Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja chcem na záver tohto bodu poďakovať všetkým za, (reakcie z pléna) boli, boli, pán poslanec. Ja chcem všetkým poďakovať za veľmi korektnú a vecnú diskusiu. Takto si predstavujem rokovanie nášho parlamentu a chcem poďakovať všetkým za normálnu vecnú diskusiu, názorovú, bez toho, že by sme sa nejako urážali, že by sme zbytočne na seba zvyšovali hlas. Ďakujem. Do takéhoto parlamentu ma baví...
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja chcem na záver tohto bodu poďakovať všetkým za, (reakcie z pléna) boli, boli, pán poslanec. Ja chcem všetkým poďakovať za veľmi korektnú a vecnú diskusiu. Takto si predstavujem rokovanie nášho parlamentu a chcem poďakovať všetkým za normálnu vecnú diskusiu, názorovú, bez toho, že by sme sa nejako urážali, že by sme zbytočne na seba zvyšovali hlas. Ďakujem. Do takéhoto parlamentu ma baví chodiť.
A teraz dovoľte, aby som zareagoval na niekoľko takých tých vecných otázok, ktoré tu zazneli.
Čo sa týka toho príplatku za prácu vo sviatok, ak si zoberieme, že v sektore maloobchodu sú tie mzdy veľmi malé, častokrát blízke k minimálnej mzde, tak ten príplatok vychádza možno 10 euro na mesiac, keď si zoberieme, že je zhruba teda pätnásť dní, že keď si zoberieme, že zhruba jeden deň na mesiac, takže vychádza zhruba 10 euro na mesiac. Pretože my si musíme uvedomiť, že ak zavedieme túto novelu, tak každý ten zamestnanec bez toho, že by išiel do práce, on tú mzdu za ten deň dostane, náhradu mzdy. Čiže on nepríde, nebude mať žiaden výpadok mzdy. Áno, nedostane príplatok. Ale mnohokrát ani dnes tí zamestnanci príplatok nedostávali, pretože sa hľadali zo strany zamestnávateľov rozličné obštrukcie, rozvrh pracovného času, nepretržitého odpočinku a podobne. Čiže mnohokrát ani tých 10 euro nedostávali.
Čiže je dôležité povedať ešte aj to, že veď samotní zamestnanci majú svoje organizácie, ktoré ich zastupujú. A samotní zamestnanci žiadajú, aby sme túto zmenu zaviedli. Čiže nemajú obavy o nejakú stratu príjmu. Už možno 10 rokov žiadajú odborové zväzy zamestnancov obchodu, aby sme túto zmenu zaviedli. Čiže samotní zamestnanci to chcú. Keď to samotní zamestnanci chcú, tak by sme možno ani nemali nad tým rozmýšľať, že prečo nie.
Fakt je však taký, že týmto zamestnancom platy rásť budú, pretože to pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy pomáha práve zamestnancom v tomto sektore. Druhý nejaký faktor, ktorý bude vplývať na rast miezd zamestnancov v tomto sektore, je práve to, čo avizujú zamestnávatelia, že začína byť nedostatok pracovnej sily v tomto sektore. Čiže práve tento tlak nedostatku pracovných miest, tento trhový tlak bude tlačiť okrem zvyšovania minimálnej mzdy na zvyšovanie miezd v tomto sektore. Čiže tak či tak zamestnanci poškodení nebudú. Ako ste vy, pán poslanec Dostál, povedali, asi ste sa pomýlili. Povedali ste, že príjem sa zamestnancom za ten deň škrtne. No práve naopak. Oni budú, oni zažijú to isté, čo zažíva drvivá väčšina zamestnancov na Slovensku, že keď je vo sviatok doma, dostane napriek tomu náhradu mzdy, čiže neškrtne sa im ten príjem. Takže to je k tým príplatkom a k tomu nejakému poškodzovaniu zamestnancov. Zamestnanci poškodení nebudú.
Pán poslanec Mihál tu otvoril otázku, prečo nezavádzame takéto obmedzenie aj v iných sektoroch. Konkrétne spomenul niekoľko sektorov, ktoré práveže majú charakter nepretržitej činnosti. V určitých sektoroch jednoducho nemôže dosť k výpadku, k nejakému voľnu, pretože ten sektor by to ochromilo alebo by zanikla nejaká služba, ktorá je dôležitá pre fungovanie štátu. Takže v niektorých sektoroch jednoducho musíme akceptovať, že máme, majú charakter nepretržitej činnosti.
Pán poslanec Mihál, ale aj pán poslanec Jurzyca viackrát otvárali otázku, že dobre, ale v tých sektoroch, ktoré nemajú charakter nepretržitej činnosti, tam to zaveďme. Ja poviem hneď automobilky. No super. Ak s tým prídete, ja za to hlasovať budem. Ale všetci si uvedomujeme, aké obrovské ekonomické škody by to spôsobilo. My sme otvorili ten sektor, kde tie ekonomické škody nie sú, alebo ak sú, tak sú absolútne zanedbateľné. Vy hovoríte o sektoroch, ktoré by mali obrovský dopad na ekonomiku štátu, na štátny rozpočet. Ale keď to hovoria takí ekonómovia, ako pán Jurzyca alebo pán Mihál, ja ako neekonóm sa nad tým musím zamyslieť a celkom sa mi to páči. Čiže ak s takým návrhom prídete, tak budem prvý, ktorý bude presadzovať v SMER-e, aby sme takýto návrh podporili. Ale chápem, že s takýmto návrhom neprídete, lebo tie ekonomické dopady by tam boli naozaj veľké. A práve to odlišuje tieto vaše potencionálne návrhy od toho nášho návrhu, ktorý nebude mať vplyv na ekonomiku. Tvrdia to samotní zamestnávatelia, tvrdia to obchodníci prostredníctvom svojich zasa zastupiteľských organizácií. Treba povedať, že či už Republiková únia zamestnávateľov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov združujú zhruba stovku tých najväčších predajcov na Slovensku a oni formulovali nejaký názor k tomuto návrhu zákona. Ten názor tu zaznel ústami pána poslanca Kéryho, ktorý citoval napríklad pána viceprezidenta RÚZ pána Sirotu, ktorí podporujú tento návrh zákona. A ja si myslím, že to je určitý unikát, že sa dosiahol konsenzus medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. A preto sa to asi aj odrazilo v hlasovaní v parlamente.
Útok na symboly trhovej ekonomiky tu otvoril, tento termín použil prvýkrát pán poslanec Jurzyca. No ak, ak chápeme za symboly trhovej ekonomiky prácu od nevidím do nevidím, no tak do určitej miery potom sa môžem s tým stotožniť, že na takéto symboly trhovej ekonomiky to útok je. Lebo chceme pomôcť takmer alebo viac ako 300-tisíc zamestnancom v tomto sektore, ktorí pracujú v sektore maloobchodu, z nich viac ako 80 % tvoria ženy. Áno, chceme im pomôcť, aby boli chránení Zákonníkom práce, aby im nemohla byť nariadená práca v určité dni.
Čiže my nemôžeme hovoriť o nejakom zákaze predaja, my hovoríme o zákaze zamestnávať ľudí v sektore maloobchodu, na čo naozaj Zákonník práce slúži. Ten Zákonník práce slúži na ochranu práve tých zamestnancov, ktorí majú, ktorí sú v nevyrovnanej pozícii oproti zamestnávateľom, a to je aj odpoveď na tú otázku alebo ten návrh pána poslanca Mihála o tej výhrade vo svedomí. Ja výhradu vo svedomí uznávam a častokrát ju aj uplatňujem, ale ten zamestnanec, ktorý je v tej nevyrovnanej pozícii oproti zamestnávateľovi, má oveľa zhoršené podmienky na to, aby túto výhradu vo svedomí uplatňoval, pretože on ju síce uplatniť môže, ale ten zamestnávateľ si to môže zapamätať a v prípade znižovania stavov alebo nejakých iných okolností bude tento zamestnanec prvý, ktorý pôjde preč.
Preto my chceme, aby to bolo chránené v Zákonníku práce plošne, lebo vtedy sa nemôžu ani nejaké sekundárne tlaky vyvíjať na tých zamestnancov. Takže preto, pán poslanec, si myslím, že náš návrh je lepší, aj keď debata o výhrade vo svedomí mňa naozaj zaujíma.
Pani poslankyňa Kiššová hovorila, že načo prichádzame s takýmito zákonmi, vyrieši to trh. V tomto prípade by som rád zacitoval prezidenta Zväzu obchodu a cestovného ruchu pána Konštiaka, ktorý viackrát vyhlásil, že trh toto nevyrieši, pretože časť reťazcov a časť zamestnávateľov, veľká časť to chce zaviesť, ale práve tým, keď sa to neurobí plošne, tak tí, ktorí to nezavedú, získajú konkurenčnú výhodu. Preto samotní zamestnávatelia žiadajú, aby sme to zaviedli plošne zákonom, pretože vtedy budú podmienky rovnaké. Nikto nezíska konkurenčnú výhodu.
Padla tu aj otázka o Maďarsku, že v Maďarsku zaviedli podobný zákon a potom ho zrušili. V Maďarsku zaviedli obmedzenie práce aj v nedeľu, ale jeden zásadný rozdiel medzi Maďarskom a Slovenskom je ten, že Maďari, keď predkladali tento návrh zákona, tak nielenže neboli dohodnutí so zamestnávateľmi, ale oni neboli dohodnutí ani s odborármi. Jednoducho oni sa s nikým nedohodli, bez nejakých dohôd, bez nejakej analýzy, bez nejakých dopadov zaviedli veľmi prísny zákaz bez toho, aby prebiehala nejaká diskusia o tom. A samozrejme, to sa okamžite im vypomstilo, pretože sa postavili proti tomu aj zamestnávatelia, ale aj odborári. Tak to je zásadný rozdiel.
My sme išli presne opačnou cestou, hoci sme nemuseli. Je to poslanecký návrh zákona, nikto nás nenútil, aby sme išli na nejakú tripartitu, aby sme hľadali nejaký konsenzus. A my sme chceli ten konsenzus dosiahnuť, lebo si myslíme, že tá spoločnosť sa musí vyvíjať nejakým konsenzom, nie nejakým silovým presadzovaním. Preto sme urobili aj určité ústupky, preto sme hľadali nejaký, nejakú spoločnú vôľu, na ktorej sa vieme všetci zhodnúť. A toto si myslím, že je cesta a je to veľmi pozitívne.
No ja si myslím, že som asi zareagoval na všetky také hlavné argumenty, ktoré zazneli. Chcem vám, vážení kolegovia, poďakovať jednak za diskusiu, ako som už povedal, ale chcem poďakovať všetkým za podporu, ktorú ste v prvom čítaní dali tomuto zákonu.
Ešte ma napadla pani poslankyňa Grausová o tom Štedrom dni. Jedna z tých, posledná pripomienka, jedna z tých požiadaviek, ktorá pri debate so sociálnymi partnermi bola, bolo, aby nebolo viac dní, napríklad tri dni po sebe, aby neboli vkuse tie obchody zatvorené, pretože to už by mohlo spôsobiť aj problémy zákazníkom. Takže vlastne ten súčasný model, že v Štedrý deň do dvanástej hodiny, potom bude prvý sviatok vianočný, druhý sviatok vianočný, keby sme ten Štedrý deň zaviedli celý, tak sú tri dni za sebou zatvorené obchody, čo teda my sme chceli vyjsť v ústrety tým požiadavkám zamestnávateľov a akceptovali sme to, že teda ten Štedrý deň by zostal do tej dvanástej hodiny. Napokon ja som bol jeden z tých predkladateľov pred tými, ja neviem, ôsmimi rokmi alebo siedmimi, ktorí sme zaviedli to obmedzenie aspoň do tej dvanástej, lebo predtým sa bežne pracovalo v obchodoch aj na Štedrý deň do 18.00, do 19.00 hodiny. No tak to už by bolo naozaj neudržateľné, preto sme to znížili do tej dvanástej hodiny, ale tým, že teraz zavádzame aj Prvý sviatok vianočný aj Druhý sviatok vianočný, tak ten Štedrý deň to už by bolo niečo, s čím tí sociálni partneri nesúhlasili. Preto sme do toho nešli a preto sa prikláňam k tomu, aby sme zostali v tejto variante.
Čo sa týka Veľkonočného pondelku, tam je situácia iná, vysvetlil to pán poslanec Blaha, za to hlasovať budeme. Takže ešte raz chcem všetkým poďakovať, chcem poďakovať aj kolegom predkladateľom, ktorí spolupracovali na tomto návrhu zákona aj zo Slovenskej národnej strany, aj z MOST-u-HÍD, aj kolegom zo SMER-u. Chcem poďakovať aj sociálnym parterom, s ktorými sme viedli viaceré rokovania a chcem sa uchádzať, vážení, vážené pani poslankyne, páni poslanci o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
