Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás na záver tejto diskusie ubezpečiť, že mne osobne ide naozaj úprimne o dnešných mladých ľudí a dnešné deti, aby nešli do dôchodku v sedemdesiatke. Naozaj mi ide úprimne aj o svoje deti, aj o deti mojich kamarátov, deti mojich známych, všetky deti, ktoré sa rodia dnes na Slovensku.
Pán poslanec Poliačik, naozaj to myslím úprimne. Ja viem, že nemusíte veriť, môžete tvrdiť svoje, že nám nejde o to úprimne, ale ja môžem za seba povedať, že ide mi o to úprimne a kto mi chce veriť, nech mi verí, kto mi nechce veriť, nech mi neverí.
Po tejto rozprave som si ale uvedomil jednu dôležitú vec, že ak je, možno dnes je jediná príležitosť, aby sme ten ústavný zákon schválili, lebo podľa názorov, ktoré som počul, tak tu je naozaj hrozba, že ak to dnes neprejde, alebo ak to neprejde počas tejto schôdze, alebo ak to neprejde v týchto dňoch, tak už tá ústavná ochrana dôchodkového stropu jednoducho neprejde, nebude na to vôľa. Budú zaznievať len tie argumenty a budú rásť tie argumenty, ktoré sú proti tomu.
A ja preto chcem vyzvať všetkých poslancov Národnej rady, ktorí si myslia, že ľudia by mali mať túto významnú sociálnu istotu, teda, že nepôjdu, nebudú nútení ísť do dôchodku po šesťdesiat štvorke, mali by ju mať garantovanú v ústave.
A v ústave by ju mali garantovať z dvoch dôvodov, by ju mali mať garantovanú z dvoch dôvodov. Jeden je samozrejme ten, aby hociktorá vládna koalícia, ktorá získa, povedzme, len o jeden hlas viac, ako je potrebná nadpolovičná väčšina, keby to bolo chránené len obyčajným zákonom, tak si môže ten zákon zmeniť hocikedy, v podstate aj v skrátenom legislatívnom konaní z večera do rána, vtedy nemôžeme hovoriť o žiadnej, žiadnej nejakej skutočnej ochrane.
V podstate, pán poslanec Poliačik, nám by stačilo, aby sme to schválili obyčajným zákonom, a ten kvázi bodík by sme politicky mali. Keby nám nešlo o vec, nám by v podstate toto stačilo, mohli by sme potom hovoriť na vás, že vidíte, tá zlá opozícia aj tak je proti tomu, my vám chceme pomôcť, ale urobili sme to aspoň obyčajným zákonom, keď sa to nedalo urobiť ústavným zákonom. Ale to, že nám ide o vec, tak to práve dokazuje to, že sme to podali ako ústavný zákon s vedomím, že musíme rokovať s opozíciou.
Ja chcem na tomto mieste poďakovať všetkým tým kolegom z opozície, s ktorými sme rokovali, s ktorými sme viedli naozaj konštruktívne aj odborné diskusie, za účasti aj odborných pracovníkov a ministra práce sociálnych vecí a rodiny. Chcem osobitne poďakovať poslancom zo SME RODINA, chcem poďakovať ostatným poslancom, aj poslancom z ĽSNS, ktorí za to hlasovali, aj poslancom nezávislým, ktorí za to hlasovali, aj poslancom z MOST-u – HÍD, ktorí za to hlasovali. A bol by som veľmi rád, keby po tomto zákone, som mohol poďakovať aj niektorým poslancom z OĽANO, ktorí majú podobný názor a ktorých predseda Igor Matovič aj verejne deklaroval, že mu ide o tento princíp.
Dobre, má možno väčšie požiadavky, ale politika je predsa umenie možného, a vždy je to lepšie riešenie ako ten dôchodok nezastropovať. Takže chcem poprosiť pána poslanca, ktorému som sa naozaj snažil, som sa s ním kontaktovať, zo začiatku sme normálne rokovali, tie posledné týždne už sa mi to tak menej darilo, nechcem za tým nič hľadať, ale chcem ho poprosiť aj z tohto miesta, aby sa postavili k tomu zákonu z toho pohľadu, že ak sa to teraz nepodarí, už sa to nepodarí.
Milí kolegovia, ja rešpektujem, že sú na to dva v podstate úplne odlišné názory. Vy zas, prosím, rešpektujte, že aj my zastupujeme svojich voličov, aj my zastupujeme nejaké názory v spoločnosti. A ten názor, že by sa mal zastropovať vek odchodu do dôchodku, je veľmi silný. Vy musíte rešpektovať to, že my naozaj zastupujeme nie zanedbateľnú skupinu ľudí. A samozrejme, tak ako vy si hľadáte argumenty prečo nie, my hľadáme zasa argumenty prečo áno.
Napríklad argumentovali ste, pán poslanec Jurzyca, viacerými analýzami, nedostatkom analýz, atď., a tak ďalej. Treba si uvedomiť, že aj tí analytici do určitej miery varia z vody. Vy ste to veľmi presne potom povedali, že sú to skôr prognózy, pretože máme veľa vstupov, ktoré sú nepresné, ktoré nevieme odhadnúť, aké budú. Jeden z hlavných vstupov je stav ekonomiky v čase, keď tento, a výkonnosť ekonomiky v čase, keď tento zákon bude aplikovaný. Dnes nevieme povedať, ako sa bude Slovensku dariť. Stačí si uvedomiť jednu vec, ak sa nám podarí v priebehu desiatich, pätnástich, dvadsiatich rokov znížiť modernizačný dlh Slovenska, ktorý tu máme ešte z doby socializmu, povedzme, že budeme mať postavené diaľnice, budeme mať porobené školy, budeme mať porobené nemocnice, štát bude mať, štát bude môcť vyčleniť väčšiu sumu peňazí na sociálne programy, napr. na dôchodkový systém, na zabezpečenie možno výpadkov, ktoré prinesie dôchodkový strop. Čiže to sú údaje, ktoré dnes k dispozícii nemáme, teda nemáme ich presné, nevieme ich predvídať, nevieme, ako sa budú v tom budúcom čase vyvíjať, a preto nevieme my dnes povedať, že aké to reálne číslo bude. Hrubé odhady sme povedali. Povedali sme, že to môže byť 80 mld. v priebehu tých niekoľkých desiatok rokov pri šesťdesiatpäťke, cez 100 mld. pri šesťdesiatštvorke. Tie hrubé odhady sú, ale sú len veľmi hrubé.
Takisto my nepoznáme stav slovenskej demografie v čase, keď ten systém nám bude nabiehať do praxe. Môže sa stať, že prídu vlády, ktoré ešte oveľa razantnejšie budú podporovať prorodinnú politiku. Môžete to byť vy, môžeme to byť my, začne sa nám výrazne zlepšovať demografia, budeme úplne v iných číslach. My nevieme, koľko ľudí sa nám prisťahuje, koľko sa nám odsťahuje. To sú všetko údaje, ktoré sa naozaj nedajú presne povedať, ale ktoré nám výrazne menia a vplývajú na tie konečné čísla, čo to urobí.
Treba si uvedomiť ešte jednu vec, ktorú takisto podľa mňa mnohí neberú do úvahy, je to schopnosť ľudí, schopnosť ľudí pracovať v staršom veku. Koľkí z nich nám dokážu pracovať, zostať v tom systéme, kde budú platiť odvody, či nám títo ľudia nespadnú do sociálneho systému a, naopak, štát bude na nich doplácať, bude ich platiť. Vy kalkulujete s tým, že ľudia budú robiť do sedemdesiatky, poviem príklad, že všetci títo ľudia, ktorých dnes máme v dôchodkovom systéme, budú pracovať do sedemdesiatky. Ale už neberiete do úvahy takú normálnu reálnu skutočnosť, že už dnes zamestnávateľ nechce brať na určité pozície zamestnancov nad 55 rokov. A vy chcete, aby ľudia pracovali do sedemdesiatky. Samotní ľudia nebudú vládať, to je jedna vec, samotní zamestnávatelia ich nebudú chcieť. Takže nemôžete vy pracovať s touto hypotetickou alebo utopistickou predstavou, že všetci títo ľudia budú zapojení v pracovnom procese, budú platiť odvody, budú prispievať do systému. To nebude pravda. Veľa z nich bude v systéme sociálneho zabezpečenia a štát tak či tak bude ich platiť. Takže to je ďalší, ďalšia premenná, ktorú dnes nevieme. Takže tie analýzy môžeme s určitou dávkou tolerancie brať, ale nie sú ani zďaleka presné.
No a ešte jedna taká okolnosť, na ktorú sa nemyslelo, rozhodovanie ľudí zostať v pracovnom systéme po tej šesťdesiat štvorke, prípadne u žien skôr. Koľko z tých ľudí sa rozhodne zostať aj po tom garantovanom strope pracovať? No treba predpokladať, že v tých ťažších pracovných pozíciách asi ten záujem nebude. Zasa v tých lepších pracovných pozíciách ten záujem bude. Takže to je zasa premenná, ktorá nám vstupuje do celej tej rovnice, ktorá nevieme, ako sa bude vyvíjať.
Takže, vážení kolegovia z opozície, alebo vy, ktorí nechcete ten zákon podporiť, uvedomte si jednu vec, že tie presné čísla nepoznáme. Ale vieme jednu vec, že keď ten dôchodkový strop bude zadefinovaný v ústave, každá ďalšia vláda, každý ďalší minister financií bude musieť počítať s týmto určitým obmedzením celého sociálno-ekonomického systému na Slovensku. A každá ďalšia vláda a každý ďalší minister financií sa nebude môcť pohrávať s tým, že keby to bol len obyčajný zákon tak ho zrušíme, lebo to je ústavný zákon, a bude musieť rozmýšľať ako nastaviť celý sociálno-ekonomický systém tak, aby tam, kde sme bonusoví, aby sme mohli financovať to, kde sme stratoví. Je to otázka priorít a je to, je to, práve toto je dôkaz alebo toto je najlepší argument preto, aby sme my dotlačili budúce vlády k zodpovednému prístupu k verejným financiám s tým, že zostane zachovaný aj dôchodkový strop.
Častokrát ste, kolegovia, strašili, ako to dopadne, ako to bude všetko zlé. Ja viem, že to strašenie je také emocionálne silné, že mnoho ľudí to berie. Ja som tu už zažil veľa takýchto strašení. Ja si pamätám pána poslanca Kaníka, ktorý, keď sme zavádzali, sprísňovali Zákonník práce, tak varoval, že miešame smrteľný koktail a bude tu 25-percentná nezamestnanosť a 600-tisíc ľudí bude bez práce a podobne a podobne. A ten vývoj ukázal, že napriek tomu, že ten Zákonník práce naozaj chráni práva zamestnancov, napriek tomu nám nenastal pokles zamestnanosti, nezačala rásť nezamestnanosť, ale, naopak, nastali presne opačné trendy. Nezamestnanosť láme, teda zamestnanosť láme historické rekordy.
Pamätám si, čo sa hovorilo v tomto parlamente o tom, že keď sa bude zvyšovať minimálna mzda, aké to bude mať vážne dôsledky pre ľudí, pre celý sociálno-ekonomický systém, ako bude štát krachovať, ako všetko bude zlé, ako budú milióny nezamestnaných a podobne. A minimálnu mzdu zvyšujeme, nezamestnanosť nám nerastie, naopak, klesá a ľudia majú lepšie platy. Pretože tá minimálna mzda, ktorá sa dotýka tých najspodnejších vrstiev, najslabšie zarábajúcich ľudí, tá tlačí všetky ostatné zarábajúce, príjmové skupiny do vyšších platov. Takže odmietam toto strašenie, vážení kolegovia.
A chcem, aby ste, aby sme si spoločne uvedomili, že Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším, alebo s najhorším, s najväčším počtom nočnej práce, s najväčším počtom nadčasov, s najväčším fondom pracovného času v rámci Európskej únie. Naši ľudia si naozaj zaslúžia, aby mali garantované, že nepôjdu do dôchodku po šesťdesiatštvorke. Vítam ten návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Vaľová, o tom odpočte pre ženy, ktoré majú jedno, dve, tri alebo viac detí po pol roku, až do prvých troch detí.
Ja sa priznám, ja osobne som mal ambíciu ísť aj do možno odvážnejšieho riešenia. Lebo keď si uvedomíme, že koľko máme rodín s viacerými deťmi, tam už potom čím je viac detí, tam už to potom prudko klesá, tie ekonomické dopady sú už potom oveľa menšie. Nie je to samozrejme problém s tým, že by to bol zásah už do toho automatu, práve tento model, ktorý napokon navrhujeme aj po konzultáciách aj s ministerstvom práce, aj s ministerstvom financií, nezasiahne do automatu. To znamená, nevznikne nám tam retroaktivita, nevzniknú nám tam problémy s prechodnými ustanoveniami, nevzniknú nám tam nejaké nové nespravodlivosti. Takže napokon s týmto prichádzame ako s návrhom, ktorý je určitým kompromisom, ale nepochybne je to zlepšenie a nepochybne je to motivačné aj pre to, aby mali rodiny viac detí. Jasné, že to nie je jediné opatrenie. Treba to vnímať ako súbor opatrení, ale je to dobré opatrenie a treba ho podporiť.
No a, prosím vás, my si musíme uvedomiť jednu vec alebo dve veci. Ak tu niekto rád opakuje, že dôchodky budú nižšie, tak ja vám poviem dva argumenty, prečo tie dôchodky nižšie nebudú. Prvý je, že je to možné aby neboli nižšie práve vhodným nastavením sociálno-ekonomického systému štátu, o tom som už hovoril. A to naznačil vo svojom vystúpení aj pán poslanec Jurzyca. Vhodným nastavením sociálno-ekonomického systému štátu, ktorý budú nastavovať budúce vlády, sa dá dosiahnuť, že dôchodky nebudú nižšie.
A poviem vám druhý dôvod, prečo si myslím, že dôchodky nebudú nižšie. No nebudú nižšie preto, že ak žijeme, ak budeme žiť v demokratickej spoločnosti aj ďalšie desiatky rokov, budú tu parlamentné voľby, tak si treba uvedomiť, že počet ľudí v dôchodkovom veku bude taká významná voličská skupina, že tie vlády si nebudú môcť dovoliť znižovať dôchodky. Prosím vás pekne, viete si to predstaviť, vládu, ktorá by začala znižovať dôchodky? Tak taká vláda dlhé trvanie nebude mať. A tieto dve okolnosti, to znamená, je to možné, aby dôchodky neboli nižšie a dokonca je to nutné, je to politická nevyhnutnosť, aby dôchodky neboli nižšie, tak tieto dve okolnosti, tieto dva faktory mňa vedú k pokojnému konštatovaniu, že dôchodky v budúcnosti nižšie nebudú aj napriek tomu, že prijmeme dôchodkový strop.
Vážení kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu.
Ďakujem za diskusiu. (Potlesk.)
