýzy uznávaného právnika pána Petra Kubinu, aby mi tu potom niekto nevyčítal, že stredoškoláčka s maturitou fušuje medzi tými,...
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, titulok môjho vystúpenia je úplne jednoznačný. Nepovedala som to ja, nepovedal to ani ten pán, od ktorého som si to požičala, ale predsa tak urobím, a znie: "Z bezprávia nemôže vzniknúť právo." Istá časť môjho vystúpenia bude prepožičaná z analýzy uznávaného právnika pána Petra Kubinu, aby mi tu potom niekto nevyčítal, že stredoškoláčka s maturitou fušuje medzi tými, ktorí o práve niečo vedia. Srdečne pozdravujem kolegu. (Potlesk.)
Ak je potrebné vysporiadať sa s extrémnymi prípadmi nespravodlivosti a materiálneho bezprávia, je prípustné zasiahnuť aj do inak posvätných princípov právnej istoty či zákazu retroaktivity. Nehovoriac o tom, že podľa právnych analýz, konkrétne aj podľa právnej analýzy pána Petra Kubinu, zrušeniu Mečiarových amnestií a začatiu trestného stíhania nebráni požiadavka zákazu retroaktivity, pretože v zmysle článku 7 odseku 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tento zákaz nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie konania, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo síce zákonom dovolené, ale bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi. To civilizovanými národmi by som chcela podčiarknuť.
Ako som už povedala, medzi vami, kolegyne, kolegovia, je množstvo právnikov. Niektorí sa vydarili viac, iní menej, ale všetci isto viete, že právo má okrem formálnej, teda písanej a zverejnenej stránky, aj svoju materiálnu, nepísanú podstatu. A tou je spravodlivé usporiadanie vzťahov v spoločnosti. Materiálnu podstatu pri akomkoľvek právnom akte, zákone alebo rozhodnutí štátneho orgánu zistíme tak, že si odpovieme na úplne elementárnu otázku: Aký cieľ sa daným právnym aktom sledoval? Samozrejme, že ak tento cieľ smeruje k spravodlivému usporiadaniu vzťahov v spoločnosti, dá sa povedať, že právny akt je v súlade s materiálnou podstatou práva. Teda je právom ako takým.
Opýtajme sa túto elementárnu otázku pri Mečiarových amnestiách. Aký cieľ sledovali Mečiarove amnestie? Ja tvrdím a dúfam, že sa tu nájdu viacerí takí, ak už nikto iný, tak minimálne pán navrhovateľ, myslím pána Budaja, že Mečiarove amnestie sledovali v tomto prípade celkom opačný cieľ, viedli k nespravodlivému usporiadaniu vzťahov v spoločnosti, zaviedli veľmi nebezpečný precedens. A ja tvrdím, že tam niekde sa začal rozklad tohto právneho štátu, ktorý úspešne pokračuje počas ďalšej Ficovej vlády. Umožnili zločincom, ktorí si objednali únos prezidentovho syna, a my vieme, kto to bol, ktorí nariadili únos prezidentovho syna a my vieme, kto to bol - to je okrem iného aj ten, ktorý úspešne chudol v Afrike - a ktorí nakoniec vykonali únos prezidentovho syna, aby za tento otrasný čin neboli potrestaní. A len na nás záleží, či tam vsunieme slovko nikdy neboli a nikdy nebudú potrestaní, alebo nie.
Z tohto sa dá celkom jednoznačne usúdiť, že Mečiarove amnestie sú v absolútnom nesúlade s materiálnou podstatou práva, ergo, sú v nesúlade s právom. Našou povinnosťou, ak vieme pomenovať, že niečo nebolo v súlade s právom, je, aby sme tento právny akt zrušili, aby sme dali možnosť spravodlivosti prejaviť sa. Ich nesúlad, teda nesúlad Mečiarových amnestií s materiálnou podstatou práva sa dá dokázať aj tým, že právo udeľovať amnestiu patrí výlučne prezidentovi republiky ako hlave štátu. Tieto sporné amnestie však neudelil prezident republiky disponujúci plnou demokratickou legitimitou pre výkon tejto funkcie, pretože takú legitimitu je možné získať iba zvolením v riadnych prezidentských voľbách. A či už teda priamou voľbou alebo - ako to bolo v tom čase - voľbou v parlamente. Mečiar ich udelil ako zastupujúci prezident.
Tí, ktorým vyhovujú Mečiarove amnestie, zvyknú argumentovať princípom zachovania právnej istoty. Ja predpokladám, že sa ešte takýchto vystúpení dočkáme, podľa teda toho, kto sa prihlásil do diskusie a kto sa ešte prihlási aj s faktickými poznámkami. Takže vy argumentujete tým, že je potreba zachovať právnu istotu. Ale ja sa pýtam: Právnu istotu koho? Zločincov? Pravdepodobne, pretože Mečiarove amnestie ako akt celkom isto ignorujú právnu istotu poškodených, obhajujú výlučne právnu istotu tých, ktorí stáli na opačnej strane. To znamená gaunerov.
Všetci tí, ktorí budete hlasovať proti zrušeniu Mečiarových amnestií, majte na pamäti, že tým budete chrániť právnu istotu zločincov a šliapať po právnej istote obetí takého otrasného činu, akým bol násilný únos Michala Kováča mladšieho. Mečiarove amnestie predstavujú porušenie článku 18 deklarácie OSN, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou číslo 47/133 prijatou 18. decembra v roku 1992. Článok 18 deklarácie OSN stanovuje, že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov, trestných činov spočívajúcich v protiprávnom obmedzení osobnej slobody predstaviteľmi štátnej moci alebo osobami, ktoré konajú v mene alebo v súčinnosti s predstaviteľmi štátnej moci, nemajú podliehať udeleniu amnestie alebo podobným inštitútom, ktoré by mohli mať vplyv na neprípustnosť trestného stíhania alebo uloženie trestu.
Dámy a páni, je preto našou povinnosťou, nie právom, nie možnosťou, pričiniť sa o ich zrušenie. Ako všetci asi viete, nový premiér a zastupujúci prezident v časoch minulých Mikuláš Dzurinda sa pokúsil zrušiť Mečiarove amnestie rozhodnutím o amnestii číslo 375/1998 zo dňa 8. decembra ´98. Toto rozhodnutie však vtedy vyvolalo spor o výklad ústavy, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že súčasťou práva prezidenta udeliť amnestiu nie je oprávnenie prezidenta akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už zverejnené v Zbierke zákonov. Lenže problém je, že viacerí aj z vás, aj od niektorých ústavných právnikov som to počula, že od tohto rozhodnutia Ústavného súdu odvodzujú všetky aktuálne prezentované argumenty o údajnej nezrušiteľnosti Mečiarových amnestií. Musíme si ale povedať - a tak to vidí uznávaný právnik pán Peter Kubina -, že to je zavádzajúci argument, nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu hovorí len o tom, že amnestie nemôžu byť zrušené rozhodnutím prezidenta. Možnosťou ich zrušenia ústavodarným orgánom formou ústavného zákona sa Ústavný súd vôbec nezaoberal.
Novela rokovacieho poriadku, ktorou ste, teda vládna koalícia, ohli ústavu, nezaručí slušnosť tohto zákonodarného zboru. Ako slušný by tento parlament vstúpil do histórie, ak by raz a navždy odstránil bezprávny, protiprávny akt Mečiarových amnestií a spriechodnil spravodlivosť.
Lenže pozrime sa, čo sa reálne deje a čo sa reálne stane. Všetci ako sme tu, myslím, vieme, že zrušenie Mečiarových amnestií jednoducho neprejde, nebude sa konať. Namiesto toho nám tu podsúvajú ďalší akt, ktorý svedčí o rozklade právneho štátu, ktorý svedčí o tom, že premiér tejto krajiny šliape po parlamentnej demokracii. On ako premiér tejto krajiny, on ako predseda vlády ide diktovať parlamentu naše vlastné uznesenie, pán JUDr. Fico. A nakoniec nemá ani toľko odvahy, aby za ten bezduchý paškvil prišiel do parlamentu orodovať on sám. Pošle ministerku spravodlivosti, pošle pani ministerku spravodlivosti. Bol by to vskutku akt nanajvýš trápny aj pre pani ministerku spravodlivosti, nebyť toho, že jej strana si zachová aspoň akú-takú tvár tým, že podľa toho, čo som počula, dnes zahlasujú za zrušenie amnestií. Zvyšok koalície ale nie. Takže nebuďme naivní. Zrušenie amnestií, ako som povedala, sa konať nebude. Musia si poistiť, že ku zrušeniu amnestií nedôjde a namiesto toho chcú prijať niečo, čo má hodnotu smradu vo vesmíre.
Dôvod, prečo SMER nemôže dopustiť zrušenie Mečiarových amnestií, je ten, že SMER nie je nič iné, len smutným pokračovateľom HZDS. Nie všetci zo SMER-u, samozrejme, česť výnimkám, ale minimálne všetci gauneri zo SMER-u a tých je tam požehnane na čele s tým, ktorý vám velí. Pretože SMER založili a držia pri živote špinavými peniazmi tí, ktorí ich špinavým spôsobom získali počas Mečiarovej éry. Mečiarovi ľudia, tak ako si dnes hovoríte Bašternákovi, že naši ľudia, tak Mečiar mal celú suitu špinavcov, ktorí stáli za ním počas privatizácie. To boli zase jeho ľudia. Lenže problém je, že tieto dve množiny sa spojili do jednej veľkej množiny. A tí vás dnes držia pri živote aj napriek vašim 23 %.
Pozrime sa, kto patrí medzi zakladateľov, resp. najväčších investorov SMER-u. Juraj Široký, Harvard, Chemolak, Duslo Šaľa a tak ďalej, prepojený s Lexom. Jozef Brhel, niekdajší štátny tajomník ministerstva hospodárstva, Korinex, IT sektor riadil Kaliňáka a Počiatka. Ján Gabriel, Ivan Kiňo, Vladimír Pór, samozrejme osôbka pán Fedor Flašík, akokoľvek sa chce dnes zo všetkého vyviniť a akokoľvek sa dnes ospravedlňuje posmrtne pánovi prezidentovi Kováčovi a samozrejme sú tam potom menšie mená, Slavomír Hatina, Miroslav Výboh, aby som nezabudla. Takže k otázke, prečo dnes Ficovi tak vehementne záleží na tom, aby Mečiarove amnestie neboli zrušené, sa dá povedať iba to, že sa bojí o svojich ľudí. Pretože jeho ľudia sú bývalí Mečiarovi ľudia.
A nie, ja ani náhodou netvrdím, že tento balík, tento exkluzívny balík V.I.P. person, ktoré som vymenovala, majú niečo s únosom Michala Kováča ml. To ani náhodou, to by som si nedovolila tvrdiť. Lenže problém je, že keby ste náhodou posadili do väzenia tých, ktorí naozaj uniesli Michala Kováča ml., a všetci vieme o kom hovoríme, ten by mohol začal rozprávať, tak ako začal rozprávať nakoniec Mikuláš Černák. Tiež niekoľko rokov hnil v base, kým si otvoril ústa a začal ukazovať prstom na jednotlivých väčších aktérov, na tých, ktorí zadávali príkazy, koho zavraždiť, koho uniesť a podobne. To sú celkom slušné ročníky, ktoré by ste si teda mohli pamätať, na roky 90., na to, akým spôsobom, akým drzým a vulgárnym bola zneužívaná vtedy Spravodajská informačná služba pod vedením Lexu. Ako špehovali ľudia, ako chodili s kamerami, ako si ich natáčali, ako si natáčali všetky mítingy, ja myslím, že aj pán Bugár si to pamätá, akým spôsobom pod Lexom pracovala Spravodajská informačná služba. Kedykoľvek opozícia mala akýkoľvek míting, protestnú akciu, alebo prišli len prehovoriť k ľudom, napríklad aj pred voľbami, vždy sa za každým tučnejším stromom našiel nejaký špinavý siskár, ktorý si ich tam natáčal. Ja vám garantujem, že Ivan Lexa má šuplík plný takýchto materiálov. Materiálov, ktoré dokážu skompromitovať aj tie osoby, o ktorých som hovorila. Aj tie osoby z toho V.I.P. balíčka, ktorý dnes živia SMER. A toto je to riziko pre premiéra Fica, že keby išiel do basy ten, kto nariadil uniesť Michala Kováča ml., kto riadil celý únos Michala Kováča ml., kto ho nakoniec uniesol, že si tým zašpinil ruky, keby títo ľudia skončili v base, je otázka času, kedy začnú rozprávať. A toto je váš reálny problém. A preto k zrušeniu Mečiarových amnestií ani dnes, ani dovtedy, kým bude vo vláde SMER, nedôjde.
Viete, čo je omerta? Omerta je časť etického kódexu mafie, podľa ktorého je člen organizácie povinný voči polícii a úradom zachovávať mlčanlivosť o všetkých aktivitách organizácie a jej členoch, aj keby sa malo jednať o jeho nepriateľa. Poučenie tohto zákona mlčania býva trestané smrťou. Smrť bola a býva najčastejšie vykonaná luparou. To je skrátená brokovnica. A broky boli a sú posypávané soľou.
Dámy a páni, o trestnosti smú rozhodnúť iba súdy. Kým nezrušíme Mečiarove amnestie, budeme živiť iba domnienky a podozrenia. Lenže verejnosť, ktorú tu my zastupujeme, sa musí dozvedieť pravdu. Preto je našou povinnosťou, nie možnosťou, zrušiť Mečiarove amnestie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
