Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, stojím tu štvrtýkrát, myslím, k tejto téme. Napriek tomu, že v tejto sále je teraz minimum poslancov, tak mienim rozprávať dlhšie. Snáď pritiahnem ďalších zvedavcov.
Už po štvrtýkrát predkladáme návrh zákona o exekučnej amnestii, ktorému bolo vyčítané všetko možné, že nie je dokonalý, že nie je spravodlivý, že nie je neviem aký. Moja otázka ale znie, či už ste videli aj iný návrh zákona k...
Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, stojím tu štvrtýkrát, myslím, k tejto téme. Napriek tomu, že v tejto sále je teraz minimum poslancov, tak mienim rozprávať dlhšie. Snáď pritiahnem ďalších zvedavcov.
Už po štvrtýkrát predkladáme návrh zákona o exekučnej amnestii, ktorému bolo vyčítané všetko možné, že nie je dokonalý, že nie je spravodlivý, že nie je neviem aký. Moja otázka ale znie, či už ste videli aj iný návrh zákona k exekúciám. Ja som za tri roky tu žiadny iný nevidel. Nič, nepredložila nič. To, že niečo bolo vypracované, neznamená, že to bolo predložené.
Musím povedať, že bývalá pani ministerka Žitňanská vypracovala nejaký návrh, ten sa ale nikdy nedostal do pléna. Ten návrh ja som videl a považoval som ho za celkom dobrý, ktorý by riešil, myslím si, že významným spôsobom situáciu. Avšak pani ministerka skončila a máme tu nového pána ministra, ktorý už skoro rok rozpráva, že to nejakým spôsobom vyrieši. Lenže tiež sme ešte nevideli žiaden návrh zákona. Máme len nejaké medializované informácie. Totižto neustále dostávame aj ja, aj kolega Krajniak, aj Boris Kollár a ďalší naši kolegovia, neustále dostávame tú istú otázku, či už sa konečne niečo urobí s tými exekúciami. A dookola im musíme opakovať, že zatiaľ vláda s ničím neprišla. Napriek tomu, že pani ministerka bývalá, pani ministerka bývalá Žitňanská pripravila spolu so svojimi spolupracovníkmi na ministerstve spravodlivosti, ešte raz hovorím, celkom dobrý návrh, dokonca tam bolo viacero alternatív, napriek tomu sa vláda tvári, že nemajú ešte nič hotové, čo by malo hlavu a pätu. Napriek tomu, že podľa mojich informácií predstavitelia vládnej koalície a v rámci nejakej pracovnej skupiny niekoľkokrát a dlhé mesiace komentovali, pripomienkovali a diskutovali o návrhu zákona, ktorý pani ministerka pripravila, napriek tomu sme potom videli výrazy tváre, ktoré hovorili, že ale veď nič nie je pripravené. Teda namieste je otázka: Je alebo nie je vôľa vládnej koalície riešiť exekúcie? Ja mám pocit po troch rokoch, že nie je. Stále len počúvame, že bude, bude, ale po troch rokoch konštatujeme, že nie je.
Keď sme išli do parlamentných volieb, exekúcie bola jedna z našich tém. A bola ňou preto, pretože túto tému považujeme za nesmierne dôležitú. Nielen preto, že exekúcie sa dotýkajú viac ako jedného milióna ľudí na Slovensku. Tu sa bavíme asi o 25 percentách dospelej populácie Slovenskej republiky, čo, uznáte, je šialené číslo, ale bavíme sa aj o tom, že títo ľudia sú mimo oficiálneho pracovného procesu a mnohí z nich celé roky prežívajú v rámci čiernej ekonomiky. To znamená sa, to znamená, že sa zamestnávajú nelegálne, štát z toho nemá dane, štát z toho nemá odvody a čierna ekonomika takýmto spôsobom sa len a len rozvíja. Preto je namieste otázka, prečo vláda s tým nič nerobí.
Ja si pamätám, si ako dnes pamätám tlačovú besedu pána Fica, Danka a Bugára, bolo to, myslím, v máji 2017 alebo v júni 2017, kde títo traja páni, predstavitelia vládnej koalície, sa rozhorčovali nad tým, koľko je na Slovensku exekúcií a že to je strašné a oni to idú riešiť. Bolo to v máji alebo v júni 2017. Dnes máme rok 2019. Za dva roky títo traja páni neboli schopní predložiť ani čiarku do Národnej rady.
Pán Danko z tohto miesta nám vyčítal, že ten náš návrh nie je odborne dobre pripravený a je veľmi jednoduchý a málo strán je tam, že oni to pripravia poriadne. Tak ja sa pýtam: Pán Danko, čo ste robili za dva roky? Chcete mi povedať, že za dva roky vládna koalícia s celým aparátom, s celým legislatívnym, so všetkými tými legislatívcami, právnikmi, komorami ste neboli schopní za dva roky predložiť nejaký návrh na riešenie exekúcií do parlamentu? To naozaj chcete nám nahovoriť, že vy na tom už dva roky pracujete, len neviete to perpetuum mobile vymyslieť? Ja sa pýtam, prečo vymýšľate teplú vodu. Prečo vymýšľate niečo, čo už v mnohých krajinách vymyslené bolo a funguje? Vedeli by sme niekoľko príkladov uviesť, kde nejakým spôsobom exekučná amnestia v niektorých krajinách prebehla a celkom úspešne.
Takže ešte raz sa pýtam, páni Fico, Bugár a Danko: Dva roky všetci vaši úradníci a odborníci nie sú schopní pripraviť návrh zákona? Áno, ten náš návrh sme možno písali "na kolene", ale písali sme ho v najlepšej viere, ako tým ľuďom pomôcť.
Ešte raz sa pýtam: Desiatky odborníkov, ktorých má vláda a ministerstvá k dispozícii, za dva roky nie sú schopní vyprodukovať jeden návrh zákona? Ale keď ide, teraz poviem sprosto, o nejaký biznis, tak viete v skrátenom legislatívnom konaní len taký fukot za tri dni tu niečo predložiť.
Rozumiem tomu, že koaličná zmluva hovorí, že návrhy opozície sa nesmú podporiť. Rozumiem tomu. Ale ja sa pýtam, keď nie ste schopní za dva roky predložiť vlastný návrh, dnes tu máte návrh zákona od opozície, od strany SME RODINA, je pre vás prednejšia koaličná zmluva ako životy ľudí na Slovensku? Viac vám záleží na nejakej koaličnej zmluve, ktorá je aj tak po troch rokoch, vieme, že len zdrap papiera, lebo aj tak ju porušujete len taký fukot, je pre vás toto viac ako život jedného milióna ľudí, ktorí majú reálne problém?
Páni poslanci, čo tu sedíte, je vás tu síce málo, ale to je aj otázka na vás: Je pre vás dôležitejšie poslušne stláčať gombík, ako vám predsedovia klubov ukážu, je to pre vás prednejšie ako životy ľudí?
Tento návrh nie je opozičný alebo koaličný, ľavicový alebo pravicový, liberálny alebo konzervatívny. Tu sa bavíme o životoch ľudí, ktorí reálne majú obrovské existenčné problémy. Tu sa bavíme o desiatkach samovrážd spáchaných kvôli tomu, že ľudia sa nevedeli dostať z týchto dlhov.
Niekoľkokrát som počul z úst niektorých koaličných poslancov, že čo sa ja tak zaujímam o tie exekúcie. No z jednoduchého dôvodu, ja už som to tu povedal. Ja sám mám skúsenosti s exekúciami, ja sám viem, čo je to, keď vás inkasné spoločnosti od rána do večera bombardujú. Ja viem, čo je to mať exekúciu.
Viete to vy? Kto z vás mal exekúciu? Priznajte sa tí, ktorí už ste nejakú exekúciu mali. Priznajte sa tí, od ktorého už tie inkasné spoločnosti niečo vymáhali. No, pochybujem, že niekto dvihne ruku. Ja sa za to nehanbím. V minulosti, áno, robil som nerozvážne rozhodnutia. Občas som nezaplatil pokutu za rýchlosť, za pol roka, za rok mi prišlo päťnásobok toho. Áno, môžem sa vyhovoriť na to, že som bol mladý, nerozvážny, možno hlúpy. Ale mnohí ľudia nemôžu za to, že sa dostali do takej situácie.
Ja vám viem menovať príklady, pár vám ich poviem, ako chlap so ženou si zobrali hypotéku, zrekonštruovali si starší rodičovský dom, v ktorom býva matka toho chlapa, splácali celé roky hypotéku, len prišla choroba, manželka dostala rakovinu, zomrela. Manžel si povedal, bude to ťažké, sám musím splácať hypotéku. Tak ju splácal ďalej. Lenže mal pracovný úraz, odtrhlo mu ruku vo fabrike pri stroji, odtrhlo mu ruku. Skončil na invalidnom dôchodku a býval so svojou 80-ročnou matkou. Nebudem menovať dedinu, je to v okrese Sobrance. Samozrejme, už nebol schopný splácať hypotéku. Banka vyhlásila splatnosť hypotéky, dostal sa do exekúcie a kontaktoval ma dva dni predtým, ako mu mali vydražiť dom. A on sa ma len pýtal jednu vec. Vedel, že je nereálne, aby som mu dal 40-tisíc euro na vyplatenie dlhu, on sa ma pýtal len jednu vec: Pán Pčolinský, povedzte mi, ako mám svojej 80-ročnej mame, ktorá postavila tento dom, povedať, že za dva dni ten dom nám zoberú? Čo jej mám povedať? Ako jej mám povedať, že sa musíme odtiaľ vysťahovať a ani neviem, kam pôjdeme.
Toto sú reálne prípady zo života, kedy človek naozaj za to nemôže, že nejakou, poviem teraz u mňa, mladíckou nerozvážnosťou sa dostal do týchto problémov. Takýchto prípadov vám viem menovať desiatky. Denne mi to chodí, denne. Každý boží deň mi príde nejaká správa, e-mail ohľadom exekúcií.
Najnovšie mám rozvedenú mamičku, na ktorú sa manžel vykašľal aj na ich dve deti. Pracovala ako pokladníčka v Kauflande. Musela začať splácať dlhy po manželovi, samozrejme, z toho platu to nezvládala, tak prišla jedna exekúcia, druhá exekúcia, žena dostala rakovinu, dieťa má šesť rokov a osem rokov a teraz ma prosia o to, či im neviem nejako pomôcť. No tak vyplatil som im jednu exekúciu vo výške asi 700 euro. Ja tiež nie som Ježiško ani Mikuláš. Na to je tu štát, aby tieto veci riešil, nie jednotliví poslanci, ktorí pravidelne každý mesiac musíme robiť nejakú skladačku a zháňať peniaze, aby sme nejakým tým ľuďom pomohli. To sa nedá.
Stovky ľudí sa obracajú na Borisa a stovky ľudí potrebujú pomoc. Lenže Boris Kollár nie je Ježiško. On nemá toľko peňazí, ako má štátny rozpočet. To je naozaj taký problém, aby vládna koalícia za dva roky, odkedy to sľúbili na tlačovke, neurobila nejaké systémové riešenie týchto problémov? To je naozaj taký veľký problém? To až tak ťažko na háku máte týchto ľudí?
Ja by som sa hanbil na vašom mieste, že za dva roky vládna koalícia nebola schopná predložiť jeden blbý návrh zákona o exekúciách, ktorý by pomohol jednému miliónu ľudí. Hanbil by som sa na vašom mieste. A tento náš návrh, že je nedostatočný, neodborný? No, dajte lepší. Za dva roky ste neboli schopní toto vyriešiť. Mali by ste sa hanbiť!
A logicky, keď sa nás ľudia pýtajú, a prečo to vláda ešte neurobila, prečo nám tá vláda nepomôže, no čo máme hovoriť? Tak kýveme plecami a hovoríme, že tak pracuje sa na tom. Viete, my nie sme z tých, ktorí budú nejak nadávať, že áno, a ten Fico a ten Danko a neviem čo. Ale už, ja už naozaj neviem, čo im mám hovoriť, tým ľuďom. Už je to hanba.
Týždeň pred Vianocami za mnou z okresu Stará Ľubovňa prišla žena na vlaku, požičala si na cestu, lebo povedal som, že sa s ňou stretnem, ale nepredpokladal som, že ona hneď sadne na vlak a príde za mnou. A porozprávala mi príbeh, ako sa jej rodičia rozviedli, matka nakoniec zomrela, lenže matka medzitým stihla urobiť veľa dlhov, bola alkoholička, otec je vážne chorý a tá dcéra sa rozhodla, že sa o toho svojho otca postará okrem toho, že vychováva dieťa. A začala riešiť exekúcie svojich rodičov. Nechcela otca nechať na ulici. Tak v dedičskom konaní prevzala na seba všetky dlhy. Tie dlhy sú okolo 5-tisíc euro. Pre ňu nepredstaviteľná suma. Tak som pred Vianocami týždeň vytiahol 500 euro, to sú tie naše obrovské platy, každý mesiac z tých našich platov rozdávame. (Otázka na vás: Koľko peňazí rozdáte mesačne vy z týchto vašich platov? Je to vaša vec.) Vytiahol som 500 euro, aby tá žena mohla urobiť nejaké Vianoce svojmu dieťaťu, aby mali zaplatenú elektrinu, aby vedela urobiť nákup. Okrem toho som zorganizoval nejakú zbierku. Chvalabohu sme vyzbierali okolo 4-tisíc euro.
Každý boží deň máme takéto prípady. Každý boží deň. A ja vám poviem, mňa už to nebaví. Do nemoty robiť skladačky, zháňať peniaze, to sa nedá. Tých ľudí je toľko, že ak nezasiahne štát, tak ja sa zbláznim, ale čo tí ľudia? Povedzte mi, čo chcete robiť s týmito ľuďmi. Jeden milión ľudí má obrovské problémy. A vláda na to kašle. Vláda môže hovoriť, čo len chce. Tri roky ste pri moci. Za tri roky neviete vyriešiť exekúcie. Za tri roky! Napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti už nejaký návrh vypracovaný malo a bol dobrý, nebol zlý. Bol dobrý a vyriešil by státisíce ľudí. Nevyriešil by možno všetkých, ale státisíce.
Po zmene vlády sa dozvieme, to bol, nebol ten návrh dobrý, to nebolo dobré. Ja sa potom pýtam, čo ste robili rok? Veď ten zákon sa pripravoval skoro rok. Rok sa koalícia stretávala a rok sa stretávali tie pracovné skupiny a rok sa to riešilo. Všetko sa vypripomienkovalo, všetko bolo vyriešené, vyjasnené a keď to trebalo predložiť, stalo sa, čo sa stalo, vláda padla, vznikla nová – a zrazu ten návrh nebol dobrý.
Pán Danko, vy ste tu stáli a na naše počudovanie ste celkom pekne hovorili vtedy o tých exekúciách a ja som vám úprimne veril, že s tým niečo urobíte, lebo vtedy ste ma naozaj presvedčili. Mali ste taký úprimný prejav, že áno, treba tým ľuďom pomôcť. Ale koľko prešlo času odvtedy? Pol roka, rok? Nie ste schopní predložiť jeden návrh zákona? Ešte budem rozprávať 12 minút.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, my sme prišli do tohto parlamentu na to, aby sme nejakým spôsobom pomohli ľuďom. Zhruba po roku ja osobne som začal byť frustrovaný, či má zmysel pre mňa tu sedieť, veď aj tak nič neprejde, aj keby neviem aký bol dobrý návrh zákona. Stokrát som počul od koaličných poslancov, tento alebo tento váš návrh zákona je dobrý. Je naozaj dobrý. Ale vieš, nemôžme za neho hlasovať, lebo ty si opozícia. Tak ja sa pýtam: Aké je kritérium na posudzovanie návrhov zákonov? Koaličné, opozičné? Nie je to trošku zvrátené? Nemali by byť návrhy zákonov posudzované ako dobré a zlé?
Pán Bugár, myslím, bol ten, ktorý povedal, ak nejaký zákon pomôže čo i len jednému človeku, tak je to dobrý zákon. Pán Bugár, kde ste? Tu sa bavíme nie o jednom, ale o jednom milióne ľudí.
Pán právnik Danko, ktorý tu mal právny výklad k exekúciám, kde ste?
Pán najsociálnejší predseda najväčšej a najúspešnejšej strany SMER, kde ste? Za dva roky od vašej tlačovky ste neboli schopní predložiť návrh zákona. Za dva roky. Je to hanba. Buď máte neschopných úradníkov, ktorí to nevedia vypracovať, alebo jednoducho nechcete.
A ja sa pýtam: Prečo nechcete? Nie je to náhodou preto, že mnohí z vás chodia na spoločné dovolenky s najväčšími exekútorskými úradmi, resp. s ich majiteľmi? Videli sme fotky, kde majiteľ najväčšej nebankovky, najväčšia exekútorská kancelária a istý politik na dovolenke spolu. Veľkí kamaráti, veľká šťastná rodina, tak trošku zakonšpirujme. Je to preto, že máte s nimi dobré vzťahy, s tými exekútormi, že máte s nimi biznis? Ja neviem, lebo nerozumiem tomu, aký máte problém s tým, aby sme vyriešili jeden milión exekúcií.
Veď preboha, ešte, ešte aj pán Fico povedal, že dnes tu máme minimálne 50-tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno a ak by tie exekúcie nemali alebo nejakým spôsobom boli vyriešené, tak sa vedia zaradiť do pracovného procesu. Ale nie. My tu musíme dovážať Srbov, Ukrajincov, Pakistancov, neviem koho. Tu plačeme, že my nemáme ľudí do práce, že fabriky pýtajú ľudí. A ja vám hovorím, tu máte 50-tisíc našich Slovákov, ktorí pracujú načierno, lebo majú exekúcie. Tak vyriešme tieto exekúcie a máte 50-tisíc disponibilnej pracovnej sily. Namiesto toho tu pán Richter chodí a tu predkladá sprostosti, ktoré sú dobré akurát na to, aby čo najjednoduchšie sme tu navozili lacnú pracovnú silu zo zahraničia. Slovákov vyhadzujú z roboty, nepredlžujú im zmluvy, ale Srbov a Ukrajincov tu môžme voziť, ešte im to uľahčíme, lebo robia za 5 korún. Rozumiem tomu. Pre toho Srba, Ukrajinca 500, 600 euro je šialene dobrý plat.
Ale ja sa pýtam: Táto vláda má pomáhať zahraničným občanom alebo slovenským občanom? 50-tisíc minimálne, pán Fico, to sú vaše slová, 50-tisíc ľudí dnes pracuje načierno a nemuselo by. No, tu máte tých zamestnancov, ktorých hľadáte stále. Dookola nám to opakujete. Mali by ste dane, mali by ste odvody, domáca spotreba, to je iné. Domáca spotreba ide aj tak, lebo veď oni zarábajú načierno. Však míňajú to v našich obchodoch, ale nemáte z toho ani dane, ani odvody.
Zaužíval sa tu taký pojem, zdravý gazdovský rozum. Povedzte mi, kde tu je slovo "zdravý", kde tu je slovo "rozum" v tejto vládnej koalícii. Kde? Jeden milión ľudí má problém a štát na to kašle, lebo ináč sa to nazvať nedá. Keby malo problém 200 ľudí a štát na to kašle, tak pochopím, dobre. Ale jeden milión ľudí má problém a štát na to kašle? Ale budeme tu počúvať, ako sa ekonomike darí.
Včera bola tlačovka pána ministra Kažimíra, už počúvame, že až tak sa tej ekonomike dariť nebude. Tak ak sa ekonomike darí, aký máte problém vyriešiť exekúcie? O akej sume sa, Milan, asi bavíme, ktorú potrebujeme na vyriešenie týchto exekúcií? Myslím, že aj pani ministerka, keď sme sa v minulosti bavili, tak si nespomínam, bolo to okolo 60, 80 miliónov euro? 60 až 80 miliónov euro. Čo to je? Koľko stojí jedna stíhačka? Koľko stojí jedna stíhačka? (Reakcia z pléna.) Jeden a pol stíhačky. 14 nepotrebných stíhačiek, 14 stíhačiek ideme kúpiť.
Páni poslanci vládnej koalície, ukážte mi 14 pilotov na tie stíhačky. 14 pilotov mi ukážte. Viete vy, že my dnes nemáme pilotov na tieto stíhačky? Ani v najbližších iks rokoch ich mať nebudeme? Lebo tá stíhačka si vyžaduje nejaké kvalifikačné predpoklady, nejaký vek. Štyridsiatnik už je starý, dvadsiatnik je príliš mladý a v tomto rozmedzí my teda tých pilotov máme dvoch-troch, ktorí spĺňajú podmienky. Ale 14 stíhačiek ideme kúpiť. Načo? Však to sa ani nad Nižným Hrabovcom neotočia tie stíhačky, z Bratislavy keď pôjdu. A čo tak kúpiť o dve stíhačky menej a dať sto miliónov euro na oddlženie ľudí a na vyriešenie exekúcií?
Páni poslanci, 80 miliónov euro, pán kolega, 80 miliónov euro potrebujeme, aby sme vyriešili exekúcie, 80 miliónov euro. A teraz si spomeňme, kde všade tých 80 miliónov euro sa dalo nájsť. Aké všetky sprostosti táto vláda schválila, kde peniaze išli len taký fukot. Tu 100 miliónov, tu 200 miliónov, tu transportérik, tu stíhačôčka. Áno, 14 stíhačiek ideme kúpiť. Ale treba aj povedať, že tí naši piloti tam budú sedieť v deravých ponožkách v tých stíhačkách. Si normálne predstavte toho bojového pilota s deravými ponožkami, jak sedí v tej stíhačke. Na smiech. Dve stíhačky menej a máme vyriešené exekúcie.
Namieste je otázka: Pán Danko, nie je lepšie pomôcť jednému miliónu ľudí na úkor toho, že kúpime o dve stíhačky menej?
Dámy a páni, pre túto vládnu koalíciu sú dôležitejšie stíhačky ako jeden milión ľudí. Pre túto vládnu koalíciu sú dôležitejší zahraniční pracovníci zo Srbska a Ukrajiny ako minimálne 50-tisíc Slovákov, ktorí dnes pracujú načierno na Slovensku. Väčšinou sú to manuálne roboty na stavbách a podobné profesie, ktoré by sa vedeli zaradiť do pracovného procesu. A prečo? Pretože biznis vám je prednejší ako životy ľudí.
Ďakujem.
Skryt prepis