Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem tu detailne opakovať všetky výhrady k návrhu zákona o sociálnych službách, väčšinu som uviedla už v prvom čítaní a myslím, že naprieč celou opozíciou, ktorá k tomu vystupovala v prvom čítaní, sa všetci zhodujeme. Myslím, že sa nám budú prekrývať pomerne dosť aj pozmeňujúce návrhy, ktoré predložíme k vášmu návrhu zákona.
Pán minister, vy ste prijali, aspoň dúfam,...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem tu detailne opakovať všetky výhrady k návrhu zákona o sociálnych službách, väčšinu som uviedla už v prvom čítaní a myslím, že naprieč celou opozíciou, ktorá k tomu vystupovala v prvom čítaní, sa všetci zhodujeme. Myslím, že sa nám budú prekrývať pomerne dosť aj pozmeňujúce návrhy, ktoré predložíme k vášmu návrhu zákona.
Pán minister, vy ste prijali, aspoň dúfam, dve zmeny a aj to len na tlaky, ktoré boli do neba volajúcou nespravodlivosťou a zaviedli by protiprávny stav v sociálnych službách natoľko, že sme plánovali sa obrátiť až na Ústavný súd. Hovorím o poskytovaní finančného príspevku len do vyčerpania finančných prostriedkov v rozpočte ministerstva práce a o poradí a postupnosti uspokojovania žiadateľov o príspevok vrátane zavedenia minimálnej siete. Pri tomto návrhu ja som mala vtedy taký pocit, že ste si to trochu pomýlili s Lidlom alebo s Kauflandom, že ten tovar je tu, kým sa nedopredajú zásoby. Ale teda som rada, že aspoň tieto pripomienky z tých, množstva pripomienok, ktoré sa zosypali na novelu sociálnych služieb, ste akceptovali.
Faktom ale je, že ani po tom ostatnom rokovaní so zástupcami Platformy za spravodlivé financovanie a inými aktérmi sociálnych služieb na vašom ministerstve ste neustúpili ani o krôčik, pokiaľ ide o návrhy súvisiace s financovaním, a neprijali ste ich zásadné požiadavky. Pritom celkový dopad mnou, ale aj nimi navrhovaných legislatívnych zmien je naozaj v tom našom meraní, by som povedala, len úbohých 9 mil. eur, ktoré máte k dispozícii priamo na vašom ministerstve vo svojej rozpočtovej kapitole. A teraz mám na mysli predovšetkým sumu 1 802 428 eur, ktorú ušetríte tým, že budete finančný príspevok poskytovať podľa stupňa odkázanosti a nie jednotnou nediferencovanou paušálnou sumou 320 eur. Už tam sú takéto peniaze. Tie ďalšie financie máte priamo na ministerstve práce a to vo forme každoročne vrátených alebo teda zúčtovaných finančných príspevkov hlavne na neobsadené miesta, ktoré sa aj tento rok pohybujú vo výške 6 miliónov aj nejaké drobné, a z toho do 31. 12. 2016 bolo vrátených na ministerstvo práce okolo 3 700 000 eur a po 1. januári to bude ďalšie, 2 343 253 eur celkom presne vyčíslené.
Na margo nedostatku zdrojov, ktorými sa, teda týmto argumentom sa radi oháňate, alebo, respektíve rád o tom hovorí váš pán minister financií, vás chcem upozorniť na to, čo ste verejne vyhlásili 7. januára 2017. Vtedy ste tvrdili, že ste do sociálnych služieb tento rok, by ste chceli investovať 100 mil. eur. A sa pýtam, kde je čiastka 55 mil. eur, keď dopad vašej novely je len približne 45 miliónov? A zároveň ste skonštatovali, že sociálne služby by potrebovali spolu 200 miliónov eur. No tak s tým sa samozrejme dá súhlasiť, ale keď ste teda hovorili o tých 100 miliónoch, ktoré tento rok investujete do sociálnych služieb, tak chcem sa naozaj opýtať, že kde je ten zvyšok.
Sám ste na to upozornili, že sociálne služby by sa mohli dofinancovať aj z úspor, ktoré štát získal napríklad vďaka prijatým opatreniam v oblasti hmotnej núdze. Vieme o tom, lebo to sú veci, ktoré sú často medializované, že dávky v hmotnej núdzi sa pred tým vyplácali pre 187-tisíc poberateľov a dnes sa vyplácajú len okolo, myslím, 95-tisíc, ak sa nemýlim.
Ja som dosť v takom teda živom kontakte so zástupcami poskytovateľov sociálnych služieb a aj s tými, ktorí sedia teda na tých pracovných skupinách aj pri kreovaní tohto zákona, aj pri rozporových konaniach, aj proste v rôznych komisiách, do ktorých ich voláte, a oni naozaj začínajú mať taký pocit, že ich síce voláte na tie pracovné stretnutia, aby ste si mohli vytvoriť proste nejaký alibistický štít a mohli tvrdiť, že rokujete s občianskou spoločnosťou pri príprave zákonov, ale v skutočnosti zástupcovia rôznych klientov a poskytovateľov nie sú pre vás partnermi, lebo v konečnom dôsledku naozaj z toho množstva tých zásadných pripomienok ste toho veľa neakceptovali. A skutočne aj z tých čísel, ktoré, o ktorých som tu hovorila, jednoznačne vyplýva, že sú tam rezervy. Tam sú rezervy, ktoré, tých 9 miliónov by sa bezpochyby našlo a obidve strany by boli spokojné.
Čo teda mám silný pocit, to je ten, že vlastne tie zásadné pripomienky, ale aj nie zásadné pripomienky, neprijímate, pretože prijímate jedine pripomienky od ZMOS-u alebo od VÚC-iek. Tam naozaj sme to videli aj na tom sociálnom výbore, že s nimi ste naozaj jedna ruka, dá sa povedať, a veľmi veľa vecí si ZMOS alebo VÚC-ky presadili aj do tohto návrhu zákona. A nie je to úplne fér voči poskytovateľom sociálnych služieb, hlavne teda voči neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, ale aj voči klientom.
Častokrát argumentujete tým, že mestá a obce a samosprávne kraje majú dostatok finančných zdrojov a tak majú neverejní poskytovatelia chodiť kričať pred ich úrady a nežiadať financie od štátu. Ale nie je to náhodou tak, pán minister, že štát má vytvoriť právne záruky, kde inde, ako v legislatíve, aby sa každý občan dostal rovnakým spôsobom k sociálnej službe, ak je na ňu odkázaný?
Naozaj stále tu delíme proste klientov zariadení na tých, ktorí dostanú, to sú tí klienti verejných zariadení sociálnych služieb, a tí klienti neverejných, vytvárame z nich občanov druhej kategórie, by som povedala. A to už nehovorím o situácii v opatrovateľskej službe, ktorej sa novela ani nedotkla. A tu by som sa chcela zastaviť, že, veľmi na vás apelovať, pán minister, že ak sú nejaké rezervy, ktoré máte vo vašom rozpočte, a ja som ukázala, kde tie rezervy sú skryté, ja myslím, že akútne by sme mali začať riešiť opatrovateľky. To, že na Slovensku nemáme prakticky opatrovateľskú službu, že nefunguje, z toho množstva, z 3-tisíc obcí, tuším, funguje v 900 obciach iba opatrovateľská služba, tak to už je, že niekde si to obec plní a niekde si to neplní, to je, jednoducho ten systém je nastavený zle a štát si to musí priznať proste. Tá decentralizácia akože, to sa ukazuje, že nakoľko veľmi zlyháva a mala by byť proste nejakým spôsobom buď dotiahnutá do konca, alebo proste si povedzme, že to zlyhalo a vráťme niektoré veci na štát. A pri opatrovateľkách to, že máme tisíce, desaťtisíce opatrovateliek v Rakúsku, to nie je to, že si to slobodne, úplne slobodne vybrali, pretože ja viem, že tento argument zaznieva často, ale nie je na mieste, pretože ony nepracujú proste pre našich ľudí odkázaných na sociálne služby, pretože nie sú zaplatené. Pretože z toho, čo tu dostávajú, tú almužnu, by jednoducho neuživili svoje rodiny. To nie je úplne slobodné rozhodnutie. A my sa rozprávame, o koľko opatrovateľkách, o 60-tisíc? Koľko ich máme momentálne vonku?
Ja som sa 9. mája som mala na túto tému našich opatrovateliek v Rakúsku, 9. mája tohto roku spolu s pánom Mihálom a myslím s Erikou Jurinovou sme stáli aj so zástupkyňami našich opatrovateliek v Rakúsku na tlačovej konferencii tu o poschodie nižšie a sme upozorňovali na to, za akých podmienok tieto ženy pracujú. My sa k nim nemôžme správať macošsky, že: však ty pracuješ v Rakúsku a tam opatruješ rakúskych dôchodcov. Pretože, hovorím, to je len dôsledkom niečoho a my musíme začať riešiť tú príčinu. Ale vtedy sme vás vyzývali ani nie tak proste k tomu, k nejakému systémovému veľkému kroku, ale k tomu, aby ste sa spolu s ministerstvom vnútra pozreli na podmienky, za ktorých pracujú naše opatrovateľky v Rakúsku, na to, akým spôsobom s nimi jednajú agentúry, že jednoducho treba upraviť tie podmienky pre agentúry. A úplne konkrétne sme hovorili o tom, ako je to s tou dopravou, ako ich prevážajú tými mikrobusmi. Upozorňovali sme na to, že sú nútené si objednať tú prepravu, ktorú poskytuje tá agentúra, a že šofér, ktorý s nimi ide niekoľko stoviek kilometrov, nespí a v kuse šoféruje aj 30 hodín. To bolo 9. mája. A dnes to tu máme. Obrovskú hromadnú dopravu. Ja sa teraz na tom nechcem proste nijakým spôsobom ani priživovať. Len ma viete, čo zamrzelo? Že teraz sa ministerstvo vnútro vyjadrilo, teraz, keď to vybuchlo, keď už teda došlo k takejto tragédii, že oni robia na úprave tých podmienok. No nie je to pravda, lebo ja tu mám email z 9. októbra, kde jedna z tých zástupkýň, pani Kudziová sa obracia na vášho štátneho tajomníka a žiada ho opätovne aspoň o kontakt na niekoho z ministerstva vnútra, ktorý by sa ich situáciou začal zaoberať. Z 9. októbra je tento email. To znamená, to svedčí o tom, že nikto si proste nevšimol tie ich požiadavky a nezačal s nimi seriózne aspoň rokovať, keď už nič iné.
Zaujímavé na vašej novele je to, že si napríklad, teda pokiaľ hovorím o tom vzťahu so ZMOS-om a s VÚC-kami, že ste potichu súhlasili s tým, to bol pozmeňujúci návrh, ktorí budú predkladať vaši vládni poslanci, pokiaľ mám správne informácie, že obce, ktoré prevádzkujú zariadenia pre seniorov, v ktorých majú neodkázaných seniorov, to sú tzv. tí tancujúci seniori, to ide o prežitok z čias socializmu, kedy si ľudia vo veku päťdesiat až šesťdesiat rokov riešili svoju bytovú situáciu tak, že sa umiestnili do domova sociálnych služieb, takže títo občania, ktorí ani dnes nie sú odkázaní, budú dostávať finančný príspevok zo štátu v stupni štyri, ak budú v zariadení pre seniorov. Tak tomuto ja vôbec teda nerozumiem, že tí, ktorí to potrebujú a sú napr. u neverejných poskytovateľov, tak nedostávajú, a tí, ktorí nie sú v stupni odkázanosti, ale umiestnia sa do zariadenia pre seniorov, tak budú dostávať finančný príspevok zo štátu v stupni štyri. Neviem, možno mi to vysvetlíte, pán minister. Ale ak by to takto malo byť, že toto bude predložené teraz od vašich poslancov v rámci druhého čítania, tak ani neviem, že čo mám na to povedať. Možno by ste mi mohli povedať, že či to je nejakým spôsobom vyčíslené, že koľko to bude stáť a aký to bude mať dopad.
Už minulý rok som navrhovala a žiadala som vás priamo v parlamente cez pozmeňujúce návrhy, aby ste do systému financovania zahrnuli aj vybrané služby krízovej intervencie. Dnes tu máme ďalšiu obrovskú novelu a zase to neriešite. Štát nie je ochotný prispieť ani len malou čiastkou na financovanie základných služieb krízovej intervencie, ktoré v rámci Slovenska poskytujú a zabezpečujú práve neverejní poskytovatelia týchto sociálnych služieb. Však tam sa stačí pozrieť na register poskytovateľov krízovej intervencie. Sú to práve neverejní poskytovatelia, ktorí sa v našej spoločnosti starajú o tých, ktorí to naozaj potrebujú. Ja viem, že to nastavenie spoločnosti voči narkomanovi v Pentagone alebo voči nejakému bezdomovcovi, ktorý je na ulici, nie je také isté ako voči seniorovi, ktorý je odkázaný v najvyššom stupni na sociálnu službu, ale toto je vec, ktorú zodpovedná krajina jednoducho musí zodpovedne riešiť.
Ešte stále máte šancu a možnosť prijať a zapracovať do vašej novely viaceré zmeny, ktoré aspoň čiastočne a dočasne vyriešia niektoré aktuálne problémy v sociálnych službách. Budú to tu predkladať, budem to tu predkladať ja a budú to predkladať kolegyne, určite z OĽANO, pokiaľ viem. A veľmi pekne by som vás chcela poprosiť, že aby ste nad tým porozmýšľali, lebo mnohé z tých našich pozmeňujúcich návrhov neznamenajú žiadny dopad na štátny rozpočet. Predovšetkým mám na mysli vypustenie podmienky objednávania alebo zabezpečovania sociálnej služby zo strany obcí pri službách krízovej intervencie. Je fakt nemysliteľné, aby si obec alebo VÚC-ka službu objednávali, nakoľko charakter klientelity týchto sociálnych služieb to nedovoľuje. To, neviem si to proste v praxi predstaviť. Viete si vy predstaviť, ako človek bez domova alebo týraná žena budú čakať na úradné hodiny, aby požiadali o príslušnú sociálnu službu na obecnom alebo mestskom úrade? Veď ja naozaj neviem, že ako sa toto tam vôbec mohlo dostať, ale to by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, keby ste to zrušili.
Naďalej by som chcela, aby ste začali riešiť výšku finančného príspevku pre zariadenia s odkázanosťou, aby ste to valorizovali a určili ju percentom zo sumy minimálnej mzdy a nie pevne. Táto zmena predsa neznamená absolútne žiadny dopad na štátny rozpočet v roku 2018, nakoľko aj pri paušálnej sume vychádzate z toho času platnej minimálnej mzdy vo výške 435 eur a nie zo sumy minimálnej mzdy, ktorá bude platiť v roku 2018. Tam fakt chcem upozorniť na to, že neustále sa nám budú tie nožnice otvárať. Veď vy o tom asi viete a nerozumiem celkom, že prečo je to takýmto spôsobom riešené.
A v neposlednom rade vás žiadam, aby sa štát začal finančne podieľať aj na nízkoprahových službách pre rodiny s deťmi a pre ľudí bez domova so zanedbateľným dopadom 706 800 eur, lebo ani v tomto ste nevyhoveli poskytovateľom.
A žiadame navyše finančný príspevok pre zariadenia krízovej intervencie, ako je útulok, zariadenie núdzového bývania, domov na polceste, ale to tak pre verejných poskytovateľov, ako aj pre neverejných poskytovateľov tejto sociálnej služby, pretože to si musíme fakt povedať, že toto sú dôležité sociálne služby, ktoré, neviem, prečo sú opomínané, lebo však každý z nás žije proste v nejakom meste, v obci a vidí to tam dennodenne, že čo sa deje s ľuďmi, ktorí to jednoducho potrebujú, či už sú to matky s deťmi a matky s deťmi na ulici, matky s deťmi proste v zlých, fakt krízových situáciách, bezdomovci a podobne.
Takže to je všetko z mojej strany, vlastne to je aj také odôvodnenie mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré predkladám, ktoré, teraz sa dám na ten maratón toho, že ich prečítam. Tak vás poprosím, aby ste mi časomieru zastavili. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
