Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Z vôle občanov som štvrtýkrát v tomto parlamente a musím povedať, keďže sa budem dotýkať len jednej veci z toho, o čom kolega predrečník hovoril, klasický filibustering som tu zažil tak zriedkavo ako prelet Halleyovej kométy nad svojou hlavou a o tej vieme, že lieta raz za viac než 80 rokov. To znamená, aj tento veľmi obsiahly a vyčerpávajúci a dobrý prejav kolegu vošiel do dvadsiatich minút.
Ja si nespomínam, je to možné, že za štyri volebné obdobia som niekedy dvadsať minút prekročil, skôr nie, ako áno. Ale musím povedať, že limitovanie je jeden háčik, okrem iných, novely tohto rokovacieho poriadku. Oveľa väčším háčikom je presne to, čo kolega zmienil a čo podčiarkujem. Tento parlament je kontrolným orgánom jednoznačne nadriadeným vláde. Táto vláda padne, keď bude mať parlament takú vôľu, a každý minister padne, ak tento parlament takúto vôľu mať bude.
Nedokážem pochopiť, ako môže predseda parlamentu, predseda, druhý najvyšší ústavný činiteľ štátu, a predseda zákonodarného zboru prísť vôbec na nápad, že budú existovať parlamentu podriadené osoby, ktoré majú väčší nárok na vystúpenie v parlamente ako samotní volení zástupcovia ľudu. To je proste zneváženie, musím povedať. A nejde mi do hlavy, ako vôbec sa na toto prísť mohlo. Chápem a viem si živo predstaviť, žeby to vyargumentovával tým, že napríklad minister financií pri rozpočte potrebuje viacej času. Pripusťme, že toto by sa mohlo ošetriť neakýmsi spôsobom iným ako tým, že apriórne urobím zo zákonodarného zboru občanov druhej kategórie a z ministrov... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážená snemovňa, nerobím si, samozrejme, nikdy ilúzie o návrhu zákona, na prvom mieste ktorého medzi predkladateľmi som napísaný, ale napriek tomu si myslím, že tento totálne nestranícky zákon znamená zníženie byrokracie pre všetkých občanov bez rozdielu ich politickej afiliácie a preferencie, nevidím dôvod, aby takýto zákon neprešiel.
Celkom z hlbokého presvedčenia hovorím, že ak vidím, že zákonná norma je dobrá, tak hlasujem za ňu bez rozdielu, keď ide o to, kto ju predložil. Včera som hlasoval za niekoľko vládnych návrhov a budem za niekoľko z nich hlasovať i dnes, pretože, ako bolo povedané, zákon síce nespasí svet, ale ak zlepší beh vecí, tak stojí za to, postaviť sa zaň a hlasovať zaň.
Ešte raz hovorím, čas na ohňostroj pri prejdení prvého opozičného návrhu ešte nie je, a ak prejde, nemyslím si, že ktorýkoľvek z vás, reprezentujúci ktorúkoľvek stranu, sa dopustí smrteľného hriechu. A vyzýval by som snemovňu pri tejto príležitosti zamyslieť sa nad posolstvom zákona každého, ktorý za tie ďalšie roky príde, a zamyslieť sa, že i keď nespasí svet, či nie je posunom k lepšiemu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, o tomto návrhu zákona sa v tejto sále zákonnosti, ako hovorí Janko Mičovský, hovorí opakovane, teraz prichádza i v tomto volebnom období ako krok, ktorým sa znižuje podľa nás nie dôvodný dohľad štátu nad občanom v súvislostiach, ktoré takýto dohľad nevyžadujú, ktoré sú napríklad, ako som sa zmieňoval v prvom čítaní, napríklad v Českej republike už roky rokúce zrušené, a myslím si, že vykročiť týmto smerom je jednak zmenšenie, niekto by mohol povedať, aj šikany obyvateľstva. A minimálne, keď sme už tu hovorili o tom, že čo sa dá zákonmi zlepšiť alebo nezlepšiť, tak pripomínam, že doterajšia verzia úpravy vzťahu občana, ktorý odchádza nad 90 dní do zahraničia alebo nadobúda prechodné bydlisko, bola síce sankcionovaná 33 eurami, ale minister vnútra mi of record v tejto sále, v tomto priestore povedal, že však sa to aj tak nevymáha.
No, domnievam sa, že ak existuje zákonná norma, ktorá nie je potrebná, ktorú nemajú iné demokratické štáty, ktoré ju zrušili, a ktorá predstavuje nadstavbový dohľad nad obyvateľstvom a ešte nie je ani vymáhaná, tak by nemala existovať.
Preto si myslím, že to, že tento zákon, pripúšťam na moje prekvapenie, prešiel prvým čítaním a dokonca i vo výbore pre verejnú správu získal podporu, napriek rozloženiu poslaneckých hlasov v takom a každom inom výbore, tak si myslím, že nespravíme nič zlého, ak ho prijmeme.
Domnievam sa, že je celkom rozumné, aby novelou zákona poskytnuté právo občanovi ohlásiť svoj pobyt v zahraničí trvajúci viac ako 90 dní a ohlásiť štruktúram to, že mení alebo odchádza z trvalého bydliska do prechodného bydliska, je dobrým opatrením, občan toto právo má a môže mať, ale niet dôvodu, aby bol sankcionovaný, ak takéto právo nevyužije, a urobiť z toho, mať z toho povinnosť, ako je to teraz.
Treba povedať, že k návrhu zákona bola jediná pripomienka zo strany legislatívneho odboru Národnej rady, keď tento legislatívne technickou úpravou spojil dve vety do jedného celku, čo si ako predkladatelia osvojujeme a súhlasíme s tým a myslíme si, že za daného stavu by nemalo prijatiu tohto zákona nič čeliť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, milý Gábor, ja som pomerne pozorne počúval vystupujúcich v rozprave a vonkoncom som nemal pocit, že by u kohokoľvek z nich zaznelo niečo, tak ako si sa zmienil, o zmene postoja voči pani ministerke, pretože sú i tí rečníci z opozície a ona je z vládnej koalície. Myslím si, že jej odbornosť a pripravenosť kvalifikovane pracovať by nikto z nich nespomenul.
Ale musím povedať, že zvlášť pozoruhodnou nahrávkou na smeč pre mňa bolo to, že si povedal, že posudzujeme zákon inak, lebo som v opozícii. Jednoducho mi nedá pripomenúť v tejto súvislosti môj zákon o štátnom občianstve, za ktorý si i ty, samozrejme, hlasoval, keď sme boli v opozícii, potom si si ho dokonca osvojil bez toho, aby si sa ma opýtal, a predložil si ho ako svoj zákon. Ale ja nie som žiarlivec a, samozrejme, som hlasoval za ten tvoj návrh môjho zákona, pretože bol dobrý. A ten zákon som teraz opäť predložil, pred krátkym časom, a ty si zaň už nehlasoval, lebo ja som v opozícii a ty si v koalícii. Tak aspoň, preboha, nepoužívaj takého argumenty, keď tu sedím pri sieti a môžem riternovať do ktoréhokoľvek kúta kurtu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, myslím si, že to, čo tu v posledných minútach zaznelo, hádam nenechá nikoho triezvo uvažujúceho v názore, že existujúca norma je dobrá a netreba ju meniť. Je drobnou šľahačkou na tortičke, že odpoly zadarmo zabezpečený infosystém za 19,3 mil., ako investigatívne zistil Ondro Dostál, nie je schopný oddeliť dve položky od seba. Myslím si, že skutočne inovácia systému za niekoľko miliónov by možno tento kríž a problém vyriešila a iste by sa našli súci na štát naviazaní IT-čkári, ktorí by sa tejto úlohy radi zhostili.
Šarmantný minister vnútra teda dodržiava to, čo sľubuje, zákony nevymáha, ten počet tých sankcionovaných za viacero rokov za obidve položky nula a nula je dokladom, že štát nepochybne na prísnosti vymáhania zákona má veľké príjmy, a je pozoruhodné i to, čo zmienil Ondrej Dostál vo vzťahu k vrcholovému pracovisku, ktoré vedie pán Radovan Majerský. Okrem toho, že je podpísaný pod dvoma absolútne protikladnými výrokmi k tej istej novele zákona, si bystrý pozorovateľ všimne v pravom hornom rohu stanovísk ministerstva a jeho pracoviska, že toto je pracovisko uznané za výnimočnosť. Teda je to niečo ako predikát besonders wertvoll alebo ako zlaté jablko. Proste museli to byť fajn a ostražití vyhodnocovatelia, ktorí takto fungujúcemu pracovisku dali uznanie za výnimočnosť. Aj keď na druhej strane dva protikladné postoje k tomu istému sú nepochybne istou známkou výnimočnosti. Iná vec je, či stavom, dôkazom mentálneho zdravia autora stanoviska.
Summa summarum je tiež pekné, že docent Gašparovič, ktorý bol, samozrejme, takto vlastne človekom SMER-u, mal, buď on, alebo jeho právne oddelenie a pani JUDr. Dreninová toľko právneho vedomia, že uznal hlúposť časti tejto novely, ale ešte aj nad toho, kto je takmer náš človek, sa proste jednoducho valec nadnesie a prevalcuje ho.
Teraz už len toľko, že ak naďalej táto snemovňa bude udržiavať pri živote mŕtvolu zákona, ktorý za riekou Moravou nemajú a celkom úspešne bez neho žijú, pričom predpokladám, na margo poznámky kolegu Gála, i tam žijú poľovníci, i tam žijú športoví strelci, ktorí možno žijú v prechodnom bydlisku, ale Českú republiku to nerozvrátilo.
Chcem teda len povedať, že ak naďalej po hlasovaní pretrvá takýto zákon, tak to bude síce štandard pre tento parlament, že pretrvá zákon, ktorý republika potrebuje asi tak, ako mŕtvy potrebuje zimník alebo tranzistorové rádio pre obveselenie, ale bude tiež svedectvom o mentálnom stave hlasujúcej väčšiny.

Ďakujem pekne. Dovolím si skutočne podčiarknuť pre prípadné budúce polročné obviňovania z toho, že kto tu robí Slovensku hanbu.
By som chcel povedať to, že hanbu nerobia ľudia na ulici, dokonca ani tí, ktorí zvolajú zhromaždenie. Hanbu robia tí, ktorí zavdali príčinu pre takéto zhromaždenie. Teda ako hovorí Biblia, hanbu robia tí, z ktorých pohoršenie pochádza. A pamätám sa v rámci toho robenia hanby, že som bol zhodou okolností pozvaný na State Department vo Washingtone presne v deň, keď v Bratislave samovybuchol bavorák Remiášov. Ja som o tom ale, samozrejme, nevedel, lebo je tam časový posun, a keď som prišiel do dverí tzv. slovenského pracoviska amerického State Departmentu, lebo i také tam existuje, tak ma zodpovedná osoba privítala slovami: "Máte na tom Slovensku divné mravy, vyhadzujete ľudí do vzduchu." Inými slovami, nažalovala mi, čo sa deje na Slovensku. Len toľkoto teda k predstave, že sú potrebné zhromaždenia občanov ako akt poškodzovania dobrého mena Slovenska.
Pán minister Kaliňák si hádam nemyslí, že veľvyslanectvá európskych krajín, ktoré sídlia na Slovensku, neregistrujú, čo sa na Slovensku deje, že nemajú pracovníkov, ktorí mapujú 24 hodín dianie v krajine, ktorá je im zastupiteľsky zverená. Že potrebujú tých 4- či 5-tisíc ľudí pri Bonapartovi, aby pochopili, že tu existuje korupcia a zlodejina pod štátnou ochranou. Strašne sa mýlia a rozprávať to môžu presne len tým, ktorých by zastupoval ten, ktorý mal včera veľmi dobrý plagát s otázkou: "Čo si myslíte, že žereme seno?" (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. To, čo je predložené v našej novele tohto zákona, je opäť istým príspevkom k cteniu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá vymedzuje práva a povinnosti občana a ktorá rozhodne nestojí na pozícii nadužívania zákona za účelom šikanovania, resp. obmedzovania práv a slobôd občana.
Dovolím si z ústavy zacitovať. Ústava v článkoch 16 a 19 zaručuje ochranu súkromia. Podľa článku 16 nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Článok 19 hovorí okrem iného, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. A tiež hovorí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Článok 23 zaručuje slobodu pohybu a pobytu. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.
Slobody podľa odsekov teraz zmienených môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Podľa článku 13 medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov v znení neskorších predpisov upravuje práva a povinnosti občanov Slovenskej republiky pri hlásení ich pobytu. Okrem iného stanovuje občanom povinnosť hlásiť ohlasovni pobytu trvalý pobyt, prechodný pobyt a pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní. Je nepochybné, že uvedené povinnosti zasahujú do oblasti základných práv a slobôd. Takéto zásahy síce spĺňajú ústavnú podmienku, že zasahovať je možné len prostredníctvom zákona, otázne však vo vzťahu k ústave zostáva povinnosť hlásiť prechodný pobyt a pobyt v zahraničí a je teda nosná otázka, či je nevyhnutné zasahovanie do základných práv a slobôd a či sa v takomto prípade v tomto zákone pri plnej miere dbá podstatu a zmysel takéhoto obmedzenia základných práv a slobôd.
V minulom volebnom období sa, ak by som to mal povedať veľmi stručne a zrozumiteľne, zmenilo právo na povinnosť, a keď potom okolo celej kauzy vznikla diskusia, dovolil som si vtedy podať novelu, ktorá ruší povinnosť, tak mi s takou svojou tradičnou úctou k zákonom minister vnútra Kaliňák šarmantne prehodil off records, tuná sediac, to, no že však my to tak nebudeme vymáhať. V tejto vete je posolstvo úcty k zákonom v podobe Kaliňák. My to teda nebudeme nevymáhať. Inými slovami, ja už som to dal do zákona aj so sankciou, ale nebudeme to vymáhať.
Hej, podľa zákona sa majú napríklad iste vyšetrovať aj daňové úniky. Dokonca aj pani Tatiana Ujváryová by o tom niečo mohla vedieť a skúsiť za osem mesiacov zavolať v súlade so zákonom a svojou povinnosťou na výsluch "nášho človeka" Ladislava Bašternáka. Ale v duchu známeho, mne teda minimálne, výroku pána ministra "my to nebudeme vymáhať" sa vlastne nevymáha.
Ale takto zákony fungovať nemajú. Zákon je prijatý na to, aby sa vymáhal. Ale má byť prijatý taký, aby nebol šikanou a aby bol dôvodný. A to, o tom nie sme presvedčení, preto podávame túto novelu s tým, že vraciame situáciu v prípadoch prechodného pobytu a pobytu v zahraničí dlhšom ako 90 dní do kategórie práva občana nahlásiť takýto pobyt alebo takýto zahraničný pobyt podľa vlastného uváženia v súlade so svojím rozhodnutím, čím zachovávame jeho právo na súkromie a na všetko, čo som si dovolil odcitovať v úvode.
Len pre porovnanie si dovolím uviesť, že v Českej republike je evidencia obyvateľov, pochopiteľne, tiež upravená zákonom, ktorý ukladá občanom povinnosť podobne ako u nás hlásiť zmenu trvalého pobytu. Povinnosť hlásiť sa na prechodný pobyt v rámci Českej republiky ani povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní tento zákon občanom Českej republiky neukladá. Prechodný pobyt nie je vo vzťahu k občanom nijako upravený. V zákone sa spomína len v súvislosti s cudzincami, ktorí sa prechodne zdržiavajú na území Českej republiky. Vo vzťahu k občanom zákon okrem adresy trvalého pobytu spomína adresu, na ktorú majú byť doručované písomnosti podľa osobitného právneho predpisu. Občania však nemajú povinnosť takúto adresu ohlásiť. Majú len právo ohlásiť ju, ak si myslia, že je to v ich záujme. Evidenciu pobytu občanov zdržiavajúcich sa dočasne v zahraničí zákon v Českej republike nijako neupravuje. Predkladaný návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov neruší inštitút prechodného pobytu ani hlásenie pobytu v zahraničí, mení však ich charakter z povinnosti občana hlásiť prechodný pobyt na právo občana. Tí občania, ktorí budú chcieť, aby úrady o nich evidovali aj takéto informácie, budú aj naďalej môcť prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky či v zahraničí úradom ohlásiť. A úrady budú povinné tieto informácie vo vzťahu k nim evidovať.
Tí občania, ktorí nemajú záujem informovať úrady o svojom prechodnom pobyte v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí, už nebudú mať povinnosť takýto pobyt ohlásiť. Neohlásením takého pobytu sa už nebudú dopúšťať priestupku a nebude im za takéto konanie hroziť sankcia v podobe pokuty. Úrady budú vo vzťahu k takýmto občanom evidovať iba adresu ich trvalého pobytu presne tak ako v Českej republike. Schválením predloženej novely zákona sa obmedzí zasahovanie štátu do života občanov v prípade, keď takéto zasahovanie nie je nevyhnutné a ukladanie povinností zasahujúcich do základných práv a slobôd nemá vecné opodstatnenie. Zároveň sa s ním rozšíri slobodné rozhodovanie občanov o vlastných životoch a zodpovednosť za ne. Je teda celkom nepochybné, že iste ja i predkladatelia stojíme pevne na pozíciách práv a slobôd občanov a zároveň zodpovednosti za ich vlastné rozhodnutia. Ale je skutočne na vôli občana hlásiť veci, o ktorých si iný občan môže myslieť, že ich hlásiť nechce, a nie je úlohou štátu nútiť všetkých, dokonca pod sankciou, aj keď ju vraj nebude vymáhať, aby tak robili.
Tento návrh zákona nebude mať nijaký dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné ani podnikateľské prostredie. Je nepochybne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a jej zákonmi a, naopak, zvyšuje kvalitu zákona vo vzťahu k slobodám občanov zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.
Myslím si, že existencia zákona, ktorý jeho predkladateľ považuje za taký, že jeho porušovanie nebude sankcionované, hoci v súlade s ním by malo byť sankcionované, je zrejme málo zmysluplné.
Myslím, že sa opäť nejedná o zákon, o ktorom by sa dalo povedať, že slúži opozícii, že slúži opozičným voličom, že slúži len niektorým občanom Slovenska. Ten zákon sa rovnako dotýka a teoreticky sankcionuje a ukladá povinnosti všetkým občanom Slovenska. I tým 28 % z účastníkov volieb, ktorí volili SMER. Nemyslím si, že je dôvod tento nepolitický a nestranícky návrh odmietnuť, i keď tradícia tak káže.
Ale neúcta k zákonu a neúcta k slobode občana je, žiaľ, štandardom a vedie ruku hlasujúcich v tejto Národnej rade v zásade k tomu, aby sa opozičné návrhy odmietali. Potom sa nemôžme diviť, že sa nájdu občania, ktorí nemusia byť bezpodmienečne výlučne voliči tej či onej strany, ktorí odmietajú takýto spôsob fungovania krajiny, a chcel by som záverom povedať, že nás čaká polrok predsedníctva Slovenskej republiky, ktorý bude vládnuca zostava používať ako mantru s tým, že sa nemá rušiť kľud Slovenskej republiky aktivitami opozície, že sa nemá žalovať na spôsob vládnutia, že sa nemá robiť hanba Slovensku.
Chcem povedať, že túto istú "pjesničku" spieval Vladimír Mečiar v čase, keď sa tu samounášalo, samovybuchovalo a samokradlo. Akékoľvek vyjadrenie opozície bolo očierňovaním mladej, krehkej Mečiarovej republiky, všetko bolo žalovaním západným spojencom a všetci tí, ktorí sa ho to dopúšťali, boli zradcovia našej štátnosti.
Chcem teda povedať, že ak sa táto pesnička začne rozliehať v súvislosti s baštrnákmi, kaliňákmi a ficami, tak je to falošná pesnička a ako taká rozhodne nie je záväzná pre občanov, ktorí chcú lepšie fungovanie republiky.
Z toho dôvodu sa domnievam, že ak má byť už Kartágo zničené, tak v rámci veľkorysosti trvám na tom, že Kaliňák má odísť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No ku cti kolegu musím povedať, že veľmi veľa z toho, čo hovoril bolo úplne nepriestrelné. Kedysi ktosi múdry povedal, že takmer všetko už bolo na svete vynájdené, aby som to povedal tak socialisticky, a je to potom treba tvorivo aplikovať.
A pravdou je aj to, čo povedal o tom, že isté výstrelky sociálneho systému indukujú zneužívanie a nárast zneužívaní. A to, samozrejme, súbežne rozkladá morálku tých ostatných, tých, ktorí zatiaľ nezneužívajú, pretože vidia túto alternatívu. Exkurziu do histórie politickej Spojených štátov v súvislosti s republikánskym návrhom som uvítal.
Keď som pred časom navštívil na pozvanie amerického Kongresu Spojené štáty, tak som mal tú možnosť byť v najbohatšom takmer, pravdepodobne najbohatšom štáte z tých 50, v štáte Washington. A tam som bol v rozhovore s predsedom toho ich parlamentného sociálneho výboru poučený o tom, že hoci sú najbohatší štát, dostáva človek ležiaci v sociálnej sieti denne menej ako 5 dolárov v hotovosti a všetko ostatné len v konzumných poukážkach. Keď som sa ho spýtal, čo na to hovoria ctitelia ústavy, slobody rozhodovania a tak ďalej, mal pre mňa krátku a brisknú odpoveď. Tí, na ktorých sa skladajú daňoví poplatníci majú dve možnosti, take it, or leave it, zober to, čo dostávaš, alebo nechaj tak. Teda nevznikla nejaká diskusia o tom, že by mali všetko dostávať v hotovosti. Nie, nedostávajú. A tak ďalej a tak ďalej. Toto sú všetko mozaika skúseností, ktorá niekde vo svete funguje, a musím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Od svojho prvého momentu pobytu v parlamente som vždy tvrdil, že ľudia sú si rovní z ústavy. Preto som napríklad roky oponoval nerovnomernému financovaniu cirkevných, súkromných a štátnych škôl, pretože som sa domnieval, že či sa Jožinko naučí abecedu a kráť v súkromnej, cirkevnej alebo štátnej škole, je to jedno, je občanom Slovenskej republiky a ako taký má nárok na rovnaký prístup.
Toto je presne to isté. Z hľadiska rovnosti pred ústavou malého Jožinka, dvojročného, je absolútne primerané a spravodlivé, aby bol štátu hoden rovnakú sumu. Jeho matka sa slobodne môže rozhodnúť, či bude možno skromnejšie žiť len z mužovho platu a z týchto peňazí a vychovávať svoje dieťa. Netreba byť sociálny inžinier, ako sa tu predo mnou vyskytla rada, že modernejšie je dať ho do jaslí. To je vec rozhodnutia. Modernosť nie je garancia. A naopak, matka, ktorá ide do práce, iste niečo zarobí a doplatí rozdiel k drahším jasliam, lebo za 280 veľmi ťažko zoženieš jasle, ale je to opäť slobodné rozhodnutie. Záverom toho celého je to, že ten dvaapolročný či dvojročný Jožinko nám musí byť, keďže je rovnaký ako ten druhý, hoden presne tie isté peniaze. A ak existuje nerovnosť dvoch Jožinkov rovnakého veku občanov Slovenskej republiky, je to podľa mňa predovšetkým protiústavné a aj nemorálne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Hrnko, tak vám unikla v tom prejave a v zápale taká veta na tému Ján Langoš, že o mŕtvych sa má hovoriť len v dobrom, áno, aj Rimania vraveli, de mortuis nihil nisi bene, a potom ste to zatĺkli formuláciou, a keďže o dobrom neni o čom hovoriť, tak ste pokračovali. Takáto formulácia je diagnostická. Presne takúto formuláciu by povedal každý puncovaný komunista a eštebák.A ak ste ešte potom povedali, že ste celé obdobie pledíroval za tajnú voľbu, tak sa teda divím, prečo Komunistická strana, ktorej ste boli členom, volila svojich všetkých bossov veľmi často aklamačne a skandovaným potleskom. Neviem, ako sa vám darilo to pledírovanie za tajné voľby, o ktorých teraz hovoríte, pretože ja sa nepotrebujem spovedať nijakému straníckemu sekretariátu, moje hlasovania sú sem-tam nedávno, napríklad zo včera či spred včerajška dôkazom toho, že sa rozhodujem podľa svojho vedomia a svedomia a nemám problém svoje hlasovanie verejne prezentovať, i keď ide o osoby (potlesk).