Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Zozadu a bez lásky, pani poslankyňa, tak sa pristupuje k školskej legislatíve v Národnej rade, ako hovorí môj dobrý kamarát Samuel Trnka. A to nie je výčitka voči vám, ale ešte raz to poviem, čo som povedal predtým. Ja chápem, že robíte, čo sa dá, ale ako je možné, že vládna väčšina ešte aj technické zmeny, ktoré potrebuje zapracovať do zákona, musí dávať v druhom čítaní k nesúvisiacej legislatívnej úprave a nedokáže ich dostať ani len do spoločnej správy zákona? Môžete sa na mňa hnevať, ale nehnevajte sa, toto jednoducho nie je štandardný postup. Takto sa legislatíva nerobí! To, že aj malé zmeny zákona, a toto sú prílepky, pani poslankyňa, pretože ony nesúvisia s pôvodnou novelou. Veď si prehrajte naspäť celú rozpravu, ktorá skončila pred pár minútami, ku ktorej prišla pani ministerka z rezortu. Veď k vašej elektronickej komunikácii, ktorá bola predmetom toho zákona, sa tu nepovedalo jediné slovo.
To, čo tu pani ministerka odprezentovala ako že novelu, bol prílepok, pri ktorom vy máte právo povedať ako predkladateľ, že o tomto sa nesmie hlasovať, pretože je to nad rámec úpravy, ktorú vy ste zamýšľali vo svojom zákone, keby to, samozrejme, nebol váš vlastný pozmeňovák. Takže je oprávnená kritika, ja tu teraz nezastupujem seba ani politickú stranu a nezastupujem tu ani opozíciu v prvom rade. Ja tu v prvom rade zastupujem tých ľudí, ktorí od roku 2015, a boli sme na tých istých akciách, na tých istých okrúhlych stoloch. A vy ste to počúvali a s vašou praxou pedagogickou ste častokrát prikyvovali, konečne treba počúvať ľudí zospodu. Ale ako počúvame ľudí zospodu, keď systémové zmeny z ministerstva neprichádzajú?
To pripomienkové konanie, o ktorom ste hovorili v predchádzajúcom záverečnom slove k zmene zákona o pedagogických pracovníkoch, hneď na začiatku Komora učiteľov ho odmietla na základe toho, že sa s nimi rezort nerozpráva, takže zjavne tam niečo nie je nastavené dobre. A tam, kde reálne ideme robiť zmeny, tak nemôžme jednoducho zaviesť ako pravidlo, že SNS cez svojich poslancov sem bude pretláčať maličké kozmetické zmeny, s ktorými každý súhlasí, a na to sa potom v procese budú prilepovať nové veci, ktoré si nestihneme ani prečítať, lebo ani tento váš pozmeňovák ešte nie je vonku prichystaný, aby sme vedeli, o čom bude. Takto sa jednoducho legislatíva nerobí!
Akým spôsobom sa my máme teraz rozprávať s učiteľmi, riaditeľmi škôl tam vonku, keď my im povieme, my máme päť minút na to, aby sme sa vôbec oboznámili s tým, čo sa v parlamente bude preberať. A toto nie je v prvom rade chyba vaša, to je chyba rezortu, ktorý je v rozklade. To je problém rezortu v rozklade. A áno, na výbore bola možnosť sa o nich rozprávať a mohli sme ich mať v spoločnej správe a obsahovo tuto v úzkom kruhu pár, 12 ľudí o nich budeme vedieť, súhlasím, ale to moju základnú námietku nevyvracia.
A moja základná námietka je, že akým spôsobom sa pristupuje k veľkým koncepčným zmenám na ministerstve školstva, nikto nevie. A je jedno, či Učiace sa Slovensko nazveme ne-použiteľným alebo ne-realizovateľným. To, kto pracuje na realizácii, ako to robí a čo s tým chce robiť, nevieme a čas sa kráti. O chvíľu tu bude dvojročnica tejto vlády. To je vec číslo jedna.
Druhá vec, zmena štruktúry vedenia rezortu, odvolanie dôležitých ľudí, zrušenie analytikov nehovorí o tom, že by sa tam na základe dát išlo diať niečo lepšie.
A tretia vec, priamo riadené organizácie stále viacej vedú stále menej kompetentní ľudia. Takže bez ohľadu na to, čo my si tu dohodneme ako tú dôležitú zmenu, my šmirgľovacím papierom odoberáme z toho najdôležitejšieho, čo tu máme, a to je stredný manažment riadenia vzdelávania na Slovensku, ktorý tie zmeny, ktoré tu budeme, tie veľké, má potom realizovať a dostať do praxe. A tam je tá moja výčitka a tam je to, čo hovorím, že jednoducho zlyháva, že my nemôžeme sa dostať do situácie, že rezort, ktorý bol touto vládou vyhlásený za jej prioritu, rezort, v ktorom sa mala spraviť najväčšia revolúcia za 25 rokov, zmeny prináša takým spôsobom, že sem prídu maličké technické novelky, za ktoré všetci zahlasujeme, jasné. Však komunikujme elektronicky, prepíšme registre tam, kde treba, to sú všetko maličké veci na úrovni posledného úradníka na ministerstve školstva, ktorý to mal dať ministerke do ruky a sem to malo prísť. To sem nemá nosiť podpredsedníčka školského výboru! A na to sa potom, podľa toho, čo sa práve vyberie v médiách, budú prilepovať rýchle, unáhlené kroky, len aby sa veci zažehlili.
A ešte raz, toto nie je kritika voči ľuďom, ktorí sa snažia spraviť aspoň niečo. Ja beriem, že to je nevďačná pozícia. Ale ako navrhovateľka tejto novely jednoducho preberáte aj zodpovednosť za SNS aj za túto vládu, ktorá by to jednoducho mala robiť inak.
Takže, ospravedlňujem sa, ale nemôžme jednoducho si zvyknúť na to, že pri veciach, kde sľubujeme od roku 2015, 2016 ľuďom, ktorí stáli vonku štrajkujúci, že sa veci zlepšia, tak dnes im nevieme ani len povedať, čo sa ide diať a akým spôsobom sa tie zmeny budú prinášať. To je tá kritika, ktorú tu mám, to je kritika na rezort a to je tá kritika na pani ministerku. Lebo ja v hrubých obrysoch toho, čo tu dnes rozprávala, s ňou úplne súhlasím, aj keď nie je úplná pravda, že je tu plošná zhoda na tom, že inkluzívne vzdelávanie je to najlepšie. Pán kolega Petrák, mu trvalo minimálne šesť rokov, kým to slovo aspoň začal trošku prijímať do svojho slovníka, dovtedy proti tomu bojoval. Už si zvykol. Takže aj staré ká; nie všetky staré, ale aj staré kádre sa dajú preonačiť.
Ale zároveň platí, že tu máme veľký náčrt nových zmien, ale v konkrétnych krokoch, tie, ktoré vidíme, vidíme len chyby. V riadení rezortu, v štruktúre rezortu, v odoberaní kompetencií ľudí, ktorí robili dobrú prácu, odvolávaní ľudí, ktorí robili dobrú prácu, a namiesto toho tu máme len tieto maličké čriepky. Ja nemám problém za to zahlasovať, nemám. Len hovorím, že hodinky tikajú a nesnažte sa tváriť, že robíte niečo prospešné, lebo s ničím prospešným ste ešte dokopy neprišli.
Ďakujem pekne.
