Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na pokročilú hodinu uvediem veľmi stručne návrh zákona, aby sme mohli otvoriť rozpravu a zajtra sa k nemu vyjadrím oveľa podrobnejšie.
Dovoľte, aby som predložil novelu Zákonníka práce, poslaneckú, ktorú sme pripravovali v spolupráci s vládou Slovenskej republiky, ktorá je výsledkom jedného z opatrení sociálneho balíčka a ktorá spočíva v dobrej správe pre mnohých pracujúcich ľudí na Slovensku, ktorým sa po schválení tejto novely Zákonníka práce výrazne zvýšia ich príjmy za prácu, a to zvýšením príplatkov za prácu v noci, zavedením príplatkov za prácu v sobotu a v nedeľu a výrazným zvýšením príplatku za prácu v štátny sviatok.
O tejto téme prebieha veľmi široká diskusia a my sme sa snažili komunikovať aj so zástupcami zamestnávateľov, zúčastnili sme sa viacerých tripartít a akceptovali sme aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z týchto diskusií. O tom bude reč.
Na úvod toľko. Zatiaľ ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, ktorí ste tu zostali, ja chcem na záver zhodnotiť túto rozpravu ako pomerne vecnú, ako pomerne kultivovanú, až na vystúpenie pána poslanca Matoviča. A veľmi ťažko sa niektorým ľuďom tu v parlamente reaguje na takéto typy, každý sme si nejakým strojcom svojej vlastnej tváre a naša výpoveď a náš verbálny prejav troška hovorí niečo aj o našom vnútre.
Ja som presvedčený, milí kolegovia aj z opozície, že aj medzi vami je veľa ľudí, ktorí majú úprimný záujem na prijímaní dobrých zákonov, na tom, aby sa zlepšovala situácia na Slovensku, že ste prišli do parlamentu preto, aby sme pracovali na dobrých veciach. A očakával by som aj od vás, že aj u vás sú viacerí takí, ktorí si toto myslia o nás. Také, viete, hádzanie všetkých do jedného vreca, používanie silných slov, jednoducho to je niečo, čo mne absolútne nepasuje. A ja chcem vyzvať zvlášť vás, vážení kolegovia z OĽANO, ktorých, vás mnohých osobne poznám, aby ste skúsili tomuto brániť, lebo toto jednoducho zhoršuje tie vzťahy v parlamente a neprispieva to nijakým spôsobom k veci.
Aby sme sa teraz hádali o tom, že kto s tou témou prišiel skôr alebo kto neskôr, prepáčte, ale veď to je úbohé. Všetci, čo ste v tomto parlamente, viete, že každý návrh zákona, ktorý má šancu prejsť, sa tvorí dlho, jednoducho dozrieva. A hovoriť také argumenty, aké tu zaznievali, že mali ste to urobiť už pred desiatimi rokmi, mali ste to urobiť pred piatimi rokmi, na to je ľahký protiargument, mali ste to urobiť vtedy, keď ste vy boli vo vláde a neurobili ste to. Ale toto nie je cesta, aby sme takto komunikovali.
Veci sa riešia postupne. Postupne sa zvyšuje minimálna mzda, postupne sa prijímajú mnohé prosociálne zákony. Teraz prišla diskusia o tomto návrhu zákona a máme, myslím, že dvojmesačný čas na to, aby sme o tom diskutovali, aby sme diskutovali možno o niektorých vašich pripomienkach, ktoré tu zazneli. Niektoré formuloval pán poslanec Beblavý. Ja sa čiastočne s nimi stotožňujem. Niektoré pripomienky budú ešte formulovať v rámci tej tripartitnej debaty sociálni partneri. Čiže je tu priestor na to, aby sme na tom zákone spoločne pracovali a pripravili dobrú normu, ktorá pomôže ľuďom, a to je náš záujem.
Pán poslanec Suchánek, vy ste povedali, že predkladáme to ako poslanecký návrh, ale že sme teda neabsolvovali medzirezortné pripomienkové konanie, a zároveň ste povedali, že a vy ste takýto návrh predkladali ako poslanecký návrh. Tiež ste neabsolvovali medzirezortné pripomienkové konanie. Čiže keď ste ho predkladali vy, tak ste nemuseli absolvovať medzirezortné pripomienkové konanie, a keď ho predkladáme my, tiež poslanci, tak od nás očakávate, že ale malo byť medzirezortné pripomienkové konanie. Viete, to sú také argumenty, ku ktorým sa aj ťažko vyjadruje. Ja som si tento jeden vybral, aby som demonštroval, že tá diskusia častokrát je úplne len účelová, za každú cenu dokázať, kto ten návrh zákona predložil skôr. Ja si myslím, že dôležité je, že nastal čas, že vláda v spolupráci s poslancami prichádza s takýmto návrhom zákona, teda má reálnu šancu, aby prešiel.
Je to vždy určitý folklór, keď predkladajú návrhy zákonov opoziční poslanci. Ak neprebehne diskusia medzi opozičnými poslancami a vládnymi poslancami pred podaním návrhu zákona, tak dobre viete, že je veľmi malá šanca, aby taký návrh zákona prešiel. Ale sú pozitívne prípady aj takejto spolupráce. Ja si pamätám, ako pán poslanec Vašečka prišiel za mnou, chcel urobiť určitú úpravu do zákona o dani z príjmov, spoločne sme išli za ministrom financií, trvalo to nejaký čas, ale sa nám to podarilo presadiť. To je prístup, ktorý je úprimný, ktorý je seriózny a ktorý má nádej na úspech. Ale predkladať návrhy len za každú cenu z pozície opozičného poslanca, to nemá tú váhu. To nemá tú váhu, hlavne keď predtým ste boli skoro dva roky vo vláde a so žiadnym takým návrhom ste neprišli.
Takže ja chcem poďakovať, vážení kolegovia, všetkým za vecnú diskusiu a poprosiť, aby sme v druhom čítaní udržali vecný tón. Dohovorte svojmu predsedovi, lebo aj, viete, aj nám je ľahko spomínať jeho daňové kauzy a podobne. Ale to nikto nemá záujem, chceme normálne diskutovať a prosím, verme si, že na jednej aj na druhej strane sú ľudia, ktorí to myslia úprimne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky predkladám na rokovanie Národnej rady návrh novely Zákonníka práce. Ústava Slovenskej republiky hovorí, že Slovensko je sociálne orientované trhové hospodárstvo, a je preto našou povinnosťou, zvlášť ako poslancov vládnej sociálno-demokratickej strany napĺňať tento pojem konkrétnymi opatreniami, ktoré na dennej báze predstavujeme slovenskej verejnosti.
Strana SMER avizovala, že sa sústredí okrem iného aj na opatrenia, ktoré sa týkajú ľudí pracujúcich najmä vtedy, keď sa väčšina ostatných zamestnancov môže venovať svojím rodinám či oddychu, teda počas noci, počas sviatkov, či cez soboty alebo nedele. Z týchto dôvodov poslanci strany SMER po konzultáciách s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny predkladáme návrh, v ktorom chceme zabezpečiť zvýšenie čistého príjmu práve týmto skupinám zamestnancov, a to tým, že zvýšime príplatky za prácu v noci, za prácu cez sviatky a zavedieme nové príplatky za prácu cez sobotu a nedeľu. Táto oblasť je pre nás kľúčovou v snahe o zabezpečenie dôstojnejších pracovných podmienok spĺňajúcich európske štandardy s prihliadnutím na pozitívne makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky.
Spolu s novelou zákona o službách zamestnanosti riešime aj otázku vnútornej mobility za prácou pre tých, ktorí nemajú vo svojom domácom prostredí viac alternatív, a, samozrejme, efektívne rozširujeme aj oblasti boja proti sociálnemu dampingu, pretože dnes je Slovensko krajina, ktorej chýbajú pracovné sily a máme tu veľký tlak na dovoz lacnej pracovnej sily zo zahraničia.
Predkladaný návrh rieši aj niektoré čiastkové oblasti, ktorých úpravu si vyžadujú poznatky z praxe s cieľom znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov a spresniť postupy a možnosti riešení nárokov zamestnancov v osobitných prípadoch. Konkrétne v oblasti odmeňovania zamestnancov navrhujeme zvýšiť minimálnu výšku mzdového zvýhodnenia poskytovaného za nočnú prácu zo súčasnej sadzby 20 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Ďalej navrhujeme zvýšiť minimálnu výšku mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok zo súčasnej sadzby 50 % priemerného zárobku zamestnanca na 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Navrhujeme zaviesť nové osobitné mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu, za ktorú by zamestnancovi popri dosiahnutej mzde malo patriť mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Navrhujeme ustanoviť, že zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať v ponuke zamestnania aj sumu základnej zložky mzdy, ktorú potom musí pri uzatvorení pracovnej zmluvy dodržať, respektíve nemôže ponúknuť nižšiu sumu. Cieľom je zabrániť postupu, keď zamestnávateľ v ponuke, teda v tzv. inzeráte ponuky zamestnania uvedie údaje, ktoré neplánuje dodržať.
Ďalej dopĺňame podmienku, že zamestnanci vyslaní z krajín mimo EÚ musia na Slovensku pracovať za rovnakých podmienok ako zamestnanci vyslaní z členských krajín EÚ, to znamená, že sa pre zamestnávateľov z tretích krajín sprísnia mzdové a pracovné podmienky pri vysielaní. Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu má prirodzene za cieľ zvýšiť mzdové ohodnotenie nočnej práce.
Podľa údajov Eurostatu má Slovenská republika najvyšší podiel počtu zamestnancov zo všetkých štátov Európskej únie, ktorí pravidelne vykonávajú prácu v noci. Je to až 16,4 % zamestnancov v Slovenskej republike, pričom priemer za 28 štátov EÚ je len 6,1 percenta. Teda u nás 16,4 % zamestnancov, priemer Európskej únie 6,1 percenta.
Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok reaguje na skutočnosť, že zamestnanec, ktorý musí v deň sviatku pracovať, má dnes popri mzde za prácu vo sviatok právny nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 50 % priemerného zárobku. Naproti tomu zamestnanec, ktorý z dôvodu sviatku nepracuje, aj tak dostáva náhradu vo výške 100 % priemerného zárobku, alebo sa mu jeho mesačná mzda nekráti. Inými slovami, ten zamestnanec, ktorý je doma, dostane akoby zadarmo 100 % priemerného zárobku na rozdiel od zamestnanca, ktorý cez sviatok ide do roboty, no dnes dostane k svojmu odpracovanému zárobku zadarmo len 50 % priemerného zárobku. Preto chceme zvýšiť ten príplatok na 100 % priemerného zárobku.
Zákonník práce v súčasnom znení neupravuje mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu. Nutnosť práce v sobotu, ale najmä v nedeľu je zásahom do rodinného života, nakoľko zamestnanec by v tieto dni nemal pravidelne pracovať. Zavedenie mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu je preto jedným z opatrení s cieľom zvýšiť príjem zamestnanca za prácu v tieto dni a súčasne vytvárať tlak na postupné obmedzovanie práce v tieto dni. V súvislosti s výkonom prác na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa zároveň navrhuje zvýšiť mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a v noci, ako aj zaviesť mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu. Obdobné zložky funkčného platu sú upravené aj v zákone o štátnej službe a v zákone o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, a to vo forme príplatkov za prácu vo sviatok, v noci a v sobotu alebo v nedeľu.
Z porovnania navrhovanej novelizácie Zákonníka práce a uvedených zákonov upravujúcich odmeňovanie v štátnej, respektíve verejnej službe, vyplýva, že výpočet týchto príplatkov je upravený rozdielne. Kým v Zákonníku práce sa mzdové zvýhodnenie odvíja od minimálnej mzdy, v štátnej a verejnej službe je smerodajný funkčný plat zamestnanca. Ďalšou odlišnosťou je aj percentuálna sadzba týchto príplatkov. Uvedené rozdiely by v praxi mohli znamenať, že pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme bude v závislosti od výšky funkčného platu v niektorých prípadoch výhodnejšia úprava podľa Zákonníka práce a inokedy zase podľa osobitného predpisu.
Z dôvodu, aby sa predišlo situácii, v ktorej by boli tieto skupiny zamestnancov v danej oblasti v nevýhodnejšom postavení, považujeme za správne, aby bola v rámci prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní doriešená aj táto otázka, a vopred avizujem, že sa takéto riešenie pripravuje.
Predložený návrh obsahuje aj niekoľko čiastkových úprav, ktoré vyplynuli z potrieb praxe. Ide najmä o úpravu týkajúcu sa nárokov zamestnancov, ktorí sú občanmi tretích štátov, zamestnávaných zamestnávateľmi usadenými v treťom štáte v prípade, že majú dočasne vykonávať prácu na území Slovenskej republiky. Ide o vypustenie povinnosti uvádzať niektoré údaje v potvrdení o zamestnaní, ide o úpravy nárokov v prípade pracovnej pohotovosti mimo pracoviska v osobitných prípadoch, ide o doplnenie možnosti vyplácať mzdu za prácu nadčas v období čerpania náhradného voľna a ide o zákaz uplatňovať normy spotreby práce, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
Ide, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o prvé čítanie, teda malo by ísť o debatu o filozofii a potrebnosti takejto právnej úpravy. Vopred hovorím, že sme pripravení v druhom čítaní diskutovať o všetkých čiastkových pripomienkach, ktoré budú mať racionálny základ. Verím však, že zákon posunieme do druhého čítania, pretože pomáha veľkej skupine zamestnancov na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, predložiť spoločnú správu výborov k prerokovaniu vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení, tlač 664.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 813 z 12. septembra 2017 pridelia predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rady schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplýva deväť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a v ich uzneseniach odporúča Národnej rade návrh zákona v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 9 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 82 z 10. októbra 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou výboru pre sociálne veci za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Predkladám preto informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo. Zároveň za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. 
Prosím, pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja by som možno len jedno doplnenie povedal. Treba si uvedomiť, že výstavba cestnej infraštruktúry, predovšetkým diaľnic a rýchlostných ciest nie je hádzaním peňazí do nejakého bezodného vreca, hádzaním peňazí do vody. Výstavba diaľnic má významný multiplikačný efekt, hneď v prvej fáze pri výstavbe sa vracia časť takto vynaložených prostriedkov do štátneho rozpočtu formou daní, odvodov, dépeháčky a pod., ale všetci vieme, že tam, kde sa postaví diaľnica, nám okamžite začnú vyrastať firmy malé, väčšie, prichádzajú investori, zvyšuje sa zamestnanosť. Celý takýto región začína v podstate okamžite prosperovať. Mohli sme to vidieť, keď sa stavala D1, ako postupne tá D1 išla, ako nám postupne parametre v tých jednotlivých okresoch, cez ktoré D1 išla, sa nám začali zlepšovať, začala nám klesať nezamestnanosť, začala sa nám zvyšovať produkcia v tých okresoch. Takže výstavba diaľnic nie je hádzaním peňazí do vody. Výstavba diaľnic má významný multiplikačný ekonomický efekt. A naozaj máte pravdu, že môže prísť recesia v kombinácii s tým, že nebudeme mať finančné prostriedky z európskych fondov, tak najlepší nástroj na recesiu je investovať do veľkých infraštrukturálnych projektov a práve tu začíname diskusiu o tom, aby sme si takýto nástroj pripravili. Máme dosť času teraz na to, aby sa ten zákon, ktorý by mal nasledovať po tomto uznesení, aby tam boli zapracované aj všetky tieto vaše požiadavky, aby bol aj prísne transparentný, aby opozícia mala možnosti posudzovať aj verejné obstarávanie. My sa vôbec týmto krokom nebavíme. Naopak, budeme veľmi radi, keď k tomu pristúpite konštruktívne a budete prinášať konštruktívne návrhy.

Ďakujem za slovo. Použiť argument o Chorvátsku a chorvátskych diaľniciach nie je celkom šťastné, pretože práve Chorváti sú známi tým, to chcem pánovi Hegerovi doplniť, že práve Chorváti postavili tie úžasné diaľnice z dlhu a dodnes ten dlh splácajú. Takže máme tu príklad Chorvátska, ktorý nie je celkom šťastne možno použitý.
Ale čo je dôležité a čo treba povedať, my naozaj potrebujeme na Slovensku budovať diaľnice, budovať rýchlostné cesty. V tej prílohe, ktorú ste dostali, tak len na diaľnici D1 treba smerom na východ dobudovať 128 km. Na diaľnici D2 15 km, na diaľnici D3 skoro 26 km, na rýchlostnej ceste R1 93 km, rýchlostnej ceste R2 283 km, na rýchlostnej ceste R3 149 km, na rýchlostnej ceste R4 69 km, na rýchlostnej ceste R5 2 km, R6 22 km, R7 191 km a R8 skoro 55 km. Čiže hoci sme postavili na Slovensku už naozaj stovky kilometrov diaľnic, ten obrovský modernizačný dlh, ktorý tu máme, tá nedostatočná cestná sieť, to nie je úloha jednej, dvoch, ani troch vlád. To je dlhodobá úloha a práve tu prichádzame s riešením, keď skončia eurofondy, aby Slovensko mohlo pokračovať v tej masívnej výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest tak, aby sme čo najskôr mali vybudovanú kvalitnú cestnú infraštruktúru. A treba ísť do regiónu, vážený pán poslanec Heger, a im choďte vysvetľovať, že na tieto cesty máme dosť peňazí, lebo nemáme reálne dosť peňazí, lebo potrebujeme dvíhať platy sestrám, učiteľom, štátnym zamestnancom, potrebujeme investovať do školstva, do sociálnych vecí, do zdravotníctva. Keď to všetko napočítate a ešte pritom máme postaviť stovky kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, jednoducho nemáme na to.

Pán poslanec, ďakujem za vecné vystúpenie a vecný tón vášho vystúpenia. Budem polemizovať s dvoma vašimi vyjadreniami. Najskôr ste hovorili o tom, že tu ide o katastrofálne riadenie štátu a preto nemáme peniaze na výstavbu diaľničných a rýchlostných ciest.
Tu si treba, pán poslanec, uvedomiť, že Slovensko za tých dvadsaťpäť rokov prešlo nejakú cestu. Slovensko malo obrovský modernizačný dlh. Veď si spomeňme, v akom stave sme mali obce, mestá, školská infraštruktúra, zdravotná infraštruktúra a množstvo vecí chátralo. Ten obrovský modernizačný dlh sa za tie roky odstraňoval, veď tie finančné prostriedky sa použili na modernizáciu Slovenska, ale v mnohých oblastiach Slovensko naozaj napreduje. Keď si pozriete len ten vývoj, aký za tých dvadsaťpäť rokov v porovnaní s inými štátmi V4 Slovensko dosiahlo. Slovensko aj napriek všetkým tým chybám, aj mnohým veciam, ktoré oprávnene kritizujete, Slovensko je úspešný príbeh a že nemáme všetko urobené, veď to je predsa prirodzený vývoj. Ak Rakúsko alebo Nemecko malo vybudovanú diaľničnú sieť ešte počas druhej svetovej vojny a Slováci budujú tú diaľničnú sieť o sedemdesiat rokov neskôr, to nie je ani moja chyba, ani vaša chyba, ani chyba tých súčasných vlád alebo doterajších vlád, my riešime reálny problém, že postavili sa stovky kilometrov diaľnic, stovky kilometrov diaľnic za tých dvadsaťpäť rokov a rýchlostných ciest, ale stále nie je dobudovaná diaľničná sieť a potrebujeme nájsť finančné prostriedky na to, aby sme mohli v rovnakom tempe s výstavbou diaľnic pokračovať. Hľadáme nejaké únosné riešenia. Ak sa slovenskej ekonomike darí, vieme si za dobrých finančných podmienok požičať na financovanie týchto projektov, ktoré majú významný multiplikačný efekt, ony budú prinášať ďalšie peniaze do štátneho rozpočtu.

Ja chcem upresniť, že my sme nehovorili, že chceme stiahnuť ten bod, ale chceme pokračovať v diskusii, pretože však o tom je parlament, od slova parlare, rozprávať, čiže rozprávame sa o nejakom probléme, na ktorý máme pochopiteľne, keďže sme každý iný, máme rozličné názory na riešenie toho problému, ale fakt je, vážení priatelia, že na Slovensku nebude dostatok finančných prostriedkov na pokračovanie výstavby. Akonáhle sa vyčerpajú eurofondy, ktoré sú už zazmluvnené na konkrétne úseky, tak ani dobré hospodárenie štátu nevyprodukuje toľko finančných prostriedkov, aby sme z nich mohli stavať tie diaľnice, ktoré je potrebné stavať, pretože pochopiteľne budú vzrastať požiadavky na zvyšovanie platov lekárov, učiteľov, sestier, zamestnancov štátnej správy, budú požiadavky na investovanie do školstva, do sociálnych vecí, čiže ten štát nevyprodukuje aj pri najlepšej vôli, aj pri dlhodobom pozitívnom vývoji ekonomiky nevyprodukuje toľko finančných prostriedkov, koľko je potrebných. Tá príloha, tá príloha vychádza z relevantných odborných podkladov, ktoré pripravovalo spolu s nami ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť. To nie je vycucané z prsta, ani to nie je žiadna partizánčina, to je odborný podklad, čo Slovensko potrebuje vybudovať v nejakom horizonte. Samozrejme, my sa môžeme baviť o tom, že niektoré úseky sú prioritnejšie, niektoré nie, môže sa stanoviť ako norma, podľa ktorej sa bude rozhodovať, ktoré úseky pôjdu, intenzita dopravy, vyťaženosť tej cestnej siete, ale o tomto všetkom by mal byť ten ústavný zákon a ten osobitný výbor, ktorý bude určovať, ktoré projekty pôjdu do realizácie.
A tu sme vám dali, vážení priatelia z opozície, priestor, poďte do toho, stanovujte podmienky, hovorte, ako si to predstavujete. Nie zhodiť zo stola, to nie je riešenie.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja budem čisto vecne na vás reagovať. Chcem povedať, že my ešte nerokujeme o zákone. Toto je úplne prvý bod, ktorý by mal začínať v akejkoľvek diskusii. Je to uznesenie Národnej rady o tom, či ideme vôbec, či ide slovenský parlament uvažovať o tom, že by sme za určitých presne stanovených podmienok a prísnych podmienok dovolili napríklad zmenu metodiky výpočtu dlhu z hrubého na čistý, ktorý by nám vytvoril nejakú finančnú rezervu, ktorú by sme použili na financovanie diaľnic a rýchlostných ciest. Čiže naozaj ja si myslím, že málokedy sa stáva v tomto parlamente, že vôbec diskusiu začíname takto ústretovo. Ak bude výsledok tejto diskusie, že poďme o tom rokovať, my môžeme ten ústavný zákon pripravovať aj rok, aj rok a pol, aj dva roky. Teraz sme si mali povedať nejaké limity. My sme očakávali, že prídete vy s nejakými návrhmi do toho uznesenia, čo by v tom zákone malo byť, bez čoho, bez akých vecí vy do toho nepôjdete. Naozaj sa snažíme viesť konštruktívnu diskusiu.
A viete, taký argument, že je pred voľbami, no vždy je pred voľbami. Vždy je pred voľbami. Hneď po parlamentných voľbách už je pred ďalšími parlamentnými voľbami, je pred eurovoľbami, je pred prezidentskými voľbami, je pred VÚC-kárskymi voľbami, je pred starostovskými voľbami. Keby sme tento argument stále používali, tak sa, prosím vás pekne, nikde nedostaneme.
No tak začala diskusia. Keď poviete, že chcete ďalej rokovať o tom, že nechcete to zarezať hneď na začiatku, my kľudne prerušíme tento bod, odložíme ho na november, na december, na január. Keď uvidíme, že naozaj aj vy máte záujem, aby sme o tomto diskutovali, tak my sme naozaj pripravení toto urobiť. Však preto sme odložili to rokovanie na september, aby počas leta aj politické strany mali možnosť porozmýšľať, aké podmienky stanovia. Snažili sme sa rokovať, pani poslankyňa. Nie je to pravda, že sme nechceli rokovať, alebo že sme nerokovali.