Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

20.9.2016 o 16:33 hod.

Peter Marček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8.12.2016 18:52 - 18:53 hod.

Peter Marček
Aj ja by som chcel popriať za platformu slušnosti, ktorá tu síce chýba, ale u niektorých poslancov, ale tiež by som chcel popriať krásne sviatky a všetko dobré do nového roku. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2016 16:59 - 17:01 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Ja som chcel ešte povedať krátko k tomu, že ja som nenapadal návrh, ktorý bol predložený. Ja som ho chcel len doplniť, pretože sa nám všetkým asi mýli. Ale jednu vec som určite chcel povedať tým, že bolo tam aj kopu iných osudov, ktoré by bolo treba zohľadniť v nejakom návrhu. Viete, lebo veľa hrdinov slovenského národa bolo takých, že keď prišli vojská Varšavskej zmluvy do našej krajiny, tak veľa, veľa, veľa veľkých osobností emigrovalo. Odišlo z tejto krajiny. Podľa môjho názoru odišli preto, lebo boli slabí. A tí, ktorí tu ostali a ktorí tridsať rokov trpeli, tak tým som chcel ja tiež dať jeden dátum alebo jeden termín. Kto je väčší hrdina? Ten, kto odišiel a potom sa vrátil ako veľký vedec, ekonóm a išiel pomôcť slovenskej ekonomike, alebo ten, ktorý tu zostal, bojoval a potom v 1989 konečne sa dočkal toho, že to, čo hovoril v ’68. sa potvrdilo v ’89.?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2016 16:29 - 16:30 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pánovi Osuskému chcem povedať iba toľko, že v podstate má pravdu, že som sa..., len keby som vedel, s kým o tom debatovať, tak by som tam prispel mojimi názormi, ale jednu otázku mám predsa len na vás, nielen na vás, ale na všetkých, že kde sa nachádzajú tí ľudia, ktorí prišli, neprišli o to najvzácnejšie, teda o život, ale prišli o prácu, o..., boli perzekuovaní a celá rodina tým trpela, takýchto rodín ja poznám osobne strašne veľa, pretože sa to týka aj konkrétne mojej rodiny.
Môj otec bol jeden z reformátorov ekonomických, v ’68. roku bol podpredseda Šikovej komisie a na Slovensku jeden z hlavných ekonomických reformátorov Alexandra Dubčeka a v ’72. roku ho pán Biľak vylúčil z komunistickej strany, urobili z neho kontrarevolucionára, urobili, mňa vylúčili zo školy, ja som bol prijatý v Moskve na medzinárodné vzťahy, som sa musel vrátiť domov, proste celý ten čas až do ’89. roku sme kruto znášali toto naše zadelenie do určitej skupiny nepohodlných ľudí a otec ako profesor na Ekonomickej univerzite mal zakázané prednášať a kopu ďalších. Nechcem to spomínať.
Kam by ste dali túto skupinu týchto ľudí postihnutých tou dobou a tým komunistickým režimom? To ma najviac zaujíma.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2016 16:10 - 16:22 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, návrh zákona sa mení a dopĺňa zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Poviem ihneď na úvod, že nemám problém s uctením si pamiatky okupácie cudzími vojakmi, čiže 21. augusta 1968 ako Deň obetí okupácie, len si nemyslím, že musíme tu zdôrazňovať aj Česko-Slovensko.
Obete boli, to je nespochybniteľné, sú to však osobné tragédie, ktorým patrí naša úcta. Ale nemôžem sa zbaviť zlého pocitu, že okrem tragédie sa tu robí politicko-ideologická nadpráca, načo spájať 21. august s odchodom vojsk. Štyridsať mien Slovákov, ako pochádzajúcich zo Slovenska, ktorí prišli o život v dôsledku okupácie, a tu prosím o historickú korektnosť - nielen sovietskych vojsk, ale invázie spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy, ktorej sme boli členom, v rámci internacionálnej pomoci, čiže intervencie, ktorých sme svedkami aj v nedávnej dobe, napríklad invázie spojeneckých síl do Iraku, kde sa nijaké chemické zbrane hromadného ničenia nenašli, ale kde sa o 25 rokov neskôr v pretrvávajúcom chaose zrazu zrodili, zrodil fundamentalistický Islamský štát, ktorý vyváža terorizmus aj do priestoru Európskej únie, ktorej sme členom, a ktorý vyháňa milióny ľudí k emigrácii za lepším životom, s čím sa boríme, a kvóty odmietame. Ale nechajme v úcte k obetiam detaily, každý si potrpí na nejakom svojom isme.
Lenže, dámy a páni, chcem položiť zásadnú otázku, a nech mi to predkladatelia, verím, že v dobrom úmysle, prepáčia. Nemáme v tejto situácii a v tomto kontexte kľúčového slova obete - a teraz môžeme ďalej upresňovať - obete represálií a nielen v dôsledku invázie vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie, ale celej štyridsaťročnej éry totality od februára 1948 až do novembra 1989. Pocit prázdnoty a dlhu voči všetkým obetiam totalitného režimu vedeného komunistickou stranou, teda obetí komunistických represálií pri nastoľovaní a pri udržiavaní nedemokratického zriadenia a režimu, ktorý porušoval základné ľudské práva svojich občanov, a dokonca porušoval aj vlastné zákony, ako to konštatuje zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému č. 125/1996 Z. z.
Pýtam sa, dámy a páni, nenadišiel po 27 rokoch od pádu ostatnej totality čas na to, aby sme urobili veľké upratovanie v kalendári pamätných dní, a prestali ad hoc podľa toho, kto je aktuálne pri moci a komu sa aký dátum chutí viac alebo menej, presadzovať si svoje záujmy v svojej ideológii alebo smerovaniu či zázemiu pridávať pamätné dni často selektívne reagujúce na čiastkové udalosti, ktoré mali nepochybne svoj väčší spoločný menovateľ?
A tu sa v kontexte nespochybniteľných obetí 21. augusta, dátumu okupácie opýtam, prečo doteraz nemáme pamätný deň všetkým obetiam komunistického režimu, teda červenej totality. Tu páni predkladatelia spomínajú tragédie štyridsiatich mien, ktoré si nespochybniteľne zaslúžia našu úctu a pamiatku možno aj na to, aby sme sa prestali v zahraničnopolitickej orientácii stále na niekoho viazať, pod niekoho dáždnik sa skrývať, na niekoho pomoc sa spoliehať, v nejakých spolkoch sa angažovať. Lebo keď príde čas slobody alebo pravda vyjde najavo, alebo sa prejavia vyššie než naše záujmy a my spod takého alebo onakých dáždnikov vystúpime, môžu byť ďalšie obete? Prečo teda - ako nováčik v parlamente sa pýtam v mene päťdesiatky politicky popravených politických väzňov za politické trestné činy a mnohých usmrtených pri iných situáciách a vyše 70-tisíc politických väzňov, ktorí sa dožili rehabilitácie - nemôžeme nájsť a zhodnúť sa na jednom nejakými záujmami nezaťaženom dátume, ktorým si uctíme konečne všetky, ale naozaj všetky obete komunistickej totality, a takto sa konečne dôstojne vysporiadame s minulosťou od roku 1948 do roku 1989?
Preto, dámy a páni, kým toto nepochopíme a kým netransformujeme podružné záujmy na celostné, nemôžeme podporiť váš návrh, ktorý je dokonca zdvojený, a tak sa špinavou vodou z vaničky vylieva aj dieťa, čo nechcem a nemôžem z týchto dôvodov podporiť.
Aj preto vyzývam predkladateľov, aby svoj návrh stiahli a pripravili sme naprieč celým spektrom a najmä v spolupráci s tými, ktorých pamiatky sa to týka, spoločný návrh na vyhlásenie pamätného dňa obetiam komunistických represálií. Komunistické režimy vo svete pripravili o život 85 až 100 mil. ľudí. Toto ohromujúce číslo uvádza Čierna kniha komunizmu, Le Livre noir du communisme, ktorú zostavil kolektív francúzskych historikov. Dvojdielna kniha Zločiny komunizmu na Slovensku od roku 1948 - 1989 ako prvý systematický pokus na 1 311 stranách a odborné a vecné dokumentovanie všetkých zločinov komunistického systému a jeho ideológie na Slovensku uvádza 102-tisíc mien a konkrétnych prípadov obetí. Z toho sa uvádzajú aj obete katov odsúdených na smrť vrátane justičných vrážd 248 ľudí, z toho jednu ženu. Veľmi ťažko sa hovorí o týchto tragédiách, preto by sme nemali pri návrhoch vytĺkať politický kapitál, stranícky alebo ideologický tiež, a poďme, prosím, dámy a páni, prelomiť túto fragmentáciu v historických dátumoch a najmä pamätných dní Slovenskej republiky, urobiť poriadok, systematizáciu tam, kde nájdeme zastrešujúci dátum alebo udalosť, nadraďme ju nad čiastkové pripomienky, pretože náš, tento náš historický kalendár nie je ani na trhacom kalendári, ale nie je ani dôvodom na použitie a selekciu podľa toho, ktorá politická sila čo kedy presadí.
Preto navrhujem predkladateľom, aby stiahli svoj návrh na prepracovanie v duchu pripomienok, a súčasne dávam verejnú výzvu, aby sme našli zhodu naprieč celým politickým spektrom a možno aj v spolupráci s organizáciami bývalých politických väzňov našli a vybrali jeden dátum ako zastrešujúci pamätný deň venovaný všetkým obetiam komunistického režimu alebo totalitného systému. V tejto súvislosti som obdržal podnet od jednej z organizácii bývalých politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja, tretí odboj, aby sme v tomto duchu postupovali, pretože je smutné, že doteraz všetky reprezentácie Národnej rady Slovenskej republiky nenašli jeden zastrešujúci úctu dávajúci pamätný deň tým, ktorých ani, ktorým asi najviac vďačíme za pád železnej opony, a to všetkých obetí, počnúc prenasledovanými, pokračujúcu takmer 80-tisíc väzňami a končiac vyše dvoma stovkami popravených v dôsledku justičných vrážd a zločinnosti totalitného režimu, ktorý sa vŕšil na svojich odporcoch najmä v 50. rokoch postihom tým najbrutálnejším, a to odobraním ich života.
17. november ako Medzinárodný deň študentstva a deň začiatku Nežnej revolúcie, ktorého sa zmocnili najskôr prominentní disidenti v pražskej a bratislavskej kaviarne, nereprezentuje dostatočne štyridsaťročné nepretržité úsilie a odpor voči totalite. Mám zato, že ani pamätný deň 13. apríl - Deň nespravodlivo stíhaných, ktorý si pripomíname, ani akciu K, čiže kláštory Štátnej bezpečnosti, ŠTB, z rokov 1950, v ktorej boli zlikvidované mužské kláštory, nemôžeme zastrešiť celonárodné hnutie odporu proti totalite a úctu k pamiatke všetkým politickým väzňom, v kalendári ide o 13. apríl ako Deň nespravodlivo stíhaných. Len pripomínam, že v susednej Českej republike majú od roku 2004 vyhlásený 27. jún za Deň pamiatky obetí komunizmu, za ktorý si symbolicky zvolili deň popravy Milady Horákovej v roku 1950, po 2004. roku.
Často sa, žiaľ, spájajú do jedného dátumu dve rôzne obdobia a totalitného, totalitného systému, ktoré si sú podobné, ale vzhľadom na rôzny charakter by si zaslúžili samostatný historický aj aktuálny prístup a pripomínanie si pamäti. Hovorím napríklad o Európskom dni pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu, tiež známy ako Medzinárodný deň čiernej stuhy - medzinárodný deň pamiatky obetí totalitných režimov stalinizmu a nacizmu. Bol navrhnutý Európskym parlamentom v roku 2008 a potvrdený 2. apríla 2009. Je pripomínaný v krajinách Európskej únie každoročne 23. augusta v deň výročia podpísania paktu Molotov - Ribbentrop. V Maďarsku sa stal zase 25. február pamätným dňom obetí komunizmu v roku 2000, ktorým sa Maďari, ktorým si Maďari spomínajú na udalosti z 25. februára 1947, keď tajomníka Nezávislej maloroľníckej strany FKGP Bélu Kovácsa zatvorili a odvliekli na nútené práce do Sovietskeho zväzu.
Dámy a páni, pamätník obetiam komunizmu na Jakubovom námestí v Bratislave už máme, ale stále nemáme zastrešujúci pamätný deň symbolizujúci odpor alebo brutalitu totalitného režimu. Pri všetkej úcte, ani 21. august túto požiadavku nespĺňa, preto návrh nemôžem podporiť a buď počkám, alebo sa sám rád aj v spolupráci s kolegami z opozície aj koalície zhostím hľadania takéhoto reprezentatívneho a dôstojného dátumu na úctu všetkým obetiam komunistického systému.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 14:54 - 14:54 hod.

Peter Marček
Ja by som mal len jednu otázku na pána Budaja, že či sa potom aj jeho týka to zníženie dôchodku o 50 % pre bývalých ŠTB? Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 10:28 - 10:28 hod.

Peter Marček
Ospravedlňujem sa, ja iba jednu faktickú poznámku k amnestiám. Keď máme zrušiť Mečiarove amnestie, tak zrušme aj Kováčove amnestie, tie boli prvé a týkali sa Technopolu, teda jeho syna a následne boli až tie druhé. Tak aký je v tom rozdiel? Ja som za, aby sa zrušili obidve. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2016 13:37 - 13:52 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani, teda dámy poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Marčeka, Martiny Šimkovičovej, Rastislava Holúbka a Rastislava Schlosára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248).
V bode článku I... V článku I v bode 7 § 55 odsek 1 znie... Chcel by som dať odôvodnenie k tomu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky, už som to prečítal.
Takže predložený návrh novely Exekučného poriadku z dielne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je podľa nášho názoru v časti povinného náhodného prideľovania exekučných spisov exekútorom na základe krajského teritoriálneho princípu jednoznačne protiústavný a navyše nesúladný s právom Európskej únie. Aj keď je potrebné rešpektovať zvrchovanú zákonodarnú právomoc Národnej rady Slovenskej republiky meniť z času na čas pravidlá hry, aj normotvorba musí spĺňať isté požiadavky z hľadiska ústavnoprávnej kvality a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, pričom návrh novely Exekučného poriadku pripravený ministerstvom spravodlivosti je z tohto pohľadu nekvalitným a nedoprecizovaným kusom právneho textu.
Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát zdôraznil, že príkazy ústavných noriem obsiahnuté v jednotlivých článkoch ústavy, všeobecný princíp právneho štátu je potrebné rešpektovať aj pri prijímaní každého zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o zákon, ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení, prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov.
Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu záručných v článku 1 ods. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ústavy je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (mutatis mutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04 atď..
Novela je síce marketingovo verejnosti podávaná dobre, ako istý bič na exekútorov, avšak vo svojej podstate sa podľa nás jedná skôr o krok späť z hľadiska vymoženosti práva v Slovenskej republike, ktorý bude chrániť dlžníkov na úkor veriteľov.
Konkrétne návrh novely vnímame ako zlý z viacerých hľadísk:
V prvom rade z pohľadu oprávnených veriteľov. V porovnaní so súčasným právnym stavom, ktorý si súdneho exekútora pri výkon exekúcie na základe dispozičnej zásady vyberá oprávnený, predstavuje návrh novely exekučného, á, zásadnú zmenu formou zavedenia povinného náhodného výberu súdneho exekútora štátom pre každé exekučné konanie. V súčasnom prostredí nebudú exekútori nejakým spôsobom motivovaní presvedčiť veriteľov oprávnených o kvalitách svojich úradov, pretože im budú ich pohľadávky automaticky bez ohľadu na ich snaženie prideľované súdnym systémom.
Neoddeliteľným dôsledkom zníženia efektivity vymáhania bude premietnutie rizík s nezaplatenými pohľadávkami do zvýšenia cien služieb. Akým spôsobom by boli súdni exekútori motivovaní k skvalitňovaniu svojich služieb rýchlejšie a najmä efektívnejšie pracovať? Medzi exekútorskými úradmi a kvalitou ich služieb pre oprávnených v súčasnosti existujú rapídne rozdiely. Niektorí exekútori prevádzkujú úrady dokonca z bytových jednotiek, úradné hodiny prevádzkujú raz v týždni, telefónna linka býva nedostupná, nedisponujú dostatočným softvérom, pričom pre veriteľov bude veľmi komplikované povinne spolupracovať s takýmito úradmi. V prípade zavedenia teritoriálneho princípu s náhodným prideľovaním spisov by navyše vznikal priestor na možné nezákonné dohody povinného s exekútorom vzhľadom na mnohé lokálne väzby.
Pohľadávka oprávneného predstavuje ďalej v súlade s ustálenou judikatúrou majetok a vymedzuje sa ako predmet vlastníckeho práva. Predmet exekučného konania je nerozlučne spätý so základným právom vlastniť majetok, t. j. so základným právom garantovaným v čl. 20 ústavy. Možno konštatovať, že náhodné prideľovanie porušuje toto garantované vlastnícke právo oprávneného tým, že obmedzuje dispozičné oprávnenie oprávneného so svojou pohľadávkou v rámci jej núteného výkonu.
Na návrh novely Exekučného poriadku sa ďalej nedá pozrieť aj z pohľadu samotných exekútorov, ktorí v súčasnosti vykonávajú v Slovenskej republike exekučnú činnosť ako tzv. slobodné povolanie, teda ako podnikanie. Podnikateľský status súdneho exekútora potvrdzuje opakovanie svojou judikatúrou aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze Ústavného súdu 466/2012. Samotná kvalita práce, ako aj jej efektivita či nápad exekúcií sa medzi exekútormi rôznia, pretože aj ich poznatky, štýl práce sú odlišné. Vyplýva to aj z toho, ako si jednotlivý exekútor prácu organizuje, akých zamestnancov ako zamestnávateľ zamestnáva, akú mzdu a podmienky pre nich vytvára, aké má technické vybavenie úradu vrátane iných podmienok: počítačové vybavenie, softvér, knižnica, literatúra, vzdelávanie a podobne, s čím je spojené vynakladanie nákladov, ktoré vynakladá exekútor sám zo svojho a za tým účelom musí neustále zdokonaľovať a zefektívňovať pracovné postupy, ale aj dbať o svoje renomé. Toto všetko štát ponecháva na autonómiu a slobodu každého exekútora.
Všetko vyššie uvedené je súčasťou exekútorskej činnosti ako slobodného povolania a súčasne vplýva na kvalitu jej výkonu. Tak sa stalo, že sa postupom času jednotliví exekútori kvalitou svojej činnosti vyprofilovali a odlišujú sa čo do kvality a možnosti jej výkonu tak, že sa prirodzene vytvoria skupiny exekútorov, ktorí sú lepší, efektívnejší a pracujú kvalitnejšie ako iní exekútori. Prvá skupina exekútorov je vyhľadávaná a preferovaná, kým druhá nie. Exekútor v zmysle § 4 Exekučného poriadku môže vykonávať v podstate len exekučnú činnosť, je teda existenčne závislý na exekučnej činnosti ako na jedinej činnosti, ktorou si reálne zarába. Náhodné prideľovanie je teda spôsobilé podstatne zasiahnuť do jeho zdrojov príjmu. Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že náhodné prideľovanie predstavuje neprimeraný zásah do ústavou garantovaného práva exekútorov uskutočňovať inú zárobkovú činnosť garantovanú v ústave čl. 35, a to vo vzťahu k výkonu exekučnej činnosti exekútora ako slobodného povolania.
Podľa nášho názoru si pripravovatelia novely ďalej neuvedomili jej širší dosah v Európskej únii, a to je pre vplyv na obchod medzi členskými štátmi EÚ z dôvodu, že slovenskí exekútori v súčasnosti vymáhajú pohľadávky aj pre zahraničných veriteľov z členských štátov Európskej únie, keďže vymáhajú aj tzv. európske exekučné tituly. Európske súťažné právo síce primárne upravuje správanie podnikov ako konkurentov, teda chovanie súkromných subjektov, avšak v spojení so základnými ustanoveniami primárneho práva Európskej únie je s odkazom na základné ciele Európskej únie možné vyvodiť aj istú zodpovednosť samotných členských štátoch v tejto oblasti. Vzhľadom k zjavnému vážnemu zásahu do hospodárskej súťaže, znamenajúcemu odstránenie akejkoľvek súťaže, ktorý by zavedenie náhodného výberu súdnych exekútorov predstavovalo, by k zodpovedajúcej regulácii bolo možné pristúpiť len vtedy, ak by sa ukázalo, že nie je možné ciele dosiahnuť inak pri menších zásahoch do súťaže.
Zvažovanú reguláciu vzhľadom na všetky okolnosti nemožno považovať za takú, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž čo najmenej, nieto ešte za reguláciu nevyhnutnú, pretože vo svojej podstate odstraňuje akúkoľvek súťaž. Pokiaľ by štát napríklad šiel cestou menšieho zla a obmedzil by náhodné prideľovanie exekučných spisov len pre tzv. verejnoprávne štátne pohľadávky s ponechaním dispozičnej zásady prideľovania pre ostatné súkromnoprávne štátne pohľadávky, s ponechaním dispozičnej zásady prideľovať pre ostatné súkromnoprávne pohľadávky, domnievame sa, že by zrejme argumentáciu ministerstva znali aj samotní exekútori a nikto by nemal s novelu problém.
Dokonca sa podľa nás jedná v prípade návrhu novely o neoprávnenú štátnu pomoc pre značnú časť súdnych exekútorov, predovšetkým s malými exekútorskými kanceláriami pôsobiacimi mimo Bratislavského kraja a väčších krajských miest Slovenskej republiky, ktorým bude štát povinne prideľovať exekučné právne zákazky. V čl. 107 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Nakoľko súdni exekútori sídliaci mimo kraj, v ktorom býva alebo sídli povinný, sú podľa návrhu novely v príslušnom kraji automaticky vylúčení z náhodného pridelenia exekučného spisu v danom kraji, dochádza tým podľa nášho názoru ku garantovaniu príjmov zo strany štátu pre exekútorov sídliacich v kraji povinného, a to v podobe troch exekučných konaní, na ktoré im pri vykonávaní exekúcie následne vznikne nárok.
Takže chcel by som tento pozmeňovací a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248).
"Poverenie na vykonanie exekúcií a prideľovanie vecí. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na podklade exekučného titulu podľa § 45 ods. 2 a), f), g) alebo h), súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Náhodným výberom sa veci neprideľujú exekútorovi, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, ktorému bol pozastavený výkon funkcie exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol alebo ktorému bol ustanovený zástupca. V ostatných prípadoch súd na vykonanie exekúcie poverí exekútora, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie navrhol oprávnený."
Odôvodnenie: Pozmeňujúcim návrhom sa má novozavádzaná forma pridelenia exekútora náhodným výberom aplikovať iba pre exekučné konania na vymoženie tzv. verejnoprávnych pohľadávok štátu, resp. orgánov Európskej únie. V ostatných exekučných konaniach sa má ponechať výber exekútora na základe dispozičnej zásady na oprávnenom, ako tomu bolo doposiaľ.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.9.2016 16:33 - 16:35 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Ja už iba krátko. Budem citovať pána Rezníka, šéfa TASR. Zrušiť koncesionárske poplatky znamená vlastne zoštátniť verejnoprávne médiá, teda vystaviť ich dennému priamemu mocenskému vplyvu aktuálnej vládnej moci. Ďalej reagoval tak na zdôvodnenie programovej tézy koalície, SDKÚ, DS, SaS, KDH a MOST - HÍD, kde sa hovorilo aj o pláne Radičovej vlády, ktorou súčasťou boli aj štyria Matovičovci, vrátane pána Viskupiča, predkladateľa, zrušiť koncesionárske poplatky. Namiesto nich chcel vtedajší kabinet verejnoprávne média financovať na základe fixného zákonom garantovaného percenta z výdavkov štátneho rozpočtu.
Tak toto už tu bolo. Došlo k reforme STV a Slovenského rozhlasu a ich zlúčením na RTVS, ale nedošlo k zmene financovania, a to opakujem, sedeli na strane vládnej koalície aj štyria Obyčajní ľudia.
A ešte jeden citát, pán Rezník: "Akokoľvek dobre mienená snaha o zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie pevným percentom z HDP bude viesť najprv k rozkolísaniu existujúceho systému financovania verejnoprávnych médií a následne k jeho kolapsu, z čoho vyplynie automaticky postupný zánik verejnoprávnych médií.". To je k tomu.
Čiže ja osobne hovorím, nezvýšiť, neznížiť, nech ostanú tak, ako je. A čo sa týka, ešte si neodpustím poznámku, ja neprajem, aby sa OĽANO rozpadlo. Ja prajem, aby tu neboli také strany, ktoré sú o moci štyroch poslancov. To je všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2016 16:14 - 16:16 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Ja budem reagovať na pána Viskupiča. V prvom rade by som chcel povedať, že nemám záujem robiť ataky na vašu osobu. Vy máte predkladať zákon, ja mám právo sa k nemu vyjadriť a vy stále hovoríte, je to populistické zrušiť poplatky koncesionárske, hej? Pre mňa je to stále populizmus. Pretože kde urobí sa diera v štátnom rozpočte a odkiaľ zobrať tie peniaze? Zoberiete ho zo školstva, zo zdravotníctva?
Čo sa týka mojej zodpovednosti pred voličmi, tak to vám jednoznačne môžem povedať, že ja si zodpoviem pred svojimi voličmi svoj názor. To, či som ja odišiel zo strany Sme rodina alebo som bol vylúčený, to ste možno sledovali, ak nie sledovali, ak ste to nesledovali, tak som bol vylúčený. Ale aby sa vám čoskoro nestalo, že z vašeho OĽANO zostane polovica. To, čo sa u vás deje. Takže to vám, to vám len prajem, aby, aby ste niečo také zažili.
No a čo sa týka fínskeho modela, aj k tomu môžem povedať. To bol ako príklad, rozumiete, že ako to riešia v iných krajinách. No a rušenie tých koncesionárskych poplatkov, dobre, ale potom môžme tiež povedať a navrhnúť, aby štát zaplatil aj celú výšku zdravotných odvodov. Dokonca aby ľudia nemuseli platiť ani DPH. Možno ani dane. Možno by štát mal vyplatiť všetkým ľuďom mesačne takzvaný nepodmienečný príjem a občania si môžu tiež povedať, zrušme parlament, zrušme poslancov. K čomu asi bude vývoj smerovať? Minimálne cez inštitúty priamej demokracie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2016 14:40 - 14:55 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis

20.
Takže nebudem začínať od začiatku, takže začnem odtiaľ, kde som skončil.
Milé dámy a páni, toto je podstata, alfa a omega, ostatné kritériá a argumenty sú podružné vrátane toho, že sa má presne určiť koeficient výpočtu štátneho príspevku na médiá verejnej služby. Stále platí "koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš". Verejnosť má teraz právo hodnotiť aj kritizovať obsah vysielania, pretože ho sčasti financuje. Teraz nebudem riešiť otázku, či kvalita vysielacej služby zodpovedá predstavám tých, ktorí tú službu platia, ale riešiť dilemy, či je výber správny, správne nastavený. Reagujem tak na argumentáciu navrhovateľa, že stanovený príspevok zo štátneho rozpočtu má údajne odstrániť politický vplyv. Naozaj neviem, ani netuším, pán predkladateľ, aký politický vplyv môže vyplývať z úhrady za služby verejnosťou, resp. zo zmluvy so štátom alebo z minimálneho príjmu z reklamy. Ak takúto skúsenosť ako dlhoročný poslanec a aj člen vládnej koalície vlády Ivety Radičovej máte, mali by ste nás s tým oboznámiť. Inak vnímam vaše tvrdenie len ako bežné klišé a floskulu.
Návrh na radikálnu zmenu systému financovania RTVS mi pripomína porekadlo "z dažďa pod odkvap". Navyše tých vplyvov je totiž viac, nie jeden. Návrh sa na zložitú problematiku vysielania vo verejnom záujme pozerá len jediným okom. V konečnom dôsledku jej povinný príspevok štátu bude pochádzať zo zdrojov verejnosti, len sa od ľudí vyberie nepriamo.
Takže, pán poslanec, ak sledujete získať nejaké politické body tým, že si prevrátite kabát naruby a budete tvrdiť, že je to už iný kabát, tak klamete nielen seba, ale aj zavádzate občanov. Myslím, že ste už dosť skúsený harcovník a ste dlho vo výbore pre kultúru a médiá, aby ste poznali problematiku verejnoprávnych médií.
Po roku 1989 sme prijali transformáciu zo štátnej televízie a rozhlasu na verejnoprávny status vo všetkých oblastiach, počnúc legislatívou, zriadením rady, systémom volieb členov rady, aj generálneho riaditeľa tohto média verejnej služby s rôznymi ďalšími úpravami tak, aby na Slovensku vznikol funkčný model, model duálneho vysielania. Ten priniesol rozmach vysielateľov na základe licencie, čiže súkromných médií, ktoré ovládli nielen reklamný trh, ale aj trh sledovanosti televízií a rozhlasov. Takže návrh, váš návrh vnímam ako narušenie dlho utváraného a ako tak stabilizovaného balansu v systéme duálneho vysielania zo systémového hľadiska, aj z hľadiska financovania, na čo poukážem o chvíľu príkladom z Európskej komisie.
Mám pocit, vážený pán poslanec Viskupič, že zmena financovania je asi vaším koníčkom, lebo v októbri 2015 ste neuspeli s návrhom na zmenu financovania kultúry na Slovensku, kde ste naopak chceli návrhom zákona o Kultúrnom fonde zaviesť viaczdrojové financovanie fondu. Teraz presadzujete centrálne financovanie zo štátneho rozpočtu a navyše naviazané na hrubý domáci produkt - HDP.
Pán poslanec, pri všetkej úcte a rešpekte k našej práci, nemyslíte si, že taká zásadná zmena, dokonca historická a systémová pri financovaní médií verejnej služby je na jedného poslanca a ešte k tomu z opozície priveľké sústo a odvaha? Ja osobne si myslím, že takéto reformné a transformačné zmeny by mali prejsť klasickým legislatívnym procesom, vrátane medzirezortného a odborného pripomienkového konania. Nebojím sa povedať, že váš populistický návrh je v podstate stále ten istý, oprašovaný a recyklovaný. V tejto situácii navyše aj časovo nasadený pre získanie politických bodov, lebo je tu ohlásený zámer ministerstva na úpravu úhrad verejnosti, aj odpor jedného z koaličných partnerov, takže ste takticky využili situáciu. Mám pre vás dobrú radu, skúste reštaurovať, opraviť či prestaviť súčasný systém, skúste vymyslieť niečo nové, pokúste sa namiesto búrania rekonštruovať. Je to možno zložitejšie, nedajú sa pri tom vytĺkať až tak evidentne politické body, ale stálo by to za to, ak už ste tak nabudený na financovanie verejnej služby.
Príkladom inšpirácie posunu a transformácie na vyššiu novú, transparentnú, objektívnu, aj adresnú úroveň v praxi financovania médií verejnej služby je Nemecko. Funguje tam Komisia pre stanovenie finančných potrieb verejnoprávnych organizácií - KEF. V jej koncepcii je určovať konkrétnu výšku koncesionárskych poplatkov. Orgán tvorí 16 expertov na rôzne oblasti - ekonómovia, audítori, vedci a podobne. Ich nomináciu má na starosti 16 regionálnych parlamentov na obdobie piatich rokov.
KEF stanovuje rozpočty, ktoré nemôžu verejnoprávne televízie a rozhlas prekročiť. Ich výška je určená na základe analýz finančných požiadaviek s ohľadom na efektivitu a náklady spojené s poslaním verejnoprávnych vysielateľov, avšak bez ovplyvňovania slobody rozhodovania ohľadom výberu programov.
Teraz iba vidím, ako okrem populizmu ešte aj váš návrh rozdeľuje spoločnosť. Už len tým, že verejnosti aj nám predhadzujete údaje vytrhnuté z kontextu, že, citujem vás z dôvodovej správy: "Slovenská republika je krajinou, v ktorej štát platí za obsah verejnoprávnych médií veľmi málo v porovnaní s inými krajinami sveta.". Som zvedavý, či túto istú vetu a argument, len adresovanú na občanov, rovnako použijete a poviete, že na Slovensku koncesionári v porovnaní s inými krajinami Európskej únie platia, citujem vás: "veľmi málo". Myslím, že sa tomu vyhnete, lebo to nezapadá do vášho politického scenára mútiť vodu na povrchu a zbierať populistickú smotanu.
Na druhej strane súhlasím, že Slovensko sa nemôže porovnávať v bohatstve a výkonnosti ekonomiky s najvyspelejšími ekonomikami, ani slovenskí občania nemajú také priemerné platy ako napríklad Nemci alebo Francúzi či Dáni, aby mohli platiť. Napríklad pri porovnaniach sa ukazuje, že Slovensko je s mesačnými nákladmi na obyvateľa na úrovni 1,5 eura približne na polovici priemeru Európskej únie 3,14, ale pri porovnaní slovenských platov s priemerom na západe sú rozdiely 2 až 4-násobne vyššie.
1. V Európe, to zdôrazňujem, lebo vy ste nám ušli až do USA, kde de facto verejnoprávne médiá ani nepoznajú, v podobe európskej existuje len sieť a tiež do Japonska, ale celý tento systém stojí na viacerých nohách a vy si účelovo vyberiete iba jednu časť – zdroje zo štátu. Pritom navrhovateľ ako skúsený poslanec vie, že vo viaczdrojovom systéme sa nachádza nielen priamy príspevok štátu, ale aj tzv. koncesionárske poplatky, príjmy z reklamy, z vlastnej komerčnej činnosti a tieto zdroje majú v rôznych štátoch rôzne pomery, takže niekde vyskočí pozitívne financovanie cez štátny rozpočet, niekde sú to koncesie, inde vsadili na reklamu a keď citujem BBC, tak viete, že tam majú obrovské zdroje z príjmov z vlastnej tvorby a jej predaja.
2. Keď sa pozrieme na tabuľku mixu zdrojov verejnoprávnych médií z roku 2015, ktorú uverejnila európska vysielacia únia, tak zistíme, že prevažný podiel vo výške podielu aj v počte krajín predstavujúcich tzv. koncesionárske poplatky alebo úhrady verejnosti, v zahraničí nazývané Public Funds – verejné fondy, druhý s najčastejším a najväčším podielom v mixe financovania tvoria voľné licencie nasledované reklamou a inými komerčnými aktivitami.
Tu je, prosím, ukážka mapy, ale tú teraz nebudem ukazovať, lebo to nebudete aj tak vidieť, kde sú označované krajiny s prevažujúcim financovaním z verejných zdrojov a tiež vám ukážem tabuľku, ale to keď bude chcieť niekto osobne.
Sumárne, v 15 štátoch prevažujú verejné zdroje - koncesie, napríklad Portugalsko, Francúzsko, Írsko, Británia, Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Rumunsko, Česká republika, Slovensko a Slovinsko. Deväť štátov prevažne financuje svoje médiá verejnej služby z verejných fondov. Napríklad Španielsko, Belgicko, Holandsko, Pobaltské krajiny, Maďarsko, Bulharsko a len v jednom štáte na Malte prevažuje reklama.
Takže objektívna pravda je taká, že v rámci krajín združených v EBU - Európska vysielacia únia - existuje niekoľko tradičných modelov, pričom najčastejšie ide o kumulované alebo viaczdrojové financovanie verejnej služby. Únia európskych vysielateľov EBU, ktorá združuje verejnoprávne médiá v Európe sa opakovane vyjadruje v prospech zmiešaného modelu financovania, veľmi razantne to bolo po reforme vo Francúzsku, kde v roku 2009 odstrihli médiá verejnej služby od reklamy úplne, čo je ďalší extrém, ktorého by sme sa mali vyvarovať a cítiť tam lobing komerčných televízií. Citujem zdroj z EBU: „Úplné zbavenie sa reklamy nie je riešením.“
Chcem upozorniť, že do problematiky financovania médií verejnej služby v poslednej dobe vstupuje intenzívne aj Brusel, ktorý stráži hospodársku súťaž a z doterajších postojov a vyjadrení mám za to, že úplné financovanie zo štátneho rozpočtu by bolo pre Európsku komisiu problémom. Opieram sa aj o postoj eurokomisárky Neelie Kroes, ktorá bola predčasom zodpovedná za hospodársku súťaž a ktorá otvorila v roku 2008 verejné konzultácie o revízii financovania štátnych televíznych vysielateľov. Odznelo presvedčenie, že súčasný systém obsahuje veľa nedostatkov, ktoré prispievajú, citujem: "k nadmernému financovaniu", čo údajne pre verejné zdroje predstavuje väčšie bremeno, než aké je naozaj nevyhnutné. Komisii prekážalo, ak verejnoprávna televízia pod tlakom súkromných zdrojov vysiela niečo, čo nie je v obsahovej línii, aká sa od nej očakáva. Takýto stav mal podľa eurokomisárky Kroes mať za následok porušovanie hospodárskej súťaže. Práve balans v hospodárskej súťaži medzi verejnoprávnymi a súkromnými vysielateľmi je tou horúcou plochou a váš návrh, pán poslanec, by totálne naklonil váhy balansu v prospech štátnych zdrojov. Vo väčšine krajín v Európe sú štátne vysielania financované prostredníctvom kombinácie reklamy a verejných prostriedkov, a to buď poplatok alebo priamo od vlády.
Je pravda, že sú posuny vo financovaní z koncesií, ktoré niektoré štáty zrušili, ale hlavným dôvodom bola nízka vymožiteľnosť spojená so slabou platobnou disciplínou koncesionárov. Ale namiesto populistického presunu z koncesií na štát, kde treba vykrývať výpadok tak či tak z verejných fondov, tu máme aj novú alternatívu fínskeho modelu cez nový druh dane nesúcej meno verejnoprávnej inštitúcie – Yle daň. Tá sa platí ako podiel 0,68 % z celkových a kapitálových príjmov osôb. Neplatí sa však pri úrovni menšej ako 51 eur a maximálna úroveň je vo výške 143 eur. Zmenila sa tak aj podstata financovania a finančné zaťaženie bolo presunuté z domácností na jednotlivcov, ale je z hľadiska príjmov a sociálneho statusu spravodlivejšie a adresnejšie.
Čiastka pre Yle z daňového fondu je pritom definovaná mimo štátneho rozpočtu, aby bola zachovaná väčšia nezávislosť od vlády, to pripomínam na margo vašej argumentácie o politickej nezávislosti. Medzitým už fínska vláda navrhla transfer fondu do štátneho rozpočtu, ale ozvala sa EBU s tým, že je potencionálne útokom na nezávislosť financovania Yle.
Milé dámy, vážení páni, musel som vám aj predkladateľovi predostrieť objektívny rámec financovania médií verejnej služby, aby sme si uvedomili, o čom budeme rokovať a aké sú skúsenosti a trendy v zahraničí.
Na záver môjho vystúpenia sa vrátim ešte k Slovensku. To malo až do zmeny v obmedzení reklamného času pomerne vyvážené viaczdrojové financovanie a aj dnes vláda alebo štát cez ministerstvo kultúry prispieva cez zmluvu so štátom o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania na chod médií verejnej služby samostatným príspevkom. V roku 2015 to bolo súhrnne 30 miliónov, z toho na rozhlasovú zložku 3,3 mil. a na televízne vysielanie 20,7 mil. eur. K tomu 5 mil. eur na techniku a technológie, napríklad na spravodajskú techniku vyše 1,5 mil. a rovnako 1,5 mil. eur na štúdiovú techniku.
Takže, vážený pán navrhovateľ, vidíte, že už dnes z vami kalkulovanej sumy na minimálnej úrovni 100 mil. štát prispieva samostatnou čiastkou z rozpočtu tretinou príjmov. Zdá sa mi, že mierite na líšku, ale triafate Marišku, pretože tak ako v októbri 2015 vyšla správa, že financovanie kultúry sa nemení, aj na jeseň tohto roku vyjde podobná správa, financovanie RTVS sa nemení.
Milé dámy a páni, vzhľadom na tieto vecné a systémové nedostatky a pochybnosti, ktoré som predniesol vo svojom príspevku, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. b) nedoporučila predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Skryt prepis