Dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, skôr než sa vyjadrím k programovému vyhláseniu vlády, dovolím si povedať na úvod pár slov, ktorými by som chcel vyjadriť úprimnú podporu predsedovi Národnej rady za to, že hneď na úvod nášho prvého zasadnutia deklaroval úsilie o to, aby na tomto fóre sa uplatnili zásady slušnosti a politickej kultúry, ako poznáme zo zavedených demokracií. Mali by sme sa v našej parlamentnej i mimoparlamentnej komunikácii držať pravidiel, ktoré považujeme za dôležité v súkromnom živote.
Z mojich skúseností viem, že očakávajú to od nás aj naši voliči, a preto za seba sľubujem, že sa budem riadiť úctou i slušnosťou aj v polemikách s politickými protivníkmi.
Práve v tomto kontexte si dovolím pripomenúť, že aj napriek našim kritickým výhradám alebo odmietnutiam voči programovému vyhláseniu vlády by sme mali držať tých tradičných 100 dní tolerancie, ktoré v demokratických krajinách dostáva exekutíva, aby prejavila svoje schopnosti vládnuť a efektívne spravovať krajinu. Samozrejme, že to neznamená prehliadať kardinálne pochybenia, ale kultivovanou formou a spôsobom upozorňovať vládu, že sa nedrží deklarovaných predsavzatí a sľubov.
V takomto kontexte si dovoľujem vyjadriť svoj názor, že v predloženom texte programového vyhlásenia vlády sú štyri zreteľné rôzne partitúry, ale nie ruka nejakého dirigenta, ba ani len husľový kľúč. Každý koaličný partner si zahrá svoje sólo, ale výsledný dojem je rozpačitý. Hlavným problém však nie je ani tak chýbajúci spoločný menovateľ, ako chýbajúca perspektíva, kontrola a najmä efektívnosť konania a aj vynaložených verejných zdrojov.
Napríklad javí sa ako nepochopiteľné, že vláda či predchádzajúce kabinety nevložili do programového vyhlásenia vlády ambíciu vytvoriť manažment zdrojov a vyhodnotenie efektívnosti čerpania predovšetkým eurofondov. Myslím tým aj multiplikačné opatrenia a mimovládne rozvojové impulzy, pretože bez týchto opatrení nepoznáme zmysluplnosť fungovania štátu a čerpania verejných zdrojov vrátane eurofondov, ktoré sú z väčšej časti hradené aj tak slovenskými daňovými poplatníkmi, keďže práve kvôli neefektívnemu nakladaniu a klientelizmu veľká časť z nich stráca nielen obsah, ale aj energiu. Architektonický plán na štyri roky činnosti novej vlády máte pekne nakreslený. Úlohou opozície bude, aby po štyroch rokoch tu niečo z toho aj ostalo a bolo to reálne nielen potemkinovsky, ale naozaj.
Chcel by som upozorniť, že o podmienke efektívneho využívania finančných zdrojov sa v texte programového vyhlásenia vlády hovorí v kapitole školskej politiky v súvislosti s investíciami do regionálneho školstva, ale nespomína sa pri čerpaní a využívaní eurofondov. Preto by sme si všetci mali klásť základnú otázku. Čo sa reálne dostane k ľuďom, ktorí vytvárajú hodnoty pre občanov Slovenskej republiky?
Chýba mi tiež záväzok vlády zvýšiť percentuálne čerpanie eurofondov, teda úspešnosť čerpania a zároveň efektívnosť čerpania, aby sme neostali len pri hókusoch-pókusoch, prejedení alebo rozkrádaní fondov. Návrh Národného programu vzdelávania bude, dúfam, obsahovať aj to najzávažnejšie, nielen uplatniteľnosť absolventov, ale aj ich udržateľnosť na slovenskom trhu práce, aby sme sa skvalitňovaním vzdelávania nevyrábali zadarmo absolventov pre zahraničie. Čiže neinvestovali neefektívne do odlevu mozgov.
Oceňujem, že programové vyhlásenie vlády sa venuje osobitne aj ďalšiemu vzdelávaniu, ktorý je nevyhnutným trendom v dynamicky sa rozvíjajúcom svete ponúk, potrieb a výziev, aby sme ostali konkurencieschopní minimálne v súlade s Odporúčaním Rady Európskej únie z roku 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania. Chýba mi tu však zdôraznenie priority a cieľa pre rozvoj kompetencií pre občanov s nízkou kvalifikáciou, aby sme im umožnili lepšiu alebo dostupnejšiu uplatniteľnosť na trhu práce. Toto slovenské špecifikum musíme riešiť aj v spolupráci s ministerstvom práce, čo sa už deje, len s tým rozdielom, že ak riešime zamestnanosť nízkokvalifikovaných ľudí, ktorým štát poskytne rekvalifikáciu, čo s odlivom týchto ľudí do zahraničia.
Aj keď rešpektujem mobilitu pracovnej sily a fakt, že nám títo ľudia vypadnú z negatívnych štatistík úradov práce nezamestnanosti, predsa len ide o to, aby sme si najlepších na všetkých úrovniach vzdelania dokázali udržať doma na Slovensku a zvyšovali tak efektivitu práce a dosahovali vyššiu ekonomickú výkonnosť a tým aj vyššiu životnú úroveň. S týmto súvisí aj otázka migračnej politiky, pretože si myslím, že Slovensko si môže systémovými nástrojmi a opatreniami aj cez systém ďalšieho vzdelávania zabezpečiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily so znalosťami, kompetenciami alebo zručnosťami bez toho, aby sme sa museli spoliehať na prílev migrantov zo zahraničia.
Dámy a páni, rád by som vyjadril, sa vyjadril aj k aktuálnym otázkam zahraničnej politiky nášho štátu. Rešpektujem našu strategickú orientáciu k Európskej únii a NATO ako zárukám našej bezpečnosti a stability v súčasnom rozbúrenom svete. Ale to by nám nemalo prekážať, aby sme robili realistickú a vyváženú politiku k Ruskej federácii a Číne, najmä ak riešime aktuálne otázky našej energetickej a ekonomickej bezpečnosti. V takomto rámci si musíme tiež uvedomovať, že na východ od našich hraníc sa nachádza vnútorne nestabilná a nepredvídateľná Ukrajina, ktorá sa ocitla v geopolitickej hre súperiacich mocností. I keď Slovenská republika je malá krajina, slovenská diplomacia disponuje potenciálom, ktorý môže prispieť svojou mierou k hľadaniu ciest zo zložitosti ukrajinskej krízy. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, vážení členovia vlády, ďalej si dovolím upozorniť, upriamiť vašu pozornosť na oblasť, ktorá je mi blízka, oblasť športu, ktorému som sa dlho aktívne venoval aj ako funkcionár, a myslím si, že som dosiahol pre Slovensko pozitívne reprezentačné výsledky. Preto oceňujem, že vláda prikladá v programovom vyhlásení vlády športu významný, význam spoločenskej činnosti vrátane podpory pre športovú reprezentáciu.
Chýba mi však okrem sľubu prispievať na šport z verejných zdrojov aj bližšia špecifikácia nástrojov motivácie pre súkromné zdroje športu a tiež špecifikácia sľubu a realizácie nových možnosti na nové a pomerne vysoké transparentné a legitímne verejné zdroje z hazardných hier, ktorému sa v programovom vyhlásení vlády venuje v samostatnej podkapitole. Chýba mi tu prepojenie na finančné zdroje a krytie. Podľa vzoru z Českej republiky, ktorá legislatívne zaplátala dieru sivej ekonomiky na legálne, regulované a zdanené online hranie, odkiaľ by mohli aj na Slovensku plynúť do štátneho rozpočtu podľa mojich odhadov dosiaľ nové významné zdroje na financovanie športu, okolo 50 mil. eur, čo nie je malá suma. Dúfam, že pri zmienke o zriadení nového verejnoprávneho fondu na podporu športu, ktorý by mali financovať aj odvody z lotérií, sa myslelo aj na túto novú výzvu z digitálneho prostredia a zdroje, ktoré nám v súčasnosti unikajú, podotýkam, že viac-menej nelegálne, lebo štát to doteraz neriešil, a odchádzajú do daňových rajov.
Okrem pomerne dobre spracovanej štruktúry zámerov mi chýba v programovom vyhlásení vlády totiž percentuálny súhrnný finančný podiel alebo aspoň odhad verejných zdrojov vyčlenených na šport, športové a voľnočasové aktivity mládeže práve z verejných zdrojov. Častokrát sa totiž stáva, že dobré zámery stroskotajú na nedostatku financií. Preto dúfam, že už pri zostavovaní koncoročného štátneho rozpočtu sa dozvieme aj objem zdrojov plynúcich na šport.
Teraz, vážení kolegovia a prítomní členovia vlády, ako poslanec zaradený do výboru pre kultúru a médiá si dovolím niekoľko subjektívnych poznámok. Dúfam, že ekonomické využitie potenciálu kultúry nebude hlavným kritériom pre jej rozvoj a podporu. Aj keď na históriu a kultúru sme nielen bohatý národ, ale aj počtom jeden z najmenších v Európe, preto si ochrana a rozvoj národnej kultúry vyžaduje zo strany štátu mimoriadnu pozornosť a prioritu. Aj keď rezort kultúry má viacero strategických materiálov, ktoré môže úspešne ďalej rozvíjať a doťahovať, pretože platnosť väčšiny končí aj s funkčným obdobím tejto vlády, pri záväzku prípravy nových strategických východísk, projektov a akčných plánov mi chýba ich bližšie, aspoň rámcové určenie či smerovanie. Táto špecifikácia nových plánov a trendov mi v tomto dokumente chýba a dúfam, že pán minister kultúry bude viesť aj s konštruktívnou časťou opozície aktívny a férový dialóg už pri príprave materiálov. Aspoň ja za hnutie SME RODINA som pripravený aktívne a konštruktívne spolupracovať na rozvoji slovenskej kultúry.
Keďže nie som zástanca len výlučne trhového pohľadu na vydávanie tlače, pýtam sa pána ministra, či rezort nebude uvažovať o grantovej podpore podľa rakúskeho modelu financovania nekomerčnej tlače, teda tej, ktorá bude odmietať inzerciu alebo svojím charakterom nepriťahuje záujem inzerentov, ale napriek tomu šíri nezastupiteľné posolstvo alebo nekomerčné, nebulvárne či odborné, alebo regionálne informácie určené pre špecifickú časť verejnosti? Nákladovosť takejto tlače nie je masová. Preto nie je schopná sama prežiť na trhu, ale zo strany štátu by si zaslúžila podporu.
Dovolím si skromne uviesť, že som rytierom Rádu svätého Lazára, a preto, prirodzene, ma zaujíma aj oblasť cirkví a náboženských spoločností. Ale táto oblasť je v programovom vyhlásení vlády len povinným čítaním bez špecifikácie a transparentnosti trendov. Vláda by mala mať jasno, či udrží doterajšie status quo vo vzťahu a financovaní cirkví alebo bude raziť liberálne trendy. Ja som za prvý variant a súčasne chcem poukázať, že je potrebné riešiť do budúcnosti posudzovanie súhlasu na registratúru nových cirkví a náboženských spoločností. Vidíme totiž v Európe, že nie všetky cirkvi sú mierumilovné a niektoré ich učenia motivujú jednotlivcov až k nehumánnym teroristickým činom.
Vážené panie kolegyne a kolegovia, vážená vláda, podľa môjho názoru programové vyhlásenie vlády nie je napriek svojej obsiahlosti ideálnym a vyčerpávajúcim materiálom, na ktorom by sme sa všetci zhodli. Ale možno sa zhodneme na tom, že spoločnosť, Slovensko potrebuje zásadné zmeny a výrazný posun od téz k činom a od štatistických ukazovateľov k hmatateľnej účinnosti, efektívnosti a spokojnosti každého občana.
Ako opozičný poslanec hnutia SME RODINA chcem byť dôslednou a pragmatickou konštruktívnou opozíciou. Budem dôsledne kontrolovať, ako sa programové vyhlásenie vlády plní a uvádza do života, aby sme o štyri roky nemuseli opakovane konštatovať, že toto a tamto sa nepodarilo preto a z takých dôvodov. A aj s ohľadom na to, že od roku 1989 uplynulo už vyše štvrťstoročie a ľudia stále čakajú na výraznejšie zlepšenie kvality ich života, zvýšenie životnej úrovne aj kvality služieb štátu pre ich život a potreby, najmä ak tieto služby si platia a Slovenskú republiku považujú za svoju domovinu.
Ďakujem vám za trpezlivosť a pozornosť, ktorú ste venovali mojim názorom a pripomienkam.
Ďakujem. (Potlesk.)
