Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je práve tým rozpočtom, ktorý sa najviac dotýka ľudí, a sú to čísla, za ktorými sa doslova skrývajú osudy. Potrebujeme, aby sa zvýšil počet narodených detí, aby rodiny mali istoty a aby fungovala sociálna pomoc tak, ako má: rýchlo a efektívne. Preto by som sa rada vyjadrila k tej časti rozpočtu, ktorá sa týka podpory rodiny, čo je našou prioritou hnutia SME RODINA.
Začala by som tým, že vláda skutočne niektoré príspevky zvyšovala, čo sa odzrkadlilo aj v rozpočte, ale musím zároveň konštatovať, že toto navýšenie sa udialo po veľmi dlhej dobe a nie vo výške, ktorá by reflektovala na realitu. Hovorím o rodičovskom a opatrovateľskom príspevku. Obidva príspevky sú napriek zvýšeniu žalostne nízke. Nehovoriac o situácii matiek bez partnera, čo je, bohužiaľ, veľmi častý jav a všetci dobre o tom vieme. Napriek tomu, že sociálna situácia matiek bez partnera je tu častokrát spomínaná, tak nie je predmetom konštruktívnej diskusie a riešenia zo strany ministerstva. Takže budeme opätovne podávať návrh aj na zvýšenie rodičovského príspevku a uvidíme, ako sa bude vyvíjať sľubované zvýšenie opatrovateľského príspevku, ktorého avizované zvyšovanie je do roku 2020 na úroveň čistej minimálnej mzdy, o čom veľmi pochybujem, že nastane, aj keď by som si to veľmi želala.
Máme tu ešte jedno alarmujúce číslo, ktoré je dôkazom okamžitej potreby zvýšiť príspevok na opatrovanie a je vysvedčením tejto vlády. Za posledných sedem rokov vzrástol počet zdravotne ťažko postihnutých detí v detských domovoch o 50 percent. Práve tento údaj veľmi jasne vypovedá o situácii rodín, do ktorých sa narodí dieťa so zdravotným postihnutím. Je z toho jasné, že rastie počet rodín, ktoré finančne nezvládajú starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím a sú tak fakticky donútené umiestniť vlastné deti do zariadení. Navyše sa veľmi často stáva, že jeden z rodičov nezvládne situáciu a z rodiny, kde je dieťa so zdravotným postihnutím, odchádza. Ako to má zvládnuť osamelý rodič odkázaný iba sám na seba, na to nikto odpoveď nemá. A pýtam sa, či poskytneme riešenie my poslanci. Čísla jasne hovoria o tom, že ťažko zdravotne postihnuté dieťa v ústavnej starostlivosti stojí štát omnoho viac, ako keď žije vo vlastnej rodine, nehovoriac o tom, ako silno ho zasiahne odlúčenie od rodiny a vytrhnutie z prostredia, na ktoré je citovo naviazané.
Čo sa týka zamestnanosti, v návrhu rozpočtu sa ďalej dozvedáme, že na budúci rok sa pripravujú nové opatrenia. Vítame zvýšenie príplatku za nočnú prácu a prácu vo sviatok a cez víkend, ale je to dôkazom, že aj opozičné návrhy môžu byť inšpiratívne. Na druhej strane príspevky, ktoré sa týkajú dochádzania a presťahovania sa za prácou, sú podľa môjho názoru diskutabilné. Príspevok na presťahovanie sa za prácou sa môže navýšiť až do sumy 4-tisíc eur. Ale povedzte mi, ktorý by z vás s celou rodinou sa presťahovali za prácou, zmenili si trvalé bydlisko, manželka by musela hľadať inú prácu, deti by museli zmeniť školu, a to na dobu dvanástich mesiacov, pretože dnes je trend dávať zamestnancom nástupné zmluvy na dobu určitú, čo je jeden rok. Z môjho pohľadu toto opatrenie nič nerieši. A tiež si myslím, že je tu namieste otázka, či by sa tieto financie, ktoré boli vyčlenené na tento účel, to je 4,5 mil. eur, nemali radšej použiť napríklad pre rodiny so zdravotne ťažko postihnutým členom. Rozpočet na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhuje pre rok 2018 o 8,79 % vyšší, ale je to len preto, že je v ňom už zohľadnená valorizácia a zvýšenie príspevku na opatrovanie.
Z návrhu štátneho rozpočtu sa dozvedáme, že na rozvoj starostlivosti o deti do troch rokov sa napríklad uvažuje o flexibilnom poberaní rodičovského príspevku. Budeme veľmi pozorne sledovať tento návrh. V žiadnom prípade nesúhlasíme, aby sa za flexibilným rodičovským príspevkom náhodou neskrývala diskriminácia matiek, ktoré budú chcieť zostať s deťmi do troch rokov doma. Rozpočtovaná suma na rodičovský príspevok na budúci rok odzrkadľuje prvé priame zvýšenie po rokoch o 10 eur, ktoré prišlo však neskoro, takže nestihlo zareagovať na realitu. Takže budeme opätovne navrhovať jeho zvýšenie.
Ďalší údaj v rozpočte, prídavok na dieťa. Ten je už roky vo výške 23,50 eur. Na budúci rok je na neho vyčlenených opäť menej financií a dôvodom je pokles počtu nezaopatrených detí. Takže mám otázku: Prečo sa nezaoberáme zvýšením aj prídavku na dieťa, ak klesá počet detí a tým aj poberateľov tohto príspevku? Veľmi dobre vieme, že výška prídavku na dieťa je na Slovensku smiešne nízka.
Ďalší údaj, pri ktorom sa chcem zastaviť, je náhradné výživné. V budúcom roku klesne suma na jeho vyplácanie takmer o 15 percent. Samozrejme, že realita nám ukazuje, že je to z dôvodu zle nastaveného zákona, ktorý znemožňuje, komplikuje a nepomáha. Ja sama som podávala návrh na úpravu zákona o náhradnom výživnom, takže konštatujem, že tieto čísla sú výsmechom pre osamelých rodičov. Je škoda, že v rozpočte na rok 2018 neboli akceptované mnohé z dobrých návrhov opozičných, a pritom často ani nemali dopad na štátny rozpočet. Mohli sme byť oveľa ďalej v tak dôležitej oblasti, ako je podpora pre rodiny. Predložený rozpočet opäť nič nehovorí o ucelenej koncepcii pre podporu rodín, nevytvára systém, o ktorý by sa mohli v každej etape svojho života a v každej situácii oprieť, iba hasí tam, kde je to neúnosné. Z týchto dôvodov návrh rozpočtu nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.
