Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

15.6.2016 o 16:32 hod.

JUDr. PhDr. PhD.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.3.2017 16:43 - 16:44 hod.

Ján Podmanický Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 412 1. februára 2017 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu v druhom čítaní vo výboroch. Vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky výbory. Z uznesení výborov uvedených v treťom bode spoločnej správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona a v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy odporúča Národnej rade návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 14 v 4. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 51 z 21. marca 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.2.2017 12:53 - 13:03 hod.

Ján Podmanický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja chcem v prvom rade všetkým poďakovať za veľmi konštruktívnu diskusiu, aj keď sa chvíľkami troška zaiskrilo. Ja si myslím, že toto bola ukážková debata, aká by mala prebiehať v slovenskom parlamente. Neviem, či tomu pomohol nový rokovací poriadok alebo téma, alebo my sami. Myslím si, že jedno s druhým. Takže chcem všetkým veľmi pekne poďakovať a chcem povedať jednu vec.
Žijeme v pluralitnej spoločnosti a je celkom prirodzené, že na mnohé témy existujú rozličné názory. Ľudia žijúci v Bratislave, ktorí možno prežívajú ten svoj život viac v tých veľkých obchodných centrách, majú na túto tému možno troška iný pohľad ako ľudia, ktorí žijú možno viac v iných častiach Slovenska. A je teda celkom prirodzené, že nemôžeme nájsť stopercentnú zhodu vo všetkom. Ale na to sme tu my poslanci, aby sme prinášali tie naše pohľady a hľadali možno určitý konsenzus. A tak chcem premostiť aj k tej otázke nedieľ.
Ja osobný názor mám taký, že nedeľa patrí medzi naše nejaké civilizačné klenoty, ktoré má Európa z hľadiska svojej histórie, z hľadiska svojich tradícií a nielen ten praktický rozmer, že človek potrebuje jeden deň v týždni, aby si oddýchol, ale má to aj možno určitý symbolický význam, a keby táto téma v budúcnosti bola, ja vždy skôr sa budem kloniť k tomu, aby sme podporili aj voľné nedele. Ale rešpektujem, že, ako som povedal, Slovensko je pluralitná krajina a je dobré, keď aj pri týchto témach hľadáme nejaký konsenzus. A ten konsenzus je v tomto návrhu zákona.
Je to nielen kompromis, ale je to konsenzus. Zhodli sa na tom, by som povedal, nielen zástupcovia zamestnancov, zástupcovia zamestnávateľov, ale aj tá diskusia tu v parlamente ukázala, že prevažná väčšina poslancov sa k tomuto kompromisu kloní. A ja chcem za to všetkým poďakovať.
Treba povedať jednu vec, že aj rokovania o tomto návrhu prebiehali dlho a tie diskusie predovšetkým so zamestnávateľmi, a teda zástupcami tých obchodných centier prebiehali dlho a tie diskusie ale boli veľmi korektné, boli veľmi vecné. A samotní zamestnávatelia na tých rokovaniach, na tej tripartite avizovali, že v budúcnosti sa nevyhýbajú debate aj o voľných nedeliach. Čiže naozaj sa to do budúcnosti vylúčiť nedá. Ak tá spoločnosť dospeje k tomu názoru, že bolo by dobré, aby sme aj túto tému otvorili, tak ju otvoríme.
Ale dnes máme na programe dňa tento návrh, ktorý, ja si myslím, že je veľmi rozumný a veľmi dobrý a chcem všetkým poďakovať za jeho podporu, ktorí ho podporia.
To, čo hovorila pani poslankyňa Verešová, že by sme mali podporiť ten návrh, kde sa zavedú príplatky za prácu v nedeľu, priznám sa, že nemám na to celkom jasný názor, pretože práve tým, že zavedieme príplatky, tak troška si to bude odporovať s tým, čo ste povedali, že v nedeľu by mali byť tie matky so svojimi rodinami a tá spoločnosť by mala vytvárať podmienky na to, aby boli so svojimi rodinami. Ak zavedieme príplatky, možno podporíme presne opačný trend.
Ja viem, že vy ste potom povedali, že sa jedná len o tie prípady, ktorí musia ísť do práce, tak nech to majú zaplatené. Ale ten váš návrh nerieši, ako oddeliť tých, ktorí musia ísť do práce, od tých, ktorí musia ísť do práce preto, že ich ekonomická situácia tlačí k tomu, od tých, ktorých zamestnávateľ nanúti do práce, ktorí nechcú ísť do práce.
Takže ja to beriem ako určitú tému na diskusiu a priznám sa, že ešte budem možno aj s vami rozprávať o tom, aby som si aj ja ten názor nejako vytvoril. Ale ten prvotný pocit mám taký, že keď my zavedieme tie príplatky, tak spôsobíme presne to, že ľudia akosi podvedome pôjdu presne proti tomu, čo ste vy povedali, aby boli v nedeľu so svojimi rodinami.
Jediná cesta, ako dosiahnuť to, čo tu niektorí kolegovia povedali, že v Rakúsku a v Nemecku, že tí zamestnanci ani nepotrebujú v tú nedeľu ísť do roboty, je to, aby počas toho týždňového pracovného času, počas tých 40 hodín, si ľudia zarobili tak, že nebudú nútení ísť v nedeľu do roboty. Cesta k tomu je zvyšovanie minimálnej mzdy, ale súhlasím, že musíme urobiť všetko pre to, aby si naši ľudia za tých päť pracovných dní zarobili dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby nemuseli rozmýšľať nad tým, či v nedeľu do roboty áno alebo nie. Toto je cesta, ktorou vyriešime všetky tie problémy, o ktorých sme sa tu bavili.
Ja chcem ešte na margo tých určitých ekonomických dôsledkov tohto zákona. Treba si uvedomiť, že na rokovaniach, ktoré sa viedli v rámci tripartity, boli zástupcovia zamestnávateľov: Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky. Tí, ktorí práve akosi dohliadajú na ten ekonomický rozmer každého opatrenia. A samotní zástupcovia zamestnávateľov, ktorí mimochodom združujú viac ako sto najväčších predajcov na Slovensku, povedali, že tento zákon nebude mať ekonomické dôsledky na nich. Pretože funguje ten základný princíp, že ľudia sa pred sviatkom predzásobia a po sviatkoch sa dozásobia. Čiže tie ekonomické dopady podľa tých najkompetentnejších nebudú nijaké.
Ale má to aj určitú normálnu sedliacku logiku. Ak viem, že na druhý deň je obchod zatvorený, no tak sa nastavím tak, že si kúpim deň predtým, čiže tie tržby nevypadnú, ak ide o také predmety dennej spotreby, ako sú potraviny a podobne. Ak si chcem kúpiť iný tovar, ako napríklad oblek, no tak keď viem, že na druhý deň je zatvorený obchod, no tak nevadí, buď si ho kúpim dnes, alebo si ho kúpim o týždeň. To nie sú nejaké výpadky, ktoré by teraz, ak si ho nekúpim zajtra, tak už si ho nekúpim nikdy. Čiže aj z toho logického hľadiska, aj z toho hľadiska názoru zamestnávateľov, obchodníkov tie výpadky nebudú.
Čo sa týka výpadkov na pracovných miestach, už dnes avizujú zamestnávatelia v tomto sektore maloobchodu, že majú nedostatok pracovných síl. Čiže už dnes je ten problém, aby oni vôbec obsadili tie sviatky a tie nedele. Čiže nehrozí ani podľa názoru zasa tých najkompetentnejších, nie nás, ktorí to možno si prečítame v novinách, ale tých, ktorí dennodenne vidia tie čísla, ani podľa nich nehrozia výpadky na pracovných miestach. Ak sa jedná napríklad o brigádne miesta, napríklad študentov. No tak zasa študenti sú veľmi flexibilní. Oni keď nebudú mať možnosť zamestnať sa v obchode, no tak sa zamestnajú v reštaurácii, zamestnajú sa v predajni suvenírov, prejdú nám do cestovného ruchu. Čiže ak v tieto sviatky budú viac zatvorené obchody, no tak budú viac zas otvorené reštaurácie, kaviarne a v podstate ten cestovný ruch sa týmto spôsobom podporí.
Takže ja, pán poslanec Jurzyca, tie ekonomické výhrady nemôžem akceptovať, pretože samotní zamestnávatelia a samotní obchodníci vylučujú ekonomické dopady.
Chcem ešte doplniť, lebo to tu nezaznelo. Tento zákon sa nedotýka služieb. To znamená, kaviarne, ja neviem, bufety, reštaurácie, cestovný ruch, to všetko bude fungovať. Týka sa to len maloobchodného predaja.
Jedna malá pripomienka. V Maďarsku, keď zaviedli ten zákon, tak, a ktorý museli potom zrušiť, tak tam nedošlo k tomu, k čomu u nás došlo. Tam nedošlo k dohode sociálnych partnerov. A predstavte si, ani odborári nesúhlasili s tým návrhom zákona, čo je, samozrejme, u nás presne opačná situácia. (Zaznel zvuk gongu.) Mám končiť, či? (Reakcia predsedajúceho.) Dobre, dobre.
Ešte, ak dovolíte, teda aby som to nenaťahoval. Chcem povedať, že táto téma nie je ideologická. Jasné, že my, čo sme veriaci, tak my vítame takýto návrh zákona. Ale toto je jeden normálny zákon, ktorý spája všetkých ľudí, ktorí chcú solidárne pomôcť tým mužom a tým ženám, ktorí v tomto sektore pracujú počas sviatkov. Čiže celkom príznačné, keď sa na tom zhodneme aj naprieč politickým spektrom odľava doprava, tak je to znak toho, že je to dobrý zákon, na ktorom je zhoda práve z toho praktického hľadiska. Nie je to nič ideologické, preto mu netreba dávať ani prívlastky, že je to kresťanský alebo že je to socialistický návrh zákona. Je to solidárny návrh zákona, ktorý myslí práve na tých najviac odkázaných, a to znamená tých takmer 300-tisíc zamestnancov, ktorí robia v sektore maloobchodu a zaslúžia si od nás, aby sme im vytvorili podmienky také, že počas sviatkov, najmä počas Veľkej noci a Vianoc, budú môcť viac času tráviť so svojimi rodinami.
Chcem na záver poďakovať mojim kolegom, ktorí spolu so mnou tento návrh zákona predkladajú, a chcem poďakovať všetkým vám, vážení kolegovia, ktorí ste vyjadrili podporu tomuto návrhu zákona a ktorí ste aj vystúpili v rámci diskusie a priniesli ste mnohé cenné pripomienky, ktoré nepochybne v rámci druhého čítania budeme ešte preberať.
Takže veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu a ďakujem aj za podporu. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.2.2017 11:30 - 11:34 hod.

Ján Podmanický Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prichádzame pred vás s novelou Zákonníka práce, ktorou rozširujeme okruh dní, počas ktorých by bol obmedzený maloobchodný predaj. Už v súčasnosti máme v Zákonníku práce úpravu, ktorá obmedzuje maloobchodný predaj počas troch dní a pol ďalšieho dňa. Je to vlastne Štedrý deň po dvanástej hodine, je to Prvý sviatok vianočný, 1. január ako Nový rok a Veľkonočná nedeľa. Prichádzame s návrhom na základe mnohých diskusií, ktoré prebiehali v uplynulých mesiacoch, ktorý je podľa nás prijateľný a akceptovateľný. Je to návrh, ktorý rozširuje tieto dni o ďalšie štátne sviatky a dni pracovného pokoja, ktoré sú presne vymenované. Čiže rozširujeme to na 15 dní.
Domnievam sa, že je to spôsob, ako môžeme pomôcť takmer 300-tisíc pracovníkom v tomto sektore, teda v sektore maloobchodu, z ktorých skoro 80 % tvoria ženy, aby mali možnosť počas týchto dní byť so svojimi rodinami. A tak ako my všetci ostatní, aby aj oni mali právo prežiť tie sviatočné dni v určitom pokoji, v tom rodinnom kruhu a tak, ako sami uznajú za vhodné.
Tento návrh sa rodil v diskusii. My sme sa snažili rokovať nielen zo zástupcami zamestnancov, teda s ich odborovými zväzmi, ale snažili sme sa rokovať aj so zástupcami zamestnávateľov, teda tých, ktorým bude tento príkaz určený. Rokovali sme s mnohými predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, rokovali sme so Zväzom obchodu, rokovali sme s mnohými obchodníkmi a zástupcami veľkých reťazcov. Návrh, ktorý predkladáme, je výsledkom unikátnej dohody práve medzi zástupcami zamestnancov a medzi zástupcami zamestnávateľov. Môžem povedať, že či tak predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov, alebo Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky vyjadrili podporu tomuto návrhu zákona. Vyjadrili sa, že je to krok smerom k civilizovanej Európe a privítali túto našu legislatívnu iniciatívu.
Ešte chcem doplniť niekoľko takých základných informácií, aby vy, ktorí ste sa tejto problematike nevenovali, aby ste vedeli, o čo ide. Keďže sa jedná o Zákonník práce, tak nebude mať dosah na malých živnostníkov, ktorí prevádzkujú svoje predajne, svoje nejaké stánky s nejakým predajným sortimentom, týka sa zamestnancov v pracovnom pomere. Takisto Zákonník práce uvádza určitý okruh aj predajní, ktorých sa nebude dotýkať. Sú to predajne napríklad na letiskách, železničných staniciach, autobusových staniciach, sú to predajne suvenírov, predajne v nemocniciach, lekárne, predajne suvenírov. Tých tri a pol dňa, ktoré už máme od roku 2008 zavedených, ukázalo, že nespôsobilo to absolútne žiadny problém ľuďom. Ľudia si jednoducho na to zvykli, pripravili sa. A tá aplikácia alebo tá aplikačná prax dokázala, že nie je s tým žiadny problém.
Čiže ja predpokladám, že keď sa dosiahla dohoda aj zamestnávateľov, aj zamestnancov, aj predstaviteľov obchodných reťazcov, že ak my poslanci Národnej rady, verím, že naprieč politickým spektrom, podporíme tento návrh, tak pomôžeme práve tým desaťtisícom pracovníkov, ktorí v tomto sektore robia, aby mohli byť so svojimi rodinami.
Navyše práca v maloobchode nemá charakter nepretržitej činnosti. Nie je to práca v nemocnici, nie je to práca v energetickom sektore. Nemá taký charakter, bez ktorého by sa zvyšná spoločnosť nezaobišla. Ja preto chcem apelovať na nás všetkých, aby sme možno našli v sebe takú určitú solidaritu a pochopenie voči týmto ľuďom, týmto ženám a mužom, ktorí pracujú za pokladňami, ktorí pracujú medzi regálmi, aby aspoň počas týchto sviatočných dní mohli byť so svojimi rodinami, aby aj oni mali nejaký úžitok z tých sviatočných dní, ktoré Slovenská republika uznáva.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.2.2017 14:20 - 14:23 hod.

Ján Podmanický Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť správu výboru pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcu občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tlač 358.
Návrh na voľbu zástupcov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predkladá Národnej rade výbor pre sociálne veci, do ktorého pôsobnosti Sociálna poisťovňa patrí. Dôvodom na voľbu je zánik členstva uplynutím päťročného funkčného obdobia podľa § 123 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Výbor pre sociálne veci vzal na vedomie zánik členstva Mariána Lacka, Magdalény Melenovej a Márie Svoreňovej, Pavla Brnku a Ľudovíta Pausa, Jána Lipianskeho v Dozornej rade Sociálnej poisťovne z dôvodu uplynutia päťročného funkčného obdobia.
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky navrhla za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne: Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky navrhla za člena dozornej rady Pavla Brnku.
A Republiková únia zamestnávateľov navrhla za člena dozornej rady Ľudovíta Pausa.
Jednota dôchodcov na Slovensku navrhla za člena dozornej rady Jána Lipianskeho.
Súčasne výbor konštatoval, že návrhy na voľbu za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú, Pavla Brnku, Ľudovíta Pausa a Jána Lipianskeho boli predložené v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Bezúhonnosť navrhnutých kandidátov podľa § 123 zákona je preukázaná výpisom z registra trestov.
Uznesením č. 36 z 31. januára 2017 výbor súhlasí s predloženými návrhmi a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť od 10. januára 2017 za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združenia odborových zväzov, a to: Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú. Dvoch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, a to: Pavla Brnku a Ľudovíta Pausa. A zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok, Jána Lipianskeho.
Výbor ďalej odporúča voľbu vykonať verejným hlasovaním použitím technického zariadenia osobitne o každom kandidátovi. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady. Výbor ma poveril informovať Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a predložiť Národnej rade návrh na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Ďakujem. Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2017 10:36 - 10:37 hod.

Ján Podmanický Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 362. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 378 z 13. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán podpredseda, ďakujem. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2016 16:48 - 16:50 hod.

Ján Podmanický Zobrazit prepis
Pán poslanec, spomínali ste ma, takže krátko na vás zareagujem. Ja sa tu nechcem s vami predháňať v tom, kto má nejaké väčšie morálne právo alebo väčší morálny kredit, aby súdil iných.
Ja som hovoril v prípade pána Suchánka len o tom, že ak on vo svojom vystúpení vyzval k odstúpeniu ministra vnútra zo svojej pozície, tak práve on to nemá morálne právo hovoriť, nakoľko je podozrivý z toho, že bol vo výberovej komisii pri výbere cétečka, v ktorom vyhrala ponuka s najvyššou cenou, s cenou vyššou o viac ako 250-tisíc euro od druhého uchádzača. Navyše s ponukou, ktorá bola podvodná. Keď sa na to prišlo a chceli túto ponuku firmy Siemens vylúčiť, tak on bojoval za to, aby táto spoločnosť zostala v hre. Je dôvodne podozrivý, že ovplyvňoval verejné obstarávanie pri nákupe CT prístroja.
Získal ocenenie "Biela vrana", ktoré bolo získané podvodom, na základe toho sa stal poslancom Národnej rady, teda zrejme tiež podvodom. 
Takýto človek, asi uznáte, pán poslanec Viskupič, nemá právo vyzývať hocikoho iného, aby odstúpil zo svojej pozície. Ja som chcel povedať len toľko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2016 16:27 - 16:28 hod.

Ján Podmanický Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, súdiť iného človeka môže len človek, ktorý má vysoký morálny kredit, ktorý je bezúhonný, ktorý nie je podozrivý zo žiadneho nekalého správania. Vy ste si radšej mohli svoje vystúpenie odpustiť. Do tohto parlamentu ste sa zrejme dostali podvodom ako Biela vrana, pritom nedávna minulosť preukázala, že tento titul ste získali neoprávnene. Ste podozrivý z manipulácie pri verejnom obstarávaní.
Vy, pán poslanec, nemáte morálne právo, aby ste vystupovali a kritizovali kohokoľvek iného. Preto nabudúce, pán poslanec, ak budete chcieť vystúpiť, vystúpte radšej k inej téme, toto je aj z vášho pohľadu a z pohľadu vašich kolegov nepochybne kontraproduktívnej vystúpenie.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 22.9.2016 15:37 - 15:45 hod.

Ján Podmanický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, aby som interpeloval pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Árpáda Érseka.
Vážený pán minister, dopravná situácia v Čadci je už niekoľko mesiacov v neudržateľnej situácii. Mesto sa stalo lievikom dopravných tepien smerujúcich na Poľskú a Českú republiku. Do mesta dnes vedú tri cesty, z ktorých plnohodnotný je len cestný diaľničný úsek s tunelom. Ďalšie dve cesty sú v obmedzenom režime. Na jednej z nich je most v havarijnom stave, ktorý bude vo výstavbe najmenej jeden rok. Už roky sa hovorí o výstavbe diaľničného úseku D3 Čadca - Bukov - Svrčinovec. Ak sa urýchlene nezačne výstavba tohto úseku, v meste Čadca hrozí dopravný kolaps.
Chcem pripomenúť, že na tento úsek bolo vydaných viacero vyvlastňovacích rozhodnutí, podľa ktorých sa musí začať s výstavbou diaľnice ešte v tomto roku. Viem, že na výstavbu tohto úseku je ukončené verejné obstarávanie.
Preto sa vás chcem, vážený pán minister, spýtať, kedy začne výstavba tohto diaľničného úseku diaľnice D3?
Chcem pripomenúť ešte jednu okolnosť. V krátkom čase bude odovzdaný do užívania aj úsek diaľnice D3 Svrčinovec - Skalité, ktorý paradoxne ešte viac zhorší tú dopravnú situáciu predovšetkým práve na spojnici mesta Čadca a obce Svrčinovec. Preto ak sa nedobuduje úsek D3 Čadca - Bukov - Svrčinovec, tak tá situácia bude už naozaj neriešiteľná.
Chcem vás preto, vážený pán minister, poprosiť, aby ste urobili všetky kroky pre urýchlené začatie výstavby tohto úseku. Ďakujem za odpoveď.
Potom mám interpeláciu na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Tomáša Druckera.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci zriadenia pracoviska magnetickej rezonancie v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci. Toto zdravotnícke zariadenie poskytuje zdravotnú starostlivosť pre okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto, to znamená spádovú oblasť takmer 130-tisíc obyvateľov. Podľa mojich informácií bola v priebehu roka 2015 potreba MR vyšetrení približne u 3 900 pacientov z tejto spádovej oblasti poistencov všetkých zdravotných poisťovní, teda 3 900 pacientov. Je alarmujúce, že v súčasnej dobe v kysuckom regióne nie je žiadne MR pracovisko, nie je zabezpečená ani 24-hodinová dostupnosť vyšetrení MR, najbližšie sú dve pracoviská v Žiline. Taktiež počas sviatkov, sobôt a nedieľ nie je pracovisko MR k dispozícii.
V uplynulom období Kysucká nemocnica s poliklinikou opakovane riešila problém s akútnymi pacientami, kde bolo k dodiferencovaniu jeho zdravotného stavu nutné vyšetrenie MR, ktoré nemocnica nemala k dispozícii. Na nemocnicu je vyvíjaný abnormálny tlak na skrátenie čakacích dôb na vyšetrenie MR, výnimkou nie sú ani vyhrážky súdnym konaním či podaním sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo lekár, samozrejme, nemôže ovplyvniť, keďže nemá možnosť vyšetrenie zrealizovať.
Kysucká nemocnica leží v prihraničnej oblasti. Susedí s Českou republikou, s Poľskom. Často mávajú pacientov z týchto republík, najmä však z Českej republiky, kde je vyšetrenie magnetickou rezonanciou samozrejmosťou u mnohých diagnóz, pričom ak sa takýto pacient dostane do Kysuckej nemocnice, nie je možnosť magnetickú rezonanciu zrealizovať, čo v konečnom dôsledku nevytvára dobrý obraz o slovenskom zdravotníctve.
Ja len na margo chcem uviesť. Niekoľko kilometrov za hranicou je mesto Třinec, čo je porovnateľné s mestom Čadca, sú tam dve nemocnice, jedna župná, jedna súkromná, sú v perfektnom stave obe nemocnice a, samozrejme, obe majú magnetickú rezonanciu. Dnes sa to považuje za absolútne štandardný diagnostický prístroj. Nemala by byť nejaká výlučnosť len pri niektorých nemocniciach, ale pri tak veľkej nemocnici, ako je Kysucká nemocnica s poliklinikou, by to mala byť samozrejmosť.
Kysuce sú navyše v zimnom období turistickým centrom s častým výskytom úrazov. Kde v niektorých prípadoch je nutnosť zrealizovania urgentného vyšetrenia magnetickou rezonanciou nevyhnutná. Vyskytli sa opakovane prípady spinálnej traumy, kedy bolo nutné zrealizovať vyšetrenie MR, pričom nemocnica takúto možnosť nemala, z čoho, samozrejme, vyplynula nespokojnosť pacientov a následné podanie sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Najväčšími konzumentami vyšetrení magnetickej rezonancie sú v Kysuckej nemocnici neurologické, traumatologické, interné, chirurgické a detské oddelenia, z ambulancií je to najmä šesť neurologických a päť ortopedických ambulancií z okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto, ďalej chirurgické a detské ambulancie. Nedostatkom termínov vo vyšetrení MR sa nemocnici neúmerne predlžuje doba hospitalizácie pacientov a tým sa zvyšujú i náklady na jej liečbu, stúpajú náklady poisťovní a, samozrejme ,náklady sa zvyšujú i transportom pacientov na vyšetrenia MR do iných okresov.
Každý odborný lekár, či už je to z odbornej ambulancie, alebo oddelenia, denne stojí nad dilemou, ktorého pacienta zaradiť na vyšetrenie skôr, lebo termínov je málo a čakateľov na vyšetrenie je podstatne viac. Preto lekár musí na základe svojich odborných vedomostí a praktických skúseností a konzultácií s ostatnými odborníkmi selektovať, ktorému pacientovi umožniť vyšetrenie skôr a ktorému neskôr, aby to bolo čo najobjektívnejšie, čo je podľa môjho názoru v 21. storočí absolútne neudržateľné.
V súčasnej dobe vyšetrujú pacientov z Kysuckej nemocnice na MR pracovisku vo fakultnej nemocnici Žilina, v Univerzitnej nemocnici Martina a najnovšie i na MR pracovisku v Dolnom Kubíne. Nezriedka sa stáva, že pacienti vození dopravnou zdravotnou službou strávia na ceste takmer celý deň a do Kysuckej nemocnice sa vrátia vyčerpaní a nespokojní. Vzdialenosť diagnostického pracoviska núti pacientov cestovať za vyšetrením viac ako 100 kilometrov, čo je spojené strávením času mimo lôžka bez dietoterapie a ostatných infúznych liečiv, čo v značnej miere môže negatívne ovplyvniť ich zdravotný stav, navyše pacienti sú bez odborného zdravotného dozoru a tak ďalej a tak ďalej, tie ďalšie dôvody tu uvádzam.
Ja chcem povedať len to, že Kysucká nemocnica sa už niekoľko rokov nezadlžuje, hospodári kladne, hospodári pozitívne, investovala nemalé finančné prostriedky do špičkovej diagnostiky a radí sa v tomto ohľade medzi najlepšie vybavené nemocnice, ale bez magnetickej rezonancie táto nemocnica nebude schopná, aby plne zabezpečovala zdravotnú starostlivosť.
Preto, vážený pán minister, vás chcem poprosiť, aby ste urobili všetko pre to, aby takéto veľké nemocnice, navyše dobre hospodáriace mali magnetické rezonancie zazmluvnené, priamo nemocnica, tak ako je to v Dolnom Kubíne, celý výnos z vyšetrení magnetickej rezonancie by zostával v nemocnici, nešiel by do žiadnych súkromných rúk, to je absolútne pozitívny prístup. A chcem vás, vážený pán minister, požiadať, aby ste v tomto smere urobili všetky potrebné kroky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.6.2016 16:32 - 16:34 hod.

Ján Podmanický Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015, ktorá je uvedená pod tlačou 114a. Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne podáva Národnej rade túto spoločnú správu.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 123 z 27. mája 2016 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci.
Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015 prerokoval a odporučil Národnej rade schváliť výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 23 z 13. júna 2016, výbor pre sociálne veci uznesením č. 6 zo 14. júna 2016. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a výbor pre financie a rozpočet odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015 schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 7 mld. 879 mil. 614-tisíc eur, výdavky – náklady 7 mld. 176 mil. 418-tisíc eur, bilančný rozdiel 703 mil. 196-tisíc eur.
Gestorský výbor ma určil za spravodajcu a poveril ma predložiť Národnej rade túto spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015 a návrh uznesenia Národnej rady, ktorý tvorí prílohu tejto spoločnej správy. Táto spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 9 zo 14. júna 2016.
Pán podpredseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis