Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o náhradnom výživnom bol prijatý v roku 2005 a naposledy bol novelizovaný v roku 2008, kedy bol len kozmeticky upravený, a to len výška príspevku. Tento zákon už nezodpovedá potrebám dnešnej doby a mal by prejsť kompletnou zmenou. Uvedomujem si, že zákon o náhradnom výživnom je veľmi špecifický, a nie pravidlom. V mnohých krajinách ho ani nemajú a uvedomujem si aj to, že tento návrh zákona vyvoláva mnoho diskusií a kontroverzných reakcií.
Je ťažké zákonom riešiť to, čo by si zodpovední dospelí ľudia, to znamená rodičia, mali predovšetkým riešiť sami. A to zodpovedne a s maximálnym ohľadom voči svojmu dieťaťu alebo deťom, lebo sú to práve deti, ktorých sa neplatenie výživného a zlé vzťahy medzi rodičmi dotýkajú najviac.
Vyzvala som na sociálnych sieťach ľudí, ktorí s týmto problémom zápasia, aby mi písali svoje príbehy, skúsenosti a dávali podnety na to, čo treba v zákone zmeniť. Málokedy si uvedomujeme, že za týmto zákonom, za každým jeho paragrafom stojí konkrétny smutný príbeh rodiny, konkrétny rodič, ktorý rieši, či bude mať jeho dieťa čo jesť, či bude mať na oblečenie, stravu či pomôcky do školy. Nechcem nikoho diskriminovať, preto hovorím o rodičovi, ale pravdou je, že štatisticky sa to predovšetkým týka matiek, ktoré sa samé starajú o dieťa, poprípade viac detí.
V roku 2015 bolo priemerne mesačne vyplatené náhradné výživné 12 539 deťom. Rodičov, ktorým bolo vyplatené náhradné výživné, je menej, nakoľko jeden rodič môže mať aj viac detí. Čo je však podstatné, je fakt, že počet poberateľov náhradného výživného každý rok klesá. V rozpočte na tento rok je plánovaný pokles sumy na náhradné výživné o 221-tisíc eur. Všetkým nám je jasné, že pokles poberateľov náhradného výživného určite nie je spôsobený tým, že by sa dramaticky zlepšilo platenie výživného, ale súvisí to najmä s tým, že tento zákon je komplikovaný a každý rodič si dvakrát rozmyslí, či vôbec o náhradné výživné požiada. Vysvetlím prečo.
Podľa platného zákona o náhradnom výživnom, ak povinná osoba neplatí výživné, oprávnená osoba, to znamená matka alebo otec, musí sama podať návrh na exekučné konanie exekútorovi. Toto konanie musí trvať najmenej tri mesiace, až potom môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné. Následne musí splniť ďalšie podmienky, kým úrad práce rozhodne. Najpodstatnejšou podmienku je, že osamelý rodič nesmie mať príjem vyšší ako 2,2-násobok životného minima, čo je približne 600 eur. Ak splní všetky tieto podmienky, dostane náhradné výživné, maximálne však vo výške 108 eur a 50 centov. Každých šesť mesiacov sa nárok na náhradné výživné prehodnocuje. V prípade, že neplatič, povinná osoba, zaplatí čo i len časť z dlžnej sumy, musí rodič, oprávnená osoba, túto sumu vrátiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Systém teda funguje ako akási pôžička osamelému rodičovi na preklenutie kritickej životnej situácie a nie ako skutočné náhradné výživné. Takéto sú podmienky zákona, no prax je ešte zložitejšia.
Je všeobecne známy fakt, že exekútori sa vymáhaniu výživného vyhýbajú. Osamelý rodič, najčastejšie matka, tak často behá od jednej exekútorskej kancelárie k druhej, kým vôbec nájde exekútora. Ak ho aj nájde, tri mesiace musí čakať. Deti však za tie tri mesiace musia jesť, chodiť do školy, rodina musí platiť nájomné, energie a ďalšie náklady na život. Možno si to mnohí z vás nevedia predstaviť, ale pre túto rodinu to môže mať fatálne dôsledky. Až po dlhých mesiacoch vybavovania sa konečne rodič dostane k náhradnému výživnému, avšak nie v plnej výške súdom stanoveného výživného, ale iba do výšky 108 eur 50 centov.
V návrhu zákona, ktorý podávam, chcem riešiť tri najpodstatnejšie zmeny:
Po prvé. Exekúciu na neplatiča nebude podávať rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, ale štát, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tým odbremeníme rodiča nielen od vybavovania exekúcie, ale skrátime čas potrebný na schválenie náhradného výživného.
Po druhé. Zmena sa týka výšky náhradného výživného, kde navrhujeme, aby rodič, to je oprávnená osoba, dostal náhradné výživné v takej výške, ako určil súd.
Treťou zmenou je, že sumu poskytnutú rodičovi ako náhradné výživné si bude od neplatiča aj s úrokmi vymáhať štát. Som totiž presvedčená, že štát bude úspešnejší vo vymáhaní výživného, ktoré poskytol, ako samostatná matka, teda rodič, ktorému bolo náhradné výživné poskytnuté.
Tieto zmeny aspoň čiastočne pomôžu rodičom, ako som už povedala, najčastejšie matkám, dostať sa k výživnému v čas a bez toho, aby celá ťarcha vymáhania peňazí, ktoré im patria, bola na ich pleciach. Vymožiteľnosť práva, v tomto prípade súdom stanoveného výživného, je predsa základnou úlohou štátu.
Koncom roka médiá uverejnili správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý zverejnil, že takmer piaty človek na Slovensku je ohrozený chudobou. Je to veľmi smutné, ale, bohužiaľ, nič nové. Táto informácia je zahrnutá aj v Správe o sociálnej situácii obyvateľov, ktorú dostávame každý rok na sociálnom výbore, a táto informácia sa v nej objavuje rok čo rok. Chcem však konkrétne upozorniť na to, že najviac ohrozené chudobou sú práve deti a mladí ľudia, a to najmä deti vyrastajúce v neúplných rodinách. Viem, že nie je ľahké nájsť riešenie na to, ako podporiť osamelé matky, neúplné rodiny a ako naozaj pomôcť, aby deti nevyrastali v chudobe. Zákon o náhradnom výživnom je jeden z tých zákonov, ktoré aspoň čiastočne niektorým takýmto rodinám môže pomôcť. Nemal by im klásť polená pod nohy, ale naozaj pomáhať. Myslím, že by sme všetci na to mali myslieť pri hlasovaní.
Ďakujem.
