Ďakujem pekne, pán predsedajúci. To, čo je predložené v našej novele tohto zákona, je opäť istým príspevkom k cteniu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá vymedzuje práva a povinnosti občana a ktorá rozhodne nestojí na pozícii nadužívania zákona za účelom šikanovania, resp. obmedzovania práv a slobôd občana.
Dovolím si z ústavy zacitovať. Ústava v článkoch 16 a 19 zaručuje ochranu súkromia. Podľa článku 16 nedotknuteľnosť osoby a jej...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. To, čo je predložené v našej novele tohto zákona, je opäť istým príspevkom k cteniu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá vymedzuje práva a povinnosti občana a ktorá rozhodne nestojí na pozícii nadužívania zákona za účelom šikanovania, resp. obmedzovania práv a slobôd občana.
Dovolím si z ústavy zacitovať. Ústava v článkoch 16 a 19 zaručuje ochranu súkromia. Podľa článku 16 nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Článok 19 hovorí okrem iného, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. A tiež hovorí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Článok 23 zaručuje slobodu pohybu a pobytu. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.
Slobody podľa odsekov teraz zmienených môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Podľa článku 13 medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov v znení neskorších predpisov upravuje práva a povinnosti občanov Slovenskej republiky pri hlásení ich pobytu. Okrem iného stanovuje občanom povinnosť hlásiť ohlasovni pobytu trvalý pobyt, prechodný pobyt a pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní. Je nepochybné, že uvedené povinnosti zasahujú do oblasti základných práv a slobôd. Takéto zásahy síce spĺňajú ústavnú podmienku, že zasahovať je možné len prostredníctvom zákona, otázne však vo vzťahu k ústave zostáva povinnosť hlásiť prechodný pobyt a pobyt v zahraničí a je teda nosná otázka, či je nevyhnutné zasahovanie do základných práv a slobôd a či sa v takomto prípade v tomto zákone pri plnej miere dbá podstatu a zmysel takéhoto obmedzenia základných práv a slobôd.
V minulom volebnom období sa, ak by som to mal povedať veľmi stručne a zrozumiteľne, zmenilo právo na povinnosť, a keď potom okolo celej kauzy vznikla diskusia, dovolil som si vtedy podať novelu, ktorá ruší povinnosť, tak mi s takou svojou tradičnou úctou k zákonom minister vnútra Kaliňák šarmantne prehodil off records, tuná sediac, to, no že však my to tak nebudeme vymáhať. V tejto vete je posolstvo úcty k zákonom v podobe Kaliňák. My to teda nebudeme nevymáhať. Inými slovami, ja už som to dal do zákona aj so sankciou, ale nebudeme to vymáhať.
Hej, podľa zákona sa majú napríklad iste vyšetrovať aj daňové úniky. Dokonca aj pani Tatiana Ujváryová by o tom niečo mohla vedieť a skúsiť za osem mesiacov zavolať v súlade so zákonom a svojou povinnosťou na výsluch "nášho človeka" Ladislava Bašternáka. Ale v duchu známeho, mne teda minimálne, výroku pána ministra "my to nebudeme vymáhať" sa vlastne nevymáha.
Ale takto zákony fungovať nemajú. Zákon je prijatý na to, aby sa vymáhal. Ale má byť prijatý taký, aby nebol šikanou a aby bol dôvodný. A to, o tom nie sme presvedčení, preto podávame túto novelu s tým, že vraciame situáciu v prípadoch prechodného pobytu a pobytu v zahraničí dlhšom ako 90 dní do kategórie práva občana nahlásiť takýto pobyt alebo takýto zahraničný pobyt podľa vlastného uváženia v súlade so svojím rozhodnutím, čím zachovávame jeho právo na súkromie a na všetko, čo som si dovolil odcitovať v úvode.
Len pre porovnanie si dovolím uviesť, že v Českej republike je evidencia obyvateľov, pochopiteľne, tiež upravená zákonom, ktorý ukladá občanom povinnosť podobne ako u nás hlásiť zmenu trvalého pobytu. Povinnosť hlásiť sa na prechodný pobyt v rámci Českej republiky ani povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní tento zákon občanom Českej republiky neukladá. Prechodný pobyt nie je vo vzťahu k občanom nijako upravený. V zákone sa spomína len v súvislosti s cudzincami, ktorí sa prechodne zdržiavajú na území Českej republiky. Vo vzťahu k občanom zákon okrem adresy trvalého pobytu spomína adresu, na ktorú majú byť doručované písomnosti podľa osobitného právneho predpisu. Občania však nemajú povinnosť takúto adresu ohlásiť. Majú len právo ohlásiť ju, ak si myslia, že je to v ich záujme. Evidenciu pobytu občanov zdržiavajúcich sa dočasne v zahraničí zákon v Českej republike nijako neupravuje. Predkladaný návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov neruší inštitút prechodného pobytu ani hlásenie pobytu v zahraničí, mení však ich charakter z povinnosti občana hlásiť prechodný pobyt na právo občana. Tí občania, ktorí budú chcieť, aby úrady o nich evidovali aj takéto informácie, budú aj naďalej môcť prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky či v zahraničí úradom ohlásiť. A úrady budú povinné tieto informácie vo vzťahu k nim evidovať.
Tí občania, ktorí nemajú záujem informovať úrady o svojom prechodnom pobyte v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí, už nebudú mať povinnosť takýto pobyt ohlásiť. Neohlásením takého pobytu sa už nebudú dopúšťať priestupku a nebude im za takéto konanie hroziť sankcia v podobe pokuty. Úrady budú vo vzťahu k takýmto občanom evidovať iba adresu ich trvalého pobytu presne tak ako v Českej republike. Schválením predloženej novely zákona sa obmedzí zasahovanie štátu do života občanov v prípade, keď takéto zasahovanie nie je nevyhnutné a ukladanie povinností zasahujúcich do základných práv a slobôd nemá vecné opodstatnenie. Zároveň sa s ním rozšíri slobodné rozhodovanie občanov o vlastných životoch a zodpovednosť za ne. Je teda celkom nepochybné, že iste ja i predkladatelia stojíme pevne na pozíciách práv a slobôd občanov a zároveň zodpovednosti za ich vlastné rozhodnutia. Ale je skutočne na vôli občana hlásiť veci, o ktorých si iný občan môže myslieť, že ich hlásiť nechce, a nie je úlohou štátu nútiť všetkých, dokonca pod sankciou, aj keď ju vraj nebude vymáhať, aby tak robili.
Tento návrh zákona nebude mať nijaký dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné ani podnikateľské prostredie. Je nepochybne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a jej zákonmi a, naopak, zvyšuje kvalitu zákona vo vzťahu k slobodám občanov zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.
Myslím si, že existencia zákona, ktorý jeho predkladateľ považuje za taký, že jeho porušovanie nebude sankcionované, hoci v súlade s ním by malo byť sankcionované, je zrejme málo zmysluplné.
Myslím, že sa opäť nejedná o zákon, o ktorom by sa dalo povedať, že slúži opozícii, že slúži opozičným voličom, že slúži len niektorým občanom Slovenska. Ten zákon sa rovnako dotýka a teoreticky sankcionuje a ukladá povinnosti všetkým občanom Slovenska. I tým 28 % z účastníkov volieb, ktorí volili SMER. Nemyslím si, že je dôvod tento nepolitický a nestranícky návrh odmietnuť, i keď tradícia tak káže.
Ale neúcta k zákonu a neúcta k slobode občana je, žiaľ, štandardom a vedie ruku hlasujúcich v tejto Národnej rade v zásade k tomu, aby sa opozičné návrhy odmietali. Potom sa nemôžme diviť, že sa nájdu občania, ktorí nemusia byť bezpodmienečne výlučne voliči tej či onej strany, ktorí odmietajú takýto spôsob fungovania krajiny, a chcel by som záverom povedať, že nás čaká polrok predsedníctva Slovenskej republiky, ktorý bude vládnuca zostava používať ako mantru s tým, že sa nemá rušiť kľud Slovenskej republiky aktivitami opozície, že sa nemá žalovať na spôsob vládnutia, že sa nemá robiť hanba Slovensku.
Chcem povedať, že túto istú "pjesničku" spieval Vladimír Mečiar v čase, keď sa tu samounášalo, samovybuchovalo a samokradlo. Akékoľvek vyjadrenie opozície bolo očierňovaním mladej, krehkej Mečiarovej republiky, všetko bolo žalovaním západným spojencom a všetci tí, ktorí sa ho to dopúšťali, boli zradcovia našej štátnosti.
Chcem teda povedať, že ak sa táto pesnička začne rozliehať v súvislosti s baštrnákmi, kaliňákmi a ficami, tak je to falošná pesnička a ako taká rozhodne nie je záväzná pre občanov, ktorí chcú lepšie fungovanie republiky.
Z toho dôvodu sa domnievam, že ak má byť už Kartágo zničené, tak v rámci veľkorysosti trvám na tom, že Kaliňák má odísť.
Skryt prepis