Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, pán Kiska, ak bude môcť dať len 10-tisíc euro členské, však to je v poriadku, ale vy ste zabudli, že on môže dať ešte 3,5 milióna dar alebo 3,5 milióna pôžičku.
Ďalšia vec. Viete, vy tu, vy tu už po niekoľkýkrát hovoríte, že obmedzuje sa šírenie slobody informácií a bla-bla-bla. Ale šíriť informácie a viesť kampaň je obrovský rozdiel. Ak sa niekto počas moratória postaví na námestie a bude tam kričať, že ja budem voliť Ondreja Dostála, to je porušenie moratória. Ak to bude rozprávať v krčme pri pive, že chlapi, tak ja asi zajtra budem voliť Ondreja Dostála, tak to je v poriadku. Ale akonáhle, akonáhle sa to robí takýmto spôsobom, tak to podľa mňa v poriadku nie je.
Ak na tomto námestí bude hulákať 250 ľudí, že budú voliť Ondreja Dostála, podľa vás je to šírenie informácií? Nie, podľa mňa je to vedenie kampane a porušovanie moratória.
Čiže naozaj mali by ste rozlišovať a nezľahčujte vedenie kampane a šírenie informácií. Je v tom obrovský rozdiel.
A čo sa týka tých kandidátov, tak tých tretích strán. Tak napríklad ja ako kandidát po prijatí tohto zákona plánujem dať strane buď členský príspevok 10-tisíc euro, alebo dám dar strane 10-tisíc euro a nechám vystaviť faktúru danej firme, ktorá mi bude robiť nejakú kampaň na 10-tisíc euro, odovzdám to našej účtovníčke a poviem jej, dal som tam dar 10-tisíc euro, tu je moja faktúra, zaplať mi to. Napríklad aj takto.
A to je presne o tom, že vy ste nikdy nepôsobili v normálnej strane.

Pán kolega Dostál, ale vy ste mi stále neodpovedali, že ako budú diskriminovaní? Teraz ste zase použili vetu, že obmedzí sa šírenie slobodných informácií. Ako? Tým, že povieme, že strop je 3,5 milióna na dary a pôžičky? To je obmedzenie šírenia informácií? To nemyslíte vážne. Za 3,5 milióna keby som chcel šíriť informácie, tak odvšadiaľ bude vyskakovať Pčolinský. Čokoľvek si otvoríte na internete, čokoľvek si otvoríte na Facebooku alebo Instagrame, bude vyskakovať Pčolinský. Za 3,5 milióna urobím takú kampaň, že nič iné pol roka nebudete počuť.
Čiže, prosím vás, aké obmedzenie je? Ja stále ako nemám odpoveď na túto otázku. Beriem, že možno nejakú odpoveď máte, ale ja som ju stále nepočul, že niekoľkokrát ste rozprával a stále ste mi nedal odpoveď, že akým spôsobom budú diskriminovaní. V čom? V čom? Podmienky budú mať všetci rovnaké. Tri a pol milióna na dary a pôžičky, bezodplatné plnenia a členské, tri milióny minúť na kampaň. Všetci to budú mať rovnaké. Čiže v čom sú obmedzení tí noví?
Skúste mi to, pán Dostál, prosím vás, vysvetliť, lebo stále tú odpoveď od vás nemám. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, vládna koalícia mohla prísť skôr, ale zase platí argument, že nedávno skončili prezidentské voľby, skončili eurovoľby a tam sa ukázalo, akým spôsobom sa zneužíva inštitút tretích strán. Ja som rozprával s riaditeľkou odboru pani Chmelovou a pýtal som sa jej na tretie strany. A názor odboru a názor aj väčšiny členov štátnej komisie, kde aj vy máte zástupcu, strana SaS, je ten, že najväčší problém spôsobovali tretie strany.
Tento návrh zákona, nie to skrátené, budem hovoriť aj o tom návrhu zákona, tento návrh zákona hovorí aj o tom, že sa zrušia tretie strany, pretože tam sa obchádza financovanie politických strán, tam chodia s igelitkami za manželkami, za bratrancami, za susedmi, dajú im peniaze do ruky a zaregistrujú sa ako tretia strana a financujú kampaň v môj prospech, alebo v niekoho neprospech.
Mne osobne sa stalo v eurovoľbách, že v čase moratória, 48 hodín pred voľbami istý Inštitút ľudských práv, to sa len tak volá, to len aby ste chápali, to sa len volá Inštitút ľudských práv, ale v skutočnosti je to LGBT loby, tak platili sponzorované odkazy nielen na mňa, ale aj na pani Nicholsonovú a na ďalších. Sponzorované odkazy platili. Porušovali moratórium, len taký fukot. A keď som sa pýtal na ministerstve vnútra, aká im hrozí sankcia, tak mi povedali, že asi žiadna. Viete prečo? Lebo zákon nepočíta s tým, že tretia strana môže byť, pardon, zákon nepočíta s tým, že oni sú právny subjekt, nie fyzická osoba, jednoducho nejak to tak je teraz, nebudem hovoriť presne, nejak to je tam napísané, že maximálne môžu dostať v priestupkovom konaní 350 euro. Ale tisíce eur, to bolo nonstop, sponzorované odkazy počas moratória. Lebo sa zaregistrovali.
Zrušme tretie strany! Predíde sa problémom, ktoré má štátna komisia, ktoré majú počas volebnej kampane, majú desiatky a desiatky podnetov, počas moratória majú stovky podnetov, väčšina z nich sú ľahko alebo ťažko riešiteľné. A tie, ktoré sú ťažko riešiteľné, sa ťahajú potom ešte dlhé mesiace alebo roky.
Zrušme tretie strany a znížme limity!
Pán Dostál, ja viem, že vy by ste boli najradšej, keby sme nemali žiadne limity. Aj ako hovoril Boris Kollár, koľko je dosť na kampaň? Desať miliónov, dvadsať miliónov, sto miliónov? Koľko chcete, aby bolo dosť?
Presne o tom budú tieto voľby. Ak tento zákon neprejde, tieto voľby budú o tom, že toto bude historicky najdrahšia kampaň, najšpinavšia kampaň a najagresívnejšia kampaň.
A vidíme to už teraz. Už teraz sa robia antikampane. Už teraz sa systematicky pracuje na špinení politických konkurentov, už teraz sa to deje. A deje sa to aj na stranu SaS, pán Dostál, v ktorej vy ste v poslaneckom klube. Ale vám nie, vám to nestačí. Vy potrebujete mať neobmedzené výdavky na kampaň. Toto je podľa vás normálne?
Ja si myslím, že je úplne v poriadku, keď sa limit na dary, pôžičky, bezodplatné plnenia a na členské obmedzí na 3,5 milióna euro. Dnes táto suma nie je nijakým spôsobom obmedzená.
Vám sa, pán Dostál, zdá, že nejako utrpia tie nové strany, keď im, keď dáme limit 3,5 milióna euro? Veď celkový limit výdavkov na parlamentné voľby sú tri milióny. Návrh hovorí o tom, že príjmy strany za volebné obdobie môžu byť maximálne 3,5 milióna. Čiže čím utrpia? V návrhu sa píše, že limit, jednoducho tam ostáva, výdavkov na parlamentné voľby tri milióny euro. V čom budú obmedzené tie nové strany? Tiež môžu minúť tri milióny euro. V čom sú obmedzené? Ja nerozumiem, v čom sú obmedzené. V čom budú? Môžu dostať dary, pôžičky, bezodplatné plnenia a členské 3,5 milióna ako všetci a môžu minúť tri milióny na kampaň. V čom sú obmedzení? V ničom.
Jediné obmedzenie je v tom, aby sa nestalo, že dobrí oligarchovia, ktorých vy teraz velebíte poniektorí, dobrí oligarchovia nalejú nie tri, nie päť, možno desať a financovať sa to bude cez tretie strany. Strana minie tri milióny, ale ďalších päť miliónov kľudne minie cez tretie strany. Dnes naozaj nie je problém zobrať do igelitky päť miliónov euro, obehnúť, ja neviem, 500 ľudí, 500 členov a každý z nich vloží desaťtisíc euro ako, ako dar, ako, ja neviem, aké plnenie ešte, zaregistruje sa ako tretia strana a bude viesť kampaň. V čí prospech? Alebo v čí neprospech?
Toto je dnešný stav. Tento návrh tento stav vyrieši a obmedzí a tie podmienky budú rovnaké. Práveže budú rovnaké. Ja nevidím, v čom tam by rovnaké nemali byť. Ja nevidím, kde by mali byť diskriminované tie nové strany. Ja to tam nevidím. Tri a pol milióna budú môcť dostať a tri milióny budú môcť minúť tak, ako všetci. V čom je tá diskriminácia? Ja nerozumiem, v čom.
Že to prišlo teraz narýchlo? Áno, prišlo to teraz narýchlo, s tým súhlasím. Mohli s tým prísť oveľa skôr. Bohužiaľ, neprišli.
Pán spravodajca hovorí, že nemohli, možno nám povie prečo. Mohli s tým prísť skôr, podľa môjho názoru kľudne to mohlo byť. Ale čo už? Jednoducho, prišli s tým teraz.
Prečo by sme mali byť proti?
Že chceme, aby sa míňalo menej peňazí? Aby to nebola, tá kampaň o peniazoch, že všade len peniaze? Kúpim si tisíc bilbordov. Viete, koľko stoja bilbordy v čase kampane? Sto euro s DPH. Tisíc bilbordov stotisíc euro. To je nič. Tisíc bilbordov máte už brutálnu kampaň. Päťtisíc bilbordov, päťsto tisíc euro? No takto z vrecka poniektorí to pľuvnú. Päťtisíc bilbordov, ja si neviem predstaviť, že niekto bude mať päťtisíc bilbordov. Ale pokiaľ viem, niektoré strany kupujú, že dvetisíc, tritisíc bilbordov. Jeden bigbord, tisíc euro. Čo to je? Vy dnes milión dáte len na externú kampaň, dáte na bilbordy a bigbordy a oblepíte všetko, celé Slovensko. O tom má byť kampaň, že kto má viac peňazí? No hádam nie.
A mňa naozaj veľmi mrzí, že, nebudem menovať, jeden kolega z týchto radov (rečník rukou ukazuje na pravú časť pléna) mi povedal, že: však áno, len potrebujeme ocikať svoj piesoček, tak budeme proti. Ako, sorry, o tom je politika?!
Alebo iný kolega z tých nových strán mi povie: a to naši voliči chcú počuť, ale my máme názor iný. O tom je politika?!
Akože prepáčte, ja som nešiel do politiky tu robiť divadlo, ako to robia poniektorí, ale išli sme do politiky kvôli tomu, aby sme niečo pre tých ľudí urobili. A čo riešime? Egá, vlastné záujmy, spojíme sa s tými, aby sme zrazili dole týchto, keď zrazíme týchto, potom zrazme týchto, ale navonok hovorme, že sa chceme spájať. O tom je politika? Robiť divadlo? Robiť tu šou? Však ľudia, ktorí sú teraz hore na balkóne, si myslíte, že čo si o nás myslia? Že sme tu všetci blázni? Všetci tu hrabeme len do vlastného vrecka a vy im môžte vysvetľovať, že sa snažíte, vy môžte aj tu v opozícii alebo v koalícii, lebo je tu veľa slušných ľudí, je tu veľa pracovitých ľudí, vy im môžte rozprávať, čo len chcete, ale ten celkový obraz o poslancoch a o parlamente je ten, že máme vysoké platy, nepohneme prstom, teraz, keď sa pozrieme do sály, je tu päť ľudí dokopy. Čo si majú tí ľudia myslieť?
Jednoducho je to o čom? O peniazoch. Kto má viac peňazí, urobí lepšiu kampaň. Ale politika nemá byť o tom.
Ďakujem.

Kolegovia, budem pokračovať. Samozrejme, bavíme sa o rodičoch, ktorí sú neplatiči, bavíme sa o tom, že tí neplatiči majú deti, ktoré, bohužiaľ, znášajú následky konaní svojich rodičov. Mohli by sme sa baviť o tom, že prečo sú neplatiči, aká je situácia, ako funguje táto spoločnosť, aké majú podmienky tí ľudia, ale to nie je teraz predmetom tohto návrhu zákona.
Ale viete, čo je na tom najhoršie? Teraz si predstavte, že aj keď máte dieťa, ktorého rodič je neplatič, to dieťa sa snaží, učí sa, má dobré známky, skončí strednú školu, nájde si prácu. Viete, aká bude jeho prvá skúsenosť v živote? Exekúcia. To bude prvá životná skúsenosť dieťaťa v živote a to bude exekúcia. To dieťa sa môže snažiť, koľko chce, ale nastúpi do práce a hneď dostane jednu po papuli. Príde exekútor, máš dlh, pretože keď si mal 6 rokov, tvoji rodičia za teba neplatili komunálny odpad. A za tých 10, 12 rokov, 13, 14, ten dlh narástol a viete veľmi dobre, že dnes aj z 50-eurovej pohľadávky za 10 – 15 rokov máte zrazu 2-, 3-tisíc.
My chceme zamedziť tomu, aby prvá skúsenosť týchto detí, ktorých rodičia sú neplatiči, bola exekúcia. Aby neboli demotivovaní, že sa neoplatí robiť, že sa neoplatí v tejto spoločnosti tvoriť nejaké hodnoty, lebo akonáhle som prišiel do zamestnania, exekútor mi zobral výplatu a mám len životné minimum. Tomuto chceme zamedziť.
Táto vláda posledné tri roky verbálne komunikuje, že treba bojovať s exekúciami, my to robíme od samotného vzniku nášho hnutia. Tak na jednej strane, vážení, sa tu snažíme vyriešiť 3,7 milióna exekučných konaní, čo je zhruba jeden milión ľudí v exekúcii, na druhej strane dnes je právny stav taký, že si vychovávame generáciu dlžníkov. A teraz len skúste chvíľku zauvažovať. Ak len v Žiline, v meste Žilina tento problém malo 300 detí, len v meste Žilina 300 detí, koľko ich je na Slovensku celkovo? Bavíme sa radovo v tisícoch. Tisíce detí na Slovensku sú dlžníkmi len kvôli tomu, že ich rodičia sú nezodpovední a sú neplatiči.
Chceme zamedziť tomu, aby sme si tu vychovali generáciu tisícov detí, ktoré v dospelosti budú exekvovaní. Za dlhy, za ktoré nemôžu. Čiže bol by som veľmi rád, keby ste tento návrh zákona podporili, a, samozrejme, sme pripravení zodpovedať vaše otázky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegovia, budem stručný. Asi ste zaregistrovali, mali sme k tomu aj tlačovku. Tá tlačovka bola na základe medializovaných informácií, ktoré hovoria to, že v meste Žilina, podotýkam mesto už tento problém nejakým spôsobom vyriešilo, ale nastala, nastala úplne zvrátená situácia. Mesto Žilina má dopravu MHD zadarmo pre deti, ale nie pre dlžníkov. Viete veľmi dobre, že poplatky za komunálny odpad sa rozpočítavajú na každého jedného člena v domácnosti. Avšak keď rodičia neplatia, tak dlžníkmi v nejakej evidencii, v nejakom registri sa stávajú aj deti. Potom bol problém, že mesto Žilina zistilo, že okolo 300 detí chodí MHD, ktorá je zadarmo pre deti v Žiline, ale sú dlžníkmi, sú evidovaní ako dlžníci.
Otázka je, či je toto normálne, že dnes my z detí robíme dlžníkov. Aj formálne. V poriadku to nie je. Práve preto predkladáme návrh zákona, ktorý má toto vyriešiť a ktorý hovorí to, že dlhy detí napríklad v prípade komunálneho odpadu automaticky sa prenesú na ich zákonných zástupcov, na ich rodičov a jednoducho tie deti nebudú dlžníkmi. Je to taká, povedal by som, diera v zákone, ktorú musíme zaplátať, ak nechceme si vychovávať generáciu dlžníkov, ak si nechceme vychovávať z detí dlžníkov.
Hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Ďakujem. Boris, ja keď som si premietol teraz v hlave počas tvojho vystúpenia, čo všetko sme stvárali ako dvanásť-, trinásť-, štrnásť-, pätnásťroční aj v súvislosti s alkoholom, tak sa desím toho, že čo robia naše deti. Väčšina z vás v tejto sále, síce je nás tu desať dokopy, ale máme deti. A všetci chceme chrániť tie naše deti a musíme si uvedomiť, že alkohol je najrozšírenejšia droga na svete, návyková látka a má najviac, má na svedomí najviac úmrtí vo svete. Alkohol je číslo 1, čo sa týka, čo sa týka návykových látok, číslo 1 vo svete s najvyšším počtom úmrtí. Vieme veľmi dobre, ako vyzerajú rodiny, kde sú alkoholici, a naozaj my dnes tolerujeme to, že z našich detí sa stávajú alkoholici.
Veď nie je normálne, keď ja prídem niekde do nákupného centra a tam sedia pätnásť-, šestnásťročné deti, vyložené nohy, cigareta v ústach a drinky v ruke. V poriadku to nie je. Lenže my sme si na to zvykli, spoločnosť si na to zvykla. V spoločnosti je normálne, že prídete niekde na návštevu, tak hneď sa vyťahuje fľaša a ulejú vám. A ešte núkajú aj deti, však už má pätnásť, alebo už má šestnásť, už má sedemnásť. My to robíme sami.
Ale my v tomto pléne by sme mali byť natoľko zodpovední a mali by sme chrániť naše deti od toho, aby mali ten alkohol dostupný. A všetci veľmi dobre viete, že ten alkohol dnes nie je problém kúpiť aj pre dvanásť-, trinásťročné deti. Pred pár mesiacmi ja som registroval taký prípad, myslím, že to bolo niekde v Poprade, že dvanásťročné dievča sa tak spilo, že jednoducho ostalo v kóme. Niekoľko dní to dieťa bolo v kóme. Čiže nie je normálne, aby dvanásťročné deti sa bez problémov vedeli dostať k alkoholu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, dá sa len súhlasiť s tým, čo ste vravela. Peniaze by naozaj mohli ísť na obnovu kultúrnych pamiatok.
Ja by som ale pri tomto návrhu zákona išiel ešte ďalej. Treba sa napríklad baviť o tom, že zaviedol sa od januára tzv. register vylúčených osôb, to znamená, osoby poberajúce sociálne dávky nesmú chodiť do herní. Ale hádajte, kam sa oni presunuli všetci? Do stávkových kancelárií alebo na internet, ale najmä do stávkových kancelárií, čiže ide najmä o prípady, ktoré poberajú sociálne dávky. Čiže nechcem tu rozoberať, aká je to skupina obyvateľstva.
Ale my sme išli zamedziť ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky, aby mali prístup k hazardu, ale oni sa len presunuli práve do týchto stávkových kancelárií. Čiže je namieste aj debata o tom, rozšíriť tento register aj o stávkové kancelárie.
A pokiaľ ste spomínala rôzne typy, to progresívne zdaňovanie stávkových kancelárií, s tým môžem len súhlasiť. Môj nápad prvotný bol skôr taký, zaviesť dajme tomu daň z výhry vo výške 15 % alebo sa môžme baviť o tom, že online, resp. stávkovanie by sa mohlo zaradiť medzi spotrebné dane, tak ako tabak, cigarety a tak ďalej. Nech je tam uvalená spotrebná daň.
Každoročne stúpa objem peňazí na stávkové hry, na stávkovanie a každoročne sa zvyšujú zisky týmto spoločnostiam. A dnes sa bavíme o obrate rádovo v stovkách miliónov euro. To znamená, tam je dosť peňazí na to, aby sme vedeli časť tých peňazí použiť napríklad na obnovu historických pamiatok. S tým ja plne súhlasím. Tento návrh zákona podporíme.
A ja pravdepodobne v septembri prídem s návrhom zákona, aby sme rozšírili ten register vylúčených osôb a zaviedli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Tento návrh zákona ja vnímam určite pozitívne, ale sa, budeme za neho hlasovať, ale zdieľam aj názor Eda Hegera, ktorý hovorí, že my dnes nevieme prejudikovať dopredu, aký to bude mať vplyv na príjmy štátneho rozpočtu. Osobne si myslím, že tento štátny rozpočet na tento rok, na tento rok, kde je schválený vyrovnaný štátny rozpočet, dodržaný nebude a kľudne sa s kýmkoľvek z vás stavím o jeden svoj poslanecký plat, že vyrovnaný rozpočet nebude tento rok, aj keď sa na hlavu postavíte. A vy viete veľmi dobre, že vyrovnaný nebude, ale budete sa tu do poslednej chvíle biť, že bude, a dobre viete, že nebude.
Čo sa týka budúcoročného štátneho rozpočtu, s tým, že tieto opatrenia budú až od januára 2020, to je, to je síce pravda. Mňa len veľmi mrzí, že nemáme parlamentné voľby každého pol roka, naozaj mrzí ma, že každého pol roka nemáme parlamentné voľby, lebo tu by bol, tu by bol raj na zemi, keby sme mali každý polrok parlamentné voľby. Lebo stalo sa pravidlom za posledných 20 rokov, že predvolebný rok jednoducho sa rozdáva vo veľkom, robili to všetky vlády, nerobí to len táto vláda, robili to aj predošlé vlády, a my keď sme sa teraz cez víkend bavili s ľuďmi napríklad na Kysuciach, tak tí jednoducho hovorili, že škoda, že nie sú parlamentné voľby každý polrok, tu by sa nám žilo.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia. Pred chvíľou pán minister povedal, že dlhé roky tu nikto nič nerobil. V marci 2016 boli voľby, teraz máme rok 2019, táto vládna koalícia s tým nič nerobila posledné tri roky. A keď už to vyzeralo, že sa ide robiť, tak už nebola ministerka, prišiel nový minister, ktorý to chcel urobiť inak, lebo návrh pani ministerky, na ktorom vládna koalícia vyše roka pracovala, boli tam desiatky stretnutí v rámci koalície k tomuto, odborných skupín, tak z mesiaca na mesiac už to nebol dobrý návrh. Dobre.
Pán minister priniesol návrh zákona, ktorý má čiastočne vyriešiť tento problém. Úprimne povedané, nechce sa mi to rozoberať dopodrobna, ale tak zaujímajú ma nejaké veci k tomuto vášmu návrhu, pán minister.
Asi sa zhodneme na tom, že exekúcia je zastavená, keď súd doručí uznesenie o zastavení exekúcie. Dobre hovorím? Oprávnený dá návrh na zastavenie exekúcie a súd musí vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie. Ale súd musí ešte potom poslať doložku právoplatnosti. A až potom je exekúcia zastavená.
Čo to znamená v praxi? Sám ste, pán minister, povedali, že aj malé okresné súdy majú desaťtisíce spisov. Áno, je to tak. Mnohé majú 50-, 60-, 70-tisíc spisov exekučných. Trvá roky, roky, kým vyplatené exekúcie je súd schopný vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie. V mojom prípade to trvalo osem rokov, aj to vtedy, keď som niekoľkokrát volal na okresný súd, či sú normálni a nevedia za osem rokov vydať jedno rozhodnutie. Lebo stále svietim v registri exekúcií. Človek má stále zablokovaný účet. Si, pán minister, predstavte, že exekúcia je vyplatená a vy roky naďalej máte zablokovaný účet exekútorom, lebo rozhodnutie ešte nie je právoplatné, lebo okresný súd ešte nebol schopný za roky vydať rozhodnutie o zastavení.
A aj keď ho vydá, čakáte roky, kým súd pošle doložku právoplatnosti. A až potom je exekúcia zastavená.
A teraz mi povedzte, pán minister, týmto vaším zákonom sa "zastaví", koľko asi tých exekúcií? Plus-mínus? Neviem, 2,6 mil., to je číslo, ktoré okresné súdy, resp. súdy, kde sú tie spisy, budú musieť vydať rozhodnutie o zastavení... (Reakcia predkladateľa.) Že paušálne? Zo zákona? Dobre, dobre, beriem.
Osobne si myslím, osobne si myslím, že tento zákon spôsobí tak či tak obrovský chaos na súdoch v exekučných spisoch, a osobne si myslím, že tým ľuďom nijako nepomôžete. Pomôžete možno súdom. Pomôžete možno súdom.
Pán minister, keď chcete reagovať, môžte stlačiť gombík, môžte sa prihlásiť po mne do rozpravy. Ja som vám do reči neskákal, hoci som mal chuť. Čiže skúste aj vy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ale potom sa nepýtajte pána ministra, že či je to tak alebo onak. To si navzájom vymieňate názory (vyslovené s pobavením).

Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci, za upozornenie, beriem na vedomie.
Vy týmto zákonom možno pomôžete súdom, ale nepomôžete ľudom. Práve kvôli tomu, že teoreticky na druhý deň, teoreticky na druhý deň, hovorím to obrazne, môžu oprávnení opäť podať návrh na vykonanie exekúcie.
Čiže ja sa pýtam, prečo by niekto, kto má v rukách nejakú pohľadávku, prečo by sa jej mal vzdať? Jasné, že väčšina oprávnených návrh na vykonanie exekúcie opäť podá, pretože by boli hlúpi, keby sa vzdali svojich pohľadávok. A viete prečo? Pretože oni si kľudne počkajú, až kým ten človek sa nestane poberateľom starobného dôchodku. Oni s tým nemajú problém. Mne nejeden exekútor povedal, že jemu vyhovuje, že keď ľudia neplatia, alebo keď mu platia po 10 euro mesačne, lebo viacej nemajú, lebo budú mu platiť celý život. A on si kľudne počká, hoci nemajú majetok, hoci nemajú príjem, alebo pracujú načierno, on si kľudne počká na starobný dôchodok, majú isté peniaze. A potom máme problém napríklad, že Sociálna poisťovňa eviduje, myslím, že 39-tisíc starobných dôchodcov v exekúcii, ktorí potom samozrejme majú problém vyžiť z toho zvyšku, čo mu exekútor nechá.
Osobne si myslím, že tento návrh zákona nijako nepomôže ľuďom, možno pomôže súdom, to uznávam, možno pomôže súdom, tých súdov je. Tých spisov je toľko, že jednoducho tie súdy nie sú schopné s touto agendou robiť. A naopak, neberiem argument, že osobný bankrot rieši problém, lebo to častokrát používate, že osobný bankrot rieši problém, pretože, bohužiaľ, to nie je vaša chyba. A to je možno aj pre vás, že ak by sa personálne, ale drasticky posilnili centrá právnej pomoci, tak centrum právnej pomoci by bolo možno schopné ročne obhospodáriť násobne viac žiadostí, pretože nie sú schopní ten nával riešiť. Dnes, keď zavoláte na centrum právnej pomoci na východnom Slovensku a poviete, že chcete ísť do osobného bankrotu, tak vám dajú termín o 6 – 7 mesiacov na prvé stretnutie, jednoducho nemajú voľné termíny, nestíhajú to, tých žiadostí je tak veľa. Čiže ja uznávam, že osobný bankrot je riešenie, ale súčasné personálne možnosti Centra právnej pomoci jednoducho nie sú také, aby mohli ten dopyt riešiť. Čiže ak hovoríme o osobnom bankrote, tam skúste radikálne posilniť personálne to Centrum právnej pomoci a tých vybavených žiadostí bude podstatne viac.
A čo sa týka, už len v krátkosti k toľko omieľanej exekučnej amnestii. Exekučná amnestia, ktorú napríklad my sme navrhovali, ona nie je o tom, že škrtneme dlhy a je to nespravodlivé, a neviem čo, lebo niekto si dlhy platí. Skúste si, pán minister, prečítať ten zákon, hej, to vám teraz vraciam. Naša exekučná amnestia hovorí o tom, to je de facto, to je de facto generálny pardon, ktorý Sociálna poisťovňa už urobila niekoľkokrát v histórii, ktorý znamená, že ak zaplatíš istinu, tak ti odpustíme úroky, odpustíme ti penále, odpustíme ti trovy. A my to navrhujeme, my sme to navrhovali len v prípade štátnych inštitúcií, pretože rozumieme tomu, že donútiť alebo dotlačiť súkromné spoločnosti je podstatne zložitejšie, ale štátne inštitúcie, ktoré tvoria viac ako 50 %, ktoré majú viac ako 50 % tých exekúcií, tak štátne inštitúcie to vedia urobiť napríklad, ja neviem, rozhodnutím vlády alebo rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, alebo neviem akým rozhodnutím. Viete to urobiť veľmi rýchlo, viete to urobiť veľmi elegantne a všetci budú spokojní. Lebo najväčší problém častokrát je tam, že tie úroky, tie penále a tie rôzne trovy a všetko možné sú častokrát x-násobne vyššie ako samotná istina. Čiže to, čo my sme navrhovali, je, že zaplať istinu a zvyšok ti škrtneme. To je exekučná amnestia, ktorú my sme navrhovali. My nie sme za plošné škrtanie dlhov, lebo súhlasíme s tým, že to nie je spravodlivé, ak niekto si dlhy vyrobil a teraz sa mu škrtnú, tak v poriadku to nie je. My sme za to, aby si ľudia zaplatili to, čo dlhujú, ale pokiaľ sú x-násobne prekročené tie vymáhané sumy celkové, tak to si myslím, že v poriadku nie je.
Ja dúfam, pán minister, že tento váš zákon v praxi prinesie výsledky, ale opakujem, silne o tom pochybujem. A keďže ho považujeme za nedokonalý a považujeme tento návrh zákona len za takú náplasť na oko, tak my tento návrh zákona nepodporíme.
Ďakujem.

Má pravdu.