Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcela by som, aby novela zákona, ktorú predkladáte, bola nádejou pre zdravotne ťažko postihnutých, aby pomohla odstrániť úskalia z ich životov. To je však možné len v tom prípade, ak by skutočne riešila ich reálne potreby a nevyhnutnosti. Bohužiaľ, dnes tu máme novelu, ktorá len v minimálnej miere reflektuje na potreby zdravotne ťažko postihnutých. Tie sú obsiahnuté aj v pripomienkach ich organizácií z medzirezortného pripomienkového konania. V MPK bolo vznesených 371 pripomienok a z toho 257 zásadných a len zlomok bol z nich zapracovaný do znenia, ktoré dnes predkladáte. Vlastne nerozumiem, prečo bola v tomto stave novela podaná.
Už vo februári tohto roka ste, pán minister, deklarovali, že v oblasti financovania kompenzačných príspevkov chystáte, citujem: "prevratné zmeny". Malo ísť predovšetkým o výraznejšiu valorizáciu peňažných príspevkov tak, aby ste naplnili svoje vyhlásenia o navýšení príspevku na opatrovanie do výšky čistej minimálnej mzdy do roku 2020.
Ale prišla zásadná pripomienka z ministerstva financií, aby, citujem: "... nedochádzalo k automatickej indexácii peňažných príspevkov na základe rastu minimálnej mzdy, pretože takýto návrh zakladá výraznú záťaž na verejné financie.". Povedané ľudskou rečou, v rozpočte na to nebudú peniaze. A zrazu je všetko inak a doterajší spôsob výpočtu príspevkov nahradili v predkladanej novele fixné sumy.
Minulý týždeň som sa zúčastnila na stretnutí so zástupcami organizácií zdravotne ťažko postihnutých na odbornom okrúhlom stole. Jeho témou bola práve táto predložená vládna novela. Avšak najviac zarážajúce je, že toto všetko dávno už vieme. Bolo to x-krát pomenované a stále po toľkých rokoch v rezorte je to v rovnakom stave.
Najdiskutovanejšou témou bola osobná asistencia. Ministerstvo je dlhodobo upozorňované na stagnáciu a podhodnotenie hodinovej sadzby za výkon osobnej asistencie. Všetci zúčastnení sa zhodli a žiadajú urgentné navýšenie sumy za hodinu osobnej asistencie aspoň na 140 % minimálnej hodinovej mzdy, teda 3,85 eur na hodinu.
My za naše hnutie sme navrhovali na marcovej schôdzi navýšenie hodinovej mzdy pre osobného asistenta na 4,01 eura. Ministerstvom navrhované navýšenie na 2,82 eura, teda o 4 centy je naozaj výsmechom, pričom ak by sme použili kategorizáciu náročnosti práce, tak by osobná asistencia spadala minimálne do III. stupňa náročnosti. Navyše vami navrhované stanovenie fixnej sumy komplikuje možnosť valorizácie príspevku do budúcnosti a už teraz týmto vytvárate stav, ktorý bude treba meniť.
Je nevyhnutné si uvedomiť, že tí, ktorí sú na pomoc osobných asistentov odkázaní, zažívajú akútnu krízu. Spôsobuje ju práve nedostatok osobných asistentov, a to predovšetkým z dôvodu ich finančného podhodnotenia. A to potvrdzujú aj agentúry osobnej asistencie. Táto nízka suma 2,78 eura jednoznačne nestačí a navyše doslova odrádza ľudí, aby vykonávali tento druh služby. Tým pádom si zdravotne ťažko postihnutí za ňu musia doplácať z vlastného vrecka.
Osobná asistencia je pritom životne dôležitou pomocou pri elementárnych činnostiach, ktoré sú pre zdravých bežné a automatické. Veď zdravotne ťažko postihnutý často nedokáže bez pomoci asistenta ani sám vstať ráno z postele. A oni chcú a musia byť aktívni, užitoční a rovnoprávni. Veď predsa nemôžu žiť izolovaní doma. Práca osobného asistenta si samozrejme vyžaduje aj zvýšenú fyzickú námahu a zodpovednosť, pretože ide o zdravie a bezpečnosť inej osoby.
Uvedomme si, že v mnohých prípadoch a ak asistent nevykonáva svoju prácu zodpovedne alebo vôbec nepríde, môže nastať až ohrozenie života. Osobný asistent pritom nemá ani nárok na plné sociálne zabezpečenie, pretože nemá postavenie zamestnanca a nemá napríklad nárok ani na dovolenku. Dôchodkové poistenie má ako poistenie štátu len v prípade, že splní podmienku 140 hodín osobnej asistencie. Takže tam napríklad nespadajú ani rodičia zdravotne ťažko postihnutých detí, ktorých zákon už aj tak diskriminuje, keďže im neumožňuje vykonávať asistenciu pre vlastné dieťa, len v rozsahu štyroch hodín denne, čo je spolu maximálne 120 hodín.
Opakovane sme podávali novelu, ktorá mala túto diskrimináciu voči rodičom a rodinným príslušníkom odstrániť. Žiaľ, tento návrh nám neprešiel. A bohužiaľ, pán minister, vaša novela ani tento stav vôbec nerieši a namiesto uľahčenia komplikuje.
Zavádzate aj ešte nový výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie, pričom na to nie je nijaký opodstatnený dôvod. Veď výkaz sa vypisuje spätne a údajné zneužívanie osobnej asistencie sa týmto nevyrieši.
Ďalším problémom, ktorým sa novela nezaoberá, je spôsob posudzovania príjmu a spoluposudzovanie osôb. Výsledkom je krátenie príspevkov a dôsledkom je nútené zotrvanie zdravotne ťažko postihnutého v tzv. dávkovej pasci. Pretože miesto toho, aby sme ich podporili v samostatnosti a sebarealizácii v pracovnom prostredí, tak my im ešte na základe často len minimálneho príjmu okrešeme príspevky. Takže nakoniec peniaze, ktoré si napriek svojej situácii zarobia, aj tak musia použiť na kompenzácie a vlastne nemajú šancu si dopriať o niečo lepší štandard. A takto by sa dalo pokračovať ďalej hľadajúc vyhovujúce riešenia pre obe strany.
Táto vaša novela však potrebné riešenia neponúka a jedinou, aspoň čiastočnou záchranou môžu byť pozmeňujúce návrhy. Poprípade možno zvážte, či zákon v takejto podobe a s toľkatimi zásadnými pripomienkami vôbec posunúť, posuniete do ďalšieho čítania.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán Hrnko, vážte slová a nehovorte nezmysly. Viete, najlepšie je a najlepšie niekoho zamazať. Ale ja nie som tu od toho, aby som sa kvôli vám vyviňovala. Ja som tu preto, aby som pomáhala ľuďom. Keď si pozriete moju poslaneckú aktivitu v sociálnej oblasti, tak pochopíte, prečo som tu. Ale vašu ja tam nevidím, konkrétne vašu, uhm.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv začnem reakciou na vašu poslednú vetu a, pán Hrnko, asi by ste nemali dávať len nejaké výňatky zo svedeckej výpovede. Je to, to, čo robíte, úplná hlúposť.
Dobre, takže. Tak ako v minulosti, aj teraz sa budem vyjadrovať k veciam, ktoré nie sú príjemné, pretože sú to výsostne súkromné záležitosti a navyše staré dvadsaťpäť rokov. Ale dobre, som verejne činná osoba, tak to poviem znova, napriek tomu, že som tieto informácie už v minulosti vysvetľovala viackrát a nie je to nič nové.
Nikdy som ich netajila a boli ix-krát medializované pred voľbami aj po voľbách a všetci o nich vedia. Dva roky som členkou výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva a dva roky som nikomu z vás neprekážala. Vy, páni poslanci zo strany SNS, ste jednohlasne, opakujem jednohlasne zahlasovali za to, aby som bola členkou výboru, z ktorého ma chcete teraz odvolať. Poslanci za MOST - HÍD tiež boli jednohlasne za a poslanci zo SMER-u iba dvaja sa zdržali a všetci ostatní ste boli tiež za.
A vy, pán Hrnko? Tiež ste bol za (reakcia z pléna), boli, boli, pán Hrnko.
A vy, pán Danko, tiež ste boli za. Tiež ste boli iba za, pán Danko.
Páni, a teraz chcete naozaj trápne tvrdiť, že ste o mojej minulosti nepočuli? Veď pre parlamentnými voľbami to bolo neustále prepierané vo všetkých médiách. Dokonca mi venovali posledné predvolebné číslo Plus 7 dní z 3. marca 2016 aj s titulkou a predstavte si, pán Danko, vy ste dokonca boli v tom istom čísle a na tej istej strane, ako článok o mne, a takisto to viackrát odznelo v predvolebných televíznych debatách. A teraz sa týmto len zúfalo snažíte prekryť svoje vlastné zlyhania, vlastné kauzy, ktoré sa tu každodenne vynárajú.
Čiže znova zopakujem to, čo už som ix-krát v minulosti povedala, pretože ešte raz, pán Danko, ja na rozdiel od vás naozaj nemusím nič skrývať a na rozdiel tiež od týchto pánov alebo teda týchto politikov, ktorí podali návrh na moje odvolanie, hoci predtým za mňa jednohlasne zahlasovali. Takže fakty.
V prvom rade sa musíme preniesť takmer dvadsaťpäť rokov dozadu. Bolo nie dlho po páde komunizmu a mala som vtedy sedemnásť rokov. (Reakcia z pléna.) Narodila som sa a vyrastala v Bratislave. Vtedy som sa zoznámila aj s otcom mojej dcéry. Pre mňa to bol jednoducho muž, do ktorého som sa zamilovala a prepáčte, nevidela som v ňom človeka, o ktorom vy teraz hovoríte. Toto má byť tá moja vina? Po jeho smrti som zostala s ročnou dcérou úplne sama, bez akejkoľvek podpory, doslova takmer na ulici. A tu máte aj odpoveď na vaše otázky, či som bola súčasťou toho sveta, o ktorom hovoríte. Odpovedám: nebola. Títo ľudia končia všelijako, ale určite nie bez peňazí a na ulici. Ja som nikdy nebola súčasťou toho sveta. Bola to doba po páde režimu, ale, bohužiaľ, niektoré veci, ktoré sa diali vtedy, sa dejú aj teraz. Len sú sofistikovanejšie a uhladenejšie a v drahých oblekoch, že pán Hrnko?
Dámy a páni z koalície, chcete ma odvolať z výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, kde ma nominovalo hnutie SME RODINA. Za seba úprimne poviem, ak to spravíte, ja to prežijem. Výbor, v ktorom som pracovať chcela, aj pracujem, je výbor pre sociálne veci a tejto oblasti sa budem venovať aj naďalej, lebo dobre viem, ako sa žije rodinám a matkám v našom štáte. A toto je skutočná tragédia, pretože vy na tých ľudí doslova kašlete. Ja si pamätám, aká bola moja situácia, keď som zostala sama s dieťaťom. Kdekoľvek som sa chcela obrátiť o pomoc, každý sa mi otočil chrbtom a odvtedy sa veľa toho nezmenilo. S absolútnym odmietnutím som sa stretla na vlastnej koži a na vlastnom, na každom kroku.
Pán Hrnko, spomínate vo svojom odôvodnení aj ďalšie mená. Opäť vám musím zopakovať, že som sa nikdy netajila tým, že sme sa poznali. Stokrát to ešte zopakujem, mali sme vtedy dvadsaťtri, dvadsaťdva až dvadsaťtri rokov. Žiadna éra géčiek vtedy ešte neexistovala. Chcete ma teraz súdiť za to, že som v tom čase nemala schopnosť vidieť budúcnosť, ktorá sa potom ukázala? Toľko k faktom.
Viete, je mi veľmi nepríjemné, že evidentne na rozdiel od vás, tu teraz musím hovoriť o čisto súkromných veciach, pretože ja som nikdy nebola súčasťou toho sveta, ktorý pripisujete mne. Ja na základe faktov viem všetko, čo sa týka mňa vysvetliť jasne a zrozumiteľne. Tak ako v minulosti, tak aj dnes, aj v budúcnosti. Áno, je to nepríjemné, pretože sa vŕtate v mojom súkromí, ktoré tu momentálne musím riešiť.
Ale toto neboli veci, z ktorých by som sa mala ja verejne spovedať. Naopak, vy by ste tu teraz mali stáť miesto mňa. Vy, čo okrádate ľudí vo verejných súťažiach a už neviete, čo so sebou. A preto ešte raz chcem povedať na záver.
Vážení, toto je ten zásadný rozdiel, ja nemusím nič skrývať, čo sa o vás povedať nedá. Takže tu na tomto mieste a teraz vás vyzývam, nájdite si medzi sebou tých odvážnych, ktorí sa postavia na toto moje miesto a vysvetlia vaše nekonečné kauzy, obhája vašu chamtivosť a priznajú pred ľuďmi vaše zlodejstvá. Ja tu stojím ako žena a matka, ktorá vysvetľovala, ako sa v sedemnástich zaľúbila do muža.

Ďakujem za slovo. Takže podávame návrh, ktorým chceme pomôcť tam, kde je to naozaj potrebné. Verím, že opisovať situáciu rodiny, kde je ťažko postihnutý člen alebo dieťa, nie je nutné a vieme si predstaviť celý chod a priebeh, ktorý musí táto rodina tomu prispôsobovať. Hovorím o príspevku na osobnú asistenciu, ktorá slúži na integráciu zdravotne ťažko postihnutého člena alebo dieťaťa do spoločnosti. Nárok na tento príspevok už vzniká v šiestom roku života, takže si musíme uvedomiť potrebu kvality asistencie.
V súčasnosti za jednu hodinu osobnej asistencie dostane asistent zaplatené 2,78 eura. Podotýkam, že v roku 2009 bola táto suma valorizovaná len o 20 centov. Realitou však je, že za daných podmienok je veľmi ťažké vôbec nájsť pre zdravotne ťažko postihnutého člena, aj dieťa, osobného asistenta. Je jedno, či ide o ekonomicky slabšie alebo silnejšie regióny, pretože tam, kde je práce dosť, je táto suma nízka a zdravotne ťažko postihnuté osoby doplácajú osobnému asistentovi z vlastného vreca. A tam, kde je práce málo, je vykonávanie osobnej asistencie núdzovým riešením, čo sa samozrejme odzrkadľuje na kvalite.
Sme tu dva roky a na tento problém sme neustále upozorňovaní zo strany zdravotne ťažko postihnutých, ale aj ich rodín. Osobný asistent navyše odvádza z príjmu daň, pokiaľ nevykonáva asistenciu v rozsahu aspoň 140 hodín mesačne, čo z neho robí poistenca štátu. Z údajov ďalej vyplýva, že za posledné štatisticky spracované roky bol peňažný príspevok poskytnutý v priemere mesačne 138 hodín osobnej asistencie. Máme evidovaných vyše 10 700 poberateľov za rok 2017. Keďže minister Richter deklaroval postupné zvyšovanie príspevku na opatrovanie až na výšku čistej minimálnej mzdy do roku 2020, tak by som práve týmto návrhom chcela dosiahnuť to, aby sa nezabudlo aj na príspevok, ktorý sa týka osobnej asistencie. Preto navrhujeme zvýšiť hodinovú sadzbu osobného asistenta na 4 eurá. Zohľadní sa tým požadovaná cena práce. A hlavne vytvorí sa tak predpoklad k lepšej dostupnosti osobnej asistencie a tým sa určite zjednoduší a uľahčí integrácia zdravotne ťažko postihnutých osôb do spoločnosti. A v prvom rade sa znížia náklady rodín, pretože dneska sú nútené doplácať za túto službu a vieme, že práve rodiny so zdravotne ťažko postihnutým členom alebo dieťaťom majú najmenej finančných prostriedkov v rodine. Takže tento návrh je potrebný a logický.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je zvýšiť sadzbu na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu zo súčasných 1,39 % sumy životného minima na 2,01 sumy životného minima.
Navrhovanou zmenou zákona sa zvýši suma na jednu hodinu osobnej asistencie zo súčasných 2,78 eur na hodinu na 4 eurá na hodinu. Týmto vytvoríme predpoklady k lepšej dostupnosti osobnej asistencie. Zároveň predpokladáme, že sa týmto skvalitní život osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.
Predložený návrh zákona bude mať nepriaznivý dopad na rozpočet verejnej správy. Tieto dopady sú uvedené v doložke vplyvov. Ďalej bude mať pozitívny sociálny vplyv. Nebude mať dopad na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Ďakujem a hlásim sa do rozpravy.

Vymazať rámček!

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 831. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 865 z 15. januára 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, začala by som tým, že spravodajkyňa síce stále argumentuje, že hovorí z praxe, ale ja sa teda pýtam, či žije v inom štáte ako my.
Pán minister, čo sa týka vami predloženého zákona o náhradnom výživnom, tak zmeny, ktoré obsahuje, sú iba čiastkové a neriešia systémovo zásadný problém.
Pán minister, v bode 5 ods. 6 svojím spôsobom navádzate povinnú osobu, to znamená osobu, ktorá má platiť výživné, nedodržať rozhodnutie súdu tým, že nemusí dodržať stanovenú lehotu a môže zaplatiť výživné aj neskôr, ako mu určil súd. A na druhej strane v platnom zákone v § 2 ods. 1 písm. a) je uvedené, že oprávnená osoba, to znamená, ten, ktorý sa stará o dieťa, má nárok na náhradné výživné práve vtedy, keď výživné nie je zaplatené v súdom stanovenej lehote. Takže tu nastáva rozpor a ja sa pýtam, načo je potom právoplatný rozsudok súdu?
A teraz ďalšia vec, čo sa týka vami predloženého návrhu zákona, nič ste neurobili s tým, aby bremeno vymáhania výživného prešlo z pliec matky na štát, hovorím matky, pretože štatisticky sú tam predovšetkým matky, ale môže sa stať teda, že aj otec, pani Kuciaňová, napriek tomu, že som to už riešila v mojom návrhu zákona a taktiež v rozprave pri prvom čítaní tohto vami predloženého zákona.
Či sa vám to páči, alebo nie, toto moje tvrdenie opieram o zásadnú pripomienku Generálnej prokuratúry, z ktorej teraz budem citovať: "Odporúčame dôsledne prehodnotiť navrhovanú právnu úpravu, podľa ktorej, ak povinná osoba dodatočne dostatočné výživné zaplatí alebo ak sa exekučným konaním vo veci plnenia vyživovacej povinnosti vymôže výživné, je povinnosťou poberateľa náhradného výživného vrátiť náhradné výživné." A teraz: "Slovenská republika je jedinou krajinou, ktorá vymáha náhradné výživné od poberateľa náhradného výživného. Spravidla vo všetkých krajinách, napríklad Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Švédsko, poskytnutím náhradného výživného prechádza právo na výživné na štát, ktorý ho vymáha, a to napriek tomu, že jeho vymožiteľnosť je nízka. Prenesením zodpovednosti za poskytnutie náhradného výživného na jeho poberateľov si štát necitlivo zabezpečuje od osôb, často žijúcich v pásme životného minima, vrátenie náhradného výživného. Túto pripomienku považujeme za zásadnú," uvádza Generálna prokuratúra. Koniec citátu.
Pre mňa je tento návrh veľmi dôležitý. Hovoríme síce o náhradnom výživnom, ale musíme si v prvom rade uvedomiť, že za každým jedným náhradným výživným sú osudy detí. A sú to práve deti, ktoré sú najviac ohrozené chudobou, nedokážu si pomôcť, a preto by sme mali tento zákon upraviť tak, aby v čo najvyššej možnej miere týmto deťom aj pomohol.
Opätovne zopakujem pripomienku Generálnej prokuratúry, ktorá uvádza, že "štát si necitlivo zabezpečuje vrátenie výživného od osôb, často žijúcich v pásme životného minima, a sme jedinou krajinou, ktorá vymáha výživné od poberateľa náhradného výživného".
Preto vám, pán minister, odporúčam prehodnotiť a prepracovať návrh zákona. A z týchto dôvodov hnutie SME RODINA váš návrh zákona nepodporí.
Ďakujem za pozornosť.

Magdalénka, teší ma tvoja zanietenosť pre náhradné výživné, lebo túto tému som otvorila ja na jeseň a myslím si, že by sa ani neotvorila. Samozrejme, že ide o rodiča, ktorý si neplatí vyživovaciu povinnosť, ale štatisticky je tomu tak, že ide predovšetkým o matky, čo si myslím, že ty ako žena a matka musíš určite vnímať.
Naozaj ma zaráža, že dávaš do popredia nezodpovednosť povinného pred tým, aby sme sa snažili reálne pomôcť predovšetkým deťom, lebo tým je práve náhradné výživné určené.
A ďalšiu vec, náhradné výživné sa uhradí iba nízkopríjmovým rodičom. Tak ako má taký rodič vrátiť už minuté peniaze na stravu?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako vieme, účelom príspevkov na kompenzáciu zdravotne ťažko postihnutých osôb je, že majú pomôcť sociálne sa integrovať do spoločnosti a zapojiť sa v čo najvyššej možnej miere pri plnení úloh v rodine, ale aj v pracovnom prostredí. No, žiaľ, vekové ohraničenie nároku na príspevok vekom 65 rokov je v dnešnej dobe prežité a práve v tejto časti je zákon diskriminačný. V našom návrhu nám ide o to, aby sme prispôsobili vek poberateľa príspevku realite. To znamená, dobe, kedy sa posunul dôchodkový vek a nepopierateľne sa vek obyvateľstva predĺžil a tým pádom aj obdobie aktívneho veku. Hovoríme konkrétne o dvoch príspevkoch.
Prvým je príspevok na osobnú asistenciu. Jej účelom je integrácia zdravotne ťažko postihnutého do bežného spoločenského života, ale nepleťme si ju so zdravotnou starostlivosťou. Zákon momentálne žiadateľovi neumožňuje požiadať po 65. roku života o osobnú asistenciu, ale môže v nej iba pokračovať, pokiaľ mu bola priznaná pred dovŕšením 65. roku života.
Druhým príspevkom je príspevok na kúpu auta. Uvediem konkrétny príklad, prečo je zmena potrebná. Predstavme si situáciu. Človek po šesťdesiatke ešte stále pracuje. Odvádza dane a je vitálny a tým pádom je pre štát výhodný. Ale v 65. rokoch sa mu, nedajbože, stane úraz, nehoda alebo choroba a ostane zdravotne ťažko postihnutý. A hoci bol doteraz pre štát výhodný a drel celý život, tak tu ho už zákon diskriminuje vekovou hranicou 65 rokov, kvôli ktorej nemôže žiadať o osobnú asistenciu alebo príspevok na kúpu motorového vozidla. Takže hoci sa posunul dôchodkový vek, vitalita a aj vek dožitia, neposunula sa hranica nárokovateľnosti a poskytnutia týchto príspevkov. Tým pádom nezohľadňuje realitu. Preto chcem naším návrhom posunúť túto hranicu zo 65 rokov, ktorá je už dávno prekonaná a neaktuálna, na 75 rokov. Umožní tak osobám s ťažkým zdravotným postihnutím dlhšie a kvalitnejšie sa zapájať do bežného spoločenského života aj v aktívnom seniorskom veku, kedy sú pre nich tieto služby naozaj ešte stále potrebné a nevyhnutné. Je predsa nemysliteľné, aby človek v seniorskom veku pracoval, odvádzal dane a odvody a už v 65. roku nemal nárok na príspevok, ktorý zákon, kde ho vylúčil z nároku na kompenzáciu.
Ďakujem za pozornosť a podporu tohto návrhu.