Videokanál poslanca

Vox populi, vox Dei. Otázka je, či je to naozaj tak. Lebo presne, ako si, Boris, hovoril, referendum je najvyššia forma rozhodovania ľudí. Najvyššia forma, ako sa ľudia môžu podieľať na veciach verejných a môžu prejaviť svoj názor. Referendum by malo byť funkčné a malo by byť záväzné. Funkčné preto, lebo tak ako si spomínal, dnes tu máme 50-percentné kvórum, ktoré znefunkčňuje toto referendum, ktoré znefunkčňuje tento inštitút. A záväzné preto, lebo je tiež veľmi dôležité povedať, že hoci referendum je prijaté, je úspešné, tak ešte stále tu máme Národnú radu Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že poslanec hlasuje podľa vlastného vedomia a svedomia. Čiže ešte aj donútiť poslancov nevieme. To znamená, že treba sa naozaj do budúcna zamýšľať, aby ten inštitút referenda bol nielen funkčný, ale bol aj záväzný. Pretože ak raz sa občania rozhodnú vysloviť nejaký názor v referende, tak je našou svätou povinnosťou tento názor rešpektovať. A je povinnosťou zákonodarcu, ústavodarcu to, ten výsledok referenda prijať vo forme zákona, aby jednoducho malo zmysel referendum. Čiže naozaj bolo by veľmi dobré vzhľadom na to, že máme tu v tejto chvíli poloprázdnu sálu, ale naozaj veľmi dobre sa baviť o tejto otázke aj do budúcna, pretože v tejto dobe, v tejto situácii a súčasná úprava hovorí o tom, že referendum, inštitút referenda je nefunkčný, je nezáväzný, je to v podstate len nejaká vetička v ústave, ktorá ale v praxi je nevykonateľná.

Pán kolega, čiže chápem to správne, že legislatívno-technický nedostatok je, že teraz mi vypadlo, čo si vlastne povedal (reakcie z pléna), jaj, legislatívno-technický nedostatok je, že mali by sme urobiť väčšiu diskusiu v spoločnosti o tomto návrhu zákona. A to hádam nemyslíš vážne, že legislatívno-technickým nedostatkom je verejná diskusia. (Reakcia z pléna.) To je legislatívno-technický nedostatok, dobre. Však dobre, však v pohode, to je tvoj výklad. Ale ešte raz opakujem, v treťom čítaní ak poslanec nevie, či je za zákon alebo proti zákonu a zdrží sa, tak buď je nekompetentný, alebo nerozumie písanému textu.
Čiže ešte raz pre všetkých, hnutie SME RODINA navrhuje, aby v treťom čítaní sme vypustili možnosť hlasovania zdržať sa. Ľudia nám za to nadávajú, ľudia nerozumejú tomu, prečo v treťom čítaní sa poslanec nevie rozhodnúť, či je za alebo je proti.

Pán kolega Klus, ja som povedal, že my to tiež využívame občas. Neviem, ako to funguje v iných parlamentoch. Pravdupovediac, veľmi ma nezaujímajú iné parlamenty. Ja som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, nie poslancom iného parlamentu a zodpovedám sa občanom Slovenskej republiky, nie občanom inej krajiny.
Ako som hovoril v úvode, tento náš návrh zákona reflektuje na reakcie ľudí. Ľudia vyčítajú poslancom slovenského parlamentu, Národnej rady, že v záverečnom hlasovaní tí poslanci sa nevedia rozhodnúť, či sú za alebo sú proti, tak sa zdržiavajú. Reflektujeme na názory občanov, na názory voličov.
A ubezpečujem ťa, Martin, že tých, tých reakcií je strašne veľa. Vždy, keď zavesíme nejaký status s nejakým hlasovaním a je tam číslo, ja neviem, že 60 sa zdržalo, ľudia sú neskutočne rozčúlení, že či, či nevieme v tom záverečnom hlasovaní sa rozhodnúť, či ten návrh je dobrý alebo zlý. Čiže tu nejde o nás poslancov, tu ide o to, ako to vnímajú ľudia. Súhlasím s tým, že nejaké legislatívno-technické problémy môžu nastať, ale na to tu máme druhé, tretie čítanie, aby sme tieto veci vyriešili.
Čiže preto opakujem, sme presvedčení, že v treťom čítaní v záverečnom hlasovaní poslanec by mal vedieť, či je za alebo proti, lebo má pred sebou finálnu podobu návrhu zákona, tak buď ten zákon je dobrý, alebo ten zákon je zlý. Ak nie, tak potom sme nesvojprávni.
Čiže ja navrhujem, hnutie SME RODINA navrhuje, aby sme tlačidlo zdržať sa v záverečnom hlasovaní v treťom čítaní vypustili. Neurobíme si tým žiadnu škodu, ale ľudia aspoň budú mať pocit, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa vedia rozhodnúť a vedia posúdiť v záverečnom hlasovaní, či ten zákon je dobrý, alebo ten zákon je zlý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona je návrh, ktorý sa dotýka nás poslancov Národnej rady. Dotýka sa nás všetkých.
Na základe podnetov od občanov, na základe sťažností, nadávok sme sa rozhodli predložiť návrh zákona, ktorý mení rokovací poriadok Národnej rady a mení ho tak, že v záverečnom hlasovaní, teda v treťom čítaní vypúšťame možnosť zdržať sa. Napríklad pre pána kolegu Baláža vysvetlím, že prečo.
V prvom čítaní, všetci vieme, návrh zákona je v nejakej predloženej forme. Chceme ho alebo ho nechceme posunúť do druhého čítania. Samozrejme, väčšinou prichádzajú pozmeňovacie návrhy, čiže teda nevieme, aká bude, aká bude konečná forma toho návrhu zákona. V tomto prípade rozumieme všetci tomu, že možno návrh by som podporil, len si chcem počkať na pozmeňovacie návrhy, dám - zdržať sa. V druhom čítaní sa ešte dolaďujú veci, ale v treťom čítaní, keď už je, keď už je finálna podoba návrhu zákona a všetci vieme, akú podobu ten návrh zákona má, buď s ním súhlasím alebo s ním nesúhlasím. Tam už nie je priestor na to, že neviem sa rozhodnúť, či ten návrh zákona je dobrý alebo zlý. To nám vyčítajú ľudia.
Niekoľkokrát sa stalo aj nám, zverejnili sme nejaké hlasovanie o nejakom našom návrhu zákona a z toho, a z tej tabule bolo jasné, že veľká časť poslancov sa napríklad zdržala a tie komentáre ľudí boli, že čo sú to za poslanci, keď sa nevedia rozhodnúť, či ten zákon je dobrý alebo zlý, či ho chcú podporiť alebo nechcú podporiť. Ľudia nerozumejú tomu, na čo je tam tá možnosť zdržať sa. V tých záverečných hlasovaniach, sa priznám, aj my občas využívame tlačidlo zdržať sa, ale v tomto prípade ja by som dal ľuďom za pravdu, je to taký alibistický postoj. V treťom čítaní buď vieme, či ten zákon podporíme, alebo nevieme, či ten zákon podporíme, respektíve, či chceme alebo nechceme. A o tom je náš návrh zákona.
Navrhujeme zmenu rokovacieho poriadku, ktorá hovorí, že v treťom čítaní poslanec hlasuje buď za alebo proti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, povedala si tu niekoľko príkladov, ktorých je mi ľudsky úprimne ľúto, ale druhým dychom si dodala, že táto krajina a spoločnosť tolerujú tieto skutky. Ja neviem, v akej krajine žiješ ty, ale v krajine, v ktorej žijem ja, sú vraždy, znásilnenia a domáce násilie trestným činom. Môžme sa kľudne baviť o tom, aký prístup majú vyšetrovacie orgány alebo polícia, kde sú podávané tieto oznámenia. O tom sa kľudne môžme baviť. Ale nehovorme tu o tom, že Slovensko, keď neprijme Istanbulský dohovor, tak vlastne toleruje domáce násilie. To nie je pravda. To je z tvojej strany, dovolím si tvrdiť, že taká demagógia. Na jednej strane a na druhej strane my už dnes máme viac ako 90 % tohto textu aplikovaných v našom právnom systéme, a o čom sa tu bavíme, tak je tých zvyšných 10 %, ktorý je len o terminológii, o rodovej rovnosti a o ďalších rôznych termínoch, ktorých, ktorých, kde cieľom je tieto termíny prepašovať do nášho právneho systému. Čiže tvoje argumenty na jednej strane chápem, na druhej strane opakujem, my žijeme v krajine, kde to, čo si pomenovala je trestným činom a je to odsúdeniahodné a ja nepoznám človeka, ktorý by toleroval znásilnenia, vraždy a domáce násilie. Čiže z môjho pohľadu tvoje vystúpenie bolo trošku demagogické.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Anka, spomínala si, že každá nová vláda sa bude môcť k tomu vrátiť teoreticky. Preto chcem apelovať na poslancov SNS, dohodnite sa na tom pozmeňovacom návrhu tak, aby už nebolo možné sa k tomu vrátiť. My veľmi radi to podporíme. Naozaj mi záleží na tom, aby už nikdy žiadna vláda sa k tejto hovadine vrátiť nemohla. Treba ten podpis zobrať späť.
Je takisto pravda, že 80 až 90 % ustanovení v tom Istanbulskom dohovore už dnes máme v právnom poriadku. To dokonca hovorí aj súčasný minister spravodlivosti, že tieto veci už tam máme. Ide len o to, ako, ako sa vymáha to právo alebo ako sa uplatňuje to právo. Čiže nezavádza sa nič nové, ale zavádza sa, resp. sa vymýšľa teplá voda, ktorá už tu je. A tých zvyšných 10-20 % je presne o tej terminológii, ktorú sa snažia zaviesť do členských krajín Európskej únie. A ja naozaj dúfam, že nepodľahneme týmto nezmyslom, pretože nebolo by veľmi dobre, aby Slovensko sa pridalo k tomuto dokumentu.
A na záver ja len chcem povedať, že Boh ochraňuj Slovensko pred progresívnymi šialencami, ktorých cieľom je rozvrat tradičnej rodiny a popretie slovenskej identity a národa. A myslím to smrteľne vážne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja poznám veľmi veľa ľudí, ktorí majú problém s alkoholom. Chvalabohu, mne nikdy alkohol nechutil. Čiže nerozumiem tomu napríklad, že viete veľmi dobre, že dnes mladí ľudia majú problém sa zabaviť bez toho, aby tam alkohol bol. Jednoducho to je fakt. Mladí ľudia sa dostanú k alkoholu v pomerne skorom veku. Bavíme sa o siedmakoch, ôsmakoch na základných školách, ktorí po škole, po víkendoch nemajú problém ten alkohol konzumovať. Čiže jedna otázka, je namieste otázka, ako sa k tomu alkoholu dostanú a kde je tá prevencia zo strany štátu a rodičov. Treba si priznať, že aj tí rodičia sú častokrát k tomu slepí a hluchí a tvária sa, že problém nie je.
Druhá vec je, dobre si spomínala, že vplýva na to aj okolie, vplýva na to aj nejaká komunita, v ktorej sa alkoholik pohybuje. Ja môžem povedať, a teraz bez nejakých emócií, veľmi dobre poznáme, akým spôsobom sú častokrát vystavovaní tejto závislosti ľudia v rómskych osadách. Ja týchto ľudí poznám veľmi dobre a ten alkohol je tam na dennodennom poriadku. Čiže tam tiež je namieste otázka, prečo sa ľudia, ktorí ledva vyžijú z nejakej sociálnej dávky, dostanú k tomu alkoholu.
Tento návrh zákona podporíme, len ja mám obavu, že tento návrh zákona nevyrieši ten zásadný problém, ktorý tu je. Trebalo by ísť ešte ďalej, ešte prísnejšie, lebo treba si uvedomiť, že alkohol je najrozšírenejšia droga na svete, ktorá má na svedomí najviac úmrtí na svete. Alkohol je droga číslo jedna na celom svete.
Ďakujem.

Ale mrzí ma, aký obraz my všetci tu vytvárame o tejto voľbe. Nechcem hodnotiť jednotlivých kandidátov, lebo tých hodnotení už tu bolo veľa, a skôr by sme mali hodnotiť to, ako táto voľba vyzerá.
Bolo tu veľa povedané, bolo veľa medializované, ale mali by sme si všetci položiť otázku, čo má z toho občan. Občana totiž nezaujíma, či je henten pekný, alebo škaredý, odborný, neodborný, občan chce vidieť, že zvolíme Ústavný súd, ktorý bude morálne čistý, ktorý bude rozhodovať v zmysle práva a ktorý bude dbať na ochranu majetku a zdravia občanov tak, ako je napísané v Ústave Slovenskej republiky. (Sústavný ruch v sále, zaznenie gongu.)
Ja by som vás preto chcel všetkých poprosiť, aby sme vybrali kandidátov, o ktorých sa nebudeme musieť potom dočítať, že rozhodovali v rozpore s ústavou (zaznenie gongu) alebo v rozpore s dobrými mravmi. Chcel by som vás vyzvať, aby sme volili podľa najlepšieho vedomia a svedomia, aby sme nevolili politicky, že tento je náš kandidát, tento je váš kandidát, tento je pekný alebo tento je škaredý, ale voľme tak, aby sme sa o nejaký čas nemuseli hanbiť za to, ako Ústavný súd rozhoduje. To je všetko.
Ďakujem.

Kolegovia, dovoľte, aby som sa veľmi krátko vyjadril k voľbe ústavných sudcov. Mňa trochu mrzí, v akom stave je rozprava k Ústavnému súdu, nie som právnik, nie som žiaden expert na ústavné právo, ani nie som expert na Ústavný súd... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)