Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, hlavne pán poslanec Jurzyca, pán poslanec Dostál, ja vám chcem poďakovať za korektné vystúpenia. Ja sa priznám, že aj keď veľakrát nesúhlasíme spolu, ja si vás vždy rád vypočujem, lebo snažíte sa argumentovať, hovoríte svoj pohľad na svet, na spoločnosť, na ekonomiku, na sociálne veci. Máte ju opretú o argumenty a v zásade to vnímam tak, že neurážate iný názor, že aj keď nesúhlasíte s nami, tak...
Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, hlavne pán poslanec Jurzyca, pán poslanec Dostál, ja vám chcem poďakovať za korektné vystúpenia. Ja sa priznám, že aj keď veľakrát nesúhlasíme spolu, ja si vás vždy rád vypočujem, lebo snažíte sa argumentovať, hovoríte svoj pohľad na svet, na spoločnosť, na ekonomiku, na sociálne veci. Máte ju opretú o argumenty a v zásade to vnímam tak, že neurážate iný názor, že aj keď nesúhlasíte s nami, tak neprekračujete určitú hranu, ktorá je neprípustná. Takže ja naozaj vás do určitej miery aj uznávam, pán poslanec, a vždy si vás rád vypočujem.
Ale myslím si, pán poslanec, že zasa vytvárate atmosféru strachu. Ja som už v tomto parlamente zopár rokov a dobre si pamätám diskusie o Zákonníku práce. Keď sme prijímali Zákonník práce za našej vlády po roku 2012, zo strán, predovšetkým SaS-ky, ale aj zo strany vtedajšieho pána poslanca Kaníka, sa na nás znášali hromy-blesky, aký smrteľný koktail pripravujeme, ako tu bude rásť nezamestnanosť, ako o chvíľu bude 20-percentná nezamestnanosť, ako tu bude 500-tisíc ľudí bez práce a podobne a podobne. A tiež sa to opieralo o argumenty, o tvrdé dáta, o množstvo rozličných údajov. Napokon tá pravda je úplne niekde inde. Ten vývoj vôbec nepotvrdil tieto obavy. Naopak, ten vývoj ukázal, že aj napriek tomu, že sme v Zákonníku práce prijali ustanovenia, ktoré chránia zamestnanca, napriek tomu máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, akú kedy novodobá Slovenská republika mala. Takže neplatí vždy ten váš prístup, ktorým častokrát strašíte.
Podobne ste argumentovali, keď sme pristúpili k razantnému zvyšovaniu minimálnej mzdy. Od rána do večera ste opakovali, aké to bude mať katastrofálne dopady pre slovenskú ekonomiku, čo to spôsobí so stavom zamestnanosti, resp. nezamestnanosti, vykresľovali ste tu čierne scenáre o tom, ako firmy budú hromadne prepúšťať, ako sa budú sťahovať zo Slovenska, no a, čuduj sa svete, vývoj vám nedal za pravdu, naopak, vývoj ukázal presne opačnú, opačný trend.
Takže ja som presvedčený, že aj dnes, pán poslanec, vytvárate takú určitú atmosféru strachu. Celkom chápem, že tak ako vy nás obviňujete, že chceme z toho robiť politické body, no tak ja vám môžem povedať, že vy robíte z toho politické body, lebo si uvedomujete, že ste v tomto parlamente jediní, ktorí máte na toto iný názor, že viac-menej tie ostatné politické strany, ktoré tu sú, tak si uvedomujú, že naozaj tých 65 rokov alebo 64 rokov to už je naozaj tá hranica, ten hraničný vek, za ktorý by sme nemali ísť, a musíme niečo s tým urobiť a hľadať spôsoby ako zastaviť to neúmerné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Čiže mohol by som vás aj ja obviniť z toho, že chcete z toho vytĺkať politický kapitál a získavať si body u, povedzme, svojej nejakej vrstvy priaznivcov, ale nechcem to robiť, lebo beriem to tak, že naozaj máte na to iný názor, a som rád, že vy rešpektujete, že my zas máme na to iný názor.
Prebiehala tu od vás taká pripomienka k tomu, že či to nie je zbytočne dávať do ústavy, prečo to dávame do ústavy, v iných štátoch to nemaj v ústave. No ale práve v tom je pointa tohto návrhu ústavného zákona. Ak by sme nedali túto lehotu do ústavy, tak pri hocijakej zmene vlády sa jednoducho ten zákon za 24 hodín v skrátenom legislatívnom konaní zmení. A načo potom všetko? To by bolo populistické.
Keby sme to chceli prijať jednoduchým zákonom, spoliehali by sme sa na to, že ľuďom budeme vysvetľovať, že však stačí aj obyčajný zákon, lebo sa to s opozíciou nedá vyrokovať. Nie, ale my chceme pristupovať k tomu zodpovedne, chceme, aby to bolo v ústave, aby každý vedel, každá politická strana, každá budúca vláda, každá vládna strana, že máme tu určitý limit, ktorý má ekonomické dopady a veľké ekonomické dopady, ale je to dohoda, je to dohoda na tejto sociálnej istote, a preto musí každá vláda pristupovať k tomu zodpovedne a hľadať zdroje ako ten systém vyfinancovať.
My sme práve preto začali rokovania s viacerými opozičnými stranami, rokovali sme so SME RODINA, s pánom Kollárom a jeho kolegami, rokovali sme s OĽANO, s pánom Matovičom a jeho kolegami. Hľadáme nejakú cestu ako získať 90 hlasov na podporu tohto návrhu zákona. Keby to bol len populizmus, tak nehľadáme žiadnu podporu, struhneme to do parlamentu, kto to nepodporí, na toho budeme ukazovať prstom, to sú tí zlí, ktorí chcú, milí spoluobčania, aby ste išli do dôchodku v 75 rokoch. Ešte by sme mohli z toho vyťažiť. Naopak, my hľadáme podporu. Dobre, SaS-ka vyjadruje jasne negatívne stanovisko, rešpektujeme to, ako som povedal, opierate to o tie svoje argumenty, ale hľadáme podporu u iných politických strán, kde na tom zastropovaní sa zhodneme. Riešime otázku techniky, to, čo pán poslanec Dostál otvoril, teda ak chceme zohľadniť materstvo a rodičovstvo, akú techniku prijmeme na to znižovanie veku odchodu do dôchodku ešte z tej úrovne 64 rokov. Preto to nemáme presne zadefinované, práve preto, lebo sme si vedomí, že bude potrebné nájsť konsenzus aj na tejto otázke, a na to je druhé čítanie. Na to je druhé čítanie. Preto niekto múdry v minulosti vymyslel, že parlament rokuje v troch čítaniach, lebo v prvom čítaní rozprávame o filozofii zákona, v druhom čítaní rozprávame o konkrétnych detailoch zákona, to je tá otázka napríklad toho prepočítavacieho mechanizmu, no a v treťom odstraňujeme gramatické a legislatívne, legislatívno-technické chyby.
Takže netreba z toho robiť senzáciu. Avšak, pán poslanec Dostál, vy to dobre viete. Ale zas prečo si nekopnúť, keď je možnosť?
Takže ja chcem poďakovať aj koaličným partnerom, aj opozičným kolegom, ktorí pristúpili k tomuto rokovaniu veľmi zodpovedne, a verím, že nájdeme dohodu a schválime tento ústavný zákon.
Uvedomujeme si veľmi dobre, že tie finančné náklady, ktoré tento zákon prinesie, keby som to zhrnul, dá sa to, alebo zjednodušil, dá sa to riešiť dvoma spôsobmi. Jeden spôsob je ten, ktorým ste často operoval vy, pán poslanec Dostál, že prenesieme celé to bremeno a ťarchu tých dôchodcov. Buď tým, že im už teraz zvýšime odvody, alebo tým, že im dáme nižší dôchodok. Áno, aj to je videnie sveta. Ale my si myslíme, že treba ísť iným spôsobom, treba to preniesť na bedrá štátu a štát má na to finančné mechanizmy, aby si povedal, čo uprednostní. Môže uprednostniť x iných vecí v budúcnosti. My tvrdíme, že je veľmi dôležité uprednostniť túto tému. Lebo ak si uvedomíme, že naozaj Slovensko, slovenskí pracujúci ľudia majú pomaly najväčší fond nočnej práce v porovnaní s inými obyvateľmi Európskej únie, nehovoriac o celkovom fonde pracovného času, ktorý je jeden z najvyšších v Európe, tak práve naši občania musia dostať garanciu, že nepôjdu do dôchodku po 70-ke. A znova opakujem, neplatí ten princíp, ktorý tak automaticky všetci radi používame, že zvyšovaním priemerného alebo strednej dĺžky života, neplatí, že zvyšovaním strednej dĺžky života sa zvyšuje aj schopnosť ľudí dlhšie pracovať. Neplatí to.
A ešte jedna ilúzia tu je, ktorú treba zobrať do úvahy. Vy ste, pán poslanec Jurzyca, vychádzali z takých idealistických predstáv, že ak nám tí ľudia zostanú v tom dôchodkovom systéme napríklad do 70-ky, teda nie v dôchodkovom systéme, ale v pracovnom, v pracovnoprávnych vzťahoch, to znamená v preddôchodkovom veku, že budú aktívni ekonomicky aktívni napríklad do 70-ky, takže to nám bude nejakým spôsobom finančne sanovať ten dôchodkový systém a nebudeme mať s tým nejaké problémy. Lenže už dnes vidíme, že napríklad ľudia, ktorí dosiahnu vek 55 rokov, no keď stratia prácu, no tak majú obrovský problém nájsť si novú prácu. Ale nemusia ani stratiť prácu, po 55-ke začne automatické vytláčanie z pracovného procesu. No viete si vy predstaviť, že ľudia po 65-ke budú, že tí zamestnávatelia v tých fabrikách budú s nimi počítať? No nebudú, pán poslanec, nebudú, nebudú. Tí ľudia nám skončia na úradoch práce, skončia nám na bedrách štátu. A s týmto asi Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ešte nepočítala, ale mali by začať s týmto počítať, že koľko ľudí nám zostane v sociálnej sieti, koľko ľudí nám zostane v sociálnej sieti a tak či tak budeme musieť na nich platiť. Takže to je jeden významný faktor, ktorý treba brať pri týchto prepočtoch do úvahy, lebo ľudia nie sú stroje, ktoré dokážu, keď si my naplánujeme, že budú robiť do 70-ky, tak budú robiť do 70-ky. No nebudú, jednoducho nebudú. Lebo tým, ako som povedal, aj zlepšovaním zdravotnej starostlivosti, aj všetkého ostatného sa jednoducho tá opotrebovanosť človeka nezastaví. Prichádza určitý vek a je to problém.
Ešte by som tak úsmevne mohol dodať, pán poslanec, vám sa to už hovorí, keď už možno o pár rokov idete do dôchodku (vyslovené s pobavením), ale pozrite na nás. My nechceme ísť v 70-ke do dôchodku, pán poslanec.
Takže poslednú poznámku, ktorú mám. Všetci si dobre uvedomujeme, že celý problém dôchodkového alebo všetkých poistných systémov spočíva v demografii, a to, že naozaj máme tu demografickú krivku klesajúcu. Urobme všetko pre to, aby sme znova podporili rodičovstvo, rodinu, aby bolo radosťou mať viac detí. Nespoliehajme sa na migrantov a takéto riešenia, o ktorých ste hovorili. Lenže, bohužiaľ, práve váš predseda je nositeľom tej myšlienky, ktorú si napísal na svoje tričko, keď bolo referendum, ktoré organizovala Aliancia za rodinu, napísal si na tričko, bojím sa to povedať, boli tam tri písmená JBM Alianciu za rodinu. To sa mi páči, že sa ospravedlnil, ale vyjadruje to jeho postoj k rodine, k rodičovstvu, k materstvu. Toto treba zmeniť, pán poslanec, v tomto zmeňte aj vy svoj prístup! Myslím nie vy osobne, ale strana SaS. A ak sa na tomto zhodneme, tak zastavíme ten negatívny trend demografický, otočíme ho a nebudeme mať problémy ani so Sociálnou poisťovňou, ani so zdravotnými poisťovňami.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
