Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

14.9.2016 o 16:32 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 14.9.2016 16:32 - 16:49 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa predkladateľka a vážená snemovňa, v tejto pokojnej a komornej atmosfére sa predkladá zákon, ktorého historický osud alebo tej časti, o ktorej budem teraz hovoriť, pripomína slávnu pesničku Jaroslava Ježka, ktorú potom dlhé roky spievala nesmrteľná, doslova takmer nesmrteľná Ljuba Hermanová a potom po nej sestry Martha a Tena Elefteriadu. Ten, tá pesnička sa volala Život je jen náhoda, jednou si dole, jednou si nahoru.
Čo je jednou dole a jednou nahoru? Samosprávnosť, v tomto prípade. Jedným z výdobytkov Novembra bolo to, že občan, ktorý žil dovtedy v klietke, v zásade so zaistenou stravou a strechou, sa odrazu stal slobodným a mohol začať sa spolupodieľať na riadení vecí, ktoré sa ho dotýkali. Totalita takéto niečo neumožňovala. A preto bol vznik rád škôl podľa mňa významným krokom k tomu, aby začal vznikať občan. Občan, ktorý sa stará, občan, ktorý sa angažuje, a občan, na ktorého nezáujem o politiku, sklamanie a apatiu si dnes, štvrťstoročie po tých časoch veľmi často sťažujeme a máme pocit, že to nie je dobré.
Som presvedčený, že demokracia vyžaduje školenie, ktoré nie je otázkou roka ani semestrov, ktoré je dlhodobý, takmer neukončený proces. Formovať z ľudí, ktorí s tichým reptaním, s úplnou rezignáciou alebo s odporom prijímajú to, čo dostanú nanútené zvrchu, nie je celkom ideál toho, čo je. A preto keď vznikli školské rady, stali sa, samozrejme, školu demokracie, ale zároveň pre mňa aj jednými z prvých ostrovov pozitívnej deviácie, keď sa ľudia, mali možnosť, ktorú využili, starať o veci, ktoré sa ich sa bezprostredne týkali.
My... a v tejto krajine všeobecne sa kritizuje stav školstva. To školstvo je v tom stave, v akom je, z rôznych príčin. Samozrejme, takou zdanlivo najčastejšie prezentovanou - a pripusťme - aj dôležitou je financovanie školstva. Ale to, že sa 25 rokov veci nezlepšujú, keď nechcem povedať, že sa dramaticky zhoršujú, je okrem iného i preto, a možno mám ten pocit klamlivý, ale že strašne veľa rodičom napriek deklarovanému záujmu o vzdelanie svojich detí, o takmer opičiu lásku v podobe lásky k získaniu dokumentu, papiera, diplomu s pečaťou a s podpisom rektora, riaditeľa alebo kohokoľvek, v skutočnosti sa hlboko a príliš zaujato vzdelávaniu svojich detí nevenujú. Pretože inak by sa nemohlo stať, aby súhlasili s tým, nieže dokonca, aby nútili svoje dieťa, aby išlo študovať na školu, na konci ktorej je s vysokou pravdepodobnosťou úrad práce. To znamená, že sa domnievam, že ak existujú v množine rodičov takí rodičia, ktorým záleží na fungovaní inštitúcie, ktorá vzdeláva ich deti, a ak si títo rodičia zo svojho stredu vyberú tých, o ktorých si myslia, že ich budú dobre zastupovať pri spolupôsobení na fungovanie tejto inštitúcie, takže to sú tí rodičia, ktorí si nezasluhujú obmedzenie, náhubok a upieranie už predtým úspešne fungujúcich práv.
Prvýkrát sa na výdobytok v podobe školských rád siahlo - a to poviem celkom otvorene - v temnej ére ministerstva školstva riadeného vtedy SNS reprezentovanej pani ministerkou Slafkovskou. To skutočne neboli žiarivé hodiny školstva na Slovensku. A musím povedať, že to bolo prvýkrát, keď sa po štyroch rokoch kradmou rukou siahlo v tomto zmysle na samosprávnosť, ktorá zahrnovala i rodičov, ktorí sa starali o vzdelávanie svojich detí. V prvom roku po nástupe vlády, ktorá nastúpila po porážke síl, ktoré reprezentovalo HZDS v koalícii i s pani ministerkou Slafkovskou, došlo k reštitúcii, k obnoveniu práv a postavenia školských rád v roku 1999. Fungovalo to potom dlhodobo a nemám pocit, že by to fungovalo s katastrofálnymi dôsledkami práve pre túto zložku fungovania vzdelávacích inštitúcií.
A čuduj sa svete, v roku 2015 nemalo ministerstvo nič lepšieho na práci, ako druhýkrát, ministerstvo školstva, siahnuť kradmou rukou na tento výdobytok. Pamätám sa dokonca na situáciu, keď novoprišlý zrejme v tom čase minister Draxler na školskom výbore nášho parlamentu mal taký pocit, trošku zlý pocit z toho, čo, ako povedal legendárne Vladimír Mečiar, našiel na stole, a mal tendenciu akýmsi spôsobom zmäkčiť túto kradmú ruku, obmedziť ju. Fakt je ale to, že tá kradmá ruka sa presadila. To znamená, po dlhých rokoch fungovania sa opäť vzala táto pomerne veľmi dôležitá právomoc radám škôl.
Sám som v dvoch radách škôl a som tam už hádam osem rokov. Som tam veľmi nezaujatý, pretože sa jedná zhodou okolností o materské školy, kde nemám ani deti, ani vnúčatá, a napriek tomu ako poslanec, keďže som tam vlastne ex offo za mestskú časť Bratislava - Staré mesto, mám minimálne možnosť vidieť, ako fungujú a akí ľudia sú v tých radách. A musím vám povedať, že buda rodičmi, ktorí zvolili tých ľudí do tých dvoch rád materských škôl, v ktorých som, tak budem rád, že mám takých spolurodičov. Pretože sú rodičia angažovaní. To sú rodičia, ktorí z vlastnej vôle, iniciatívy, niekedy i s finančným prispením z vlastných zdrojov zlepšujú, pomáhajú, obohacujú fungovanie tej školy. A robia tak, presne ako povedala kolegyňa Remišová, o svojej ujme bez toho, aby ich k tomu, ja neviem, vyzýval alebo, naopak, akýmsi spôsobom reguloval riaditeľ, ktorý nič nenariaďuje a ktorý, ako bolo povedané, v tej rade školy nemá hlasovacie právo, čo je celkom logické, pretože je to inštitúcia, ktorá ho volí, a keby na to došlo, odvoláva a potom ho buď znova volí, alebo už ho nezvolí a zvolí niekoho iného. To znamená, že si neviem predstaviť, čo za dlhé roky viedlo ministerstvo školstva k takejto novele.
Chcem k tomu povedať, že niekto hovorí, zriaďovateľ to financuje. Pokiaľ ide o tie reči o financovaní, povedzme si otvorene jedno. Štát nezarobil ani korunu. Všetky peniaze, ktorými štát čokoľvek financuje, zaplatili daňoví poplatníci, pokiaľ štát nemá len pustené rotačky bankoviek, ktoré produkujú bankovky. To znamená, odvyknime si od zmýšľania typu štát to platí. Štát nič neplatí, my to platíme, ľudia na ulici hlavne to tiež platia, ešte aj nás. To znamená, že ten argument, že ten, kto platí, má rozhodovať, je v tomto zmysle veľmi vágny, lebo ešte aj ten úrad, ktorý si uzurpuje právomoc v súlade s týmto zákonom mať definitívne právo veta a právo rozhodnúť, je platený z daní tých rodičov, ktorí sú okrem iného v rade tej materskej školy. Takže takto je to s tým, kto čo platí.
Samozrejme, niekto si povie, vysoké školy, až na tie výnimky, ktoré sú štátnymi vysokými školami, policajná akadémia, vojenská štátna, teda tzv. bývalý doškolovák, zdravotnícka univerzita, sú verejnoprávne inštitúcie. Ale podľa tejto logiky by takisto niekto mohol zrušiť právomoc akademických senátov voliť rektorov, schvaľovať prorektorov, lebo však povedzme si reálne, aj keď sa už asi 20 rokov, čo počúvam, hovorí o viaczdrojovom financovaní vysokého školstva, reálne sú to opäť peniaze daňových poplatníkov, ergo tou istou logikou by mohol štát povedať, však my vám ich transferujeme, čo sme vybrali, takže my budeme určovať toho rektora, presne ako povedala Veronika. To znamená, že by sme rovnakou bystrou úvahou mohli zrušiť právomoci akademických samospráv a povedať, kto maže, ten jede.
Takže toto nie je celkom tá správna metóda, a preto sme si dovolili opätovne, nezávisle, ale s rovnakým úmyslom predložiť túto novelu zákona, o ktorej si myslíme, že, úplne nakraj, nestojí štát ani korunu, keď sa stav obnoví a zreštituujú sa tentoraz práva rád škôl, pretože demokracia je niekedy aj veľmi lacná, a myslíme si, že urobíme niečo v oblasti, kde nemôže štát o sebe povedať, že jeho riadenie tohto rezortu má veľmi triumfálne výsledky. Takže niet tu argumentu, ktorý by bezpodmienečne podmurúval potrebu zobrať samospráve i v tejto oblasti, keď pod samosprávou myslím rodičovskú samosprávu, jej právomoci. A to, že sa do súboru hlasujúcich, to ešte navrch ku všetkému, že aj tak má nakoniec zriaďovateľ právo veta. Sám som bol vicestarostom Starého mesta, ktorého v portfóliu bolo školstvo, to znamená základné a materské v Starom meste. Nikdy by ma nenapadlo, že by som mal si uzurpovať právo, iste v spolupráci so starostkou, že budeme my rozhodovať, kto. Nezdalo sa nám to a nikdy sa to za roky štyri, plus čo som v tých štruktúrach ako poslanec, neukázalo v Starom meste ani raz takým, že by sme museli v zúfalstve akéhosi riaditeľa vyhodiť, pokrčiť a dať ho von z okna. Pretože nie. Tí členovia školských rád nevolili zle. Nenavrhovali zlých kandidátov, nenavrhovali ľudí, ktorí doviedli školy na psí tridsiatok.
Takže v tomto zmysle je napríklad samotná skutočnosť, ktorá aj v súčasnom zákone obsahuje, teda obsahuje pokrivenú realitu, že si zákon protirečí sám sebe, pretože v tom zákone stojí teda ten fakt toho, že tam máme zástupcu štátnych štruktúr iných ako zastúpenie zriaďovateľa poslancami, zasahuje nielen nominácia súdruhov zo školskej inšpekcie a zástupcu obvodného úradu alebo okresného úradu do toho, že podľa iného paragrafu zákona hovorí, že podľa § 3 odsek 2 zákona zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na návrh rady školy. Odznelo to, že má právo veta. Ale v rade školy nie je normálne ani ten školský inšpektor, ani ten zástupca nadriadených štruktúr.
To znamená, na jednej strane je definované, kto je rada školy, ale na druhej strane pri tomto hlasovaní majú právomoc ľudia, ktorí nie sú rady školy, toto nie je ošetrené, teda ten zákon si v tomto zmysle protirečí. Podľa § 4 odsek 2 platného zákona je opäť výberovou komisiou rada školy, ale ak v nej môžu hlasovať čo i len dvaja ďalší ľudia, ktorí nie sú radou školy, tak ten zákon si protirečí, pretože tí nie sú rada školy. Tí prídu len na toto podujatie.
Chcem k tomu povedať, že niežeby niekto namietal proti tomu, aby tam napríklad zástupca školskej inšpekcie alebo zástupca nadriadenej okresnej alebo štruktúry bol. Tam len ide o to, že nemajú mať hlasovacie právo. Ich úloha je v prípade toho vyberania nového riaditeľa, aby dohliadli na to, aby sa to dialo v súlade so zákonom. Lebo pripusťme, a to je v poriadku, že sú tam, nikto ich nevyháňa, hlasujúci rodičia najrôznejšieho vzdelania, odbornej orientácie nemusia do detailov povinne poznať všetky možné paragrafy a súvislosti. Takisto i pracovníčky, zástupkyne kolektívu takisto nie sú erudíciou experti na zákonné normy. To znamená, ak sú tam takíto ľudia, ktorí by z povahy veci mali byť odborníkmi, majú v prípade potreby usmerniť priebeh podujatia. Ale nie usmerňovať ho svojím hlasovaním. Na to tam nie sú, zo zákona nie sú obsahom rady školy personálne, ergo je tento stav, povedal by som, neúnosný, právne zmätený a vo svojom dôsledku, ako som povedal, pak zapadá do komplexu chyby, ktorá sa v roku 2015 stala.
Teraz už nejde o to, rekriminovať, kto to navrhol, od koho to vyšlo, ešte raz podčiarkujem, že už nech si povieme o pánovi ministrovi Draxlerovi, ktorý bol, samozrejme, vládnucim ministrom, my sme boli jeho opozícia, rozhodne i on sám cítil, že to nie je celkom dobré, a pokúšal sa hľadať akési kompromisy. Tak ako v niektorých iných veciach na ministerstve školstva, i tu sa ukázalo, že minister neprešiel. (Prerušenie vystúpenia rečníkom, krátky rozhovor s poslancom, pristúpivším k rečníckemu pultu.) Dobre, dobre.
Takže toľkoto k našej novele zákona, ktorú, prosím, nechápte, milí priatelia, ako konkurenčný projekt, my sme ju podávali nezávislo. Veronika a jej kolegovia majú ešte aj nejaké ďalšie prvky.
Rozhodne nebudeme žiarliť, keď sa v prípadnom hlasovaní o postúpení do druhého čítania rozhodnete pre ktorúkoľvek. Ale ak sa vráti samosprávnosť radám škôl, bude to dobré rozhodnutie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 17:56 - 17:58 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem vám za slovo, pán predseda. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí vystúpili, a na úvod sa chcem ospravedlniť za nesprávne použitie slova "obor". To je svätá pravda. I za moju nevedomosť o dĺžke štúdia architektúry. Väčšina odborov na STU sa študuje päť rokov a toto mi zrejme uniklo napriek tomu, že mám architektúru veľmi rád, ale o dĺžku štúdia som sa nezaujímal, pardon. Teda aj architektúra, zapamätám si to.
Pokiaľ ide o ďalšie príspevky, chcel by som povedať na margo tuná kolegu Tóna Hrnka. To, čo som ti povedal, som citoval z práve teraz mnou čítanej knihy profesora Jana Rychlíka o rozdelení Česko-Slovenska, kde je napísané: "Informaci, že s návrhem vzniku strany přišel Andel, mne potvrdil v rozhovoru v Nitre i další z původních členů SNS, pozdější poslanec FS, Jozef Šeďovič." To znamená, a tam je v úvode teda, že sa schádzali členovia Štúrovej spoločnosti, a to nebola krčma, to bola kaviareň Krym, u Bláhu. Áno, to nie je nič znevažujúce. Vieme, že česká sociálna demokracia sa, hrdila sa tým, stretávala v hospode U kaštanů, jak sa pamätáš. A veľmi veľa vecí na Slovensku vznikalo v krčmách, nech už to boli hospody alebo kaviarne. Napríklad prvý Československý športový klub v Bratislave, dneska Slovan Bratislava, vznikol na ulici v La Palome, ktorú sme my poznali ako La Palomu. Tam sa vtedy položili základy toho, čo bola potom ŠK Bratislava. To nebolo mienené urážlivo. Ale toto je, prosím, citát teda z knihy uznávaného historika. Preto, ja som u toho nebol, u toho v tom Kryme, a preto sa orientujem na pomerne závažný zdroj. Až máš ty inú skúsenosť, rád mi ju môžeš v kuloároch povedať. Tak len toľkoto na tému vzniku SNS.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2016 17:20 - 17:41 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážená snemovňa, na úvod paradoxne od lekára drobné právne okienko. Pred nejakými desiatkami minút sa docent práva kolega poslanec Číž viac-menej naviezol do Milana Laurenčíka, vytýkajúc mu, že číta svoje vystúpenie. Nie som právnik, ale ak je v zákone napísané, v zákone o rokovacom poriadku, že "spravidla", tak to zároveň znamená, že v zásade aj nikdy. To je úmysel zákonodarcu, keď dá do zákona slovo "spravidla". Lebo ak by tam nedal slovo "spravidla", tak tam iste bude napísané, že vystupujúci poslanec prednáša voľne svoje vystúpenie. Ak je tam napísané "spravidla", to znamená, že aj akokoľvek inak. Tak to je malá právna poznámka na adresu docenta práva, kolegu Číža, pretože tento spôsob, ktorým atakoval Milana Laurenčíka, nebol dôvodný.
Po tom, aby nebolo stále smutno, jedna anekdota. Krásna, mladá dáma sa prihovorí uznávanému literárnemu bardovi vyššieho veku a britkého jazyka slovami: "Majstre, my keby sme sa vzali a mali by sme dieťa, predstavte si, aké by bolo? Bolo by krásne po mne a inteligentné po vás." Britký bard odpovedal: "Áno, krásna, mladá dáma, ale predstavte si, že by to bolo naopak." Tento nie veľmi pekný, hrdzavý a občas aj drzo arogantný, význačný predstaviteľ, poviem celkom smelo, britskej drámy a literatúry, bol George Bernard Shaw, o ktorom som sa k môjmu úžasu dozvedel dnes, v jednom z vystúpení, že bol Američan. On bol Ír. Bol to pôvodne, kým bol plešivý Ír, bol to hrdzavý Ír, jak keby ho jedna írska mater mala a iste by sa bránil tomu, že on, ktorý žil celý svoj život a narodil sa na to, čo sa hovorí Spojené kráľovstvo, by bol vyhlásením Národnej rady alebo jedného jej poslanca prehlásený za Američana. Toľkoto literárne okienko.
Ešte z ďalších vecí by som rád povedal, a to neberte, pán predseda, osobne, lebo vy ste v tom Kryme nebol, ale keď sa v kaviarni hotela Krym zakladala Slovenská národná strana za účasti Mariána Andela, Víťazoslava Mórica, Jozefa Prokeša, tak si osvojila, aj keď možno, že kolega Hrnko bude hovoriť niečo iné, návrh Mariána Andela nazvať ich zoskupenie Slovenskou národnou stranou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím vás, držte sa témy.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Áno. Ku cti histórii musím povedať, že Daxner, Vajanský, Tajovský, Martin Rázus, K. A. Medvecký, Milan Hodža by sa z toho zhromaždenia Víťazoslava Mórica a Mariána Andela zrejme zmyšili, ale keďže to nemali kopirajtované a boli sto rokov po smrti, alebo päťdesiat niektorí z nich, tak samozrejme si tento názov osvojila zakladateľská spoločnosť, ale odvolávať sa na základe toho, že sme najstaršia strana na Slovensku, je pomerne silná káva.
A teraz už k meritu veci. Keď sa zamyslíme nad tým, prečo vzniká táto novela zákona, tak sa dá zalistovať v pamäti a porozmýšľať, kde je pôvodný dôvod. No povedzme si otvorene, že keby nebola na verejnosť vyplávala kauza zvláštneho vzťahu ministra vnútra k podnikateľovi Bašternákovi, tak je málo pravdepodobné, že by na tomto pódiu ležali balíky s imitáciami bankoviek, resp. nákupné tašky, že by sa udiali mnohé veci, ktoré sa udiali, že by sa konali odvolávacie schôdze, že by sa potom konal pravidelný pondelňajší Bonaparte. To bolo dôvodom, prečo sa, podľa mňa iný dôvod ma nenapadá, prikročilo po rokoch platnosti rokovacieho poriadku napriek všetkému, čo sa tu odohrávalo. A teraz nevnímam ani žiadnu z opozície ani koalície, ktoré sa ním roky riadili, že to bolo zhromaždenie archanjelov, že tu nezaznievali výkriky, kriky, búchanie a rôzne veci, ktoré by v chráme zákonnosti možno neboli celkom na mieste. Treba povedať, že aj keď sme teraz zhmotnili, vládnuca koalícia, všetku hrôzu do postavy Igora Matoviča, ja si pamätám poslanca, teraz najväčšej vládnucej strany, ktorý je štátnym tajomníkom a ktorý z tamtoho miesta zúrivo vykrikoval, ten dobrý muž používal v literárnej tvorbe pseudonym Topol, a rozhodne sa nechoval tak, ako by si to pán predseda Danko prestavoval. Ale prežili sme tu, respektíve zažili sme za tie roky parlamentarizmu i už opakovane zmienené prednášanie správy o činnosti SIS Ivanom Lexom obklopenom poslancami s plagátmi, zažili sme tu mnoho vecí najrôznejšieho druhu. Ale skutočne nikoho nenapadlo, ani absolútnu osemdesiattrojku vládnuceho SMER-u, minulé štyri roky, aby kvôli čomukoľvek z uvedeného menila rokovací poriadok. A trochu ma prekvapuje, a pán predseda sa k tomu hrdo hlási, je to jeho sväté právo, že on je východiskom toho podnetu na zmenu rokovacieho poriadku. Rovno hovorím a môže si ma pán poslanec Bernaťák, ako predkladateľ, zapísať do zoznamu, že i ja som v nejakom kratšom faktickom vystúpení zmienil dôvod, prečo napríklad vidím potrebu nejakej tej novely rokovacieho poriadku. Tú novelu som, a dodnes na tom trvám, vymedzil v tom, že v zákone o rokovacom poriadku musí byť raz a navždy kategoricky napísané, čo je podmienkou otvorenia schôdze. Keďže pri otvorení schôdze sa nehlasuje, niet o čom hlasovať, keď jedná sa o mimoriadnu schôdzu odvolávaciu, tak nie je doteraz v tom zákone napísané, že sa musí urobiť elektronická prezentácia a len ona je východiskom jej fungovania, tej schôdze.
Áno, ak vám teda veľmi vadilo to, že Lucia Ďuriš Nicholsonová využila túto, pripusťme, dieru v existujúcom rokovacom poriadku a nechcete tam tú dieru mať, tak ju treba zaceliť. A tým pádom sa pridávam i ja, že aby bola uvedené v platnosť stará zásada Clara pacta boni amici, dokonca aj boni inimici, inimicus nepriateľ, amicus priateľ, tak dajme si pre istotu jasnú interpretáciu techniky začítania takejto schôdze. Ale nenavezme sa do Lucie Nicholsonovej, ako do niekoho, o kom som tu dnes počul od kolegu Jariabka, že sa dopustila takmer puču tým, že jednoducho sa neriadila neexistujúcim bodom rokovacieho poriadku. Nič zlého neurobila. Využila túto situáciu a nič neporušila.
Takže toľkoto k tomu, že sa dajú možno nejaké veci kvôli jasnosti pravidiel hry zmeniť, ale nemôžme na jednej strane tvrdiť, že ona sa pokúsila o puč a na druhej strane to jasné vymedzenie v tom zákone nemať. V tomto zmysle treba byť fairplay.
Veľmi dvihlo ctenú vládnucu koalíciu vyjadrenie poslanca Alojza Baránika o participácii, o podiele na... Treba povedať, že keby ste ho dobre počúvali, ako som sa ja snažil ho počúvať, tak on hovoril predovšetkým v prvom slede nie o Galante, ale o kauze Bašternák, respektíve o kauze Kaliňák. A tam ten podiel neodpárate pri akejkoľvek sebalepšej snahe, pričom neznamená, že ste boli podielnici odvodu Bašternákovho zisku, to nikto nehovorí. Ale to, že dodnes je tento minister ministrom vlády Slovenskej republiky, je i vaša zodpovednosť a nijak sa to nedá zoškrabať.
Viete, zaznelo tu dnes tiež, že je to hanba, čo robíme zo Slovenska. Ja som bol aj na medziparlamentnej konferencii tuná na hrade a Kaliňáka tam spomenuli nie slovenskí, ani Paška, ani Osuský, ani tí, čo tam ďalší traja boli, ešte ako kauzu, ale spomenuli to zahraniční poslanci. Nemyslím si teda, že z prípadu Bašternák, Kaliňák robí hanbu opozícia. Ten, tento zvláštny vzťah a toto zvláštne duo je hanbou z podstaty veci. A keď už hovoríme o neférovom podsúvaní vám, pripusťme, nevinným v kauze Galanta v zmysle akomkoľvek trestnoprávnom, tak tu dneska absolútne s prehľadom zaznelo, že sa, na hádam tých všetkých 1300 spadá vina za zbitie aktivistky Krempašskej. To tu dnes normálne zaznelo, že existuje zodpovednosť opozície za zbitie Krempašskej. Aká je tá zodpovednosť, väčšia, ako vaša za Galantu? Nijaká, nijaká. Stalo sa to úplne inde na úplne inom mieste. Vynechal som jediné podujatie pri Bonapartovi, stretol som tam nejedného profesora Univerzity Komenského, docentov Univerzity Komenského. Stretol som tam človeka, ktorý sa pred troma či štyrma rokmi stal vedeckou hlavou roka Slovenskej republiky. Tí sú zodpovední za Krempašskú? To je, aké spolupodieľanie sa na tom, že ste boli veľmi hákliví na vystúpenie kolegu Baránika. Takže merajme rovnako a nehovorme o 13.20 alebo o 14.05 o zodpovednosti za Krempašskú a potom sa strašne desme, keď príde na Galantu. Toľkoto teda k takému nejakému elementárnemu fairplay.
Nedá mi, aj keď tu v tejto chvíli nie je dneska, trikrát vystúpil s otrasným dátumom 17. júnom 2011 a s otrasnými televízormi značky Orava Richarda Sulíka, hovorca, dlhoročný. poctivý, ministra Kaliňáka. No, pripusťme, že odhliadnuc od situácie, v akej bolo rozhodnutie urobené, by sme ho už iste nezopakovali. Ale paradoxné na tom je to, že on slovami "otrasné a hrozné a hrubo a hanebne", pán hovorca Erik Tomáš, hovorí o niečom, čo bolo limitované na jediný rokovací bod programu. Z vôle, ktorá tu teraz je prezentovaná, tu má byť vyhradené najbližším stovkám a tisícom rokovacích bodov in extenso. To je teda brvno a trieska. Teda hrozného zločinu sa dopustili tí, ktorí to zaviedli v jedinom bode rokovania jednej parlamentnej schôdze, ale absolútnu podporu majú tí, ktorí tu chcú zaviesť odteraz až do konca vekov. To je zvláštny, taký aj morálno, aj logicko vybalansovaný postoj, ktorý tu Erik Tomáš opakovane, trikrát dneska, pre istotu, keďže opakovanie je matka múdrosti, predniesol.
Takže musím povedať, že odhliadnuc od toho, že pri poctivej práci obidvoch častí nášho parlamentu, koalície, opozície, a pri pohľade na fungovanie a problémy, ktoré môžu vznikať v práci takého telesa, by skutočne pracovná skupina, ktorá by vola vedená snahou urobiť zlepšenie a posun stavu k lepšiemu, mohla urobiť zmeny v rokovacom poriadku. Toto ale nie je zmena v rokovacom poriadku. To je upálenie rokovacieho poriadku, z ktorého ako Fénix z popola má vstať nový lepší. Ale ten lepší nie je. Áno, ja napríklad som na tejto schôdzi, a dokonca sme si s kolegom Dostálom to aj povedali, hlasovali za nejeden vládny návrh, i keď by sme iste si vedeli ho predstaviť tak inak a toto trochu a toto celkom, ale predsa len sme prišli k záveru, že ten návrh, či Lucie Žitňanskej alebo aj niektoré ďalšie, posúvajú vec k lepšiemu. Ja nemám krvavé oči ani penu u huby. Ja si môžem myslieť o zmene postoja Lucie Žitňanskej k vláde s Robertom Ficom čokoľvek, ale ak predloží niečo, čo posúva status quo k lepšiemu, tak mi nedá, aby som za to nezahlasoval, lebo nie som fanatik. Musím ale povedať, že tento zákon posúva mnohé veci k horšiemu a ak by aj v ňom, presne, ako povedal Ondrej Dostál, boli zrnká, ktoré ho posúvajú k lepšiemu, tak pri celkovom bilancovaní daného projektu je súčasný stav lepší.
A ešte k tomu oháňaniu sa, že v Nemecku majú toto a v Rakúsku toto a v Holandsku ktoviečo. Viete, v deväťdesiatom treťom som sa stal prodekanom pre štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde prebiehala rozprava v senáte s prednostami ústavov a kliník, ako zmeniť rozvrh, pričom povedzme si, o čo išlo. Každému skoro z nich o to, aby jeho "obor" dostal viac miesta na slnku, aby mal viacej hodín praktík alebo stáží, viacej hodín prednášok, aby tá katedra proste nabrala na význame, hoci aj mala ten význam doteraz. A vtedy som si dal tú prácu, keďže som to mal v popise práce, a spočítal som, koľko má trvať výuka podľa toho, že naplníme všetkým pánom profesorom, prednostom ich túžby. Jeden hovoril, a v Birmignhame je to takto, druhý, a v Heidelbergu takto a v Groningene je to takto. Vyšlo nám to, že by štúdium medicíny malo trvať 19 semestrov. Teda inými slovami 9,5 roka. Štúdium medicíny trvá šesť rokov, ako jediné štúdium zo všetkých štúdií v Slovenskej republike, ale keby sme naplnili všetky túžby pánov prednostov, tak to bude 9,5 roka. Samozrejme, že sa to nedalo. Pretože zostavovanie niečoho touto technikou je trošku, ako keď psíček a mačička robili tortu. Každý z nich, to boli, našťastie, len dvaja, do nej dal len to, čo on má rád, od kostí až po mydlo.
A chcem teda povedať, že tá argumentácia, a to tu tiež zaznieva, že sa nám z tohto európskeho parlamentného návrhu zákona hodí toto, a potom toto, a potom toto, ale o tomto nechceme ani počuť, nie je proste férová, a preto nevzbudzuje dôveru u počúvajúceho, ktorý aj keď uznáva, že iste Bundestag nemá totálne nanič rokovací poriadok, ani rakúsky parlament ho iste nemá, ale napriek tomu je takýto výber predsa len v istom smere podozrivý.
Preto si myslím, a nebudem opakovať návrh na vrátenie zákona na prepracovanie, ale myslím si, že ak by sme v niečom mohli urobiť krok k lepšej kultúre, tak okrem toho, že nebudeme mať vo vláde, však teraz nehovorím o celej vláde, nehovorím nič ani o Druckerovi, ani o Érsekovi, ani o Maďaričovi, ale že v nej nebudeme mať človeka dôvodne podozrivého z niečoho, čo je nezlučiteľné s pozíciou ministra rezortu vnútra, tak to je 8. bod vzniku tejto explózie a vzniku všetkého, čo nasledovalo. Lebo to je pravý veľký tresk. Toto, čo je teraz, to je tlaková, zvuková, svetelná vlna, čo prichádza. Ale že by na zmene rokovacieho poriadku sme mali bez peny u huby, bez krvavých očí, celkom slušne, a nie v harmonograme päť dní na pripomienkovanie, sedem dní, za dvanásť dní vytlačiť, jednoducho za pol roka popracovať. Ľudia, ktorí do toho vidia lepšie ako ja, nijak sa tam nepchám, ani si nič nemyslím, že som ten, ktorý tam má dávať écesy, ale jednoducho aby páni predkladatelia, vedení dobrým úmyslom, a nie úmyslom valcovať, istým spôsobom vyzvali k spolupráci a možno práve na tomto návrhu zákona skúsili, tak ako ukázali vystupujúci a nakoniec priebeh tejto schôdze, že sa dá v tomto parlamente bez kriku a lármy pracovať, komentovať, hlasovať. Mám pocit, že táto schôdza, až na bod 44, prebiehala priam vzorovo. Takmer mám pocit, že ani keby nebol vôbec žiaden rokovací poriadok, tak tu to bolo veľmi slušné. A rozhodne si nemyslím, že to je ten bod, na ktorom máme zasiať na tri a pol roka nenávisť a rozpor a kategorickú priepasť medzi koalíciou a opozíciou, ktorá vždy bude v protiklade, ale urobiť takýto krok, o ktorom znova som presvedčený, že keď sa vyrieši personálne obsadenie pozície ministra vnútra človekom, ktorý nemá toto na veste, že sa nosne stratí motív pre dramatické valcovacie zmeny rokovacieho poriadku.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 17:18 - 17:20 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán poslanec Bernaťák, ku cti vám slúži, že keď ste nám prečítali menšinový názor tých sudcov, teda časti menšej tých sudcov, že ste to aj uviedli, i keď ste na záver vlastne z toho vyvodili záver, že vlastne to podporuje celú vec. Samozrejme, menšinový názor je, veľmi často, a to nie som právnik, právne zaujímavý a nespomínam si, ale to nie je nijak vo vzťahu k vašej osobe, že by sa tu veľmi často tí, ktorí boli u moci, odvolávali na menšinový názor sudcov nášho Ústavného súdu v rôznych veciach a veľmi radi operovali väčšinovým názorom Ústavného súdu a pani Macejkovej. To znamená, že, hovorím to ešte raz nie na vašu adresu, ale všeobecne, že menšinový názor je zaujímavý, ale menšinový.
A k tomu ešte jedno, vy hovoríte, obmedziť. Viete, to slovo obmedziť je veľmi plastické, gumové. Obmedziť, čo všetko, odkiaľ, pokiaľ, a tak ďalej. Existujú v zákonoch slová, ktoré sú veľmi dôležité a napriek tomu, že majú taký na prvý pohľad neurčitý význam, budem o tom hovoriť v rozprave vo vzťahu k dnešnej debate tuná, ale to slovo obmedziť, ktoré ste odvodili z menšinového názoru, ponecháva z hľadiska zákona v mojich očiach príliš veľké mantinely tomu, ako sa to urobí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 11:57 - 11:59 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, pán predseda, vyjadrím sa k tomu, kde som vlastne bol nepriamo zmienený, a síce k facke Rudolfovi Vaskýmu, ktorá ma neteší, a nepovažujem ju za najlepší čin svojho života. Viete, vy ste na prvej tlačovke povedali, že nepotrebujete fackujúcich poslancov, ktorí niekoho sfackajú, pretože ich fotia. Neviem, či ste boli neinformovaný, v tom prípade vás to ospravedlňuje. Pravdou je ale to, že okrem hnusných nadávok, ktoré mi adresoval na verejnosti pred desiatkami ľudí, pred príslušníkom zboru policajného, ktorý stál cez prsia založenými rukami štyri metre od týchto urážok a nekonal, sa v tej chvíli zbilancovalo to, čo sa teraz stále týka celej snemovne. Vážení priatelia, Vaskýho výroky o tom, že tie roxorové tyče, ktoré predáva, sa majú použiť na to, aby na schodoch ležali mŕtvoly poslancov, to jest i vás, vážení kolegovia zo SMER-u a z SNS, i nás. I vaša mŕtvola, pán predseda, tu má ležať. I na vašu manželku a vaše deti má padať fragment mozgu vytrieskaný roxorovou tyčou z vašej hlavy. Tento človek toto hlása verejne. My snáď máme jednotku pre boj s extrémizmom. Neviem, akú má náplň každý jej člen 8,5 hodiny denne, 5 dní v týždni, 200 dní v roku. Ale podľa mňa jeho videá, jeho činnosť a všetko to, čo robí, ohrozuje ústavnú stabilitu krajiny. Je útokom na fungovanie parlamentnej a akejkoľvek inej demokracie. Nikto nekoná.
Tak ako si nikto nevšimol, čo sa deje v Čistom dni, a všimla si to Blahová. Ak by si to všimli tí, ktorí sú za to platení, nemusí robiť Blahová tlačové konferencie. Ak by si Vaskýho a jeho videoprodukciu všimli tí, ktorí sú za to platení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2016 16:46 - 16:47 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Podporujem návrh kolegu Klusa a podčiarkujem, že tajná voľba je, samozrejme, demokratickým výdobytkom a má svoje zdôvodnenie v mnohých výberoch a hlasovaniach občanov. My sme ale najvyšší zákonodarný zbor. Či už je táto sieň chrámom alebo nechrámom, nad nami je len Pánboh. To znamená, že my sme, dá sa povedať, povinní postaviť sa za naše rozhodovanie a za našu voľbu, aby občania vedeli, koho sme im kam zvolili. Tak ako občania vedia, ako hlasujeme o zákonoch, tak majú rovnako vedieť o tom, koho im kam vyberáme.
Ak si učiteľky na základnej škole pri akomsi hlasovaní ctia tajné hlasovanie, pretože sa boja, ak by ich negatívny hlas mohol byť dôvodom na proskribovanie zo strany vedenia alebo kohokoľvek, tak je tajná voľba výdobytkom. Ale nad nami už nie je nikto a my za to, čo nám káže svedomie, máme stáť a máme sa k tomu verejne priznať. Podporujem návrh kolegu Klusa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2016 11:38 - 11:41 hod.

Peter Osuský
Ďakujem pekne. Pán predseda, rád by som opravil svoju chybu pri hlasovaní a prosil by som, aby moje hlasovanie v bode 21 k tlači 190 - zákon o podpore malého a stredného podnikania, kde som omylom hlasoval za, aby som bol zaznamenaný ako ten, ktorý hlasoval proti. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2016 10:41 - 10:43 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Milý Gábor, pravdu povediac, ja nie som právnik na rozdiel od teba, ale v rokovacom poriadku, ktorý platil, keď Lucia Nicholsonová viedla tú schôdzu, nikde nie je expressis verbis uvedené, že sa prezencia zisťuje výlučne elektronicky. Elektronická prezentácia je úvodom do hlasovacej procedúry. To je v poriadku. Samozrejme, ak si myslíte, že toto sa nemá stať, zaveďte expressis verbis napísané, že sa prezencia určuje výlučne a jedine takýmto spôsobom. Takto to v tom rokovacom poriadku napísané nie je, a preto neexistuje argument, že bolo niečo porušené.
Porušené bolo možno zvykové právo. Ale zvykové právo nie je rokovací poriadok. Pretože zvykové právo dávalo kedysi i právo prvej noci, ale ťažko sa naňho dnes niekto môže odvolať.
A pokiaľ ide o kultúru alebo nekultúru, už tu asi nie je okrem kolegu Jarjabka pamätník toho, keď Lexa predčítaval na tomto mieste správu o činnosti svojej bohumilej inštitúcie v ére najťažšieho mečiarizmu. Okolo neho stáli ľudia s plagátmi a... (Reakcia z pléna.) Nebol si tu vtedy, pardon, si jediný, ktorý je bard.
Záver z toho teda bol ten, že ani vtedy, a to bolo silné pôsobenie opozície obklopujúcej Lexu s plagátmi a so žuvačkou, ktorú Milan Kňažko hodil do jeho poháru s vodou, ani vtedy nesiahol Mečiar k viacerým krokom, aké sa teraz navrhujú. To je len malá spomienka na to, čo tu bolo, čo všetko táto snemovňa pamätá a aké to malo alebo nemalo následky.
Ja si nemyslím, že tu sa dejú dramatické veci. Ak Európsky súd rozhodol, že plagáty v budapeštianskom parlamente nie sú porušením... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2016 10:00 - 10:02 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Z vôle občanov som štvrtýkrát v tomto parlamente a musím povedať, keďže sa budem dotýkať len jednej veci z toho, o čom kolega predrečník hovoril, klasický filibustering som tu zažil tak zriedkavo ako prelet Halleyovej kométy nad svojou hlavou a o tej vieme, že lieta raz za viac než 80 rokov. To znamená, aj tento veľmi obsiahly a vyčerpávajúci a dobrý prejav kolegu vošiel do dvadsiatich minút.
Ja si nespomínam, je to možné, že za štyri volebné obdobia som niekedy dvadsať minút prekročil, skôr nie, ako áno. Ale musím povedať, že limitovanie je jeden háčik, okrem iných, novely tohto rokovacieho poriadku. Oveľa väčším háčikom je presne to, čo kolega zmienil a čo podčiarkujem. Tento parlament je kontrolným orgánom jednoznačne nadriadeným vláde. Táto vláda padne, keď bude mať parlament takú vôľu, a každý minister padne, ak tento parlament takúto vôľu mať bude.
Nedokážem pochopiť, ako môže predseda parlamentu, predseda, druhý najvyšší ústavný činiteľ štátu, a predseda zákonodarného zboru prísť vôbec na nápad, že budú existovať parlamentu podriadené osoby, ktoré majú väčší nárok na vystúpenie v parlamente ako samotní volení zástupcovia ľudu. To je proste zneváženie, musím povedať. A nejde mi do hlavy, ako vôbec sa na toto prísť mohlo. Chápem a viem si živo predstaviť, žeby to vyargumentovával tým, že napríklad minister financií pri rozpočte potrebuje viacej času. Pripusťme, že toto by sa mohlo ošetriť neakýmsi spôsobom iným ako tým, že apriórne urobím zo zákonodarného zboru občanov druhej kategórie a z ministrov... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.9.2016 9:32 - 9:34 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená snemovňa, nerobím si, samozrejme, nikdy ilúzie o návrhu zákona, na prvom mieste ktorého medzi predkladateľmi som napísaný, ale napriek tomu si myslím, že tento totálne nestranícky zákon znamená zníženie byrokracie pre všetkých občanov bez rozdielu ich politickej afiliácie a preferencie, nevidím dôvod, aby takýto zákon neprešiel.
Celkom z hlbokého presvedčenia hovorím, že ak vidím, že zákonná norma je dobrá, tak hlasujem za ňu bez rozdielu, keď ide o to, kto ju predložil. Včera som hlasoval za niekoľko vládnych návrhov a budem za niekoľko z nich hlasovať i dnes, pretože, ako bolo povedané, zákon síce nespasí svet, ale ak zlepší beh vecí, tak stojí za to, postaviť sa zaň a hlasovať zaň.
Ešte raz hovorím, čas na ohňostroj pri prejdení prvého opozičného návrhu ešte nie je, a ak prejde, nemyslím si, že ktorýkoľvek z vás, reprezentujúci ktorúkoľvek stranu, sa dopustí smrteľného hriechu. A vyzýval by som snemovňu pri tejto príležitosti zamyslieť sa nad posolstvom zákona každého, ktorý za tie ďalšie roky príde, a zamyslieť sa, že i keď nespasí svet, či nie je posunom k lepšiemu.
Ďakujem.
Skryt prepis