Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážená snemovňa, na úvod paradoxne od lekára drobné právne okienko. Pred nejakými desiatkami minút sa docent práva kolega poslanec Číž viac-menej naviezol do Milana Laurenčíka, vytýkajúc mu, že číta svoje vystúpenie. Nie som právnik, ale ak je v zákone napísané, v zákone o rokovacom poriadku, že "spravidla", tak to zároveň znamená, že v zásade aj nikdy. To je úmysel zákonodarcu, keď dá do zákona slovo "spravidla". Lebo ak by tam nedal slovo "spravidla", tak tam iste bude napísané, že vystupujúci poslanec prednáša voľne svoje vystúpenie. Ak je tam napísané "spravidla", to znamená, že aj akokoľvek inak. Tak to je malá právna poznámka na adresu docenta práva, kolegu Číža, pretože tento spôsob, ktorým atakoval Milana Laurenčíka, nebol dôvodný.
Po tom, aby nebolo stále smutno, jedna anekdota. Krásna, mladá dáma sa prihovorí uznávanému literárnemu bardovi vyššieho veku a britkého jazyka slovami: "Majstre, my keby sme sa vzali a mali by sme dieťa, predstavte si, aké by bolo? Bolo by krásne po mne a inteligentné po vás." Britký bard odpovedal: "Áno, krásna, mladá dáma, ale predstavte si, že by to bolo naopak." Tento nie veľmi pekný, hrdzavý a občas aj drzo arogantný, význačný predstaviteľ, poviem celkom smelo, britskej drámy a literatúry, bol George Bernard Shaw, o ktorom som sa k môjmu úžasu dozvedel dnes, v jednom z vystúpení, že bol Američan. On bol Ír. Bol to pôvodne, kým bol plešivý Ír, bol to hrdzavý Ír, jak keby ho jedna írska mater mala a iste by sa bránil tomu, že on, ktorý žil celý svoj život a narodil sa na to, čo sa hovorí Spojené kráľovstvo, by bol vyhlásením Národnej rady alebo jedného jej poslanca prehlásený za Američana. Toľkoto literárne okienko.
Ešte z ďalších vecí by som rád povedal, a to neberte, pán predseda, osobne, lebo vy ste v tom Kryme nebol, ale keď sa v kaviarni hotela Krym zakladala Slovenská národná strana za účasti Mariána Andela, Víťazoslava Mórica, Jozefa Prokeša, tak si osvojila, aj keď možno, že kolega Hrnko bude hovoriť niečo iné, návrh Mariána Andela nazvať ich zoskupenie Slovenskou národnou stranou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím vás, držte sa témy.
Osuský, Peter, poslanec NR SR
Áno. Ku cti histórii musím povedať, že Daxner, Vajanský, Tajovský, Martin Rázus, K. A. Medvecký, Milan Hodža by sa z toho zhromaždenia Víťazoslava Mórica a Mariána Andela zrejme zmyšili, ale keďže to nemali kopirajtované a boli sto rokov po smrti, alebo päťdesiat niektorí z nich, tak samozrejme si tento názov osvojila zakladateľská spoločnosť, ale odvolávať sa na základe toho, že sme najstaršia strana na Slovensku, je pomerne silná káva.
A teraz už k meritu veci. Keď sa zamyslíme nad tým, prečo vzniká táto novela zákona, tak sa dá zalistovať v pamäti a porozmýšľať, kde je pôvodný dôvod. No povedzme si otvorene, že keby nebola na verejnosť vyplávala kauza zvláštneho vzťahu ministra vnútra k podnikateľovi Bašternákovi, tak je málo pravdepodobné, že by na tomto pódiu ležali balíky s imitáciami bankoviek, resp. nákupné tašky, že by sa udiali mnohé veci, ktoré sa udiali, že by sa konali odvolávacie schôdze, že by sa potom konal pravidelný pondelňajší Bonaparte. To bolo dôvodom, prečo sa, podľa mňa iný dôvod ma nenapadá, prikročilo po rokoch platnosti rokovacieho poriadku napriek všetkému, čo sa tu odohrávalo. A teraz nevnímam ani žiadnu z opozície ani koalície, ktoré sa ním roky riadili, že to bolo zhromaždenie archanjelov, že tu nezaznievali výkriky, kriky, búchanie a rôzne veci, ktoré by v chráme zákonnosti možno neboli celkom na mieste. Treba povedať, že aj keď sme teraz zhmotnili, vládnuca koalícia, všetku hrôzu do postavy Igora Matoviča, ja si pamätám poslanca, teraz najväčšej vládnucej strany, ktorý je štátnym tajomníkom a ktorý z tamtoho miesta zúrivo vykrikoval, ten dobrý muž používal v literárnej tvorbe pseudonym Topol, a rozhodne sa nechoval tak, ako by si to pán predseda Danko prestavoval. Ale prežili sme tu, respektíve zažili sme za tie roky parlamentarizmu i už opakovane zmienené prednášanie správy o činnosti SIS Ivanom Lexom obklopenom poslancami s plagátmi, zažili sme tu mnoho vecí najrôznejšieho druhu. Ale skutočne nikoho nenapadlo, ani absolútnu osemdesiattrojku vládnuceho SMER-u, minulé štyri roky, aby kvôli čomukoľvek z uvedeného menila rokovací poriadok. A trochu ma prekvapuje, a pán predseda sa k tomu hrdo hlási, je to jeho sväté právo, že on je východiskom toho podnetu na zmenu rokovacieho poriadku. Rovno hovorím a môže si ma pán poslanec Bernaťák, ako predkladateľ, zapísať do zoznamu, že i ja som v nejakom kratšom faktickom vystúpení zmienil dôvod, prečo napríklad vidím potrebu nejakej tej novely rokovacieho poriadku. Tú novelu som, a dodnes na tom trvám, vymedzil v tom, že v zákone o rokovacom poriadku musí byť raz a navždy kategoricky napísané, čo je podmienkou otvorenia schôdze. Keďže pri otvorení schôdze sa nehlasuje, niet o čom hlasovať, keď jedná sa o mimoriadnu schôdzu odvolávaciu, tak nie je doteraz v tom zákone napísané, že sa musí urobiť elektronická prezentácia a len ona je východiskom jej fungovania, tej schôdze.
Áno, ak vám teda veľmi vadilo to, že Lucia Ďuriš Nicholsonová využila túto, pripusťme, dieru v existujúcom rokovacom poriadku a nechcete tam tú dieru mať, tak ju treba zaceliť. A tým pádom sa pridávam i ja, že aby bola uvedené v platnosť stará zásada Clara pacta boni amici, dokonca aj boni inimici, inimicus nepriateľ, amicus priateľ, tak dajme si pre istotu jasnú interpretáciu techniky začítania takejto schôdze. Ale nenavezme sa do Lucie Nicholsonovej, ako do niekoho, o kom som tu dnes počul od kolegu Jariabka, že sa dopustila takmer puču tým, že jednoducho sa neriadila neexistujúcim bodom rokovacieho poriadku. Nič zlého neurobila. Využila túto situáciu a nič neporušila.
Takže toľkoto k tomu, že sa dajú možno nejaké veci kvôli jasnosti pravidiel hry zmeniť, ale nemôžme na jednej strane tvrdiť, že ona sa pokúsila o puč a na druhej strane to jasné vymedzenie v tom zákone nemať. V tomto zmysle treba byť fairplay.
Veľmi dvihlo ctenú vládnucu koalíciu vyjadrenie poslanca Alojza Baránika o participácii, o podiele na... Treba povedať, že keby ste ho dobre počúvali, ako som sa ja snažil ho počúvať, tak on hovoril predovšetkým v prvom slede nie o Galante, ale o kauze Bašternák, respektíve o kauze Kaliňák. A tam ten podiel neodpárate pri akejkoľvek sebalepšej snahe, pričom neznamená, že ste boli podielnici odvodu Bašternákovho zisku, to nikto nehovorí. Ale to, že dodnes je tento minister ministrom vlády Slovenskej republiky, je i vaša zodpovednosť a nijak sa to nedá zoškrabať.
Viete, zaznelo tu dnes tiež, že je to hanba, čo robíme zo Slovenska. Ja som bol aj na medziparlamentnej konferencii tuná na hrade a Kaliňáka tam spomenuli nie slovenskí, ani Paška, ani Osuský, ani tí, čo tam ďalší traja boli, ešte ako kauzu, ale spomenuli to zahraniční poslanci. Nemyslím si teda, že z prípadu Bašternák, Kaliňák robí hanbu opozícia. Ten, tento zvláštny vzťah a toto zvláštne duo je hanbou z podstaty veci. A keď už hovoríme o neférovom podsúvaní vám, pripusťme, nevinným v kauze Galanta v zmysle akomkoľvek trestnoprávnom, tak tu dneska absolútne s prehľadom zaznelo, že sa, na hádam tých všetkých 1300 spadá vina za zbitie aktivistky Krempašskej. To tu dnes normálne zaznelo, že existuje zodpovednosť opozície za zbitie Krempašskej. Aká je tá zodpovednosť, väčšia, ako vaša za Galantu? Nijaká, nijaká. Stalo sa to úplne inde na úplne inom mieste. Vynechal som jediné podujatie pri Bonapartovi, stretol som tam nejedného profesora Univerzity Komenského, docentov Univerzity Komenského. Stretol som tam človeka, ktorý sa pred troma či štyrma rokmi stal vedeckou hlavou roka Slovenskej republiky. Tí sú zodpovední za Krempašskú? To je, aké spolupodieľanie sa na tom, že ste boli veľmi hákliví na vystúpenie kolegu Baránika. Takže merajme rovnako a nehovorme o 13.20 alebo o 14.05 o zodpovednosti za Krempašskú a potom sa strašne desme, keď príde na Galantu. Toľkoto teda k takému nejakému elementárnemu fairplay.
Nedá mi, aj keď tu v tejto chvíli nie je dneska, trikrát vystúpil s otrasným dátumom 17. júnom 2011 a s otrasnými televízormi značky Orava Richarda Sulíka, hovorca, dlhoročný. poctivý, ministra Kaliňáka. No, pripusťme, že odhliadnuc od situácie, v akej bolo rozhodnutie urobené, by sme ho už iste nezopakovali. Ale paradoxné na tom je to, že on slovami "otrasné a hrozné a hrubo a hanebne", pán hovorca Erik Tomáš, hovorí o niečom, čo bolo limitované na jediný rokovací bod programu. Z vôle, ktorá tu teraz je prezentovaná, tu má byť vyhradené najbližším stovkám a tisícom rokovacích bodov in extenso. To je teda brvno a trieska. Teda hrozného zločinu sa dopustili tí, ktorí to zaviedli v jedinom bode rokovania jednej parlamentnej schôdze, ale absolútnu podporu majú tí, ktorí tu chcú zaviesť odteraz až do konca vekov. To je zvláštny, taký aj morálno, aj logicko vybalansovaný postoj, ktorý tu Erik Tomáš opakovane, trikrát dneska, pre istotu, keďže opakovanie je matka múdrosti, predniesol.
Takže musím povedať, že odhliadnuc od toho, že pri poctivej práci obidvoch častí nášho parlamentu, koalície, opozície, a pri pohľade na fungovanie a problémy, ktoré môžu vznikať v práci takého telesa, by skutočne pracovná skupina, ktorá by vola vedená snahou urobiť zlepšenie a posun stavu k lepšiemu, mohla urobiť zmeny v rokovacom poriadku. Toto ale nie je zmena v rokovacom poriadku. To je upálenie rokovacieho poriadku, z ktorého ako Fénix z popola má vstať nový lepší. Ale ten lepší nie je. Áno, ja napríklad som na tejto schôdzi, a dokonca sme si s kolegom Dostálom to aj povedali, hlasovali za nejeden vládny návrh, i keď by sme iste si vedeli ho predstaviť tak inak a toto trochu a toto celkom, ale predsa len sme prišli k záveru, že ten návrh, či Lucie Žitňanskej alebo aj niektoré ďalšie, posúvajú vec k lepšiemu. Ja nemám krvavé oči ani penu u huby. Ja si môžem myslieť o zmene postoja Lucie Žitňanskej k vláde s Robertom Ficom čokoľvek, ale ak predloží niečo, čo posúva status quo k lepšiemu, tak mi nedá, aby som za to nezahlasoval, lebo nie som fanatik. Musím ale povedať, že tento zákon posúva mnohé veci k horšiemu a ak by aj v ňom, presne, ako povedal Ondrej Dostál, boli zrnká, ktoré ho posúvajú k lepšiemu, tak pri celkovom bilancovaní daného projektu je súčasný stav lepší.
A ešte k tomu oháňaniu sa, že v Nemecku majú toto a v Rakúsku toto a v Holandsku ktoviečo. Viete, v deväťdesiatom treťom som sa stal prodekanom pre štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde prebiehala rozprava v senáte s prednostami ústavov a kliník, ako zmeniť rozvrh, pričom povedzme si, o čo išlo. Každému skoro z nich o to, aby jeho "obor" dostal viac miesta na slnku, aby mal viacej hodín praktík alebo stáží, viacej hodín prednášok, aby tá katedra proste nabrala na význame, hoci aj mala ten význam doteraz. A vtedy som si dal tú prácu, keďže som to mal v popise práce, a spočítal som, koľko má trvať výuka podľa toho, že naplníme všetkým pánom profesorom, prednostom ich túžby. Jeden hovoril, a v Birmignhame je to takto, druhý, a v Heidelbergu takto a v Groningene je to takto. Vyšlo nám to, že by štúdium medicíny malo trvať 19 semestrov. Teda inými slovami 9,5 roka. Štúdium medicíny trvá šesť rokov, ako jediné štúdium zo všetkých štúdií v Slovenskej republike, ale keby sme naplnili všetky túžby pánov prednostov, tak to bude 9,5 roka. Samozrejme, že sa to nedalo. Pretože zostavovanie niečoho touto technikou je trošku, ako keď psíček a mačička robili tortu. Každý z nich, to boli, našťastie, len dvaja, do nej dal len to, čo on má rád, od kostí až po mydlo.
A chcem teda povedať, že tá argumentácia, a to tu tiež zaznieva, že sa nám z tohto európskeho parlamentného návrhu zákona hodí toto, a potom toto, a potom toto, ale o tomto nechceme ani počuť, nie je proste férová, a preto nevzbudzuje dôveru u počúvajúceho, ktorý aj keď uznáva, že iste Bundestag nemá totálne nanič rokovací poriadok, ani rakúsky parlament ho iste nemá, ale napriek tomu je takýto výber predsa len v istom smere podozrivý.
Preto si myslím, a nebudem opakovať návrh na vrátenie zákona na prepracovanie, ale myslím si, že ak by sme v niečom mohli urobiť krok k lepšej kultúre, tak okrem toho, že nebudeme mať vo vláde, však teraz nehovorím o celej vláde, nehovorím nič ani o Druckerovi, ani o Érsekovi, ani o Maďaričovi, ale že v nej nebudeme mať človeka dôvodne podozrivého z niečoho, čo je nezlučiteľné s pozíciou ministra rezortu vnútra, tak to je 8. bod vzniku tejto explózie a vzniku všetkého, čo nasledovalo. Lebo to je pravý veľký tresk. Toto, čo je teraz, to je tlaková, zvuková, svetelná vlna, čo prichádza. Ale že by na zmene rokovacieho poriadku sme mali bez peny u huby, bez krvavých očí, celkom slušne, a nie v harmonograme päť dní na pripomienkovanie, sedem dní, za dvanásť dní vytlačiť, jednoducho za pol roka popracovať. Ľudia, ktorí do toho vidia lepšie ako ja, nijak sa tam nepchám, ani si nič nemyslím, že som ten, ktorý tam má dávať écesy, ale jednoducho aby páni predkladatelia, vedení dobrým úmyslom, a nie úmyslom valcovať, istým spôsobom vyzvali k spolupráci a možno práve na tomto návrhu zákona skúsili, tak ako ukázali vystupujúci a nakoniec priebeh tejto schôdze, že sa dá v tomto parlamente bez kriku a lármy pracovať, komentovať, hlasovať. Mám pocit, že táto schôdza, až na bod 44, prebiehala priam vzorovo. Takmer mám pocit, že ani keby nebol vôbec žiaden rokovací poriadok, tak tu to bolo veľmi slušné. A rozhodne si nemyslím, že to je ten bod, na ktorom máme zasiať na tri a pol roka nenávisť a rozpor a kategorickú priepasť medzi koalíciou a opozíciou, ktorá vždy bude v protiklade, ale urobiť takýto krok, o ktorom znova som presvedčený, že keď sa vyrieši personálne obsadenie pozície ministra vnútra človekom, ktorý nemá toto na veste, že sa nosne stratí motív pre dramatické valcovacie zmeny rokovacieho poriadku.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
