Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa, samozrejme, pripájam. Len jedna vec ma napadla v súvislosti s tými dvoma látkami a pani ministerka možno to bude môcť povedať potom v záverečnej reči, že či sme ich mali zaradené na tom flexibilnom zozname alebo nie. Lebo jeho účel, keď sa zavádzal, bol presne v tom, že také tie podozrivé látky, ktoré sú na trhu, ale nevieme ešte, že či budú medzinárodne uznané ako škodlivé, sa tam mali zaraďovať a mali byť skúmané v nejakom čase. Tak toto by ma celkom zaujímalo, že či teda ten flexibilný zoznam plní svoj účel a či sme tam tie látky mali, lebo tým by sme vedeli aj iným krajinám napríklad ukázať, že ten, ten postup cez to také predpeklie, kedy to ešte nie je zaradené medzi látky, ktoré sú zaťažené trestnoprávnou zodpovednosťou, ale dokážeme ich efektívne sťahovať z trhu, tak že to funguje. Lebo napríklad sú krajiny, ktoré ich nemajú a ktoré majú stále problémy s dizajnovými drogami, tak ako my sa snažíme ich tým flexibilným zoznamom riešiť.
A ešte potom by som poukázal na jednu vec, že prílišné zakazovanie látok s nízkou spoločenskou škodlivosťou môže viesť ku vyššej spoločenskej škodlivosti, ak ich niekto začne napodobňovať. A to je presne to, čo sa v prípade týchto dizajnových drog vlastne deje, že tým, že pri nich nikto nevie, ako sa majú dávkovať, že nikto nevie, akú majú silu, tak dokážu páchať oveľa väčšie zlo ako tie originálne drogy ilegálne, ktoré sa snažia tie drogy napodobniť. Tak možnože aj to by mal byť podnet pre to, aby sa prístup ku všetkým týmto látkam nejakým spôsobom modifikoval.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, tomu obstarožnému fašistovi za sebou by som rád pripomenul, že mnohé látky, ktoré spomenul, sú na zozname zakázaných látok na Slovensku a keby nebol práve teraz chránený poslaneckou indemnitou, a teda výrokovou slobodou, tak by mohol byť podozrivý z trestného činu nabádaniu k užívaniu trestných látok, pretože aj psilocybín, ktorý je v hríboch, ktoré spomínal, aj látka, ktorú obsahuje durman, aj muskarín, ktorý obsahuje muchotrávka červená, sú na zozname zakázaných látok, preto mu odporúčam si doštudovať slovenskú legislatívu.
Čo sa týka pána Zelníka, pán Zelník CBD a THC sú v opozícii. Ony obsadzujú tie isté bunky v ľudskom tele, tie isté receptory, to znamená, že CBD vždy zmenšuje účinky THC a nemá význam pre niekoho, kto vyhľadáva účinok THC, aby tento účinok sám u seba znižoval, veď ho vyhľadáva kvôli tomu, aby on fungoval. A za predpokladu, že by zvyšoval, tak to zvyšuje práve na tej, na tom spektre zážitkov, ktoré nie sú psychotropné, to znamená chuť k jedlu, ukľudňujúce účinky a tak ďalej. Takže tam, ja vám dám to rozhodnutie Českého ústavu pre chemické procesy, kde sa píše presne o tom, že áno, naväzuje sa to na tie isté receptory, ale účinok nie je psychotropný. Ja to rozhodnutie tu mám.
A čo sa týka marihuany ako takej, tá teraz nie je témou. Ja kľudne sa budem v inej časti iného zákonodarného procesu rozprávať aj o konope, ale to teraz nie je témou. Teraz je témou CBD, ktoré nie je nikde v krajinách EÚ na zakázanom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Ja sa od omamných sestier vrátim k omamným a psychotropným látkam. Mrzí ma, že cez prílepok sa ako keby zdvojila téma, ale na druhej strane ma to teší, lebo je tu oveľa viacej ľudí, než zvyčajne býva. Takže pôjdem porade.
Najprv sa vyjadrím k pozmeňováku kolegu Krajčího, plne ho podporujem. A chcem upozorniť, pani ministerka, na prípad z Ostravy z 11. 9., máme úmrtie človeka na syntetický kanabinoid, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou je predávaný cez internet. Nepodarilo sa mi dostať ku chemickému zloženiu tej látky, ale vzhľadom k tomu, že máme výhodu pred Čechmi toho flexibilného zoznamu, tak možno keby ste začali komunikovať s českými autoritami a zistili chemický vzorec, tak by sa nám mohlo podariť vlastne zaradiť túto látku na ten náš flexibilný zoznam predtým, než niekto umrie aj na Slovensku, podobne ako sa nám to podarilo s molekulou alfa-PVP v minulosti.
Takže ja iba, ja iba musím skonštatovať, čo som hovoril dávno predtým, že bohužiaľ, chybou zle nastavenej, a to je globálne, celosvetovo, zle nastavenej drogovej politiky prehrávame vojnu so syntetickými drogami. Dizajnové drogy sú dnes už vyrábané na týždennej a mesačnej báze, v tom labáku – či už je to v Poľsku, alebo v Číne – majú na stene zoznam molekúl legálnych a iba si vyškrtávajú, čo im práve zakázali, a postupujú rovno vo výrobe tých ďalších, už ich to ani na deň nezbrzdí. To je dôvod, prečo je potrebné akútne zaoberať sa nastavením globálnej drogovej politiky.
Dobre viete, že tá diskusia na úrovni OSN je dnes pomerne živá, tlačí sa na to, aby sa rezolúcie zmenili, a ja verím tomu, že prípad z Kanady, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou legalizuje marihuanu aj pre rekreačné účely; 17. októbra, takže ospravedlňujem sa za zavádzanie, ja som vám minule povedal, že už si Kanadu môžte škrtnúť; 17. októbra tento zákon vstúpi do platnosti, v júni bol schválený senátom, ale v momente, keď vstúpi, tak jednak to bude porušením medzinárodného práva zo strany Kanady, lebo rezolúcie stále platia, ale zároveň pre CBD, o ktorom my sme sa rozprávali, to znamená plnú legalizáciu, takže tam som nezavádzal, tam som hovoril pravdu iba v inom kontexte, než som vám to pôvodne hovoril.
Teda druhá vec, o ktorej chcem hovoriť, je moja už stálica, a to je vyškrtnutie kanabidiolu zo zoznamu omamných a psychotropných látok. Argumenty, na základe ktorých to chcem urobiť, sú nasledovné: prvý argument, sme jediná európska krajina, ktorá má CBD na zozname omamných a psychotropných látok, a ten, dovolím si povedať, že tá látka sa tam dostala omylom. Vo veľkom zákone o liekoch, ktorý predkladal minister Uhliarik v roku 2011, sa schvaľovala, schvaľovalo zaradenie sativexu, liečiva na Slovensku, a myšlienkový postup bol, že keď už THC zapísané máme, tak zapíšeme aj CBD bez toho, aby sme skúmali jeho psychoaktivitu alebo, alebo možné ovplyvnenie stavov vedomia ľudských bytostí. Mám vyjadrenie z Ústavu chemických procesů ČR, ktorý odpovedal na otázku, či je CBD psychoaktívne, a jednoznačne sa vyjadril, že napriek tomu, že sa viaže na rovnaké receptory ako delta THC, psychoaktívne nie je, dokonca zmierňuje psychoaktívne účinky iných látok, ktoré sa na tie isté receptory viažu.
To znamená, že ak hovoríme o látke, ktorú žiadna iná európska krajina ani OSN nemá na zozname zakázaných, jedna z krajín, ktorá ho tam mala, od 17. októbra plne legalizuje všetky konopné produkty a Spojené štáty americké, ktoré ho tam tiež majú, sa tým nemusia riadiť, pretože jednotlivé členské štáty Spojených štátov amerických majú vyššiu autoritu pre reguláciu omamných a psychotropných látok, ako má federálny zákon. Tak v zásade nevieme nájsť na svete krajinu, ktorá by slúžila ako pozitívny príklad, prečo by CBD ako zakázaná látka mala v krajine nejakým spôsobom prinášať úžitok.
Vieme ale ukázať, ako môže priniesť výraznú škodu. A to je na základe toho, že väčšina ľudí, drtivá väčšina ľudí, ktorá nejakým spôsobom príde z kanabidiolom do styku, s ním prichádza do styku na základe jeho pozitívnych liečebných účinkov. Či už sú to účinky na psoriázu, či už sú to účinky na iné kožné choroby, ale v prvom rade používa sa u zvierat, u dospelých a hlavne u detí na výrazné zmierňovanie epileptických záchvatov, kde už máme štúdie na malých vzorkách, ktoré preukazujú, že má veľmi dobré účinky. Tak ak takýto človek – Čech, Rakúšan, ale aj slovenský občan –, ak používa CBD na tieto účely a dovezie si ho z inej krajiny, tak sa absolútne zbytočne stáva kriminálnym živlom v momente, keď prekročí hranice. A ja to vždy hovorím s nadsázkou, ale úprimne sa desím momentu, kedy sa stane, že rodič epileptického dieťaťa si privezie CBD olej zo zahraničia, použije ho na zmiernenie záchvatov svojho vlastného dieťaťa a nájde sa policajt, prokurátor a sudca, ktorý ho na základe dnešnej legislatívy dokáže odsúdiť za držbu látky, ktorá je zaradená v druhej kategórii rovnako ako kokaín. Pre mňa by toto osobne bola že tragická chyba tohto štátu. Preto nalieham na Národnú radu opätovne, aby sme zvážili dnešné znenie, ktoré naozaj s vysokou pravdepodobnosťou bolo urobené omylom, a zvrátili tento omyl a napravili ho.
23. 7.; pani ministerka, vy ste mi spomínali, že práve teraz prebieha diskusia o CBD na úrovni OSN. Ja som sa nedostal ešte k zápisu z toho rokovania, zháňam ho, ale viem, čo sa stalo predtým. 23. 7. 2018 riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie zaslal list na OSN, v ktorom odporúča nezaradiť CBD na zoznam zakázaných látok a opiera sa o závery expertnej komisie pre drogové závislosti, čo je ECDD, ktorá skonštatovala, že CBD nemá miesto v zozname zakázaných psychotropných a omamných látok. A teda opäť, ak je pravda, že by sme mali čakať na vyjadrenie OSN, s vysokou pravdepodobnosťou vzhľadom ku faktickému stavu po celom svete sa nestane to, že by OSN túto látku zaradila, pretože tam je tiež dôkazné bremeno na strane toho, kto toto zapisuje. A ja nepoznám úprimne jedinú autoritu na celom svete, ktorá by povedala, že CBD patrí, ktorá by dokázala obstáť v dôkaznom bremene a dokázala, že CBD je natoľko spoločensky nebezpečná látka, aby bola na zozname psychotropných a omamných látok.
Preto vás prosím a žiadam, aby ste podporili môj pozmeňovací návrh, ktorý opätovne dávam s kolegyňou Cigánikovou, ktorá mi s ním pomáhala predtým pri poslednej novele v zdravotníckom výbore. A týmto pozmeňovákom jednoduchým by sme vlastne CBD vyškrtli zo zoznamu omamných a psychotropných látok druhej kategórie v našom zákone a zamedzili tak možnej kriminalizácii ľudí, ktorí túto látku používajú výslovne na liečebné účely a ktorá nemá omamné a psychotropné účinky.
Pamätám si ešte na argumentáciu pána Zelníka na zdravotníckom výbore. Vzhľadom k tomu, že delta THC a CBD, to znamená hlavné účinné látky cannabisu, sú veľmi príbuzné a dokonca sa z jednej dá robiť druhá, tak existuje teoretická šanca z CBD vyrábať THC. Prakticky je toto nezmysel. A dôvod je ten, že THC je tak lacné, že nemá vôbec význam to robiť. Ľudia, ktorí sú že veľkovýkupcovia výťažkov z cannabisu v mnohých krajinách a ktorí rokovali aj na Slovensku so zástupcami vlády, za predpokladu, že by u nás sa zvýšil počet technicky pestovaných rastlín, tak oni by chceli odkupovať, povedali, my vám kľudne THC, všetko necháme zadarmo, to je tak lacné a nič neznamenajúce, že my to nepotrebujeme. My potrebujeme tie liečivé komponenty, ktoré dokážeme z tej rastliny vytiahnuť. A teda hovoriť, že vyškrtnutím CBD by sme ako keby podporili drogový trh v produkcii THC, je technický nezmysel. A aj preto je to nezmysel, že keď by sa to aj niekomu podarilo, že by zainvestoval do toho chemického vybavenia a tú energiu a tú prácu do toho, že by to spravil, tak tak či tak sa v tom momente stáva držiteľom nepovolenej látky. V momente, keď prebehne ten chemický proces a z CBD sa stane THC, tak tak či tak drží zákonom zakázanú látku a bude s ním zaobchádzané ako s človekom, ktorý porušuje zákon. Ale ešte raz, pri tom, ako je THC ľahké získať, nemá význam, aby to niekto robil.
A druhá vec, pán Zelník hovoril, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Nechcem vás prerušovať, ale budete ešte dlhšie rozprávať?

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Dve minúty. Pán Zelník hovoril, že CBD sa môže využívať ako potláčateľ účinkov marihuany, dobre si to pamätám? Čo je pravda, ale znovu, prečo by to niekto robil? Keď už niekto konopné produkty užíva, tak to robí kvôli tomu, aby tie účinky boli čo najsilnejšie, nie kvôli tomu, aby ich zmierňoval. A neviem si popravde predstaviť, že by niekto držal u seba CBD olej iba kvôli tomu, aby v momente, keď požije marihuanu, potom si ho dal a ten účinok, no, však načo by to potom robil. Takže áno, tá technikalita sedí, ale robiť to nemá zmysel. CBD sa oveľa viacej a vo väčšine prípadov používa na zmierňovanie úzkostí, zmierňovanie epileptických záchvatov a vo veľkom sa používa v dermatológii, čo keby tu bol Peter Osuský, potvrdí, napríklad na veci, ako sú maste na psoriázu a tak ďalej.
A teda dávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Martina Poliačika a Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
V čl. I sa za bod č. 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
"17. V prílohe č. 1 II. skupine psychotropných látok sa vypúšťajú slová "Cannabidiol, CBD, chemicky 2-/(1R,6R)-6-izopromenyl-3-metylcyklohex-2-en-1-yl/-5-pen-tylbenzene (snáď to čítam poslednýkrát v tejto sále) -1,3-diol".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečísľujú.
Odôvodnenie už som predniesol vo svojej doterajšej reči, preto ho čítať nebudem. Je súčasťou pozmeňováku tak, ako ho dávam teraz pánovi spravodajcovi.
Úprimne vám prosím o podporu tohto pozmeňováku. Je to technická vec, ktorá na jednej strane mnohým ľuďom pomôže, nikomu v zásade neuškodí, ale môže predstavovať veľké riziko kriminalizácie nevinných ľudí.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, Slovenská akadémia vied je Maticou slovenskou vedy. Vážení národniari, hrdo pyšní hej-Slováci, idete likvidovať základ vedeckého pokroku tohto štátu. Vy, vaša strana, hrdá najstaršia Slovenská národná strana ide proti pokroku tejto krajiny. Nechajte si to doznieť, lebo toto sa deje.
Na začiatku bolo povedané, že SAV získa samostatnosť. Je zaujímavé, čo sa vám vlastne podarilo, lebo dostať stranu, dostať obyvateľov tohto štátu na stranu Slovenskej akadémie vied doteraz bolo veľmi ťažké. Mnohí sme boli v prvom rade jej kritici. Nebola dobre nastavená, príliš veľa peňazí išlo do múrov namiesto do projektov, príliš veľa peňazí išlo na to, aby sa vyživovali jednotlivé ústavy, miesto toho, aby sa na nich niečo reálne dialo. Príliš málo peňazí bolo viazané na konkrétne výsledky. Mali sme problém s tým, že sa nedostatočne dokazovala vedecká činnosť a častokrát sa iba predstierala. Toto všetko boli kritizovateľné podmienky Slovenskej akadémie vied a mnohí sme preto volali po jej zmene, po jej kvalitatívnej zmene, po jej zmene vo fungovaní, po zmene jej financovania. Ten proces, ktorý bol započatý, nebol dokonalý, ale mohol smerovať k tomu, že Slovenská akadémia vied ako verejná inštitúcia nakladajúca so svojím vlastným majetkom, spravujúca svoje vlastné ciele, svoju vlastnú prácu a zodpovedajúca sa za jej výsledky sa mohla ako rešpektovaná vedecká inštitúcia v európskom prostredí pohnúť ďalej. To bol základ a dôvod celého procesu transformácie. Máme situáciu, keď žena, ktorá vzišla z tohto prostredia, riadiaca ministerstvo školstva rokuje so svojimi dlhoročnými kolegami o veci, ktorú má od A po Z napísanú v zákone a nie je schopná ju dotiahnuť do konca. Túto jednu jednoduchú záležitosť byrokratického charakteru. Nevie dvihnúť telefón, keď jej niečo chýba, aby sa to dodalo, nevie zatlačiť na svojich starých kolegov, aby plnili podmienky toho, čo im predpisuje zákon, nevie pomôcť. Miesto toho klame a dáva nohu do dverí. A ja sa pýtam, čomu? Koho záujmom je, aby na Slovensku rok jeden z posledných pilierov vedy a výskumu degeneroval?
Máme v zásade tri možnosti, ako podporiť vedu a výskum v tomto štáte. Tá prvá sú štrukturálne fondy. Minulé leto sme videli, čo sa s nimi udialo. Tá druhá je APVV, povestná miliarda korún, ktorá ide každý rok o, dúfam, že o prerozdeľovaní týchto peňazí sa tiež ešte budeme rozprávať, tiež to nie je základom pokroku štátu. A tá tretia je vedecko výskumná činnosť univerzít a Slovenskej akadémie vied. A túto tretiu nohu teraz práve podkopávame. Z čoho má žiť veda na Slovensku? Na koho sa má obracať? Kto bude stáť na jej strane, keď nie národná strana?
Pán Hrnko to odhalil pred chvíľkou, už má vo vačku tabulečku, kde je aká budova, koľko stojí, na koľko si ju ocenili v SAV-ke. A to, čo budú robiť, ak dnes prelomíte veto prezidenta, je, že prídu za vedením SAV-ky a povedia, vážení vedci, my vám toto nenecháme. E-e. Kto to kedy videl, že aby vy ste spravovali nejakú budovu, alebo kaštieľ, alebo hotel? E-e. Viete, koľko my máme nominantov, ktorí čakajú na to, že si niekde z niečoho uhryznú? To my potrebujeme živiť. Sme národná strana, národ je veľký. A v záujme tohto o rok sa SAV-ka z toho nemusí dostať.
Porovnám dva procesy. Jeden je taký, že máme ministerku, vedenie SAV-ky, jednoduchý proces, transformáciu a úspech. To bolo to, čo sme sledovali všetci, že sa stane, keď sa transformácia začala. A ten druhý proces je národný program vzdelávania a výchovy, stredný manažment školstva a priamo riedenie organizácie ministerstva školstva, potom tisícky škôl a na konci rodičia a deti. Ak ministerka nie je schopná a ochotná sa vložiť do úspechu tej pravej operácie, ktorá je banálna vo svojej jednoduchosti, ako môžeme čakať, že do konca tohto volebného obdobia spraví čokoľvek, že bude vôbec schopná urobiť čokoľvek pre to, aby sa darilo tým stá tisícom detí na tých školách.
Veľmi vítam dva návrhy. Ten prvý je návrh Veroniky Remišovej, aby sa dneska o tom nehlasovalo, aby sa hlasovanie odložilo. Ten druhý je návrh exministerky Lucie Žitňanskej, aby sa prišlo s novým riešením, ideálne v skrátenom legislatívnom konaní. A tým tretím riešením by mala byť záruka, ktorú podpíše ministerstvo, že na majetok Slovenskej akadémie vied sa ani v tej transformácii po novom šiahať nebude. To je ten jediný spôsob, akým dokážeme v budúcnosti aspoň trochu zabezpečiť, že sa dodnes napáchané škody budú minimalizovať.
Ja chcem veriť tomu, že aj na strane súčasnej koalície sú stále ľudia, ktorí cítia zodpovednosť, že sú tu ľudia, ktorí vedia, že vo svete, kde si líhame do iného sveta, než v akom na druhý deň ráno vstaneme, lebo sa tak rýchlo mení, potrebujeme chytrých ľudí, potrebujeme pokrok, potrebuje talent, potrebujeme toto všetko podporiť, inak v ňom neprežijeme. A ak sa chceme pohnúť ďalej, musíme kvôli zištným dôvodom prestať hádzať šikovným ľuďom polená pod nohy a začať si ich konečne vážiť a podporovať ich. A ak to máme začať robiť, dnes prelomenie veta prezidenta nesmie prejsť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Myslím si, že sa nám to pomaličky rozpletá. Pán poslanec Beblavý, ty si hovoril o tom, že sú dve možnosti a tá, tá prvá možnosť je, že ide o osobný konflikt a tá druhá možnosť je, že ide o ekonomický záujem. A pán poslanec Hrnko, pán poslanec Hrnko svojou reakciou veľmi dobre dokázal, že čo vlastne vo veci je. A vo veci je reálny ekonomický záujem. Oni už to majú spočítané. Oni presne vedia, kde ktorá budova, o koľko si ju cenili a pán Hrnko tu máva, zaujímavé, teraz tou, tým rozhodnutím Generálnej prokuratúry, ku ktorému sme sa my včera celý deň neboli schopní dostať. Operovala ním ministerka školstva, operoval tým rozhodnutím predseda školského výboru, operuje tu s ním človek, ktorý so školstvom nič nemá, podpredseda SNS, ale členovia výboru pre školstvo sa k nemu neboli schopní dostať celý deň. Toto je kultúra riešenia tohto sporu, že pozabučky sa bude ministerstvo školstva rozprávať so SAV-kou, tak dobre, vedci a vedkyne, tuto toto vám necháme, ale toto si zoberieme, lebo toto chceme sprivatizovať, toto chceme predať a tuto si dosadíme svojho panáčika, ktorý sa nám o to bude starať. O toto zrejme ide. Kvôli tomuto bude musieť s vysokou pravdepodobnosťou, ak s tým nič nespravíme, nastať chaos na celej SAV-ke iba kvôli tomu, aby nominanti SNS, ktorí sú schopní niekam prísť a ešte aj nábytok odtiaľ vyniesť, mohli konečne sa pozrieť na majetok, ku ktorému doteraz nemali prístup. Kvôli tomu sa do toho vložila ministerka školstva, kvôli tomu za to bije toť nasrdený pán Hrnko a kvôli tomu tu budeme dnes sedieť, lebo zrazu na nejaký majetok sa nedá šiahnuť.

Ďakujem pekne. Ja sa k veci vyjadrím v rozprave, do ktorej som zapísaný. Neviem, prečo nie som na tabuli, pán predsedajúci, ale teraz v tejto faktickej chcel by som zverejniť jednu výzvu a potom poviem, od koho je. Výzva znie: "Vyzývam poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby nepodporili novelu, ktorá má zmariť takmer dokončenú transformáciu Slovenskej akadémie vied. Prijatie tejto novely, ktorá sa možno dostane na hlasovanie už dnes, by znamenalo, že ústava našej najstaršej aj najvýznamnejšej vedeckej inštitúcie sa, ústavy sa dostanú do niekoľkomesačného chaosu. Prejdú byrokratickou tortúrou uvalenou ministerstvom školstva, viaceré stratia významné prostriedky zo zahraničnej spolupráce. Podobne rôzne druhy povolení potrebných na výskum takmer určite dôjdu k prerušeniu mnohých pracovnoprávnych vzťahov. Pre mladého vedca je existenčne ťažká situácia už to, keď mu vypadne jedna alebo dve výplaty. Navyše novela vytvorí právne veľmi nejasný stav, z ktorého s dôsledkami sa všetky zúčastnené subjekty budú musieť pravdepodobne vyrovnávať ešte roky.".
Jeden by čakal, že toto je výzva od nejakého opozičného politika alebo aktivistu, ale túto výzvu dnes zverejnil bývalý minister školstva Juraj Draxler. Minister školstva nominovaný stranou SMER. Z vašich vlastných radov, kolegovia, vychádza výzva, aby ste jednoducho toto neumožnili pokračovať ďalej. To, že SNS je neschopná strana, ktorá má neschopnú ministerku, ktorá nie je schopná toto celé dotiahnuť dokonca, neznamená, že sa tomu máme prizerať, nebodaj to podporovať. Plne podporujem návrh, aby sa o tom nehlasovalo dnes, ale až po zasadnutí mimoriadneho výboru.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán kolega Petrák, nebudem reagovať na ten, na to komentovanie úlohy prezidenta, o tom v podstate už tá rozprava bola predtým. Ja si myslím, že najväčší problém tohto zákona je naozaj v tom, že väčšia časť proklamovaných pozitív nevyplýva priamo z textu novely, že sa stále hovorí iba o rokovaniach, zámeroch, o tom, ako boli veci dohodnuté, ale nevyplýva priamo z novely, že to neskončí tak, ako varujú kritici tohto riešenia, a síce, ako mnohokrát predtým, že zvíťazí šedý stred nad výnimočnosťou tých najlepších, pretože to je taký vzorec, ktorý vo vysokoškolskom prostredí, bohužiaľ, dlhodobo sledujeme už niekoľko rokov a na ktorý sa napríklad rektori špičkových univerzít na Slovensku sťažujú, že im nikdy nič poriadne neprechádza, ani v rámci rektorskej konferencie, ani v rámci dialógu s inými školami kvôli tomu, že ten šedý stred je tak masívny, že využíva demokratické procesy samosprávy univerzít na to, aby blokoval akýkoľvek progres. A v tomto zákone, v tejto novele jednoducho nie je vidno nič na prvý pohľad, čo by to riešilo. Ja rozumiem tomu, že vy poslanci koalície, ktorí máte intímnejší vzťah s ministerstvom a viacej s ním komunikujete, môžte vidieť aj tie dobré stránky, lebo ste vpustení dovnútra do kuchyne, ale to nevidí ani kancelária prezidenta a nevidíme to ani my ostatní poslanci Národnej rady a preto je oprávnené kritizovať novelu spôsobom, akým to robíme, pretože mnohé z tých vecí jednoducho sú iba na dohode zúčastnených strán a nevyplývajú priamo z textu.

Ďakujem kolegovi Beblavému. Myslím si, že ak by sme sa mali pozrieť z hľadiska princípu na to, že kto má a nemá na čo právo, tak mnohí podozriví z porušovania zákonu by sa nemali dneska vyjadrovať takmer k ničomu a zrejme by sme nemali uznášaniaschopnú Národnú radu. Takže k tej veci, ktorú prerokúvame, ja sa pýtam, aké sú manažérske kompetencie osoby, ktorá s inštitúciou, z ktorej sama vzišla, ktorú má prakticky cez ulicu a kde zmanažovanie procesov je jednoduchá vec nadiktovaná zákonom, nedokáže dotiahnuť dokopy a dokonca? A potom tu máme regionálne školstvo, kde takmer chýba stredný manažment, kde na manažment tisíc päťsto škôl máme osemdesiat ľudí, kde sme nezmysluplne dali kompetencie ministerstvu vnútra, ako sa máme na túto osobu a na toto ministerstvo spoľahnúť, že dokáže vôbec niečo pre slovenské školstvo urobiť, keď nedokáže zmanažovať takúto jednoduchú vec. A pán prezident urobil veľmi dobre, že ten zákon vrátil, pretože to je momentálne jediná možnosť, ako zaradiť spiatočku, pozrieť sa na veci tak, ako reálne majú vyzerať, zmeniť zákon a urobiť to poriadne, lebo pani ministerka to celkom zjavne nie je schopná spraviť.

Ďakujem veľmi pekne. Bolo to v auguste 2014, keď sme stáli na východnom Slovensku pred jednou z týchto spaľovní a na jednom z prvých protestov, ktoré potom vošli do mediálnej histórie pod názvom biomasaker a trvajú dodnes. A to, čo sme pred tou spaľovňou videli, neboli konáre pozbierané okolo cesty, nebolo to žiadne zbytkové drevo, neboli to odrezky, bola to krásna veľká guľatina, z ktorej mohol byť nábytok, alebo ktorá mohla byť stále v lese. A dôvod, prečo tam tá guľatina bola, prečo sa táto guľatina štiepkuje a prečo sa z nej vyrába namiesto nábytku, čo by bola aspoň trochu užitočná vec, prečo sa z nej vyrába elektrická energia, je nastavenie toho zákona, ktorý tu dnes opäť máme v Národnej rade. Vtedy sa táto novela začala písať v spolupráci niekoľkých členov Národnej rady a tretieho sektora ochranárov, hlavne teda z organizácie VLK a odvtedy sa v niekoľkých vlnách táto novela znovu a znovu objavuje v parlamente Slovenskej republiky a kým my sa tu o tom rozprávame, tak drevo mizne, drevo sa štiepkuje, drevo sa píli, drevo sa páli a vznikajú nové a nové elektrárne a tým pádom sa nafukuje ten argument, prečo by sme to mali nechať tak, ako to je.
Celý ten nezdravý systém, na začiatku ktorého bola dobrá myšlienka, treba povedať, nabral tak obrovské rozmery, že dnes už mnohí z tých ľudí sa začínajú oháňať právnou istotou. Prevádzkovatelia týchto, týchto elektrární hovoria, veď my robíme to, čo nám dovoľuje zákon. Celé postavené na hlavu. Ja keď som tam stál pri tej guľatine pred tými štyrmi rokmi, som citoval knižku, ktorá, ktorá mi veľmi ovplyvnila detstvo, knižka sa volá Smrekáčik, napísal ju kamarát môjho otca v Považskej Bystrici a tá kniha je o tom, že každý strom má svoju vlastnú dušu v podobe malého človiečika, ktorá umiera, ak je strom vyťatý a za jedinej podmienky ostáva žiť a to vtedy, keď sa zo všetkého dreva urobí niečo s láskou. Obávam sa, že duše našich lesov umierajú jedna po druhej, lebo v tom, ako my zaobchádzame s tým, čo nazývame národným dedičstvom a národným pokladom, žiadna láska nie je a nie je v tom ani žiadny rozum.
To drevo, ktoré sa dnes spaľuje v podobe drevoštiepky, slúžilo na to, aby nebol nafúkaný prach a sneh na cesty. Slúžilo na to, aby sa vietor lámal tam, kde môže nabrať príliš veľkú rýchlosť. Slúžilo na to, aby do vodných tokov nepadali veci, ktoré tam nepatria. Prirodzene tvorili rôzne porasty, zábrany v devastácii Slovenska na rôznych jeho miestach. Dnes vidíme, ako padajú aleje okolo ciest, vidíme, ako padajú vetrolamy, ako po jednom sa ničia brehy vodných tokov na Slovensku iba kvôli tomu, že tam stále rastie niečo, čo sa dá zoštiepkovať a spáliť. Nie je správne, aby dobrý zámer skončil zlými výsledkami.
A ak s tým chceme niečo urobiť, tak stačí sa vrátiť naspäť k tomu, čo sme povedali na začiatku. Nech sa elektrika vyrába spaľovaním odpadu. Je to tak ťažká veta? A ak prevádzkovatelia týchto elektrárni tvrdia, že oni robia iba to, čo im dovoľuje zákon, potom ten zákon je potrebné zmeniť. Tak jednoduchá logika za tým celým je. Len to by za tým nemohla byť finančná sila ľudí, ktorí v prvom rade myslia na svoje vlastné vačky, v druhom rade myslia na vačky svojich kamarátov a až nakoniec myslia na niečo, čomu sa hovorí spoločenská zodpovednosť. Za každý kúsok tej štiepky neplatíme iba to, čo spomínal pán predkladateľ na začiatku, že nie je to len o tom, že to zaplatíme z našich vrecák ako ľudia, ktorí platíme za elektriku, to je jedna zvrhlosť celého tohto systému, ale my si vytvárame obrovský ekologický dlh, na základe ktorého nám krajina vysychá, vodné toky nie sú poriadne regulované, na základe ktorého lesy nevsakujú toľko vody ako kedysi a tento ekologický dlh popritom, že budeme splácať všelijaké iné dlhy, ktoré na Slovensku máme, budú splácať generácie po nás.
Ja pevne verím, že sa konečne nájde odhodlanie aj na strane koaličných poslancov, že tí, ktorí si hovoria národní, sa začnú národne správať, že tí, ktorí hovoria o dreve ako našom sociálnom, ako o našom národnom poklade, ho začnú chrániť a že sa konečne dostaneme do situácie, kedy sa nebude, a hovorím to dnes už druhýkrát, pozerať na to, kto je napísaný na košieľke nejakej novely zákona, na prebale, ale sa začne pozerať na to, aká je jeho pridaná hodnota.
Neverím tomu, že keby som išiel po jednom poslancovi koalície tejto vlády a opýtal sa ho, či je normálne, aby buk, ktorý je trikrát širší ako poslanec Krupa, bol zošrotovaný v drevoštiepke a spálený na energiu, že by mi povedal, že je to v poriadku. Napriek tomu sú to veci, ktoré sa dejú. Ako je to možné? Komu to slúži? Koho je to záujem? Je dobré porekadlo na chodbách tohto parlamentu - "pán minister Žiga je vysmiaty, guľatina ohrozená" -, ale nemalo by to tak byť. Nemali by sme žiť v krajine, kde jedno meno je synonymom vyrúbania každého možného kubíku pre vlastné obohatenie. A keď to nie je on, sú to iní.
Dnes po Bratislave na traktoroch idú farmári. Ak budeme pokračovať tak, ako robíme doteraz, nabudúce to budú lesníci a potom ochrancovia. Kto všetko musí do Bratislavy prísť, aby sme začali myslieť na to, čo je naše vlastné životné prostredie a čo nám umožňuje zdravý a dobrý život? Jedna z vecí, ako môžme začať, je schváliť túto novelu, preto dúfam, že za ňu zahlasujete aspoň tí, ktorí tu sedíte a tí, ktorí to máte možnosť povedať kolegom, že im to poviete.
Ďakujem veľmi pekne.

Áno, ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dušan, logický faul je terminus technicus, to nie je, že som ťa obvinil zo zámerného faulu. Logicky faul znamená, že si sa dopustil prečinu proti logike, ja som to nemyslel ako útok.
A čo sa týka teda celej tejto rozpravy, trochu ma mrzí, že tá verejnoprávna podstata RTVS nebola naozaj primárnym, primárnou témou, o čom sme sa rozprávali a že oveľa viacej sa riešili politické konotácie tohto návrhu, než samotná podstata, preto by som sa rád vrátil naspäť.
Nezávislé vedenie RTVS má byť v budúcnosti zaručením jeho zvyšujúcej sa kvality. A zvyšujúca sa kvalita RTVS má v budúcnosti prispieť ku stabilite našej spoločnosti. To je dôvod, prečo som si osvojil tento návrh, prečo som podporil, prečo som požiadal pána Maďariča o spoluprácu na jeho predložení do Národnej rady a to je tiež téma, o ktorej si myslím, že by sme sa všetci mali rozprávať. Lebo existujú v zásade dva proti sebe fungujúce princípy tak isto v prírode, vo vesmíre, ako aj v spoločnosti. Ten jeden je ten kreatívny a ten druhý je ten entropický.
Entropia znamená, že sa nám veci rozpadajú pod rukami, že veci prestávame mať pod kontrolou a zároveň, že sa rozkladajú vzťahy, že sa rozkladá dôvera, že sa rozkladá dôvera nielen k štátu a jeho inštitúciám, ale aj dôvera ľudí medzi sebou. Organizácie a inštitúcie ako verejnoprávne médiá majú byť v protiklade k spoločenskej entropii. Na Slovensku sme mali výskum, ktorý skúmal mieru entropie v slovenskej spoločnosti a dosiahli sme také čísla, že keby to bola súkromná firma, tak už zbankrotuje. Preto by malo byť záujmom každého jedného a každej jednej z nás s tým niečo robiť. Ja nehovorím, že tento návrh zákona to dokáže na úrovni RTVS celé zriešiť, poriešiť a napraviť. Ja hovorím, že môže byť tento návrh zákona prvou lastovičkou, začiatkom diskusie, na základe ktorej by sme proti spoločenskej entropii na Slovensku mohli začať bojovať.
Nesúhlasím s tým, že zbor voliteľov je menej demokratický a rovnako nesúhlasím s tým, že je menej odborným orgánom, než Národná rada. Do Národnej rady Slovenskej republiky nikto nebol a nebude zvolený na základe svojho prehľadu o mediálnom prostredí. Nikto nebude a nebol zvolený na základe dokonalej znalosti toho, akým spôsobom má byť riadená verejnoprávna televízia alebo verejnoprávny rozhlas, alebo iné verejnoprávne médium. To nie je kvalifikačným predpokladom pre získanie mandátu poslanca Národnej rady. A preto ak pán Jarjabek tvrdí, že Národná rada je odborne lepšie vybavená, čo sa týka prehľadu o riadení RTVS, než by mal, než by bol zbor voliteľov, kde minimálne dvaja ľudia nutne musia mať vedomosti, ako má byť RTVS riadená a ako vyzerá mediálne prostredie, tak nevychádza z reality.
Vychádzate, pán poslanec, vychádzaš z toho, kto je v parlamente dnes. Ale technicky nie je pravda, ani inštitucionálne nie je pravda, že 150 zvolených poslancov Národnej rady sú odborne lepšie vybavenými ľuďmi, čo sa týka posúdenia chodu a manažovania RTVS, než by bol zbor voliteľov tak, ako ho navrhujeme v tomto zákone. To jednoducho nie je založené na pravde. Je legitímnou diskusiou, či je to demokratické. Ja som presvedčený o tom, že ak demokracia má byť ochranou záujmov čo najširších vrstiev obyvateľstva, potom demokratické princípy tento návrh spĺňa.
Predpokladám, že nebude schválený, ale veľmi dúfam, že dnešná diskusia povedie k možným budúcim zmenám, že RTVS sa z dnešnej situácie bude pomaly dostávať von, aj čo sa týka kvality, aj čo sa týka transparentnosti, aj čo sa týka efektivity a že budúce vedenie RTVS už nebudeme podrobovať tak veľkej kritike, ako musíme, bohužiaľ, práve v tejto chvíli podrobovať to dnešné.
Ďakujem veľmi pekne.