Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, keďže som posledný vystupujúci v rozprave, predpokladám, že pán navrhovateľ ešte vystúpi, tak len v krátkosti. Som tu celý deň, počúvam tu debatu celý deň, občas som sa zapojil, občas som sa nezapojil, niekedy to zmysel malo, niekedy nemalo.
Čo mne z toho vyplynulo, je napríklad to, že kritici tohto uznesenia, pán Dostál, pán Poliačik a ďalší, nejako ma nepresvedčili svojimi argumentami a miestami naozaj...
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, keďže som posledný vystupujúci v rozprave, predpokladám, že pán navrhovateľ ešte vystúpi, tak len v krátkosti. Som tu celý deň, počúvam tu debatu celý deň, občas som sa zapojil, občas som sa nezapojil, niekedy to zmysel malo, niekedy nemalo.
Čo mne z toho vyplynulo, je napríklad to, že kritici tohto uznesenia, pán Dostál, pán Poliačik a ďalší, nejako ma nepresvedčili svojimi argumentami a miestami naozaj som chcel, že tak skúste ma presvedčiť, a počúval som pozorne, s porozumením - aj čítam s porozumením, aj počúvam s porozumením -, ale tie argumenty jednoducho neboli také, aby som si povedal, že dobre, tak máte pravdu.
Na druhej strane počúvame tu o xenofóbii a fašisti a netolerantní a neviem akí. To, to sa mi veľmi ako nepáči, pretože často to vidíme na sociálnych sieťach. Ak má niekto iný názor, tak spravidla je označený za xenofóba, fašistu a neviem akého všetkého. Ako už tu bolo povedané, my si len chceme zachovať zdravý sedliacky rozum.
Už ako povedali moji predrečníci, pozrime sa na naše okolité krajiny. Koho si máme brať za príklad, s kým máme spolupracovať, ak nie s našimi susedmi? Ktorá krajina, vážení kritici, by vám vyhovovala ako príklad? Však máme tu vyše 200 krajín na svete, tak dajte nejakú krajinu, ktorú si máme brať za príklad. Len ideálne by bolo, keby bola v našom okolí. Spojené štáty nepochybne majú už desaťročia veľký problém s migráciou, ale môžeme si čokoľvek myslieť o Trumpovi, ale z môjho pohľadu Trump sa snaží tiež chrániť hranice USA. A nie je to náhodou USA, ktoré vy tak častokrát protežujete v nejakých svojich názoroch? Tak teraz je USA zlé, inokedy je dobré.
Nie sú to Rakúšania, ktorí v čase vypuknutia migračnej krízy boli braní ako jeden zo vzorov spolu s Nemeckom, ktorí vítajú tých migrantov a starajú sa o nich, a keď Rakúšania pochopili, že tam majú naozaj problém, tak postavili plot Rakúšania? Ale to už, to už sa nekritizovalo, lebo to už bol demokratický plot. To už nebol ten zlý plot, to už bol..., zlý plot ako v Maďarsku, ten rakúsky už bol demokratický plot.
Neviem, mnohí neviete, ja som bol jeden z prvých ľudí, dovolím si trúfať, na Slovensku, ktorý navštívil utečenecký tábor v Traiskirchene v čase, keď ešte len prichádzala prvá vlna migrantov. Spolu s kolegom sme robili taký článok, keďže to práve začínala ako téma. Čo ma zarazilo, bolo to, čo som videl v tom tábore, a najviac, nebudem konkretizovať úplne všetko, ale najviac ma prekvapila taká reakcia, keď sme stáli na druhej strane ulice, nie pri tábore, resp. v tábore, ale na druhej strane ulice a pozerali sme na tých migrantov, ako chodia hore-dole. Zrazu si taká partia veľkých, statných černochov zastavila a pozerala na nás a ukázala nám takéto gesto, že nás podrežú. Aj sme o tom písali. A boli sme z toho trochu prekvapení, lebo sme nechápali prečo. Kvôli čomu, že čo sme urobili, že tam stojíme a pozeráme sa?
Potom sme tam odchytili partiu Sýrčanov z Aleppa, mladých chlapcov, ktorých sme sa pýtali, že prečo utiekli, resp. prečo odišli. Tak logicky pred vojnou. Tomu rozumiem. Mali ísť bojovať za, teraz neviem, ktorú tú partiu tam, ktorá tam bojuje, je ich tam veľa, to už naozaj neviem, ale radšej utiekli. Nechceli ísť bojovať. Čomu tiež rozumiem. Keď sme sa ich pýtali, že kam chcú ísť, resp. kam smerujú, tak povedali, že buď do Nemecka, alebo do Švédska. Pýtali sa, že prečo, prečo tam. No že tam bude dobre. A čo chcete robiť v tom Nemecku a Švédsku? Tak sa začali rehotať a povedali nám, že jesť a piť. Tak sme s kolegom pozreli na seba, že no tak super. Toto sú migranti, ktorí tu prichádzajú. To bola úplne prvá vlna.
Pár týždňov nato som navštívil utečenecký tábor, resp. záchytný tábor na maďarsko-srbskej hranici v Röszke. Bolo to len pár hodín, resp. bolo to asi 12 hodín po tom, ako tam migranti zaútočili na políciu a začali demolovať zariadenie tohto záchytného tábora. Museli zasahovať ťažkoodenci, dokonca vrtuľník bol prítomný na mieste. Na druhý deň, keď sme tam prišli, tak ten vrtuľník tam stále krúžil a tie nepokoje tam stále boli. Je neviem, koľkí z vás ste tých migrantov, ktorí v tých vlnách chodili na Sloven..., chodili do strednej Európy, ja neviem, koľkí z vás ste ich naživo videli. Ja som ich videl niekoľko stoviek. My sme chodili po rakúskej diaľnici z Nickeldorfu po Viedeň, resp. tá trasa z maďarskej stanice Keleti do Hegyeshalomu, kde oni prestupovali, išli pešo asi dva kilometre do Rakúska a v podstate my sme išli po tej trase. Si neviete predstaviť tú spúšť, čo za sebou nechávali.
Ale najväčšie, najväčšie také moje prekvapenie bolo, keď sme s kolegom boli na vlakovej stanici Westbahnhof vo Viedni, kde vlastne s tými vlakmi z Keleti, z Budapešti prichádzali, a odtiaľ v podstate boli redistribuovaní do Salzburgu, Mníchova. Tam to bolo krásne zorganizované, na tej stanici a v takej partii sme tam zrazu počuli, po východniarsky tam niekto rozprával. Tak sa otočím a boli tam naši Rómovia niekde od Spišskej Novej Vsi. Tak sme sa im prihovorili, že čo tu robia. Povedali, že tak my tu robíme, že upratujeme vlaky. Ja, že super, však si zarobíte, chlapci, že paráda, že som rád, že nesedíte doma niekde na osade, ale robíte, že to je super. Oni povedali, že ale nevedia, koľko tu ešte vydržia. Nebudem to citovať, lebo nie je to slušné, ale začali nám opisovať, ako upratujú vlaky po tých migrantoch, a opisovali nám, čo v tých vlakoch je, čo tam zanechávajú. Ako určite ste videli nejaké zábery kolovali, bol to naozaj humus, ale strašný humus.
Opakujem, ja som týchto migrantov videl naživo, boli ich stovky. Ja by som vám doprial, tým, ktorí to tak obhajujete, choďte na niekoľko dní, uvidíte tú mentalitu, uvidíte to správanie, uvidíte tie „obyčaje“, ktoré majú, choďte a potom niečo rozprávajte. Každopádne ja som veľmi rád, že toto uznesenie v pléne je, trošku ma mrzí, že z neho nejaké veci vypadli, ale po rozhovore s pánom Dankom som plný očakávania, ako rozhodne v utorok budúci týždeň vláda Slovenskej republiky, pretože je nesmierne dôležité, aby do Marrákeša nikto nešiel. Keď niekto do Marrákeša pôjde zo slovenskej strany, je to prejav, je to prejav kvázi súhlasu. Áno, s pripomienkami. My môžme dávať pripomienky, aké chceme. Boli sme tam? Boli. Podpísalo sa to? „S pripomienkami?“ Koho to bude zaujímať? Je veľmi dôležité, aby tam nikto nešiel.
A je veľmi dôležité, aby pán minister Lajčák odstúpil alebo aby ho vládna strana SMER stiahla. Pán Lajčák ide nielen proti vlastnej strane, ide proti, ide proti väčšine koalície, ide proti väčšinovému názoru v Národnej rade, ide proti väčšinovému názoru občanov Slovenskej republiky. Preto sa ešte raz pýtam, koho záujmy obhajuje pán Lajčák. Záujmy svojich kamarátov v OSN, v Bruseli, v Marrákeši, v New Yorku, ja neviem kde všade, alebo záujmy občanov Slovenskej republiky?
Rozumiem tomu, že sa stavia na zadné, lebo je spoluautorom tohto dokumentu, je spoluautorom tohto dokumentu, tak je pre neho ťažké teraz sa tváriť, že s tým dokumentom nič nemá alebo že s ním nesúhlasí. Tomu rozumiem. Ale pokiaľ vidím a mám nejakú hrdosť a vidím, že je proti môjmu názoru a presvedčeniu nielen strana, ale aj koalícia, ale aj väčšina parlamentu a väčšina ľudí na Slovensku, tak mám trošku súdnosti a trošku hrdosti a odstúpim sám. A nie čakať, ako bolo spomínané, kedy zvoláme mimoriadnu schôdzu a budeme pána Lajčáka odvolávať.
Ďakujem.
Skryt prepis
