Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka hovorila o štatistoch, o scenároch. No áno, my sme vo verzii toho, čo sme podpísali kolegovi Budajovi, mali byť hercami v dráme, ktorá mala a mohla mať, keď nie teraz, tak o polroka, a keď nie o polroka, o poldruha roka, ale raz jasne dobrý koniec.
Teraz sa dostávame ani nie tak do pozície štatistov, ale dokonca len do pozície tých, ktorí stavajú kulisy. My sme kulisáci v tom, kde sme mali byť herci, a to, že sme tú hru mali hrať, je dané tým, že sme volení zástupcovia občanov a že ich máme reprezentovať. Stavať kulisy je nedôstojné, stavať ich nebudem. Bola tu reč o politickej pohodlnosti. No možnože je to pre niekoho politicky nepohodlné. Ja som asi šťastný človek, ktorý na tomto kresle nevisí a nemusí tu už nikdy byť, zriedka som sa sem dostal z voliteľných miest, zväčša naopak, ale jednoducho nemyslím si, že som politicky v nepohodlnej pozícii. Ja som politicky v pohodlnej pozícii, ja budem hlasovať tak, ako som hlasoval predtým, ako by som hlasoval kedykoľvek potom. Mám to veľmi jednoduché, ako hovorí pani ministerka, apriórne, áno mám to apriórne, nemám rád vydieranie. Raz som ho tu, jednoho 11. októbra, v deň svojich narodením, zažil, keď ma vlastní politickí priatelia a spojenci vydierali, a ja som necúvol, lebo som apriórny asi.
Takže ani teraz necúvnem, pretože niet z čoho cúvať, áno má byť áno a nie má byť nie.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Budaj, ďakujem vám. Hovorili ste vlastne z duše mojej a za mňa, takže sa uskromním faktickou poznámkou k tomuto bodu. Musím povedať, že keď Sanhedrin, chodiac od Eneáša ku Kaifášovi, nevedel, čo s tým, tak to poslal Pontskému Pilátovi. To, čo teraz robí koalícia, je, že hľadá 90 pontských pilátov. Deväťdesiat tých, ktorí si umyjú ruky nad nehoráznym činom, ktorý bol nezmazateľnou škvrnou našich moderných dejín, a posiela to tam, kde, a teraz nechcem byť zlý, cíti nádej, že sa na tejto hanebnej kauze vytvorí sarkofág ako v Černobyle, že sa raz a navždy pochová pod nepohnuteľnú betónovú platňu a tým sa vec navždy uzavrie.
Ja mám pocit, že v tomto parlamente zastupujem svojich voličov, keď hovorím o svojich, hovorím o svojich voličoch. A mám pocit, že moji voliči si želajú, aby sme hlasovali za návrh, ktorého som kosignatár a ktorého je predkladateľom je pán poslanec Budaj, lebo to je jasná a priama cesta. To je to biblické áno, áno, nie, nie. Nehľadajme alibistickú výhybku. Nemyslím si, že odo mňa moji voliči čakajú, že budem alibista. Nehľadím na to, koľkí budú hlasovať tak, ako ja, ale ja svoj hlas a čin výhybkára, ja sa nepridám k tejto výhybke, ja svoj hlas tomuto riešeniu neodovzdám, lebo si myslím, že navrhnutý bod programu, ktorý dáva tomuto rozhodujúcemu zákonodarnému orgánu právomoc, tento nemá právo odovzdávať niekomu inému.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V tej debate k predloženému návrhu, skutočne nie je na tej strane predkladateľov žiaden rozumne obhájiteľný, racionálny argument. Argument ušetrenia 2,5 tisíca v svetle peňazí, ktoré nás stála záchrana vášho človeka Juraja Širokého a jeho Váhostavu, je suma 2,5 mil. smiešna. Dokonca i v zmysle v alobale zabalených Jánošových finančných rezerv za dlhé roky je 2,5 mil. čistá brnkačka.
A pokiaľ ide o ten argument všeobecne, že demokracia niečo stojí, no stojí. Celkom príznačne na stretnutí s priemyselníkmi v roku ’32 občan Adolf Hitler požiadal priemyselníkov o poslednú predvolebnú finančnú podporu slovami: "Dajte mi poslednýkrát, toto budú posledné voľby!" A boli. Chcem teda povedať, že ten argument o peniazoch sa dá bohate použiť i v..., samozrejme, v druhom kole prezidentských volieb. A opäť budeme my za tých haurov, ktorí šetria verejné peniaze. Samozrejme, v svetle faktu, čo sa tým reálne podporuje, ma jasne napadá, že bude zbytočné, ak bude sa pán premiér presúšať po Kľakoch, Ostrých Grúňoch a Kalištiach a po oslavách SNP, keď robí jeho garda tento krok. Tá garda, samozrejme, je bezprávna a robí len to, čo má povolené, a robí teda to, čo je v intenciách pána premiéra. V tomto zmysle teda diviť sa, že ľudia v týchto obciach dokážu voliť to, čo volia, je položením červeného koberca, aby to, čo tí ľudia si vyberú, aby viedlo k tomu výsledku, ku ktorému to môže poviesť.
A celkom nakoniec chcem povedať, že veľmi plačeme nad tým, ako majú VÚC-ky nesžitý stav so svojimi občanmi. No takýmto krokom, keď bude 5-8 % víťaz vládnuť VÚC-ke, robíme všetko preto, aby sme tento stav zlepšili. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, ja by som rád podporil predovšetkým tú úvahu kolegu Poliačika, ktorý hovorí o tom, že ak sme v zlom status quo, tak také tie zvyčajné úvahy, že treba riešiť veci systematicky, na to slovo som, a systémovo, som alergický, lebo to znamená neriešiť ich nikdy. To znamená, to je zaklínadlo, ktoré znamená, to treba riešiť systémovo, nie je povedané, kto to bude riešiť systémovo, kedy to bude riešiť systémovo a kedy bude výsledok systémového riešenia. Takže kroky dobrým smerom sú vždy pozitívne, i keď niekto bude volať z pozadia o systémovom riešení, pričom samého ho ani nenapadlo systémovo zlú situáciu riešiť.
A pokiaľ ide o tú, by som povedal, zriedkavosť alebo málopočetnosť, a tým pádom nezdaňovanie, viete, ja mám kolegu, ktorý sa venuje úplne inej oblasti, ale napriek tomu chová ovce. Netušili by ste o takom človeku, že chová ovce, nechová ich v Bratislave, chová ich tam, kde má chalupu atď. Starajú sa mu o to aj ľudia, ale jednoducho, i keď nie je odkázaný na príjem z chovu oviec, tak to robí kontinuálne, teda sústavne, a keby tie ovce, ktoré sa mu tam kotia, jahence, predával, no tak nevidím dôvod, prečo by sme, aj keď je to preňho úplne vedľajšia činnosť, mali túto vec nechať bezzdanenú, a potom je to len otázka veľkosti.
A čo tak žriebätá a kone? Spústa ľudí miluje kone, má svojho koňa, možno má kobylu, možno tá kobyla raz za čas vrhne žriebä a možno to žriebä dorastie a predá sa. To má byť vyňaté z bežných noriem zdaňovania? Však je to len občas, kobyla nemá šestnásť žriebät ročne, ale jednoducho nevidím dôvod, prečo by mali platiť podľa veľkosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Keď som pred mnohými rokmi, vtedy ešte Slovensko ombudsmana ešte ani nemalo, mal tú česť a potešenie stretnúť sa s legendou českej justície ombudsmanom Otakarom Motejlom, tak som si povedal, no, takéto niečo by sme potrebovali. Potom sa stál náš bývalý parlamentný kolega docent Kandráč prvým slovenským ombudsmanom a bolo to ticho po pěšině. Dá sa povedať, že sa ťažko od jeho aktivít dala odvinúť napríklad poslanecká aktivita umožňujúca nápravu vecí verejných, keďže na Slovensku všeobecne platí selten kommt was besseres nach, ako hovoria bratia Nemci, zriedka potom príde niečo lepšie, bol možno dôvod aj na skepsu, ale keď prišla pani ombudsmanka Dubovcová, tak sa ukázalo, že toto príslovie v tomto prípade na Slovensku neplatilo, a ak teda je drobnou ukážkou síce zatiaľ štandardne smutný osud pokusu o úpravu nefungovania právneho štátu v takej drobnosti možno, ako sú cely policajného zaistenia, tak každopádne ten podaný a odmietnutý návrh tu ostáva a je takým drobným míľnikom toho, čo urobila a čo má robiť ombudsmanka alebo ombudsman, ak chápe svoje postavenie ako vedúce k nejakému cieľu.
Je možné, že raz sa hrdý člen Európskej únie Slovenská republika stane právnym štátom i v tom, že bude mať štandardné zákony a vyhlášky a normy plniace cely policajného zaistenia. Ale na samom počiatku, priznám sa, i pre mňa bolo to, že ombudsmanka si splnila úlohu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Viete, tie argumentácie, milí kolegovia, na tému, že existujú knihy, kde sa o tom píše, viete, existujú knihy, ktoré tvrdia, že vo vnútri Zeme je ešte jedna, úplne iná a oveľa väčšia. Potom existujú takí, ktorí hovoria, že vládnu jaštery a píšu o tom knihy a potom sú takí, ktorí tvrdia, že Slovania už boli vládnuci národ zemegule pred Etruskami a Faraónmi, aj o tom sa dá napísať a vydať kniha. Teda nie je problém. Papier skutočne znesie v tomto zmysle všetko.
Ja nie som nejako zainteresovaný na očkovanie, ani dermatológ a už vôbec nie venerológ očkovať nemá čo. Syfilis a kvapavka sa nedá preventívne imunizovať, tú si musí každý preskákať. Takže pokiaľ ide o to, že by som bol podozrievaný, že som agend imperialistický farmaceutických firiem, to asi do úvahy celkom neprichádza. Ale všeobecne treba povedať, že aj v medicíne existujú ľudia na okraji a potom existujú mnohí takí, ktorí nemajú nič s medicínou, ako tuná kolega Kotleba hovorí, že vtedy sa tie vakcíny vyrábali v Československu. No my sme ich zväčša nevynašli. Vynašli ich zväčša nejakí imperialisti a vyrábali sme ich podľa uznaných postupov a nemyslím si, že by civilizovaný svet nechával ničiť svoje deti vakcínami pripravenými tak, aby im tie deti ničili. To len tak na porovnanie, že či si myslíme, že nemecké alebo švajčiarske deti sú očkované škodlivými vakcínami.
Sumárne chcem teda povedať, že samozrejme, i tento názor je možný, ale k tej štatistike, že len päť detí z tisíca, je to štatistika, ale v momente, keď to dieťa, a to jedno z tisíca, ktoré zomrie na záškrt, bude vaše, vtedy to prestáva byť štatistika.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa. Nikto sa nedomnieva, že dôvodne zaistená osoba by mala stráviť čas takéhoto zaistenia v štvorhviezdičkovom apartmáne a mala by byť ovievaná palmovými listami. Iná vec je, že v právnom štáte sa má dodržiavať zákon a samozrejme i polícia pri svojej zodpovednej práci nadovšetko musí dodržiavať zákon. Aj osoba zaistená má ústavné práva a má právo, aby sa s ňou nakladalo zákonne.
Ak teda v tomto štáte zvykovo trpíme porušovanie zákona, ktoré je dané kde čím, ešte raz hovorím, tradíciou, priestorovými možnosťami a tak ďalej, a tak ďalej, čo by prípadní namietajúci vybavili – ale viete, to by stálo nejaké investície – tak musíme povedať, že splniť zákon jednoducho nezriedka stojí akési investície. Ale odvolávať sa, že ho neplníme preto, lebo to tie investície stojí, je veľmi scestné, lebo to môžme uplatniť potom vždy. Teda inými slovami, ak existuje oprávnená, overená, prieskumom zistená situácia porušovania istej zákonnej normy alebo súboru noriem, tak je riešením upraviť situáciu tak, aby normám vyhovovala. Som teda presvedčený, že tento návrh zákona jednoducho ďalším krokom napĺňa to, že by sme mali byť právnym štátom. A v tomto zmysle nevidím ani prípadnú námietku finančných nákladov ako dôvodnú na to, aby sme sa touto témou nezaoberali.
A na tomto mieste patrí vďaka odchádzajúcej ombudsmanke, že sa proste starala o veci, ktoré sú v popise práce ombudsmana, lebo podotýkam ešte raz, i osoba zaistená nestráca ľudské práva, na ktoré má štandardne mať nárok. A ak teda je tento návrh takým, ktorý vracia vládu zákona i do tejto oblasti, tak nevidím politického ani straníckeho dôvodu takýto zákon nepodporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolega Marosz, ten úvod bol dosť zvláštny, ten záver bol vylepšujúci, ale sumárne musím povedať, že takéto presúvanie zodpovednosti z príslušných orgánov, nakoniec ste ich spomenuli, inšpektorát práce, ktoré majú v popise práce boj s čiernym zamestnávaním, na konzumenta toho dodania, je skutočne byrokratickým nezmyslom roka. A ak v tej rečňovanke, ktorá sa povinne hovorí na konci návrhu, to znamená, že to má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak novela, ktorú predkladáme, má pozitívny vplyv na drobné víťazstvo zdravého rozumu. Pretože dovedené ad absurdum, samozrejme by ste mali, keď sadnete do taxíka, preverovať, či ten taxikár nie je čierny taxikár, lebo ste konzument a zamestnávate čierneho pracovníka. Nakoniec by ste pomaly mali skúmať, či v pôrodnici, kde vaša žena rodí, nepracuje náhodou, utierajúc dlážku v jej izbe, kde leží, upratovačka, ktorá je čierno zamestnaná. Samozrejme je to absurdný príklad, ktorý uvádzam. Ale absurdnosť tejto zákonnej úpravy je taká, že umožňuje jej absurdné argumenty.
To znamená, jednoducho sú tu ľudia, ktorí majú dodržiavať zákony, to je dodávateľ toho pracovníka, sú tu štátne orgány, ktoré majú kontrolovať, bojovať proti čiernej práci, a z týchto prenášame ťarchu na ďalších ľudí. V konečnom dôsledku opäť sa vraciam k medicíne, v ktorej som v živote pracoval, by si mal pacient preverovať atestačné stupne toho, kto ho ošetruje, lebo ktohovie, či ten dotyčný je vôbec doktor, viď slávny prípad plastickej kliniky v Bratislave. To znamená, že na to sú všetko štruktúry, ktoré to majú v popise práce, nie konzument.

Ďakujem za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili. Kolegovi Baránikovi chcem povedať, že presne tak, ako zaznelo v jeho vystúpení, mučenie Zdenky Schellingovej ani namáčanie hlavy do nádoby s výkalmi nebolo súčasťou Trestného zákonníka, dokonca ani komunistickej totality. Teda porušovali tí ľudia pri výsluchoch zákony celkom jasne tak, ako ich porušovali gestapáci a esesmani. Lenže šéfovia pražského gestapa odvisli, K. H. Frank bol popravený. A mnohí ďalší skončili primerane. Títo skončili s výsluhovými dôchodkami. Hádam cítime istý rozdiel. A musím povedať, že tak ako je jednou z najobľúbenejších téz tých, ktorí nechcú tvrdiť, že máme v šuplíku tú lepšiu alternatívu, ktorú ale neprezradíme, pre istotu, tak je takisto typickou zbraňou tých, ktorí si niečo neželajú a neurobili by to za nič na svete, povedať iným, ktorí niečo v tej veci robia, že mali možnosť to už robiť vtedy, vtedy a vtedy.
Viete, pán poslanec Paška, vy ste sem nespadli teraz v marci. Vy ste v tomto parlamente boli i v menej hrdých chvíľach slovenského parlamentarizmu a tiež by som sa vás mohol spýtať, čo ste vy v tej veci urobili, keď teraz úkolujete kohokoľvek okolo seba. To znamená, že sme opäť v tom, kde sme boli aj včera, že tí, ktorí neurobia nič, úkolujú tých druhých a radia im. Ja si myslím, že tento predložený zákon tu je na to, aby sa ukázali charaktery. A hlasovanie o ňom je možno, ako hovorím, malým gestom, ale bude zároveň vynikajúcim vysvedčením.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, nevystupujem k tomuto návrhu zákona prvýkrát. Aj ja mám pocit, neviem, či sa tak môžem klasifikovať, že "dobrí holubi" sa vracajú. Tento zákon je dobrý holub. Či som ja dobrý holub, je iná otázka.
Ale začnem tam, kde Erika Jurinová skončila. Povedala, že schválenie tohto zákona do druhého čítania bude veľkým gestom. Ja, naopak, som presvedčený, že bude strašne malým gestom v porovnaní s meritom, ktorého sa týka. Bude to malý symbolický akt. Ale napriek malosti a symbolickosti to bude deliaci kameň, pretože podporiť ten zákon znamená postaviť sa na stranu obetí proti zlu a odmietnuť podporiť ten zákon znamená postaviť sa na stranu zla.
Neviem si predstaviť, že by tu niekto vedel kvalifikovane obhájiť nárok zločincov na výsluhový dôchodok. Ani sa o to nikto nepokúsi, samozrejme. Neviem si predstaviť, kto by vedel zdôvodniť, že tí ľudia k svojmu štandardnému dôchodku dostávajú takýto benefit. V Nemecku po páde nacizmu prebehla denacifikácia a samozrejme tá mala i dôsledky v takej veci, ako je dôchodkové zabezpečenie. Možno vám to meno nič nehovorí, možno len veľmi malému počtu z vás to niečo povie, ale symbolom hrôzy nacistického súdnictva do posledného dňa Tretej ríše bol človek menom Roland Freisler. Tento človek bol predstaviteľom Volksgerichtu, ktorý bol v stave ešte 30. apríla 1945 popravovať 16-ročných chlapcov za velezradu, keď pod paľbou tankov Červenej armády alebo betónových tankových vojsk zahodili zbraň a utiekli, stojac s puškou proti obrnencom. Jeho vdova sa potom dožadovala sudcovského dôchodku primeraného k postaveniu tohto vrcholného predstaviteľa hitlerovskej justície. No, každopádne niekto si povie, však vdova nemôže za to, čím sa zaoberal jej muž, ale každopádne nakoniec ho nedostala.
Chcem teda povedať, že to, o čom dnes hovoríme, je preto deliacim kameňom charakterov, lebo tu neexistuje žiadne áno, ale tu je len – stojím na strane obetí, alebo stojím na strane zločinu. Chcem teda povedať, že to, akí sme vraj vyrovnaní s minulosťou, ako tu povedal neuveriteľne pred pätnástimi minútami pán poslanec Paška, je dôvodom, prečo vystupujem, je dôvodom, že takýto do neba volajúci výrok, ako sme vyrovnaní, je najlepšie preverený praxou v tom, že sa tu teraz po dvadsiatich siedmich rokoch predkladá návrh tohto zákona. Takto sme sa vyrovnali s tým, čo bolo. Tak sme sa vyrovnali, tými 700-eurovými výsluhovými dôchodkami a tými 300-eurovými tých, ktorí sa živili ako skladníci alebo ako šoféri autobusu, keď tu bola reč o katolíckych hierarchoch. Šoférom autobusu bol biskup Baláž. Chcem teda povedať, že to je vyrovnanie tejto krajiny s minulosťou. Ústav pamäti národa prehral súd, v ktorom na strane ministra Babiša vystupovali riadiaci dôstojníci a eštebáci. Vyrovnaný súd vzal ich výpovede proti faktom Ústavu pamäti národa. Keby tento veľkolepý nápad pojal Norimberský súd, tak nechá vedúcich predstaviteľov SS a gestapa vypovedať v prospech obvinených na lavici Norimberského súdu a predpokladám, že ten súd by akceptoval, že ani Hermann Göring, ani Rudolf Hess, ani nikto nevedel nič o tom, čo sa deje a čo sa dialo totálne mimo nich a nič s tým nemali. Našťastie, Norimberský súd sa neriadil tak vyrovnane s minulosťou, ako sa riadia naše súdy. Takže toľkoto drobná odbočka na tému vyrovnanosť s minulosťou.
A musím povedať, že stav krajiny, kde sa tento návrh zákona predkladá v treťom pokuse, ja už starnem pri jeho predkladaní, je ukážkou stavu tej krajiny, ale všetci sa budeme diviť nárastu extrémistov, nárastu toho alebo onoho, bo máme pocit, že sme so všeckým vyrovnaní, a nie sme pritom vyrovnaní s ničím. Ani len s tými úbohými obeťami, ani len s tými hanebnými páchateľmi.
Ak tento návrh tretíkrát pochováme, tak si nevystavujeme vianočné svedectvo, ale absolútnu listinu hanby. (Potlesk.)