Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, pani Vaľová, ja si teda veľmi dobre spomínam na čas, keď ja som šéfoval tiež mimovládke. Mal som na starosti počas tých troch rokov, čo som robil riaditeľa Slovenskej debatnej asociácie, vyše 2-tisíc detí na Slovensku a môj plat bol vtedy, tuším, 8-tisíc korún slovenských. Určite lepší ako poslanecký. Perfektný. Viete, keď mimovládkami, ktoré sa veľkou mierou pričinili o to, že v tejto krajine padol Mečiar svojho času, straší zbabelec a predkladateľ tohto zákona, poslanec Fico, v rámci svojej propagandy, tak sa tomu nedivím. Ale že to preberáte od neho ešte aj vy a pri takejto téme, tak to mi je naozaj divné.
A budem pokračovať v tom istom tóne. Ja nie som odborníkom na dôchodky, ale jedna vec mi tu chýbala, a to, dostaňme sa konečne k tomu, o čom tento zákon je. Tento zákon nie je o tabuľkách, tento zákon nie je o analýzach, tento zákon nie je o pravde, to by tu nemohol sedieť Erik Tomáš. Tento zákon je o ďalšom novom, treťom dlhu, ktorý Robert Fico a jeho partička vyrába. Prvý dlh bol dlh finančný. To je ten, o ktorom hovoril Eugen Jurzyca, to je ten, ktorý musela riešiť Iveta Radičová so svojou vládou, to je ten, ktorý teraz nenarastá tak horibilným spôsobom iba vďaka tomu, že sa ekonomike zatiaľ a napriek tejto vláde darí. To je ten dlh, ktorý môžme vidieť v tých excelovských tabuľkách. Druhý, oveľa dôležitejší a je to dlh posledných 10 rokov, je dlh modernizačný, ktorý je obrovský. To, jak niektorí ľudia hovoria, že čo sa divíte, že nemáme dostavané diaľnice, keď 15 % z každého betónového stĺpu skončilo na nosných prepážkach Jána Počiatka. To, že niektorí ľudia toto hovoria, sa raz na tom betóne ukáže. Každá jedna vata, každý jeden úplatok, každé jedno vypýtané euríčko za to, že niekto niekomu niečo pomohol, sa ukáže. Tie úplatky pri rozdávaní elektronických tabúľ a tabletov po celom Slovensku do škôl, za to, aby sa niektoré firmy zbavili svojho starého železa, sa ukážu. Pletky s Bašternákom, Kočnerom, každým jedným mafiánom, ktorý niekedy sedel na Vazovovej alebo v inom konšpiračnom byte s jedným z predstaviteľov SMER-u alebo SNS, sa ukážu. (Reakcie z pléna.) Sa ukážu. Posledných 10 rokov... Už ste nervózny, pán Tomáš. Už ste, čakám, kedy začnete hysterčiť jak naposledy. Modernizačný dlh posledných 10 rokov je presne to, čo akákoľvek progresívna vláda, ktorá nastúpi po vás, bude musieť riešiť. A do toho prichádza dlh tretí. A to je ústavné obmedzenie prosperity cez zastropovanie dôchodkov, že do ústavy napíšete, budete sa mať horšie, lebo my to inak nevieme. Dôchodky budú nižšie, lebo my to inak nevieme. Ešte tie blbé obedy zadarmo nedokážete spraviť poriadne. Vy dokážete spraviť ešte aj z obedov zadarmo to, že rodič, ktorý dneska platí 2,40 za obed, aj s vašou dotáciou zaň bude platiť 2,60. Takí ste frajeri.
Nebavme sa tu teraz, prosím, o analýzach a detailoch, lebo o to teraz nejde. Teraz ide o to, že kopajúci Robert Fico s Erikom Tomášom a stranou SMER potrebujú prekryť akýmkoľvek spôsobom ten prúser, do ktorého dostali túto krajinu. Že vo vzdelávaní nedokázali ani s pomocou dvoch ministrov SNS spraviť ani čiarku. Nič. Že sa nevedeli zastať svojich vlastných voličov, poľnohospodárov na východnom Slovensku. Lebo jednoducho nevedeli ukázať prstom na tých, ktorých dovtedy kryli, eurofondovú mafiu. Že nevedia preťať nitky medzi svojimi vlastnými politikmi, zástupcami a predstaviteľmi organizovaného zločinu v tomto štáte. O tom je tento zákon.
Tak si prestaňme, dámy a páni, klamať. Tu nejde o to, ako sa budú mať budúci dôchodcovia v tejto krajine. Nikoho nemôžu mať ľudia, ako je Erik Tomáš, viacej na háku ako budúcich dôchodcov. Jediné, na čom záleží, je do volieb aspoň ukážkou, niečím dokázať, že sme chvíľku mysleli na ľudí. A ja veľmi dúfam, že vám to nezožerú. Že ľudia konečne pochopia, že ich ťaháte za nos. V čase, keď sa technológie a svet vyvíja najrýchlejšie v písanej histórii, ste vy dotlačili Slovensko do stagnácie. V čase, keď sa budíme každé ráno do iného sveta, než sme si večer ľahli, vy ste neboli schopní cez celý svoj exekutívny aparát zareagovať. V mnohých veciach je Slovensko stále pred začiatkom 21. storočia. A to je ten dlh, ktorý bude akákoľvek progresívna vláda po vás musieť splácať.
Keby ste mali naozaj vôľu s tým niečo spraviť, nenechali by ste Martinu Lubyovú na ministerstve školstva robiť to, čo robí. Keby ste mali vôľu s tým niečo spraviť, zo vzdelávania by bola skutočná priorita, tak ako ste to povedali v roku 2016 pri vzniku tejto vlády. Ale nie je. Keby vám išlo o budúcnosť tohto štátu, tak inovácie, prispôsobenie sa modernej dobe by bolo vidieť z vašich krokov. Ale nie je. A jediné, čím to chcete zaplátať, je dotácia, ktorá mnohým školám viacej priťaží ako pomôže, a voláte to klamlivo obedy zadarmo, a zastropovanie dôchodkov, s ktorým sa nikto z vás nebude musieť vyrovnávať, keď sa stane realitou. Dúfam. A ak náhodou áno, tak nemáte problém 180 stupňov otočiť celú rétoriku tak ako ste to spravili medzi dneškom a rokom 2013, tak ako to spomínal Jozef Mihál.
Ústava už bola raz znásilnená v tomto pléne a to spoluprácou KDH a SMER-u, keď kvôli nadbiehaniu si populárnym názorom spoločnosti bolo do ústavy zavedené, zavedená ochrana tzv. tradičného manželstva. Druhýkrát keď bolo potrebné akože ochrániť vodu. A teraz mi to príde až ako taká pomsta za moment slabosti, v ktorom SMER podporil vznik dlhovej brzdy. A keď ste nedokázali nájsť podporu na to, aby ste tú brzdu vedeli odistiť a znefunkčniť, tak aspoň kladiete všetkým budúcim vládam polená pod nohy. A ja pevne dúfam, že toto je hra, ktorá vám nevyjde. Že toto je niečo, čo občanov neuchlácholí, že toto nebude stačiť na to, aby ste mohli vládnuť ďalej, lebo jediná vec, ktorú tento štát naozaj potrebuje, je konečne vás vymeniť.
Ďakujem pekne.

No, kolega Fecko, opatrne, hej, lebo aj chleba, aj neba, ale aj omšového vína. Ty si pri viere začal, ale skončil si zákazom alkoholu a napríklad pri tom omšovom by to možno bol problém.
Ale poďme sa pobaviť o tom, že vieme identifikovať problém, tam sa zhodneme. Ale v čom sa nezhodneme, sú riešenia. Zákazy, prohibícia už vyše 100 rokov ukazujú, že nefungujú. Práve preto som dal tú otázku, ktorú som dal aj počas svojho vystúpenia, ako máme nastaviť rozumnú reguláciu tak, aby fungovala ochrana ľudí pred ujmou.
Správne si hovoril o tom, že nemajú sa ľudia opíjať tak, aby zabudli na celý svoj deň života. To je pravda. Ale potom sa vraciam znovu k tomu, k čomu má vychovávať vlastne aj akákoľvek osveta, čo sa týka alkoholu, a to je piť v rozumnej miere, kde zákony a zákazy nefungujú, kde funguje len uvedomelosť, naplnenie svojho života nejakým iným zmyslom než závislosťou a orientácia v závislostiach tak, aby sa ľudia pred ňou dokázali ochrániť. Preto súhlasím s tebou v tom, že musíme identifikovať alkohol ako obrovský problém. Musíme jednoznačne ako spoločnosť proti nemu bojovať, ale nemali by sme to robiť cez zákazy a prohibíciu, lebo to je vec, ktorá sa posledných sto rokov ukazuje po celej zemeguli ako nefunkčná.
Ďakujem.

Vďaka, Edo. Som rád, že som ti nejakým spôsobom teda rozšírili obzory. Dúfam, že aj tá prvá časť môjho vystúpenia nezanikne, lebo to, akým spôsobom sa správame ku takmer 30 % mladých ľudí na Slovensku, ktorí sú dokázateľne konzumentmi marihuany, je v príkrom rozpore k dôvodovej správe k tomuto zákonu. Máme dokázateľnú rastúcu tendenciu, máme dokázané na základe vykonaných štatistík a štúdií, že zákon nijakým spôsobom nezabraňuje tomu bez ohľadu na to, ako je prísne nastavený, aby tie decká tú trávu fajčili. Vidíme, že súčasná úprava je nedostačujúca a napriek tomu s tým nerobíme nič.
A ja sa teda pýtam, ak z rovnakých východísk sme sa dostali k tomu, že povoľujeme domáce pálenie alkoholu, aby sme tú situáciu napravili, a to sa pritom bavíme o situácii, kde ľudia majú možnosť legálne získať alternatívu, tak prečo zatvárame oči pred vyše 30 % deciek na Slovensku, nechávame ich zatvoriť do basy, necháme im ničiť životy zápismi v trestných registroch, keď na jednej strane pri alkohole a fajnšmekroch urobíme výnimku, otvárame im dvere, umožňujeme im voľnejší život, a tým deckám sme ochotní ničiť životy len kvôli tomu, že máme dvojitý meter na najnebezpečnejšiu drogu, ktorú na Slovensku máme, a na marihuanu, ktorú za takú nebezpečnú považujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Budem hovoriť o dvoch veciach. Na začiatok iba skúsim trošku parafrázovať, parafrázovať dôvodovú správu k tejto novela zákona a budem to robiť kvôli tomu, že chcem v podstate tú novelu zasadiť do širšieho kontextu, a ten širší kontext vám ozrejmím potom.
Tá parafráza by znela asi takto:
Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť súkromné pestovanie a spracovanie z vlastnej odrody konope pre vlastnú spotrebu fyzickými osobami výlučne za zákonom presne stanovených podmienok. Na Slovensku, rovnako ako v i okolitých krajinách vnímame dlhodobú rastúcu tendenciu spotreby konopných produktov z vlastnej, z vlastného pestovania, ktorá je však platnou právnou úpravou postavená mimo zákon. Aktuálne riešenie nemožno považovať za postačujúce, keďže i napriek jednoznačnému zákazu a hrozbe trestného stíhania dochádza k súkromnej výrobe konopných produktov fyzickými osobami v nezanedbateľnom rozsahu. Povedzte mi, v čom klamem. V ničom. Tak prečo máme dvojitý meter? (Reakcia z pléna.) Výborne, ďakujem, pán kolega.
Pán kolega povedal, je rozdiel včelička a konope. Teda v zásade ale treba povedať, je rozdiel alkohol a konope. A rozdiel je v tom, že alkohol je technicky v prvom rade tvrdou drogou, a čo sa týka ujmy, je najnebezpečnejšou drogou na Slovensku. V miere, v globále na celej planéte s alkoholom súvisí vlastne piaty najväčší počet úmrtí.
Na Slovensku máme obrovský problém s alkoholizmom, máme obrovský problém s nárastom chorôb, ktoré so spotrebou alkoholu súvisia, a preto akákoľvek zmena legislatívy, ktorá sa týka výroby, spracúvania a regulácie alkoholu, by sa mala riadiť princípmi, ktoré nazývame zodpovedná drogová politika. Vo vyspelých západných krajinách zodpovedná drogová politika sa riadi jedným základným princípom a ten sa volá harm reduction, to znamená redukcia ujmy. A toto je niečo, pán kolega, čo mi vo vašom návrhu chýba.
Pretože beriem všetky argumenty, ktoré sa týkajú technikalít, beriem všetky argumenty, ktoré sa týkajú bezpečnosti, kolkovania, všetkých týchto veci, ale chýba mi tam ten účel. Pretože ak sa zhodneme na tom, a to všetky štúdie dokazujú, že naozaj alkohol je najnebezpečnejšia v slovenskom prostredí spolu s tabakom, tak potom by sme mali drogovú politiku nastavovať tak, aby si ľudia ubližovali čo najmenej. A ak ste to teda nedali do dôvodovej správy, tak vás prosím, skúste mi to povedať v rozprave alebo v záverečnom slove, ja podľa toho sa zariadim pri hlasovaní o tomto zákone, akým spôsobom vami navrhované riešenie znižuje ujmu na strane spotrebiteľa, na strane užívateľa toho alkoholu, na strane jeho rodiny, blízkych a na strane celej spoločnosti, lebo ja chcem žiť vo svete, kde sa zodpovedne rozhodujeme o akejkoľvek omamnej a psychotropnej látke tak, aby si pri jej užívaní, výrobe a spotrebe ľudia ubližovali čo najmenej.
S tým zároveň súvisí otázka, aká bola ujma u ľudí pri súčasnom stave. Pálil sa etyl, oslepli, umreli, bolo to nekvalitné alebo bola ujma iba finančná na strane štátu? Aká bola ujma doteraz? Lebo znovu, ak súčasťou zodpovednej drogovej politiky má byť harm reduction, znižovanie ujmy, tak musíme vedieť povedať, aká ujma bola doteraz a akým spôsobom ju ideme znížiť.
Dôvod, prečo to hovorím, je veľmi jednoduchý. Častokrát sa pri alkohole zabúda, že je súčasťou jedného veľkého problému, a to sú závislosti, psychické choroby, alkoholizmus je jedna z najčastejších psychických chorôb na Slovensku, a že keď na jednej strane hovoríme o fajnšmekroch a tradícii, ja som úplne za. A aj poprední odborníci, ktorí, ktorí sa venujú problému alkoholizmu, nehovoria o tom, že my máme vychovávať obyvateľstvo k tomu, aby nepilo. My máme vychovávať obyvateľstvo k tomu, aby pilo rozumne, v rozumných množstvách, v rozumnom čase, ideálne niečo kvalitnejšie, nie nejakú samohonku, čo si človek vypáli doma na nekvalitnom zariadení.
A teda ja som zatiaľ v stave sa zdržať. Ale ak mi ako predkladatelia preukážete, že princípy, na ktorých by mala byť založená zodpovedná a rozumná drogová politika, to znamená, že rešpektujete nejakú ujmu, ktorá tam bola predtým a svojím návrhom ju idete znížiť, tak nemám problém potom tento zákon podporiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pani kolegyňa, v zásade akože s logikou, že keď ovocie, tak med, sa dá súhlasiť. Len príde mi to trochu pritiahnuté za vlasy, že z tohto ideme odvodzovať ochranu včiel. Vy ste hovorili, citovali ste Einsteina, že keď zomrie posledná včela. Asi by sme sa mali, a teda vy ako zástupkyňa SNS, ktorá má v svojej gescii aj agrorezort, zamyslieť viacej nad ochranou včiel a až potom prostredníctvom medoviny, ktorá môže byť dobrým nápadom ochraňovať slovenské včelárky a včelárov. Pretože včely v prvom rade ohrozujú pesticídy, včely v prvom rade ohrozuje, ohrozuje umelé hnojivá, včely v prvom rade ohrozuje to, že nemajú dostatok kvetov na opeľovanie. A toto sú veci, ktoré, na ktoré by sme mali v prvom rade myslieť, a som si istý, že pán Soboňa, keď je z včelárskeho prostredia, to potvrdí, že včelári, áno, možno sa sťažujú na to, že nemôžu páliť medovinu, ale v prvom rade sa sťažujú na to, že im vymerajú včelstvá. A to je niečo, na čo by sme všetci mali myslieť v prvom rade a možno, keď už tu máme túto tému, tak popri medovine reálne začať myslieť aj na včely.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Poviem ti tak, Lucia, že tá smrť, o ktorej hovoríš, mňa osobne sa to teda veľmi dotkne, keď človek tak nízkeho morálneho kreditu ako Marián Kotleba dokáže toto dnes už mŕtve dievča, ktoré sa nevedelo zaradiť do spoločnosti, nazvať osprosteným dieťaťom. Pretože keď tu hovoríme o zodpovednosti, tak áno, presne ľudia ako on, ako pán Mazurek hulákajúci tam na tej stanici, na tú arabskú rodinu, ich fanúšikovia a kamaráti, ktorí hádzali dymovnice na prvý PRIDE, a fľašky, presne oni sú zodpovední za to, že mladí ľudia, ktorí sa narodia s inou sexuálnou orientáciou, sa nevedia zaradiť do spoločnosti alebo sa cítia, že sa nevedia zaradiť, a potom si berú život.
A možnože aj tej neonaciscéne to by to nakoniec pomohlo, lebo je množstvo prípadov homosexuálnych zväzkov medzi týmito chlapcami. Lebo majú svoje idoly, veľkých svalnatých chlapov, radi sa ich dotýkajú, chodia s nimi do sprchy, športovať, ale ututlú si to, ututlú si to medzi sebou. Štúdií je o tom veľa. Možno by im neškodilo, keby sa trošku otvorili aj medzi sebou, keby prijali, že to je normálne. Aj svojich kamarátov a kamarátky vo svojich vlastných radoch by konečne prijali takých, akí sú. Toto nebude... Drž hubu! (Zaznievanie gongu.) Toto nebude ten prvý krok, ale môže byť aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Otázka je, Natália aj Ondrej, že či naozaj je potrebné, ako keby spúšťať z tých svojich štandardov. Lebo áno, máte pravdu v tom, že treba niekde začať. A toto sú tie tri otázky, pri ktorých v podstate začínala diskusia, ale medzitým sa svet niekam pohol. Na Slovensku máme desiatky, možno stovky rodín, v ktorých homosexuálni partneri vychovávajú deti. Tieto deti majú mizivú právnu ochranu. Máme obrovské množstvo ľudí, ktorí nemajú vyriešené základné problémy svojho každodenného života. To, že môj pôvodný návrh, ktorý som tu predkladal pred rokmi, mal naozaj 21 článkov a otváral 21 zákonov, nebol rozmar. Bol to dôsledok naozaj hlbokej analýzy súčasného právneho stavu a bolo v ňom, vytvorený priestor na to, aby ľudia dokázali si zastať svoje miesto a nejakým spôsobom normálne plnohodnotne v spoločnosti fungovať.
Takže ja chápem vašu logiku, rozumiem tomu, rozumiem aj tomu, že to demaskuje možno v hlasovaní tých, ktorí tvrdili, že nemajú problém vyriešiť každodenné bežné záležitosti, ale s tým ostatným problém majú. Takže ešte raz, ja nemám problém za to zahlasovať, zahlasujem za to rád a v budúcnosti dokonca ponúkam pomocnú ruku, keďže tých príprav a analýz mám pomerne dosť, keď by bolo treba predložiť niečo viac. A myslím, že uvidíme na hlasovaní, že či naozaj to celé bolo o tom, že niekto chcel pomôcť, ale nemohol, alebo to boli iba výhovorky a znovu to celé prejde s tým, že nie je záujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, chcem vás iba upozorniť, že nie úplne štandardne ste zvládli teda zaraďovanie rečníkov do rozpravy, ale § 129 rokovacieho poriadku vám na to dáva priestor. Len by bolo dobré, keby naozaj ľudia vystupovali v tom poradí, ako sa prihlásia.
Čo sa týka témy samotnej. Slovensko v mnohých veciach prepáslo svoju príležitosť. My sme si tu tak vždycky hovorili, že boli akože tie dobré vlády pravicové, potom boli tie zlé vlády SMER-u. Len pravda je taká, že čo sa týka ľudsko-právnej agendy, tak sme tu nemali dobré vlády. Pravicové vlády vždy mali veľké zastúpenie extrémne konzervatívneho krídla KDH, ktoré stačilo na to, aby dokázalo zmariť akúkoľvek snahu o presadenie nejakej liberálnej agendy. Ľavicové vlády boli príliš populistické na to, aby sa držali svojej vlastnej európskej agendy, čím sú aj ľudsko-právne témy.
Ja som predkladal veľký zákon o registrovaných partnerstvách, ktorý obsahoval 21 zmien v 21 zákonoch. Ten v tomto pléne neprešiel. Predkladal som návrh na zmenu ústavy v čase, keď sa do nej zapisovalo manželstvo, kedy kolaborovalo KDH so SMER-om kvôli svojim vlastným záujmom. A ani tento návrh neprešiel. Som rád, teda, že aspoň moji bývalí kolegovia v oklieštenej a veľmi malej forme, ale prinášajú túto tému naspäť do parlamentu. Aj keď si myslím, že ten návrh je nedostatočný a potreboval by byť podstatne širší na to, aby reálne pokryl potreby ľudí, nezosobášených párov na Slovensku. Ale treba byť vďačný aj za to málo.
A pritom, s čím sme sa práve teraz stretli, ale netreba, bohužiaľ, dúfať, že by to prinieslo nejakú zmysluplnú diskusiu, pretože zmysluplná diskusia k tejto téme by musela byť aspoň z jednej strany vedená s niekým, kto má v rukách väčšinu a exekutívnu moc. Musela by byť aspoň vedená medzi relevantnými stranami. Ale ak na jednej strane stojíme my, ktorí tento návrh považujeme za normálny, štandardný a za príspevok k civilizačnému profilu našej krajiny, na druhej strane stoja len fašisti, zatiaľ, tak niečo v tejto krajine je zlé.
Bolo tu niekým rozprávané o salámovej metóde. Salámová metóda reálne dohnala civilizáciu na pokraj kolapsu, ale pred takmer sto rokmi. Salámová metóda začala v 1933., keď Hitler prvýkrát vystúpil k moci. Najprv hovoril iba o tom, že potrebujú viacej miesta na život. Častoval urážkami Židov, častoval urážkami černochov, častoval urážkami politických oponentov. Potom začal hovoriť o tom, že nemôžu na niektorých miestach žiť toľkí ľudia naraz, že Nemci tam potrebujú mať svoj vlastný priestor. A myslel tým aj Rómov a myslel tým aj Slovanov. Potom sa spriahol s inou totalitou, nastupujúcim Sovietskym zväzom, zaútočil na Poľsko. Začal najprv ohradzovať, potom vyvážať a potom vraždiť. To bola salámová metóda, na základe ktorej reálne takmer došlo ku kolapsu západnej civilizácie. A keď si dnes prečítame Timothyho Snydera a jeho stať O tyranii, tak na začiatku tohto istého procesu, tejto istej salámovej metódy stojíme práve teraz.
Niekto tu povedal, že toto by bolo v Nemecku nemysliteľné. Áno, fašistická strana je niečo, čo už by bolo dnes v Nemecku nemysliteľné. Fašistická strana v parlamente je niečo, čo by dnes bolo v Nemecku nemysliteľné. Vďaka tomu, že sa nemecký národ, nemecký štát poučil zo svojej vlastnej minulosti, takáto partička v nemeckom parlamente nemôže sedieť. A to je to, kde sa vraciame k dvom témam pri tomto jednom návrhu. Slovensko zlyhalo vo vzdelávaní svojej občianskej spoločnosti a zlyhalo vo vzdelávaní svojich vlastných občanov. Lebo na jednej strane sme nedokázali vypestovať dostatočne veľkú empatiu, súcit a otvorenosť voči ľuďom, ktorí sú v niečom iní a ktorým máme plnoprávne uznať všetky práva. Na druhej strane sme otupili voči nebezpečenstvám totalitných režimov a vďaka tomu sa nám títo fešáci teraz vysmievajú do tváre.
A cesta von tiež smeruje po týchto dvoch koľajniciach. Nie je pravda, čo tu niektorí hovorili, že by akceptácia spolužitia ľudí rovnakého pohlavia alebo nezosobášených párov bola v protiklade s kresťanskou vierou. Nie je to pravda. Sú mnohé kresťanské cirkvi, ktoré oddávajú páry rovnakého pohlavia. Sú mnohí katolíci, ktorí tvrdia, že nie je v rozpore homosexuálne spolužitie s katolíckou vierou. Koniec koncov my máme založený výborný spolok, ktorý sa týmito vecami zaoberá. Hovoria si Progresívni veriaci. Stačí si niečo načítať a aj tam sa dá dozvedieť oveľa viac o tom, čo je reálne napísané aj v Biblii, aj v iných dôležitých kresťanských textoch.
Záverom by malo byť jediné, zvýšiť občiansku ostražitosť, aby sme podobné úkazy v parlamente v budúcnosti nevideli. Zvýšiť citlivosť a otvorenosť voči inakosti, aby takýto návrh, ktorý práve teraz máme na stole, bol naozaj len začiatkom plnoprávneho uznania občanov inej sexuálnej orientácie v slovenskej spoločnosti.
Ombudsmanka to povedala niekoľkokrát a ja to zopakujem, máme voči nim dlh. Zvyšuje sa počet samovrážd v tejto komunite, zvyšuje sa počet migrantov, ktorí opúšťajú Slovensko, pretože tu nevedia žiť, zhoršujú sa problémy v každodennom živote. Ak s tým chceme niečo spraviť a chceme ukázať, že nie sú občanmi druhej kategórie, tak jednoznačne zadefinované životné alebo registrované partnerstvá pre všetky nezosobášené páry musia byť začiatkom. Ja za tento návrh, samozrejme, zahlasujem, pretože aj málo je lepšie ako nič. Zároveň však hovorím, aj keby prešiel, nestačí a je treba ísť ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za obidve faktické poznámky. Ja nemyslím si, že sme nejak v protiklade, pani kolegyňa, ja dokonca aj ten váš návrh rád podporím a neočakávam od opozičnej strany, aj keď agilnej, že by proste išla so systémovým riešením, lebo na to nikto z nás nemá aparát. Ja iba hovorím, že sa z týchto vecí proste urobila zástupná téma, že keď sa máme baviť o systémovom zlepšení celého vzdelávania, tak nemôžme dopustiť, aby z teplých alebo obedov zadarmo tu bola téma, na základe ktorej sa bude lámať diskusia o kvalite vzdelávania v regionálnom školstve.
A čo sa týka tých technických poznámok k tomu, ja to iba zopakujem. Slovenské školstvo je jedným z najviac konzervujúcich sociálne rozdiely v OECD. To znamená, že by sme mali vítať každý jeden krok, ktorý bude pomáhať zmenšovaniu sociálnych rozdielov cez nástroje vzdelávania. Ale plošné rozdávanie obedov ako jeden vytrhnutý krok jednoducho nie je dostačujúce opatrenie, a preto sa poďme vrátiť naspäť k diskusii o tom, čo vlastne škola má robiť, ako má vzdelávať, ako má vychovávať, na základe čoho sa chceme konečne dostať do 21. storočia, a až keď túto diskusiu budeme mať za sebou a budeme to vedieť, tak môžme rozhodovať o budúcnosti dobrých a zlých nápadov na základe toho, či obsahujú alebo neobsahujú jedno teplé jedlo alebo dotáciu na obed.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak sa na to pozrime, že kam sme sa vlastne dostali.
V čase, keď sa schvaľovalo programové vyhlásenie vlády, sme tu mali také náznakové šteky, že vzdelávanie bude prioritou tohto vládneho zoskupenia, že táto koalícia, vtedy slovami ministra Plavčana, pripraví najväčšiu reformu za 25 rokov, že platy učiteľov veľmi rýchlo porastú tam, kde majú byť, teda minimálne na úroveň 80 % platov vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomike, a potom sa prestalo rozprávať o vzdelaní ako o priorite.
Máme rozvrátený systém dotovania vedy a výskumu a reforma regionálneho školstva nám mešká. Pri tom, čo pácha pani ministerka práve teraz na rezorte, je oprávnené obávať sa, že sa k nej reálne ani nedostaneme, a zrazu príde téma obedov. A teda si povedzme, obed pre každé dieťa nie je zlý nápad. Ale kto sa nad tým zamyslel trošku systémovo? A to je teraz otázka aj na youtubera, toho zničeného tam zozadu pána Fica a je to otázka aj na predkladateľov tejto právnej úpravy.
Ak sa pozrieme na to, čo reálne trápi Slovenskú republiku vo vzťahu detí a stravy, tak predpokladám, že kolega Gröhling o tom bude rozprávať viacej, lebo on už pozná všetky recepty v školských jedálňach v podstate naspamäť, dokonca ich väčšinu aj zjedol za posledného pol roka, každopádne aj na základe jeho instagramového konta môžme konštatovať, že tá úroveň stravy je pomerne chabá. Máme príliš veľa múky, máme stále príliš veľa mäsa, tie recepty sú 50, 60 rokov staré a teda vraziť iba peniaze do stravovania detí nie je riešenie, tak ako to navrhuje ten zničený youtuber zo zadnej ľavice. (Reakcia z pléna.) Veď hovorím (zaznievanie gongu)! Pán Šuca, nebuďte hysterický! K téme hovorím. Obedy zadarmo sme videli aj s tými zvislými žalúziami za chrbtom všetci na jednom videjku, k nemu sa vyjadrujem, pretože toto má byť k nemu opozičný návrh. Vy hovoríte o eure 50 či 40 na jeden obed, OĽANO hovorí o jednom teplom obede denne, o jednom teplom jedle denne, ja hovorím o tom, že ak sa máme rozprávať o reforme stravovania v školských zariadeniach, tak musíme v prvom rade myslieť na dve veci. Tá prvá vec sú nové recepty a tá druhá vec je, sú lokálni producenti stravy.
Nemá význam kričať a kopať, že či sociálny balík áno alebo nie, pretože to nie je sociálny balík. To, o čom sa tu rozprávame, by mal byť základný prístup ku zdraviu našich vlastných detí. Nenechajme tejto vláde privlastniť si ten nápad ako niečo výnimočné a niečo navyše. Nie, toto má byť štandard, ktorý už dávno každé dieťa v tomto štáte malo mať. Mali sme mať taký systém vzdelávacieho systému spolu so službami, ktorý tento systém poskytuje, ktorý dá každému dieťaťu najesť v škole a to tak, že je to strava, ktorá aj keď oponuje tomu, čo to dieťa má doma, tak prispieva k tomu, aby nebolo tak obézne. Má to byť strava, ktorá pochádza z lokálne dostupných zdrojov a pomáha lokálne blízkym producentom mäsa, zeleniny a všetkého, čo s tým súvisí. Má to byť strava, ktorá je vyvážená, ktorej recepty sú moderné a ktorá prispieva k tomu, aby naše deti boli zdravšie. Toto má byť téma.
A preto je teraz jedno, že či sa budeme rozprávať o tých pár eurách, ktoré plánuje dať pán Fico každému dieťaťu do škôl, alebo či sa budeme rozprávať o jednom teplom jedle denne. To, čo je dôležité, je kvalita na konci. A kvalita na konci sa nedá dosahovať jednoduchými a malými krokmi, tá kvalita sa dá dosiahnuť iba tým, čo potrebujeme vlastne v celom systéme vzdelávania. Prevzdelaním, rekvalifikáciou, podporou zo strany ministerstva a miestnych samospráv a až na konci podporou tej kvality, ktorú tam chceme. A preto by som bol rád, keby sme aj v tomto pléne sa dohodli na tom, že nebudeme túto tému otvárať len ako sociálny balíček, ako ďalší sľub, ktorý má slúžiť na zalepenie očí a uší pre obyvateľov, ktorí vidia, že kompletne celá táto vláda zlyháva v manažovaní vzdelávacieho systému na Slovensku. A že sa hrá na sociálnu tam, kde sociálna nie je. To, o čom sa máme rozprávať a mali by sme sa rozprávať, je, čo majú naše deti na tanieroch. To nech je témou a voči tým kritériám, o ktorých som hovoril, by sme potom každý takýto nápad mali podporiť.
Ďakujem veľmi pekne.