Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Plne podporujem tento, túto novelu zákona z dielne SaS koniec koncov nadväzuje ešte na mnohé z vecí, ktoré som tam robil aj ja, takže by bolo divné, keby nie.
Ale nadviažem na tú časť, kde si, Braňo, hovoril, že, že na koho vlastne strane je momentálne nastavenie toho zákona, a skúsim porozprávať ešte o ďalších možno oblastiach, nad ktorými by sme sa, či už, či už v podobe ďalších legislatívnych návrhov mali zamyslieť, alebo nad ktorými by sa mala zamyslieť pani ministerka a úradníci na ministerstve školstva.
Úplne súhlasím s tým, že súčasné nastavenie konceptu duálneho vzdelávania viac vyhovuje budúcim zamestnávateľom ako tým samotným deckám, ktoré majú v duálnom vzdelávaní získavať budúcu kvalifikáciu a skúsenosti. Ale aj tam treba povedať, že to rozdelenie budúcich zamestnávateľov nie je rovnomerné a nie je nastavené pre všetkých. A ide práve o remeslá alebo zručnosti, ktoré sa nedajú robiť vo veľkom, kde súčasný systém duálneho vzdelávania nevychádza ani školám, ani zamestnávateľom a ani študentom v ústrety. Lebo jedna vec je, keď veľká fabrika zoberie dve-tri triedy a na základe duálneho vzdelávania spojí vlastne ich výučbu s praxou v tej fabrike alebo v tom závode, a iná vec je, keď by sme mali dajme tomu veľké mesto a strednú školu, ktorá vychováva kuchárov alebo kaderníkov, alebo kaderníčky, ktoré by boli po jednej, po dvoch rozhádzané do viacerých prevádzok na takýto systém duálneho vzdelávania, ktorý nadväzuje v podstate na starú dobrú tradíciu učňovského stavu. Na takéto niečo momentálne legislatívne podmienky nemáme vytvorené.
Ďalší obrovský problém, a to som rád, že sa v tejto novele rieši, je práve to krátenie normatívu, kde znovu, ak by si to škola predsa len povedala, že jej to stojí za to, tak to zase môže robiť iba vo vzťahu k veľkým zamestnávateľom, kde sa dohodne na podmienkach s vedením tej firmy, ale ak tam máme viacero prevádzok, ktoré robia to isté, tak bude veľmi ťažké dosahovať dohodu s nimi, preto oceňujem, že sa v tejto novele normatív vracia naspäť do škôl. A myslím si, že to otvára priestor na to, aby v budúcnosti duálne vzdelávanie sa netýkalo iba vzťahu školy a veľkých zamestnávateľov, ale aby sa týkalo aj vzťahu školy a malých zamestnávateľov viacerých, ktorí dajme tomu robia to isté a obhospodarujú v nejakej oblasti, či už je to stavebníctvo, alebo kaderníctvo, alebo, alebo gastro, nejaké regionálne územie, a takýmto spôsobom dokáže prispieť k tomu, že sa kvalita tých služieb v tom regióne dvihne.
A úplne súhlasím s tým, že nie je dobré zaväzovať decká na týchto školách do zmlúv, hovorili sme o tom v minulosti s Eugenom Jurzycom už viackrát, že ak je, doteraz sme tu rozprávali, sme tu počúvali o tom, ako je snahou tejto sociálnej vlády dvíhať platy. Ale prirodzeným, prirodzeným spôsobom, ako dvihnúť platy v hospodárstve, je nerobiť damping zospodu, ale keď dnes máme situáciu, že na základe duálneho vzdelávania nám povinne naliezajú zospodu do tých fabrík zazmluvnení študenti, aký dôvod má potom zamestnávateľ dvíhať platy tým ostatným. No nie, on im povie, buď budete robiť za toto, alebo pôjdete preč, lebo ja tu mám povinne dodávanú várku každý rok zo školy, ktorú mám zazmluvnenú a ktorá mi z tých pazúrov nemôže ujsť. Takže ak je, sociálny štát na Slovensku zlyháva a jedným z dôvodov, prečo to tak je, je to, že namiesto toho, aby sa posilňovali prirodzené mechanizmy, ktoré majú viesť ku zvyšovaniu platov a miezd, tak sa zavádzajú regulácie zo strany štátu, ktoré ich potláčajú a vytláčajú ich z toho priestoru, kde komunikácia o mzdách má vzniknúť.
Ak by sme totižto nemali povinné nastúpenie do tej práce, tak by bola oveľa vyššia motivácia spraviť tú prácu zaujímavým priestorom a takisto by tam bola motivácia pre zamestnávateľov pre tieto decká, ktoré zo školy prídu, ale aj pre zamestnancov, ktorých už majú, zvyšovať mzdu a udržať si ich tam, kde ich chcú mať.
Takže som rád, že, že táto novela tu je. Bol by som veľmi rád, keby na ňu potom nadviazala zo strany vlády ďalšia, ktorá by upravila aj tie veci, o ktorých som hovoril teraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Pozrite sa, pán minister, vy ste politicky mŕtvy človek, takže to už v zásade sú (reakcia z pléna), sú už len predposledné kopačky, ale rozmýšľam, že čo tak horí, čo tak horí, že potrebujete odpútavať pozornosť. Lebo vy máte akože robotu, ten rezort neni úplne v poriadku. A rozmýšľam, že čo by to mohlo byť. Možnože včerajší článok, na základe ktorého sa verejnosť dozvedela, že vrchný inšpektor pán Lučanský sa pravidelne fotí s mafiánmi po, po dovolenkách, a teda nie je úplne dôveryhodný človek. Možno to vás dvihlo zo stoličky, pán minister, a kvôli tomuto idete robiť dymovú clonu, lebo neverím tomu, že pri tom strašnom výkone práce, ktoré máte na tak dôležitom ministerstve, ako vy máte, a pritom...
A ešte jednu otázku mám. Nemali sme k dnešnému dátumu náhodou mať už ušetrenú na ESE prvú miliardu? Nemalo to tak byť? Nemala tá obrovská efektivizácia štátnej správy a spájanie služieb pre občanov prinášať prvé peniaze? Kde sú?
Choďte si robiť vlastnú robotu, pán minister, a neplytvajte časom tohto parlamentu s takýmito hlúposťami.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, mám procedurálny návrh, pán predsedajúci, aby ste upozornili aj koaličných poslancov, čo je úlohou spravodajcu v rozprave. Toto bolo flagrantné zneužitie postavenia spravodajcu, ktorý už aj tak má silné postavenie, lebo sa do rozpravy môže prihlásiť kedykoľvek. Nie je namieste, aby sme v záverečnom slove mali nový obsah, na ktorý sa nedá reagovať. Samotný politický príhovor, ktorý je pripravený dopredu a ktorý má byť zákonite predmetom rozpravy, a nie záverečného slova. V záverečnom slove spravodajca má zhodnotiť technickú stránku rozpravy, vyjadriť sa k pozmeňovákom a oznámiť, kedy sa bude hlasovať.
Tak poprosím, aby ste pána Tomáša upozornili, aká je jeho práca v tomto pléne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, pán poslanec, môžte kľudne ukľudniť ten svoj pedagogický dozor tam nad vami. Mňa veľmi mrzí, že z jedného úsmevu sa vám stala tak zásadná prierva v prejave, že musí na to reagovať polovica klubu. Budem sa snažiť usmievať sa menej.
Ale k tým veciam, ktoré ste povedali, ja nie som tu na to, aby som obhajoval, samozrejme, vládny zákon alebo zákon vládneho poslanca, ale v tej rétorike boli dve zásadné chyby. Tá prvá, Detroit nepadol kvôli tomu, že by prudko sa znížil záujem o autá. To nebol prvotný dôvod. Ten dôvod bol ten, že odbory tam boli tak silné, že odmietali ďalšiu robotizáciu výroby a museli tie fabriky zamestnávať tak obrovské počty ľudí, ktorí tam už nemali čo robiť, že sa stali nekonkurencieschopné voči iným fabrikám, napríklad tým, ktoré dnes stoja na Slovensku, ktoré majú zase mieru robotizácie jednu z najvyšších na svete. To je prvá vec.
A druhá vec je dôležitejšia. Genocída je, keď natlačíte ľudí do dobytčákov, vyveziete ich z tohto štátu do plynových komôr a tam umrú. To je to -cída na konci toho slova. Ak sa niekto odniekiaľ odsťahuje a žije niekde inde, tak to je maximálne sťahovanie národov, ale nie genocída. Tak si spravte poriadok v tom, aby ste pochopili, čo sa tu stalo za Tisovho štátu, ktorý tak obdivujete, a čo sa tu deje teraz, lebo tam je veľmi vážny historický aj kvalitatívny rozdiel.

Ďakujem. Ondro, ja som myslel "prílepok" presne v tom druhom zmysle, o ktorom si hovoril, lebo školský zákon je jednoducho tak obrovský, že tam nie je úplne poctivé otvoriť otázku elektronickej komunikácie a preskočiť dajme tomu ku jedálňam alebo CVČ-kam alebo riešeniu osemročných gymnázií. To je jednoducho nad rámec predstavenej novely bez ohľadu na to, že to je v tom istom zákone.
A čo sa týka toho pozmeňováku, ak je to pravda, tak sa ospravedlňujem. Ja som si zobral vlastne všetky tlače pozmeňovákov, ktoré boli vonku, aj spoločnú správu a tie zmeny, ktoré som v rozprave počul, som tam nenašiel. Preto som možno zareagoval tentokrát prchkejšie, čo ale, samozrejme, neberie nič z legitimity prchkosti k tomu zákonu, ktorý sme tu mali predtým.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Zozadu a bez lásky, pani poslankyňa, tak sa pristupuje k školskej legislatíve v Národnej rade, ako hovorí môj dobrý kamarát Samuel Trnka. A to nie je výčitka voči vám, ale ešte raz to poviem, čo som povedal predtým. Ja chápem, že robíte, čo sa dá, ale ako je možné, že vládna väčšina ešte aj technické zmeny, ktoré potrebuje zapracovať do zákona, musí dávať v druhom čítaní k nesúvisiacej legislatívnej úprave a nedokáže ich dostať ani len do spoločnej správy zákona? Môžete sa na mňa hnevať, ale nehnevajte sa, toto jednoducho nie je štandardný postup. Takto sa legislatíva nerobí! To, že aj malé zmeny zákona, a toto sú prílepky, pani poslankyňa, pretože ony nesúvisia s pôvodnou novelou. Veď si prehrajte naspäť celú rozpravu, ktorá skončila pred pár minútami, ku ktorej prišla pani ministerka z rezortu. Veď k vašej elektronickej komunikácii, ktorá bola predmetom toho zákona, sa tu nepovedalo jediné slovo.
To, čo tu pani ministerka odprezentovala ako že novelu, bol prílepok, pri ktorom vy máte právo povedať ako predkladateľ, že o tomto sa nesmie hlasovať, pretože je to nad rámec úpravy, ktorú vy ste zamýšľali vo svojom zákone, keby to, samozrejme, nebol váš vlastný pozmeňovák. Takže je oprávnená kritika, ja tu teraz nezastupujem seba ani politickú stranu a nezastupujem tu ani opozíciu v prvom rade. Ja tu v prvom rade zastupujem tých ľudí, ktorí od roku 2015, a boli sme na tých istých akciách, na tých istých okrúhlych stoloch. A vy ste to počúvali a s vašou praxou pedagogickou ste častokrát prikyvovali, konečne treba počúvať ľudí zospodu. Ale ako počúvame ľudí zospodu, keď systémové zmeny z ministerstva neprichádzajú?
To pripomienkové konanie, o ktorom ste hovorili v predchádzajúcom záverečnom slove k zmene zákona o pedagogických pracovníkoch, hneď na začiatku Komora učiteľov ho odmietla na základe toho, že sa s nimi rezort nerozpráva, takže zjavne tam niečo nie je nastavené dobre. A tam, kde reálne ideme robiť zmeny, tak nemôžme jednoducho zaviesť ako pravidlo, že SNS cez svojich poslancov sem bude pretláčať maličké kozmetické zmeny, s ktorými každý súhlasí, a na to sa potom v procese budú prilepovať nové veci, ktoré si nestihneme ani prečítať, lebo ani tento váš pozmeňovák ešte nie je vonku prichystaný, aby sme vedeli, o čom bude. Takto sa jednoducho legislatíva nerobí!
Akým spôsobom sa my máme teraz rozprávať s učiteľmi, riaditeľmi škôl tam vonku, keď my im povieme, my máme päť minút na to, aby sme sa vôbec oboznámili s tým, čo sa v parlamente bude preberať. A toto nie je v prvom rade chyba vaša, to je chyba rezortu, ktorý je v rozklade. To je problém rezortu v rozklade. A áno, na výbore bola možnosť sa o nich rozprávať a mohli sme ich mať v spoločnej správe a obsahovo tuto v úzkom kruhu pár, 12 ľudí o nich budeme vedieť, súhlasím, ale to moju základnú námietku nevyvracia.
A moja základná námietka je, že akým spôsobom sa pristupuje k veľkým koncepčným zmenám na ministerstve školstva, nikto nevie. A je jedno, či Učiace sa Slovensko nazveme ne-použiteľným alebo ne-realizovateľným. To, kto pracuje na realizácii, ako to robí a čo s tým chce robiť, nevieme a čas sa kráti. O chvíľu tu bude dvojročnica tejto vlády. To je vec číslo jedna.
Druhá vec, zmena štruktúry vedenia rezortu, odvolanie dôležitých ľudí, zrušenie analytikov nehovorí o tom, že by sa tam na základe dát išlo diať niečo lepšie.
A tretia vec, priamo riadené organizácie stále viacej vedú stále menej kompetentní ľudia. Takže bez ohľadu na to, čo my si tu dohodneme ako tú dôležitú zmenu, my šmirgľovacím papierom odoberáme z toho najdôležitejšieho, čo tu máme, a to je stredný manažment riadenia vzdelávania na Slovensku, ktorý tie zmeny, ktoré tu budeme, tie veľké, má potom realizovať a dostať do praxe. A tam je tá moja výčitka a tam je to, čo hovorím, že jednoducho zlyháva, že my nemôžeme sa dostať do situácie, že rezort, ktorý bol touto vládou vyhlásený za jej prioritu, rezort, v ktorom sa mala spraviť najväčšia revolúcia za 25 rokov, zmeny prináša takým spôsobom, že sem prídu maličké technické novelky, za ktoré všetci zahlasujeme, jasné. Však komunikujme elektronicky, prepíšme registre tam, kde treba, to sú všetko maličké veci na úrovni posledného úradníka na ministerstve školstva, ktorý to mal dať ministerke do ruky a sem to malo prísť. To sem nemá nosiť podpredsedníčka školského výboru! A na to sa potom, podľa toho, čo sa práve vyberie v médiách, budú prilepovať rýchle, unáhlené kroky, len aby sa veci zažehlili.
A ešte raz, toto nie je kritika voči ľuďom, ktorí sa snažia spraviť aspoň niečo. Ja beriem, že to je nevďačná pozícia. Ale ako navrhovateľka tejto novely jednoducho preberáte aj zodpovednosť za SNS aj za túto vládu, ktorá by to jednoducho mala robiť inak.
Takže, ospravedlňujem sa, ale nemôžme jednoducho si zvyknúť na to, že pri veciach, kde sľubujeme od roku 2015, 2016 ľuďom, ktorí stáli vonku štrajkujúci, že sa veci zlepšia, tak dnes im nevieme ani len povedať, čo sa ide diať a akým spôsobom sa tie zmeny budú prinášať. To je tá kritika, ktorú tu mám, to je kritika na rezort a to je tá kritika na pani ministerku. Lebo ja v hrubých obrysoch toho, čo tu dnes rozprávala, s ňou úplne súhlasím, aj keď nie je úplná pravda, že je tu plošná zhoda na tom, že inkluzívne vzdelávanie je to najlepšie. Pán kolega Petrák, mu trvalo minimálne šesť rokov, kým to slovo aspoň začal trošku prijímať do svojho slovníka, dovtedy proti tomu bojoval. Už si zvykol. Takže aj staré ká; nie všetky staré, ale aj staré kádre sa dajú preonačiť.
Ale zároveň platí, že tu máme veľký náčrt nových zmien, ale v konkrétnych krokoch, tie, ktoré vidíme, vidíme len chyby. V riadení rezortu, v štruktúre rezortu, v odoberaní kompetencií ľudí, ktorí robili dobrú prácu, odvolávaní ľudí, ktorí robili dobrú prácu, a namiesto toho tu máme len tieto maličké čriepky. Ja nemám problém za to zahlasovať, nemám. Len hovorím, že hodinky tikajú a nesnažte sa tváriť, že robíte niečo prospešné, lebo s ničím prospešným ste ešte dokopy neprišli.
Ďakujem pekne.

Pani ministerka, len pre poctivosť, nehovorte, prosím, o novele. Za novelu tam sedí teraz pani poslankyňa Smolíková, ktorá chce digitalizovať komunikáciu so školami. A nedostali sme sa ku nej, lebo riešime niečo, čo sa sem dostalo pokútne prílepkom na hranici zákonnosti ako prílepok k poslaneckej novele, ktorá mala riešiť niečo úplne iné. Takže aspoň z poctivosti legislatívnej a keby ste aspoň dali vlastným poslancom do rúk novelu, ktorú sem dotiahnu, tak to má zase o dva stupne vyššiu kvalitu, ako to, čo tu reálne teraz páchame.
Nie je pravda, že by niekto hovoril, že tu máme prehnitý systém základného školstva a na ňom je ako keby náplasť veľmi kvalitných osemročných gymnázií, ale zároveň nie je ani pravda to, čo ste povedali vy, pani ministerka, že by, že by tá kvalita vzdelávania na druhom stupni základných škôl a na osemročných gymnáziách bola porovnateľná, lebo ona je porovnateľná v niektorých ako meraných kritériách, čo sa týka testovania, ale čo sa týka samostatnosti detí, schopností riešiť problémy, čo sa týka vnútornej motivácie vzdelávať sa, tak tam tie osemročné gymnáziá sú lepšie, a to aj vďaka tomu, že tí pedagógovia, ktorí tie deti učia, učia aj deti z vyšších ročníkov, a teda k nim majú iný prístup.
A toto sú veci, ktoré keď dokážeme natiahnuť naspäť na ten druhý stupeň základných škôl, ktorý je reálne najslabším prvkom nášho vzdelávacieho systému, tak až potom môžme robiť tú, tú, to stmeľovanie k inklúzii. Lebo keď to urobíme teraz, tak bez toho, aby sme inklúziu tam naštepili ako systémový prvok, tak tým budú trpieť tie deti, ktoré sa tam z toho iného systému vrátia.

Ďakujem. Na začiatok jedna dobrá rada, neklesaj na úroveň predsedu vlastnej strany. Z teba to premiéra neurobí, s tou bratislavskou kaviarňou, ani fazónu ti to nepolepší. Poďme k veci.
Ja som, samozrejme, za veľmi inkluzívne prostredie, ale také, ktoré dokáže napĺňať individuálne potreby každého jedného dieťaťa. Len, bohužiaľ, my dnes nemáme ako základné školy, ktoré by potreby tých nadaných dokázali naplniť tak, aby ich to nezbrzdilo. A to je ten problém. Ja neobhajujem systém osemročných gymnázií kvôli tomu, že by som obhajoval vyčleňovanie najlepších detí. Naopak, ja by som bol rád, keby naozaj sme mali veľký plošný systém vzdelávania od materských škôl až po deviaty ročník, v ktorom ale dieťa, ktoré má špeciálne potreby, tak má vytvorený, vytvorené prostredie, aby dokázalo niekde spomaliť, a dieťa, ktoré je dajme tomu v matematike alebo v jazykoch alebo vo vedách nadanejšie, nemuselo čakať na tie ostatné. A to pri tom istom dieťati môže byť aj jedno, aj druhé. Môžeš mať deti s aspergerom, ktoré zaostávajú v socializácii a treba im viacej investovať do toho a zároveň sú veľmi dobrí matematici alebo vo vedách a dokážu pracovať s tretiakmi a štvrtákmi, ktorí sú o dva-tri roky starší.
Takže v momente, keď nastavíme dobrý systém základných škôl, kde bude vnútorná motivácia, ktorá je obrovský problém, a zároveň prístup ku každému taký, aby napredoval, závisiac iba od vlastných schopností a talentov, tak, samozrejme, že môžme okresávať potom školy, ktoré sú pre mimoriadne nadané deti alebo osemročné gymnáziá, ale nemôžeme to urobiť naopak, že ich necháme vstúpiť do toho chorého systému.

Ďakujem, Lucia, že si tomu dala pohľad ako keby jedného zo zúčastnených rodičov v tom procese. Len zároveň je pravda, že ty si jeden z rodičov, jedna z matiek, ktoré si môžu vyberať. A tých je na Slovensku veľmi malé percento. Bežný rodič, bežná matka mimo Bratislavy jednoducho má spádovú školu a tam častokrát neexistuje dohadovanie sa a nejaký tlak na zmenu, lebo najbližšia škola bude v inom meste.
A veľmi veľa sa tu hovorí o tom, že či niekto niekoho ťahá, či niekto niekoho brzdí. No to riešenie nemalo by byť v tom, že znovu začneme ako škatuľkovať deti na menej schopné, tie stredne schopné a tie najschopnejšie a všetci budú spolu v tých svojich škatuľkách iba s podobnými. My máme mať jednu veľkú škatuľu, kde pre každé to dieťa, a preto sa tomu hovorí na dieťa orientovaný vzdelávací systém, že pre každé dieťa už v tej veľkej škole, v tej veľkej škatuli je vytvorený priestor pre jeho vlastné schopnosti a talenty. Lebo my máme prváčikov, ktorí robia štvrtácku matematiku, ale nevedia si zaviazať šnúrky na topánkach alebo majú problém so socializáciou s ostatnými. A teraz podľa ktorého kritéria ho ideme zaradiť do tej škatule, kam by mal patriť? No ja si myslím, že by sme ho nemali zaraďovať, mali by sme vytvoriť taký systém, aby kľudne mohol prváčik robiť tretiacku alebo štvrtácku matiku, ale zároveň mal posilnenú jemnú a hrubú motoriku, aby v niektorých veciach vedel ostatných dobiehať. A tak sa budú tlačiť a ťahať navzájom tie deti, keď každý bude mať priestor pre svoje vlastné talenty a zároveň socializáciu s inými.

Ďakujem, Miro. Ja ten pozmeňovák, samozrejme, podporím, ale to je že nová náplasť na hnisajúcej rane. Jednu vec si, súhlasím s tým, čo si povedal aj o vzťahu medzi školami a základnými a osemročnými gymnáziami, len jedna vec je tam ešte navyše, že vlastne teraz okresávať osemročné gymnáziá zároveň zasahuje do kvality výučby na tých gymnáziách štvorročných alebo päťročných, ktoré tam sú. Lebo v momente, keď akýkoľvek riaditeľ sa pozrie na to, že aha, ja nemôžem otvoriť jednu alebo dve triedy osemročného gymnázia, tak mu to rozhádže úväzky pre celú školu. A v momente, keď mal dvoch dobrých fyzikárov alebo fyzikára, chemikára, ktorí mu dokázali cez úväzky na osemročnom alebo aj štvorročnom a päťročnom gymnáziu dokopy si spraviť úväzok, ktorý on dokázal uplatiť, tak v momente, keď mu vypadnú tie malé osemročné decká odtiaľ, tak rovnako mu sa znižuje kvalita výučby na tom druhom stupni, lebo tie úväzky jednoducho nevyskladá tak, aby mu to sedelo. A preto naozaj jediné, čo vieme teraz urobiť, je, posunúť to ďalej a sústrediť sa tam, kde sa doteraz žiadny minister školstva reálne nesústredil, a to sú základné školy a na základných školách na druhý stupeň hasiť a na prvý stupeň podporovať vnútornú motiváciu.
Určite si videl štúdiu, ktorá vyšla, myslím, pred dvoma týždňami, článok o nej na čiernej labuti, sedem percent slovenských detí má vnútornú motiváciu sa učiť a na tom prvom stupni základnej školy je to ešte v poriadku, lebo tam sú kamaráti s rodičmi aj s učiteľmi, ale v momente, keď prídu do puberty a vnútornú motiváciu, teda vonkajšiu motiváciu robiť to pre učiteľa alebo rodiča stratia, tak tam nám nastupujú reálne problémy. A toto sú reálne veci, o ktorých sme sa dnes mali rozprávať.