Vážené dámy, vážení páni, milí hostia, ja som veľmi rád, že som sa stal poslancom Národnej rady, nie kvôli tomu platu alebo nejakému statusu, ale kvôli tomu, že mám jedinečnú možnosť byť pri tom, aby sme našimi návrhmi prispeli k lepšiemu životu na Slovensku.
Asi sa nemusíme baviť o tom, čo znamenajú exekúcie alebo v akom rozsahu sú exekúcie na Slovensku. Náš pán predseda Boris Kollár pred chvíľou povedal, že na Slovensku je aktívnych viac ako tri milióny stotisíc exekučných konaní. Z toho zhruba vychádza, že jeden milión ľudí na Slovensku má dnes exekúciu. Je to dôsledok zle nastaveného systému, práce politikov a práce vlád za posledných 27 rokov.
Všetci viete, ja som z východného Slovenska a tam je úplne normálne, že na východnom Slovensku máte problém nájsť človeka, ktorý by nemal skúsenosť s exekútorom. Máte problém nájsť človeka, ktorý nemá skúsenosť s exekútorom.
Poviem vám príklad, ktorý veľmi dôverne poznám. Predstavte si, že máte 20 rokov, bývate na východnom Slovensku a chcete pracovať. Samozrejme, prácu hľadáte ťažko, nakoniec ju nájdete a oni vám povedia, že za svoju prácu dostanete 1 500 euro, na východnom Slovensku úplne super, ale musíte pracovať na živnosť. Je mesiac september. Tak v mesiaci september si otvoríte živnosť a začnete pracovať. Zarobíte v septembri 1 500, v októbri 1 500, november, december tak isto po 1 500 euro. Veľmi sa tomu tešíte, lebo na pomery na východnom Slovensku zarábate nadštandardne veľa.
Avšak na ďalší rok v júli vám príde list zo Sociálnej poisťovne, že Sociálna poisťovňa na základe vášho príjmu v minulom roku tak vám vymerala odvody za vaše podnikanie, za váš príjem. Lenže, bohužiaľ, legislatíva je postavená tak, že vymeriavací základ vám vypočítajú delené nie dvanásť mesiacov, ale delené počet mesiacov, v ktorom ste mali aktívnu živnosť a príjem. Čiže v tomto prípade delené štyri. A zrazu zistíte, že máte, teraz hovorím príklad, to nie je presné číslo, že máte platiť 500 euro mesačne do Sociálnej poisťovne za to, že ste za štyri mesiace, že ste si našli prácu a zarábali ste 1 500 euro mesačne štyri mesiace.
Lenže príde február, na ďalší rok príde február a zamestnávateľ vám povie, že, bohužiaľ, firma ruší prevádzku na východnom Slovensku a vy ste prišli o prácu. Čiže pracovali ste pol roka, zarábali ste 1 500 euro, ale po pol roku ste prácu stratili. Tak hľadáte zase. Chodíte, pýtate sa, posielate životopisy, špekulujete, akým spôsobom si nájsť prácu. Pošlete denne 20, 30 životopisov, reagujete na všetky možné ponuky na internete, lebo veď máte otvorenú živnosť a chcete pracovať, lebo máte 20 rokov a nechcete sedieť doma alebo v krčme. A v tom júli vám príde výmer zo Sociálnej poisťovne – 500 euro mesačne odvody. No ale vy tých 500 euro nemáte, pretože ste bez práce. No tak ich neplatíte. Odkiaľ by som to vzal? Júl, august, september, október, november, december.
A zrazu vám po niekoľkých mesiacoch príde domov list, na ktorom je napísané, taká pečiatka JUDr. Rudolf Krutý. To je asi najznámejší exekútor na Slovensku. Teraz nejdem útočiť na neho vôbec. To len ako príklad. On má také aj výstižné meno: Krutý. Týmto ho pozdravujem. A pán Krutý vám píše, že máte zaplatiť niekoľko tisíc euro exekúciu. Vy, samozrejme, viete, že ste za štyri mesiace predošlého roka niečo zarobili, a viete, že ten zákon je nastavený tak, že delené štyri mesiace, nie delené dvanásť, hoci ste v predchádzajúce mesiace nezarábali nič, a že máte zaplatiť a že máte platiť 500-eurové odvody. A tiež viete, že ste si nemohli nájsť prácu. Bohužiaľ, lebo žijete na východnom Slovensku. Ale pán doktor je nekompromisný a on tie peniaze chce. Pán doktor zistí, že máte účet, tak vám ho blokne na tú sumu niekoľko tisíc euro. A pošle vám ten jeden list.
Tak mu voláte, že by ste sa chceli dohodnúť na splátkovom kalendári. Lenže čo čert nechce, či voláte ráno, na obed, poobede, v akomkoľvek čase, tam nikto nedvíha telefón. Alebo je v kuse obsadené. A skúšate to týždeň. Skúšate dva týždne sa dovolať, pretože pán doktor sídli v Bratislave a nie na východnom Slovensku. Tak tam pošlete e-mail. Na e-mail vám nikto neodpovie. Tak sa na to vykašlete, hej, chceli ste kontaktovať, chceli ste sa dohodnúť na splátkovom kalendári, ale tam sa nedá dovolať, tak na to kašlete. Prejde rok, dva, tri, štyri, vy ste už aj na to zabudli, od pána doktora žiaden list nechodí, tak si spokojne žijete ďalej.
Samozrejme, stále ste si vedomý toho, že je to vaša chyba. Viete o tom dlhu, ani ho nepopierate, aj by ste ho zaplatili, ale mladícka nerozvážnosť, kašlete na to. A jedného dňa sa zamestnáte. Po dvoch mesiacoch vám príde príkaz na zrážky zo mzdy a váš zamestnávateľ vám povie, že však, prosím ťa, ale tak ty si nejaký blázon, lebo však ty tam máš 6-tisíc euro exekúciu. Takého človeka ja nebudem akože držať v práci, tak vás vyhodí. Urobí to jeden, druhý, tretí a vy zrazu zistíte, že vzhľadom na tú exekúciu, zablokovaný účet, že nemáte šancu pracovať. Tak začnete pracovať ako? Nelegálne, načierno. Neplatíte štátu dane, neplatíte štátu odvody, jednoducho ste mimo systému. Nepoužívate žiaden bankový účet, žiadne karty, ak chcete telefonovať, samozrejme, mobilný operátor, keďže už ste na nejakom blokliste, tam vám ani paušál nedá. Tak ukecáte frajerku, nech vám vyberie paušál na svoje meno, aby ste mohli vôbec telefonovať. Čiže dostávate sa do situácie, keď ste úplne mimo systém, úplne ste mimo bežného pracovného procesu. Jednoducho ste v produktívnom veku, ale ste v situácii, keď nemôžte normálne pracovať. Tak chodíte na rôzne fušky, privyrábanie a keď sa náhodou vyskytne dobrá pracovná príležitosť, tak špekulujete, ako povedať tomu zamestnávateľovi, že veď to skúsme nejako bez papiera, ale nechcete mu povedať, že máte exekúciu, lebo sa hanbíte.
Jedného dňa už ste v situácii, keď už neviete ako ďalej, pretože všetci na vás zazerajú, celá rodina na vás zazerá, že to je tá čierna ovca, ktorá si nevie nájsť prácu, lebo, samozrejme, sa hanbíte povedať, že ste boli mladý a sprostý a dopustili ste, aby vám vznikol takýto dlh. Vy by ste ho aj zaplatili, lebo ten dlh, tá istina je možno 2 000 euro, ale ten exekútor chce od vás 6-, 7-tisíc euro. Neviete, čo máte robiť. Tak jednoducho sa to ťahá roky. Tak sa jedného pekného dňa zbalíte a odídete do zahraničia a tam robíte všetko možné napriek tomu, že dajme tomu máte nejaké vzdelanie, hoci ste šikovný, hoci viete tvrdo pracovať aj 16 hodín denne, ak je potrebné, ale, bohužiaľ, kvôli tejto exekúcii nemôžte žiť na Slovensku.
Vážené dámy, vážení páni, takýchto prípadov máme na Slovensku tisíce. Mnoho ľudí odišlo z tejto krajiny kvôli tomu, že sa dostali do začarovaného kruhu a nevedeli túto situáciu svoju vyriešiť. Náš návrh exekučnej amnestie nie je o tom, aby sme zmazali teraz dlhy. O to vôbec nejde. Sme za to, tvrdíme, že každý dlh sa má zaplatiť. Sme, samozrejme, za to, aby ľudia niesli zodpovednosť za svoje vlastné činy, za svoje vlastné konanie.
Návrh zákona, ktorý sme predložili, je o tom, aby každý, kto má dlh voči Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a daňovému úradu, dostal možnosť vystúpiť z tohto začarovaného kruhu exekúcií. Aby dostal možnosť zaplatiť svoj reálny dlh, istinu a aby mu boli odpustené častokrát iksnásobne vyššie trovy, poplatky, penále a rôzne úroky. Je nemysliteľné, aby kvôli 50-eurovým dlhom, o ktorých častokrát ľudia nevedia a ku ktorým častokrát prišli buď nedopatrením, alebo nie vlastnou vinou, dnes od nich exekútor vymáhal rádovo stovky až tisíce euro. Práve preto sme pripravili tento návrh zákona a verím, že dáte nám za pravdu, že problém exekúcie na Slovensku je tak obrovský a je to taká veľká guľa, ktorú tento štát pred sebou tlačí už dlhé roky, že je načase s týmto niečo urobiť. Pretože skôr či neskôr sa to obráti proti nám, poslancom, politikom, pretože ľuďom buď prejde trpezlivosť, alebo sa dostanú už do situácie, keď už nebudú vedieť ako ďalej.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Samozrejme, budeme pokračovať v rozprave a verím, že sa aj mnohí zapojíte do rozpravy o tomto zákone. Ďakujem.
