Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.9.2016 o 10:22 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2016 10:22 - 10:24 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, zmienil si, kolega Rajtár, politickú kultúru, pri pohľade na prázdne miesta ministrov a prázdne stoličky členov parlamentu za koalíciu ma napadá odvolávanie vlády, resp. premiérky Ivety Radičovej stranou Roberta Fica a na rozdiel od kultúry, ktorú predvádzajú oni, ona si tu tých šesť hodín nadávania a urážania odsedela.
Dozvedel som sa, že sme strany, ktoré nemajú základňu. Treba povedať, že svorka Roberta Fica a jeho zlepenca sa dostala do parlamentu na základe presne toho istého volebného zákona, ako sa dostala strana SaS alebo Igor Matovič. To znamená, docent práva by mal chápať, ako vzniká parlament, a nemusel by mať k tomu komentáre o členskej základni, lebo voliči si vyberajú.
Pokiaľ ide o zmienku o slobode médií, o ktorej hovoril aj kolega Rajtár, je skutočne veľkolepá, iste by o tom vedeli hovoriť redaktori SME a Denníka N, ktorí majú slobodu nedostať odpovede od svojho, z daní daňových poplatníkov plateného premiéra, čo je, samozrejme, vrcholným aktom slobody médií.
Pokiaľ ide o to, že sa neurobí úprava Ústavného súdu, no, po veľkolepom výkone Macejkovej inštitúcie vo veci oslieho mostíka podaného inému docentovi práva doc. Gašparovičovi vo veci nevymenovania generálneho prokurátora si neviem predstaviť, ako by chcel Robert Fico ešte upraviť Ústavný súd. Smiať nad podozreniami sa môže, lebo tí, ktorí ich vyšetrujú, sú buď spolužiakmi, alebo priateľmi spolužiakov, ale každopádne vedia, ktorí sú naši ľudia, čo je rozhodujúce.
A pokiaľ ide o súdenie bez dôkazov, ktoré tu vraj predvádza kolega Matovič, no ja si pamätám jednu pamätnú tlačovú konferenciu, kde stálo duo Kaliňák a Fico a za dva dni odsúdili Hedvigu Malinovú. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.9.2016 15:57 - 16:16 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, čestne musím povedať, že druhá kolegyňa navrhovateľka už dopoludnia povedala, že nebude vystupovať, takže mi pripadla úloha opäť v komornom prostredí zhrnúť pomerne obsiahlu diskusiu.
Musím povedať, že napriek takej rozpornosti bolo pozoruhodné, že sa v tomto parlamente venovalo zákonu, neveľkému zákonu, týkajúceho sa školstva, šesť a pol hodiny. To je niečo neuveriteľné, pretože, žiaľ, školstvo ani v spoločnosti a mám taký pocit, že ani v tomto parlamente nie je na tej úrovni vážnosti a dôležitosti, ako si ako deklarovaná cesta k budúcnosti našej krajiny zasluhuje. Lebo pokiaľ ide o tie sľuby, že budeme budovať spoločnosť informačnú, že budeme to a onô a len v tom je naša nádej, lebo nemáme suroviny a musíme podporovať talentovaných ľudí, lebo v tom je naša budúcnosť, realita celkom taká nie je.
Samozrejme, tá debata bola dlhá trochu i preto - a v tom je taká rozpornosť tejto mojej pochvaly a radosti -, že keby sme očistili tú debatu o všetko to, čo s meritom novely nesúviselo jednej ani druhej, bolo by toho oveľa menej. Ako som už opakovane povedal, aj iní kolegovia, veľmi veľa času sa venovalo problematike odvolávania zlyhávajúcich riaditeľov. Samozrejme, my nehovoríme v tejto novele nič o tejto problematike, a ak samozrejme, a to som ochotný sa podieľať na sformovaní nejakého riešenia tohto problému, ktorý ale nie je problémom tejto témy, hoci sa mu venovali iste zrátane desiatky minút v rozprave, tak samozrejme, že je možné s tým niečo urobiť. Ale ako som onehdá hovoril, že ak upravíme rokovací poriadok o to, že bude jasne určené, že aj keď sa nejde hlasovať, tak je povinná elektronická prezentácia a v nej väčšina prítomných, tak je problém vyriešený a je to napísané v zákone. I v prípade potreby odvolania zlyhávajúceho školského riaditeľa je teda dobre vytvoriť mechanizmus a kolega Dostál upozornil, že ten mechanizmus v zásade aj existuje, ale kolega Chudík hovoril dlho o probléme akejsi škole v jeho oblasti, kde s týmto problém bol. Takže prosím, nech kolega Chudík alebo ktokoľvek iný predloží novelu zákona, ktorá ošetrí túto otázku, a je pravdepodobné, že ju, ak bude zmysluplná, podporíme, ako som podporil od začiatku tohto volebného obdobia nejeden návrh vládnej koalície k rôznym veciam.
Takže tento spôsob odchádzania do iných vôd, samozrejme, spotrebúval čas a ja si teraz dovolím využívať svoj čas na to, aby som na to upozornil.
Môj ctený kolega Petrák, ktorý je predstaviteľom tých, ktorí diskutujú v zásade pokojne na úrovni a k veci, ma prekvapil takým avantgardným návrhom, že by rodičia, ktorí chcú mať svoje deti na nejakom type stredných škôl, ktoré si, ktosi múdrejší, ktorý vie, čo je dobré pre budúcnosť, nepraje odporovať, že by si to štúdium mohli platiť. No to má len ten háčik, že ak je v tejto spoločnosti jasná dohoda, dohoda zákonná, že desať rokov vzdelávacieho procesu hradíme solidárne z daní všetkých daňových poplatníkov, tak začať hovoriť o stredoškolskom štúdium ako o niečom, čo si majú rodičia platiť, je proti zákonom, proti čomukoľvek, čo v tejto krajine platí. Kedy by toto mohol napríklad kolega Petrák uplatniť, by bolo o stupeň vyššie. Tento veľkolepý nápad by mohol mať v prípade vysokoškolského štúdia, pretože to nie je pokryté všeobecnou dohodou, že všetci daňoví poplatníci platia všetkým mladým ľuďom vysokoškolské vzdelávanie.
Z podstaty veci vieme, že hoci dane platia všetci platcovia daní, štúdium na vysokej škole dostáva, a poviem to zhruba, 50 % tej populačnej skupiny daného veku, ktorá by mohla študovať na vysokej škole. Ergo tam už nie je záväzok spoločnosti každému jednému poskytnúť vysokoškolské vzdelávanie bezplatne. No to ale ešte nikoho nenapadlo. A viem si predstaviť, že keby sme napríklad zaviedli ako návrh alebo položili na stôl návrh, že Slovensko povedzme potrebuje 50 politológov ročne a študuje politológiu 500, takže by sa 50 najlepším na najlepšej škole hradilo štúdium a 450 by si ho zaplatili. To som zvedavý, čo by od kolegu Petráka alebo aj od iných ctených kolegov z koalície zaznelo na tento návrh. Lebo tam nie je žiadna zákonná povinnosť skladať sa na štúdium 51. až 500. politológovi. Rozhodne niet takej zákonnej povinnosti.
Takže v tomto zmysle sú tie niektoré návrhy, ktoré zazneli v rozprave k základnému a strednému školstvu, lebo o tom sú naše novely, prekvapivé, ale trošku na nesprávnom mieste.
Samozrejme, zaznievali tu aj iné veci o liberalizme alebo neliberalizme a o tom, či je školstvo trh. Viete, zhodou okolností, pokiaľ ide o to rozhodovanie, keď sa tak často hovorí o úradoch práce ako o výsledku vzdelávania mladej generácie, tak musím povedať, že som bol s kolegami zo SMER-u, som to dnes spomínal pani poslankyni Nachtmannovej, aj kolega Goga bol prítomný, na jednom výjazdnom podujatí na východnom Slovensku ešte v minulom volebnom období. A tam sme navštívili strednú vzdelávaciu inštitúciu, ktorá trpela nedostatkom študentov. Pán riaditeľ nám z okna ukázal protiľahlé gymnázium, o ktorom, verím tomu, nie klamúc povedal poslancom Národnej rady, že na to gymnáziu sú prijímaní absolventi základnej školy, ktorí majú trojky a štyrky, oni ho s trojkami a štyrkami po biede absolvujú a potom idú študovať na vysokú školu. To všetko za peniaze daňových poplatníkov.
A tak sa v duchu pýtam, keď sa tu dozvedám od kolegu Blanára, že ako je dôležité, aby tie župy, ktoré obhospodarujú stredné školy a stredné vzdelávanie, aby mali tú právomoc riadiť sa požiadavkami trhu. Je reálne, aby takéto gymnázium existovalo? Čo urobila župa pre michalovské gymnázium, ktoré funguje na tejto báze? Zrejme nič. Hoci tú právomoc, ako tvrdí, má a potrebuje.
Takže zažili sme tu najrôznejšie úvahy o tom, čo ešte všetko iného je problémom, ale čo nie je meritom týchto noviel. Pani poslankyňa Nachtmannová, moja ctená kolegyňa, pedagogička z Ekonomickej univerzity, napríklad hovorila o tom, že bolo neprípustné Dostálovo prirovnanie samosprávy vysokých škôl a škôl tých, o ktorých hovoríme. Ale, samozrejme, nikto to neporovnáva mechanisticky, ale samosprávnosť je spoločný menovateľ týchto dvoch škôl, či ide o Materskú školu na Kuzmányho ulici v Bratislave, kde som náhodou v školskej rade, alebo Univerzitu Komenského, kde som náhodou bol osem rokov prorektor. To znamená, že tá samosprávnosť je porovnateľnou bázou. A ešte raz hovorím, nikoho nenapadlo povedať, že predsa tie vysoké školy v zásade financujú občania cez dane, ergo štát, ako sa s obľubou hovorí, a preto prečo by si mali tie akademické senáty zložené z pedagógov, teda profesorov, prednostov a trochu študentov, vôbec voliť nejakého rektora a prečo by nemalo právo ho byť vetovať a prečo by nemalo byť právo ustanoviť rektora podľa nášho vkusu. Pani poslankyňa Nachtmannová povedala, ale to sa nedá porovnávať. Dá sa to porovnávať. Dá sa to porovnávať. Po novembrovej revolúcii sa vrátili na univerzity senáty, ktoré rozohnali komunisti po Víťaznom februári. A tie senáty prevzali samosprávnosť univerzít.
Viete, keby sme na to mali hľadieť tak, ako som sa tu dopočul, že ako musia tie župy napríklad riešiť to, že či tie školy majú mať toľko prvých tried a tejto ju nedáme, no, poviem vám to takto. Máme zhruba 30 univerzít. Podotýkam, že Slovinsko, ktoré má polovičku obyvateľov, má, myslím, 4. My by sme mali mať podľa Slovinska 8. My ich máme vyše 30. Treba tiež povedať, že nie jedna, nie desať z nich sa i vo veľmi mäkkých svetových rankingoch potácajú medzi 3 000. a 5 000. miestom na svete.
No, keby to malo tak fungovať per analogiam, teda tak ako hovoríme, že župa má rozhodovať, koľko tam prijmeme do prvej a či tam tú prvú triedu povolíme, tak existujú nepochybne univerzity, kde by minister školstva mohol škrtom pera tú univerzitu zrušiť a povedať, že pripravuje ľudí pre úrad práce. To znamená, týmto len chcem povedať, že analógia v takom tom práve toho, kto dáva peniaze, rozhodovať o tom, či to bude, alebo nebude, je presne rovnaká medzi univerzitou a medzi materskou školou.
Všeobecne sa, samozrejme, debata niesla vo veľmi slušnom a dobrom tóne, čo je radostné. Musím ale povedať, že ako dlhoročný člen výboru pre školstvo, vzdelanie, mládež a šport ku cti poslancov v týchto výboroch, či to bolo v mojom prvom volebnom období, pred už pomaly 18 rokmi, až dodnes, keď už som v zahraničnom výbore, tam aj rozpravy vo výbore, či už sme vládli, alebo sme boli v opozícii, boli korektné, slušné a nepochybne vedené snahou argumentovať a nie akýmsi spôsobom znevažovať. A preto oceňujem i vystúpenie kolegu Blanára, s ktorým nesúhlasím hlboko v mnohých bodoch, i kolegu Petráka, s ktorým niekedy aj súhlasím, že nesiahajú k argumentom úrovne kolegyne Vaľovej, ktorá stihla ako prvé vo svojom vystúpení povedať, že tí, ktorí to predkladajú, zrejme nemajú nijaké poňatia z komunálnej politiky. No iste nie je povinnosťou pani poslankyne Vaľovej poznať moje curriculum vitae. Ale zároveň ja som zas taký snaživý, že viem, že ona okrem toho, že je iste kvalifikovanou vešticou, je zároveň tiež primátorkou. A nespochybnil by som jej schopnosť vhľadu v problém.
Ku cti, musím povedať, predkladateľov, že s jedinou výnimkou všetci sme v komunálnej politike. Kolega Dostál je poslancom župy, mesta, Starého Mesta i parlamentu. Ja som bol vicestarosta Starého Mesta s portfóliom školstvo. A som tretíkrát poslancom Starého Mesta. Bol som poslancom bratislavského mestského parlamentu. A kolegyňa Remišová je našou kolegyňou v zastupiteľstve.
To znamená, než kolegyňa Vaľová úplne od veci začne kádrovať, aký šajnu nemajúci ľudia tu predkladajú novely zákona, mohla by venovať trochu času na preverenie dôveryhodnosti a pravdivosti takýchto vystúpení. Ale, prosím, je to pre ňu takmer charakteristické a ďalej sa tomu venovať nebudem.
To znamená, že nemusíte s nami súhlasiť. Môžte sa domnievať, že bude lepšie, keď bude právo veta a rady školy budú zbavené i tej poslednej závažnej právomoci, ktorú mali. Lebo na druhej strane tu tvrdíte, že, však teda nech, keď už chcú, tak nech kontrolujú všetko. Nie. Rady školy zložené z rodičov, ktorí sú možno hudobní pedagógovia alebo sú podnikatelia v oblasti, ja neviem, dopravy, nie sú kvalifikovaní riešiť ekonomiku materskej či základnej, či gymnaziálnej školy. Sú tam na iné veci. Sú tam na to, aby zastupovali hlas svojich spolurodičov, ktorí vedia, ako je škola riadená, ako sa tam učí, ako vyzerajú triedni učitelia, ako riaditeľ formuje a smeruje školu. Na to sú. A dá sa povedať, vyústením ich pozorovateľskej misie, lebo oni sú tam fakt pozorovatelia, je to, že sa pokúsia zvoliť dobrého riaditeľa pre svoje deti.
Zaznievalo tu opakovane, ako ľahko je, by som povedal, sformovať si takú radu školy, aká sa riaditeľovi (zlému) hodí. Neviem si predstaviť, ako by moju manželku, ktorá chodila na rodičovské združenie častejšie ako ja, pri voľbe zástupcu triedy z rodičovského zástupcu triedy niekto nejako sformoval. Som v radách škôl dvoch škôl v Starom Meste a starosta Števčík nie je z môjho košiara, som teda jeho opozícia. Neviem si predstaviť, ako by mňa presvedčil, aby som ja odovzdal svoj hlas niekomu, kto sa mu má hodiť. Naopak, je to tiež možné alebo nemožné, ale apriórne podsunúť jedenásťčlennej štruktúre, že je ľahko ju zmanipulovať, sa mi zdá divné. To je, jak keby som to voličom podsúval.
Takže nemyslím si, že je bezpodmienečne ľahko zmanipulovať rodičov v rade školy. Či sa dá zmanipulovať teta kuchárka, ktorá tam tiež môže byť, neviem, nechcem súdiť, ale hlasuje sa tajne. To znamená, že nezdá sa mi to tak celkom jednoduché, ako to bolo podávané, že sa rady škôl formujú k vôli riaditeľov. Keby to tak nakoniec bolo, tak potom nepotrebujeme novelu, ktorou ste zobrali tým radám škôl tú právomoc. Ja si tiež nemyslím, že väčšina riaditeľov má nad sebou Damoklov meč odvolávania, ale ešte raz hovorím, ak ich budete potrebovať odvolať, tak to dajte do zákona a nevkladajte to nejak do nesplnenej povinnosti tejto novely.
No, na záver chcem teda povedať toľko, že myslím si, že kvótu súhlasných hlasovaní koalície k opozičným návrhom sme si na nejaký ten rok vybrali, teda zhodou okolností paradoxne ja. Ale napriek tomu som pevne presvedčený, že nebrať alebo späť vrátiť rade škôl jej rozhodujúcu a nosnú právomoc nie je ohrozením fungovania školstva a skutočne prípad zlých riaditeľov treba riešiť právomocou jasného a evidentne zákonne podmurovaného odvolávania zlyhávajúceho človeka. Ale apriórne podozrievanie rady školy, že vybere k poškodeniu svojich dietok a svojho pracovného prostredia za učiteľov zlého riaditeľa, aby poškodzoval župana, aby poškodzoval primátora, aby poškodzoval neviem koho, sa mi celkom nezdá.
A domnievam sa, že ak som hovoril opakovane o tom, že tí, ktorí sedia v tej rade školy, nemajú kvalifikáciu riadiť školu od hromozvodu až po kotolňu a rozhodovať koľko plynu sa má spotrebovať, ale mali by mať presne tú pozorovateľsko-voličskú misiu a vedieť, kto bol dobrý a kto si zaslúži pokračovanie volebného fungovania, teda ďalšieho obdobia, a kto nie. Ak si myslíme, že tí rodičia nie sú schopní, tak opäť, žiaľbohu, musím povedať, že v tom prípade túto schopnosť, lebo to sú angažovaní rodičia, nie tí, čo nechodia na rodičovské, ako hovoril kolega Blanár, lebo i takí, samozrejme, sú, to je pravda, ale tí, ktorých si iní rodičia zvolia za svojich zástupcov, si zvolia tých dobrých spomedzi seba. A tak si myslím, že ak upierame radám škôl zodpovednosť za dobré, alebo právo na rozhodnutie, tak by sme mali hádam zrušiť aj demokraciu ako takú, lebo ktohovie, čo tí voliči všelijako sformovaní a kúpení zvolia.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 11:12 - 11:14 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, kolega Blanár je schopný rétor, a to, o čom hovoril pekne a súvislo, ani mi nebolo divnô, lebo on tak vie hovoriť, ho, samozrejme, na vlnách toho vystúpenia zaviedlo kilometre ďaleko od merita veci.
Ako drobný príklad uvádzam neustále opakovanie toho, že dostávajú súkromné a cirkevné školy normatív. Prosím vás, vytlčme si z hlavy, že to dostávajú láskavosťou. Jožko a Anička, ktorí - jeden chodí do cirkevnej a druhý do štátnej školy - majú rodičov, ktorí platia dane, z ktorých dostávajú tie školy peniaze na normatív, nedostávajú ich z milosti niečej. Sú tam rovnako daňoví poplatníci ako rodičia v jednej i v druhej školách. To je raz a navždy na tému: dostávajú peniaze podľa normatívu. No a čo?
Prosím vás, ďalšia taká ukážka je, že sme došli až k úvahe, že či majú rodičia určovať počet prvých tried. Rodičia nič neurčujú. Rodičia jednoducho prihlásia deti do tej školy, ktorú si vyberú. To znamená, čistá demagógia je povedať, že či to majú. Nikto nežiada, aby to rodičia určovali. Ale to, že bola skúsenosť i vzhľadom nedostatočného financovania školstva, že si štátne školy predsa len akýmsi spôsobom nezriedka urobili lepšie miesto pod slnkom vďaka štátnemu zriaďovateľovi, ktorý im povolil otvorenie, a tým druhým menej povolil otvorenie, je tiež fakt. Nič to ale neznamená, že teraz tu poviem demagogicky, že rodičia si majú určovať. Nič také si nemajú určovať.
A úplne posledné je ovplyvnenie rady školy. Teraz mám opozičného starostu, resp. ja som k nemu opozícia. No som zvedavý, ako by ma ovplyvnil ako svojho zástupcu a detto rodičov a detto tetu kuchárku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 10:34 - 10:35 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Chudík, už to vlastne len stručne zopakujem. Vy ste od prvého momentu nosne hovorili o procese odvolávania a stihli ste povedať, že ten Vrbov je taký jeden prípad. No nepochybne i tá vaša škola je taký jeden prípad a vy ste tam nemali podľa vás, možno i podľa mňa potrebnú právomoc. Ale nič nebráni parlamentnej väčšine ani minulé štyri roky, ani teraz, aby urobila novelu zákona, ktorá bude riešiť problém, o ktorom ste nosne vo svojom vystúpení hovorili, o ktorom ale naša novela nehovorí. Takže to bol plač na úplne nesprávnom hrobe. My toto neriešime, ale máte plne v rukách riešiť to, ako uznáte za vhodné. Tak toľkoto len na margo toho.
A ako som povedal vo svojom minulom vystúpení, každý vychádza z nejakej osobnej kazuistiky, z osobného prípadu a tie prípady sú rovnocenné, či je to tu, alebo tam, takže nevytýkajte Vrbov, keď sám používate presne taký istý argument.
A chcem teda povedať, že tie veci, ktoré sa majú riešiť, sú v nás, v rukách nás poslancov, ale nečakajte, že v návrhu, kde nie je reč o odvolávaní, ja uznám, že to má ratio, čo ste hovorili, nám budete vytýkať, že to tam nie je. No však nikomu nebráni legislatívny proces, aby tam vec, ktorú uzná za vhodné, riešil. Tak len toľko na margo odvolávania neschopných riaditeľov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 10:09 - 10:11 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V tom cennom prejave, ktorý som si vypočul, zaznelo jedno, samozrejme, celkom očakávateľne nosné slovo - samosprávnosť. A pravda je, že jedným z výdobytkov novembra bolo, že sa znovu zrodila samosprávnosť. Samosprávnosť, ktorá sa iste nerodila ľahko a škobrtala ako malé dieťa a padala do kaluží, ale ktorá nepochybne mala a má stále hrať úlohu vo formovaní zodpovedného, angažovaného občana.
A keď, a tu už zaznelo, hovorí, bola tu položená otázka: Čo sa takého zlého stalo od zbavenia školských rád samosprávneho práva jednoho, takého zlého, že my tu dávame novelu na obnovenie pôvodného stavu? A ja sa zase spýtam: A čo sa tak za tie dlhé roky strašného stalo, že bolo treba túto samosprávnosť okresať?
Veľmi dobre tam zaznelo slovo kolegu Sopka o tom, ako sa formuje v komunite angažovaný občan, ktorý sa stará o veci verejné. Toto bolo jedno políčko, kde sa mohol formovať aktívny občan, ktorý potom mohol vstúpiť do politiky dobre sformovaný občianskou angažovanosťou.
A musím povedať, že ešte nikoho nenapadlo, aby odobral právo akademickým senátom univerzít rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú, hoci tiež by mohol niekto povedať, že tie peniaze predsa neplatia na chod univerzity z vlastných pudilárov ani študenti, ani profesori, ani iní pedagógovia univerzít. Nakladajú, presne vzaté, s verejnými peniazmi, a napriek tomu čakám, kedy niekoho napadne, že je škodlivý tento typ samosprávnosti a že páni profesori a študenti majú držať hubu a krok a držať sa zriaďovateľa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 9:53 - 9:55 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, Veronika, ten prípad, na ktorý si poukázala, je zase jednou kazuistikou, ale pre mňa je zároveň a hádam aj pre ostatných v sále, ak sa nad tým zamyslíme, takou ukážkou. Poslanecký zbor volený občanmi, samozrejme, má isté v takomto prípade vetovanie riaditeľa silne sprostredkované informácie. Možnože v malej obci, kde deti všetkých poslancov chodia do tej školy, to má inú váhu, ale zároveň musím povedať, že vo veľkom meste alebo povedzme v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, kde zhodou okolností, kde v nejakej tej škole sedím v rade školy i ja, tak všetci ostatní 24 poslanci, ktorí by o merite hlasovali, s tou školou pravdepodobne dlhé roky, ak vôbec niekedy, nič nemali.
To znamená, že odsúvame právo likvidovať navrhnutého zvoleného riaditeľa na ľudí, ktorí o tej veci, bez toho, aby sme ich obviňovali, že sú lajdáci a nestarajú sa, jednoducho nemôžu z podstaty veci mať také vedomosti, ako majú tí rodičia, učitelia v tej rade školy. Teda my to odsunieme s tým, že si umyje ruky zriaďovateľ a nechá si to odhlasovať zastupiteľstvom tvorenými slušnými ľuďmi nepochybne, ktorí ale o veci nevedia.
A skutočne ten príklad s tým odvolávaním, ten som už zmienil v minulom vystúpení pred týždňom. V Spojených štátoch volia občania svojho prezidenta zastúpení voliteľmi po tom, ale impeachment a odvolávanie prezidenta nerobia občania, ani v prípade Nixona, ani v prípade Clintona, robí to parlament.
To znamená, že nedá sa hovoriť o voľbe a o odvolávaní ako o totožnej veci ani na takomto príklade ilustrovane.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 9:47 - 9:49 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milá Edit, zhodou okolností to, čo si hovorila o spolitizovaní, v našej dôvodovej správe nie je. Ako vieš, jedná sa o paralelnú diskusiu o dvoch zákonoch, ale už predtým som sa vyjadril na tému spolitizovanie. Na Slovensku spolitizovanie znamená sklientelizovanie a ja trvám na tom, že toto dáva väčšiu možnosť sklientelizovania. Lebo 8-člennú školskú radu len tak nesklientelizuješ, tak jednoducho, tak ako jednoho riaditeľa. Takže toľko k tomu, že trošku si hovorila k inému ako to, za čo tu sedím ja, ale v poriadku.
Len chcem teda povedať, že ten argument, že čo sa stalo za ten rok od platnosti toho zákona. A ja sa pýtam, čo tie školské rady za 8 rokov svojej plnej právomoci, ako sa ony podieľali na tých zlých veciach? Lebo tá zmena zákona nastala ani keby v reakcii na to, že učitelia nadšení z mojej materskej školy, a teta kuchárka a jedna pani učiteľka niečo rozkradli, zneužili, urobili zlého. To znamená, prečo im bolo treba odňať tú právomoc? Toto sa pýtam, lebo ten zákon odňal týmto ľuďom právomoc a ich dosah na to zlé, čo sa môže diať niekde, je nie tak veľký, ak len majú trochu statočnosti. To znamená, to v tomto bol ten problém.
A, Dušan, kolega Bublavý, aj ja som mal za povinnosť zrušiť dlhé roky fungujúcu školu z príčin, na ktorých sme sa nejakou vinou nepodieľali. Mesto nám zabudlo oznámiť, že vedie proces, a zabudlo nám oznámiť, že ho prehralo a prišli sme o tú budovu zverenú. Napriek tomu ma starostka Rosová ako svojho vicestarostu poslala do jamy levovej ako troubleshootera, pretože tam boli rodičia a museli sme to vyriešiť. Vyriešili sme to, ale opäť toto s týmto zákonom nijako nesúvisí, to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.9.2016 9:38 - 9:42 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, chcel by som na margo toho, čo sa dostalo ako odpoveď na vystúpenie kolegu Žarnaya, povedať asi toto.
Samozrejme, že každý vo vzťahu k veciam, ako je takáto norma, hovorí na základe vlastných kazuistík, teda na základe vlastných konkrétnych zážitkov a prípadov a, samozrejme, každý má tie svoje a iný má iné. To znamená, život pána učiteľa Žarnaya je sám osebe kazuistikou, ktorá je pomerne veľmi dramatická a samozrejme, že mu dáva právo zaujať k veci taký názor, aký prežil na vlastnej koži.
Nespochybňujem, že sa možno Banskobystrický kraj snaží lacnejšie a výhodnejšie nakupovať. Ale zaznelo tu také niečo ako, že či sú zriaďovatelia, z úst kolegu Bublavého, škodná. A takýto zákon nepodporíme.
Viete, ono je to tak, keď sa zamyslíme nad podstatou zákonotvorby, veľmi veľa zákonov nerobíme kvôli väčšinovému problému. Prečo máme nejaké sankčné daňové zákony? No kvôli tým, ktorí to tie zákony a normy obchádzajú. Prečo máme nejaké určujúce normy pre konzum alkoholu za volantom? Nie všetci Slováci chodia napití za volantom. Ale niektorí chodia a kvôli nim sú tie normy. A tak ďalej a tak ďalej.
Máme veľa inštitúcií, ktoré majú vo svojej podstate povinnosť venovať sa menšinovým prípadom, Úrad pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou. Preboha, nie každý doktor je zabijak v bielom plášti. Existuje menšina tých prípadov, ale máme kvôli tomu normy a inštitúcie.
Takže nepodsúvajme kolegovi Žarnayovi, že týmto pádom vlastne to sú také nejaké osobné skúsenosti. A v tomto zmysle teda musím povedať, že ozaj nie je nieže zásluhou zriaďovateľa, že školy sú zateplené, či z eurofondov, alebo z iných zdrojov, o tom ale tento zákon nehovorí.
Takže, Dušan, ten argument nie je namieste. Tento zákon nehovorí, že zlý zriaďovateľ nezatepľuje. Ja ti len hovorím, že tento zákon pojednáva o úplne inej veci.
A viacerí v diskusii poňali vystúpenie kolegu Žarnaya ako obsah zákona. Veľkú časť jeho vystúpenia tvorili skúsenosti a názory, ktoré išli ďalej, ako je to, čo je na stole. To znamená, nehodnoťme predloženú normu podľa mňa oprávnených, ale nie v zákone zakódovaných predstáv kolegu Žarnaya.
Takže pre mňa, aby som to povedal, tak to, čo zažil on, a porušenia hospodárenia, ktoré sa odohrali na škole, kde pôsobil, na ktoré upozornil a za ktoré bol potrestaný a zlikvidovaný ako učiteľ, by samy osebe mohli byť dôvodom na prípadné primerané úpravy zákona v zmysle, aby presne takíto ľudia možnože len v 5 %, v 3 % či v 1 % prípadov, kde sa pod egidou zriaďovateľa kradne, tým vôbec neznamená, že pod všetkými zriaďovateľmi sa tak deje, aby sa nemohli stať. Ani výsledky kontroly, ktoré, presne vzaté, dali za pravdu pánovi učiteľovi, neboli dôvodom, aby sa konalo proti niekomu inému, v jeho prípade ako práve proti nemu, tomu, ktorý na to upozornil. Presne tak, ako voči mojej študentke a kolegyni, ktorá upozornila na bielenie chorobopisu. Kto tam bol šikanovaný? Tí, čo bielili, alebo tá, čo na to upozornila?!
To znamená, zákony robíme práve kvôli porušovateľom toho, čo má fungovať, a v tomto zmysle budem brániť kolegu Žarnaya a jeho osobný prípad ako dôvod takýchto zákonov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2016 18:23 - 18:25 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Áno, absolútne súhlasím s tým, že to nie sú témy, ktoré sa dajú rozhodnúť za päť dní, keď si sadnú dvaja ku káve a všetko je im jasné, jak hovoril Jiří Suchý: "Myšlenky mi v hlavě rotujou a náhle lup ho, je tu poznání. No tak holt moc jasný to zas není." Takže áno, ale mám tie tri a pol roka moc. To znamená, treba si to nepochybne rozharmonogramovať, a to, čo ste teraz nadniesli, hovoriť s tými, s tými aj s tými, aj s koalíciou, je v poriadku. My radi budeme počúvať a prípadne stratíme slovo v tej debate.
Ale aby sa o štyri roky po ďalších voľbách za nejakých okolností opäť nepovedalo, je treba o tom hovoriť. Lebo to je vždy, keď sa začne hovoriť, že treba veci riešiť systémovo, na to slovo som smrteľne alergický, a vy ste ho nepoužili, ale to je strašné zaklínadlo. Riešiť veci systémovo je ako riešiť veci v krematóriu. To je systémové riešenie, z ktorého už nikto nevstane. Toľko k tomu.
Ale ako hovorím, teším sa, budem pripravený aspoň počúvať, možno aj slovo povedať, keď dôjde na to, poďme o tom hovoriť.
Nemyslím si, pán župan Blanár, že by som niečo poprel. Ešte raz hovorím, tá politizácia v tom takom lexikálnom zmysle je to, že niekam vnášam politiku. To znamená, že to bude silne pravicová, vzdelávanie, že nepripustíme to, aby sa hovorili, a toto zarazíme a Kasardovu poviedku o poslednom pokušení Krista a zarazíme časopis. To nie. To je politizácia v pravom slova zmysle. U nás je to skoro vždy klientelizácia. To znamená, že ak máme svojich ľudí, ktorých sme rozmiestnili, a potom im zavolá Baštrnák, že nechce platiť 150-eurovú pokutu, tak to na tom nie je žiadna politika. Baštrnák, neviem, či chodí na voľby vôbec, ale nech chodí, kam chodí. To znamená, u nás je veľmi často nakoniec, keď prijdeme k poslednému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.9.2016 17:58 - 18:15 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže ste, vážený pán kolega Petrák, väčšinu svojho príspevku viacej-menej adresovali k tomu, čo som hovoril, dovolím si ja teda zareagovať a predoslať, nakoniec nemusí to byť verejne známe, ale my dvaja dobre vieme, že máme to, čomu sa hovorí špeciálne vzťahy. Na rozdiel od barónky Thatcherovej a Ronalda Reagana, mojich obľúbencov, ktorí mali tiež špeciálne vzťahy, ale stáli na tom istom brehu rieky, my stojíme na protiľahlých brehoch rieky už roky, ale zároveň musím konštatovať, že sa ponad tú rieku či potok rozprávame a nehádžeme po sebe kamene. To je cenné, a preto aj to, čo teraz poviem, bude síce pravdepodobne vo veľkej väčšine v prudkej opozícii k tomu, čo ste hovorili, ale ctím si vás ako veľmi dôstojného partnera. Kedysi som takého zažíval v školskom výbore a potom aj neskôr v iných štruktúrach v človeku, s ktorým som bol tiež ideologicky na protiľahlom brehu, ale osobnú úroveň a vzdelanie sa mu nedalo uprieť, to bol docent Milan Ftáčnik.
Musím teda na tomto mieste povedať, že to, čo ste nosne ako tambour toho celého tlmočili v skromne obsadenej, ale komornej a slušnej snemovni, bola apoteóza centralizmu. Apoteóza toho, že nie je dôvodné veľmi ctiť subsidiaritu, že nie je veľmi dôvodné zverovať zodpovednosť nižšie, pretože, a použili ste miestami až také nečakané formulácie typu účelovo vybratí rodičia v školskej rade. No ja neviem, ja som sa zúčastnil asi jednej alebo dvoch volieb zástupca na našej triedy, zhodou okolností na gymnáziu, teda triedy môjho syna a moja žena, keďže mala viacej účastí na takýchto podujatiach aj viacerých, neviem si predstaviť, ako by riaditeľka gymnázia Grösslingová ovlyvňovala MUDr. Milenu Osuskú alebo MUDr. Petra Osuského, aby jej zvolili toho, koho chce, do rady školy, to je pre mňa nepochopiteľné a neviem, či sa jej to darilo v celej triede, ktorá volila. My sme mali veľmi dobre zvoleného zástupcu za nás.
Teda to chcem povedať, že nemyslím si, že ten centralizmus sa dá zdôvodniť argumentom o zvláštne vybratých rodičoch do týchto štruktúr, a, lebo to zas musím povedať, že v tomto prípade by bolo na mieste guberiálny, guberniálny spôsob vlády, pretože aj my máme na Slovensku sem-tam zvoleného pologramotného starostu, máme sem-tam zvoleného starostu gamblera, máme sem-tam zvoleného starostu a zastupiteľstvo, ktoré sa dohodne a rozkradne, čo sa dá a čo nie je privŕtané, to znamená, by sme mohli rozhodnúť, že čo vlastne tí ľudia tam dole, ktorí v tej obci žijú, majú vôbec čo hovoriť, keď my z centrály – zvyššia – to robíme lepšie, dáme im toľkoto na vývoz smetí, toľkoto na svietenie, toľko na posypanie ciest proti ľadu a vôbec toľkoto im dáme, a načo vlastne sú, lebo ktovie, ako sú zvolení a kto sú vlastne tí, čo sú zvolení.
Ja teda si myslím, že to, čo sme vybojovali v novembri, je presne to, že ľudia si majú voliť, a potom si to prežiť, to, čo si zvolili, a to platí od Žehry až po parlament. To znamená, že ľudia majú niesť zodpovednosť za to, čo si zvolili, a v dobrom si to užiť a v zlom si to odskákať. To znamená, že v tomto zmysle napriek tomu, že môžete iste i vy i ja uviesť príklady, keď to je lepšie, keby to nerobili tamtí, a ja zas uvediem príklad, prečo by to bolo lepšie, keby do toho nezasahovali tamtí, tak musím povedať, že ak ste, a to opäť je vaše sväté právo, tak ako pri tvorbe rokovacieho poriadku, že si vyberieme to, čo sa nám hodí z Bundestagu, to, čo sa nám hodí z..., z Paríža, z parížskeho parlamentu, a to, čo sa nám hodí odkiaľkoľvek inokadiaľ, tak i tu trošku hádam mimo základnú čiaru ste uviedli spôsob odvolávania riaditeľov vo Francúzsku. No ako to už povedal, povedala v diskusii aj Veronika, odvolávanie a voľba sú dve veci. Viete i amerického prezidenta volia občania zastúpení voliteľmi. Ale impeachuje ho volená štruktúra, teda je neporovnateľná voľba a odvolávanie v tomto prípade, a preto si myslím, že ten príklad uvedený ako francúzsky príklad je nie celkom k veci.
Ďalšia vec, ktorú by som povedal, je, a uviedli ste krajiny na jednom, na jednej platforme, na druhej, na tretej. Viete, ja vám poviem a to nie je žiadna urážka Slovenska, lebo to neplatí zďaleka len pre Slovensko, ale nepochybne to platí pre Fínsko. Viete, tu sa stále hovorí o boji proti alebo za spolitizovanie tohto procesu, vzniku riaditeľa a tak ďalej. Ja má taký štandardný pocit domáci, že u nás vlastne nejde o spolitizovanie. Ide, presne vzaté, o sklientelizovanie. To znamená, že ak chcem toho človeka tam dať, tak ho tam nedávam preto, aby do malákov v materskej škole alebo do veľkákov v materskej škole vtĺkal ideológiu ľavičiarsku, pravičiarsku, nacionalistickú alebo akúkoľvek inú. Akéže spolitizovanie? Čo naspolitizuješ na Ohmovom zákone na fyzike v ôsmej triede alebo v siedmej? Moc toho nenapolitizuješ.
Teda to, čo sa deje, je klientelizmus oveľa skôr ako spolitizovanie. Pán učiteľ Žarnay videl, ako sa klientelisticky míňajú zdroje na fiktívne právne činnosti, a to nemalé. Akáže v tom bola politizácia? Bola v tom štandardná slovenská zlodejina. Tam vôbec neviem, či tá advokátka bola priaznivkyňou tej strany alebo jej dokonca predstaviteľkou, alebo doma pod perinou volila aj niečo iné. Ešte raz, na Slovensku v tomto zmysle ťažko pôjde o spolitizovanie. Ide o biznis. A v tomto zmysle je nezrovnateľné argumentovať Fínskom. Argumentovať krajinami, kde je korupcia na od nulovej čiary takmer nerozlíšiteľnej úrovni, alebo od krajín, kde je korupcia, kam sa pozrieš. To znamená, že v tomto zmysle je tá argumentácia starými demokraciami nie celkom na mieste, pretože my okrem toho, že nie sme stará demokracia, a okrem toho, že sme veľmi náchylní – a teraz to nehovorím ako útok na len politické štruktúry, na akékoľvek štruktúry –, že sme náchylní podplácať a nechať sa podplácať. Iste neporovnateľne s Fínmi alebo, paradoxne, aj s Estóncami, to znamená, alebo Dánmi, to znamená, že tá debata o tzv. spolitizovaniach je podľa mňa len plášťom na to, že v skutočnosti nejde o spolitizovanie.
Pokiaľ ide o tie, ten argument, že tí poslanci sú volení a ten starosta je dokonca priamo a väčšinovo a tak, ako ste povedali, to je pravda. Tí rodičia, neviem, či jak sú volení, či sú volení nepriamo alebo inak do tej rady školy, a tie zamestnankyne aj tá pani kuchárka, aj tie pani učiteľky, alebo učitelia, neviem, či sú horšie alebo lepšie volení. Ale jednu vec vám chcem povedať, ak tam tí rodičia majú tú právomoc, tak oni žijú s tou školou. Niektorí menej, niektorí takmer vôbec, lebo kašlú na to, čo je s ich deťmi a s ich školou, ale niektorí žijú intenzívne s tou školu.
Poslanec, ktorý na tej škole v živote nemal dietko, ktorý tam v živote nebol, ktorý v živote nepočul, ako beží život na tej škole, popiera v tomto zmysle blízkosti subsidiaritu. Lebo ak je subsidiarita to, že máme zastupiteľstvá vo vašej obci, kde ste starostom, a niekto by mohol povedať, že gubernátor by rozhodol aj za vás, aj za vaše zastupiteľstvo, tak ešte raz bližšie k problematike vašej obce ste vy a vaši spoluvolení poslanci ako niekto nad vami, ktorý vo vašej obci nikdy v živote nebol a nič nemusí riešiť. V tomto zmysle je rada školy, tá, ktorá s tým žije. Poslanecký zbor má míle vzdialenosť od blízkosti tých rodičov, o ktoré ide. Pokiaľ ide o tie závislosti, no opäť musím povedať celkom čestne, že tak ako existuje prípad Žarnay, ktorý je žiarivou ukážkou hrôzy toho, že niekto je držaný, hoci by mal byť dávno odvolaný, francúzskou alebo inou komisiu, to nemyslím Žarnaya, áno, tak aj ja som zažil opačné prípady, že proste rade školy nevadila príliš likvidácia talentovaného, nadšeného a zápalistého pedagóga, ale život aj demokracia prináša i zlé postoje, i zlé rozhodnutia, ale povedať jednoznačne, že vzhľadom na to, že tam a tam je tak a tak, je lepšie len toto alebo len toto, sa nedá, ale ak sa mám rozhodnúť pre alternatívu centralistickú alebo alternatívu subsidiárnu, blízku k základni, tak s uvedomením si všeckých rizík obidvoch alternatív to zvolím tak, aby tí rodičia, dá sa povedať, niesli zodpovednosť za svoje rozhodnutia, za svoju voľbu svojho zástupcu do rady školy, a aby niesli zodpovednosť teda za to, o čo sa starať majú a čo v skutočnosti aj má byť ich zodpovednosťou.
Ako argument, ja to nevytýkam, len na to som nútený provokatívne upozorniť, lebo ste hovorili, že provokatívne otázky. Hovorili ste, že tie štruktúry zastupiteľstva, teda starostovia obce dali návrh okrem transferových peňazí miliardu eur. A opäť sme u toho, čo som hovoril vo svojom prvom vystúpení. Preboha, to vykopal starosta v garáži, za garážou v tráve zlatú baňu? Vyniesol odtiaľ ingoty a venoval ich? Kde sa vzala tá miliarda? Spadla z neba ako manna alebo ich našiel na stole? Však sú to zase peniaze získané z tých rodičov, ktorých deti chodia do tej školy, a aj z tých rodičov, ktorí sú v tej rade školy. Neargumentujme, preboha, nejakými peniazmi, ktoré niekto veľkoryso do niečoho dáva, keď dáva peniaze ľudí, ktorým, im ich zobral v súlade so zákonmi, to nebola lúpež. Ale nedá sa argumentovať, že dobromyseľný vládca, teda starosta a jeho zastupiteľstvo, moudří rádcové sa rozhodli siahnuť do pudilára, každý svojho, a položiť na stôl peniaze na zlepšenie fungovania školy. Čaba, neblázni! Takto to nie je. Žiadne také peniaze neexistujú. Všetky peniaze sú od tých rodičov, i tie, čo sú v tej obci. Takže toľkoto.
A úplne nakoniec. Chápem, že je zase trošku pre vládnucich problematická situácia s dvíhaním sa opäť iniciatívy, ktorú ste tých desať minút zmieňovali. Ku cti musím povedať a podčiarknuť to, čo tu zaznelo vo viacerých vystúpeniach, že nikdy mi nevadí, keď Petrák hovorí o veciach, ktoré sú na dennom programe. Bolo to desať minút hovorenia úplne od témy, ale bolo to zároveň dobré hovorenie. Presne ako povedal kolega Dostál, budem veľmi rád, keď veľkorysosť, ako ukázal podpredseda Hrnčiar v tejto situácii, bude zachovaná pri slušných, či už aj polemických, ale jednoducho prejavov, ktoré majú náplň, bolo by dobré, aby to takto fungovalo vždy.
Problém bol len v tom, že i keď si viem predstaviť a sám uznávam, že niekedy, keď človek počúval, aké kredity za akú činnosť získavajú občas nejakí pedagógovia, a potom sa chcú o ne opierať v ďalšom, tak keď to veľmi preženiem, iste boli takmer i takí, ktorí získali ako pedagógovia biológie kredity za zvládnutie skokov na lyžiach. A to je, samozrejme, silne prehnané. To znamená, že nepochybne exituje nevyhnutnosť rozumnej úpravy kreditov a profitu z nej. Ale zároveň musím povedať, že veľkú väčšinu toho, čo ste hovorili v tej záverečnej tretine vystúpenia i na adresu kreditov a platenia za kvalitu, to znamená peniaze tým dobrým.
Áno, priznám sa, že i keď som absolútne na pozícii zle zaplatených zdravotných sestier, namietol som v zdravotnom výbore, kde som bol po tom, ako sme sa rozlúčili po dlhom spolužití, som namietol to, že sa nárokovalo štandardné pridávanie na plate podľa rodného listu. A vtedy som povedal, že ak sestra zvládne problematiku, v ktorej pracuje, a tú zvládne za rádovo nejaké roky, nestáva sa v 25. roku práce lepšou, ako bola v 15. To znamená, že železná ruka trhu v súkromnej nemocnici by rozhodla, že si ten riaditeľ, majiteľ, primár vyberie sestry podľa výkonu, nielen podľa rodného listu. To znamená, že iste i tu sa dá diskutovať o tom, že sa má dobrým a pracujúcim a nadšeným dávať podľa zásluh.
Musím ale povedať, že tam ste väčšinou hovorili, poďme sa rozprávať. Teda keď išlo o kresanie právomoci samosprávy rodičovskej alebo rady školy, tak ste dali zo svojho pohľadu vyargumentovaný, ja počujem vaše argumenty, i keď sa s nimi nestotožňujem, návrh novely zákona. Ale keď ide, a to si uvedomte, ste vládnuca koalícia, budete ďalšie roky ten, ktorý sa bude môcť oprieť pri nejakom návrhu na rozdiel odo mňa, menovite Veroniky Remišovej alebo kohokoľvek ďalšieho, Poliačika či Žarnaya, sa bude môcť oprieť o väčšinu v parlamente. Takže poďme sa rozprávať. Veľmi rád budem počúvať, ako som počúval dnes polhodinu, a vôbec nereptám. Ale urobte ten krok, o ktorom sa budeme rozprávať. Lebo keby sme ho urobili my, tak jeho osud je zrejme vopred spečatený. To znamená okrem toho, že sa budeme rozprávať, by som hrozne uvítal, aby sme mali substrát toho, o čom sa bude rozprávať. A ten substrát, ako som povedal, oveľa výživnejší a nádejnejší pre naplnenie toho, o čom sa máme my dvaja a celá snemovňa rozprávať, bude v tom, že podáte také návrhy.
A ja budem veľmi rád, tak ako som to už včera povedal vo svojom vystúpení k rokovaciemu poriadku, veľakrát som na tejto schôdzi hlasoval za vládne návrhy. A budem veľmi rád hlasovať za váš poslanecký návrh, tak ako som, by som nikdy nehlasoval za ten o okliešťovaní práv rád škôl. Ak to, o čom hovoríte, že poďme sa rozprávať, položíte na papier a dáte to pekne do legislatívneho procesu.
Želám vám v tomto veľa zdaru a môžete počítať pri dobrom návrhu s mojou podporou.
Skryt prepis